Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Jana Veselá
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/131/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414204229
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5414204229.5
Rozhodnutie
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľky: Ľ. M.,
rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so
sídlom v Nitre, Štefánika č. 7, IČO: 36 868 876, proti odporcom: 1/ Poisťovňa Slovenskej sporiteľne,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 35 851 023, 2/ Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpená Advokátskou
kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, IČO: 36 863 017, v
konaní o zaplatenie 38.232,26 eur s príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
Odporca v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 38.232,26 eur
s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 14.05.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti návrh voči odporcovi v 1. rade z a m i e t a.
III. Návrh voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a v celom rozsahu.
IV. O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2014, sa navrhovateľka prostredníctvom svojho
zástupcu voči odporcom v 1/ a 2/ rade domáha, aby jej spoločne a nerozdielne zaplatili sumu vo výške
38 232,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 29.4.2014 do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania.
Návrh odôvodnila tým, že spolu s manželom C.. G. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. Y. XXXX/X, K.
T. ako dlžníci a odporca v 2/ rade ako banka, uzavreli dňa 22.3.2011 Zmluvu o splátkovom úvere,
predmetom ktorej bol úver na bývanie v sume 47 000 € (ďalej ako "Zmluva o úvere na bývanie").
Dňa 19.9.2012 bola medzi rovnakými zmluvnými stranami uzavretá druhá Zmluva o splátkovom úvere,
predmetom ktorej bol spotrebný úver na čokoľvek v sume 2 001 € (ďalej ako "Zmluva o spotrebnom
uvere'7- V oboch prípadoch ide o zmluvy uzavreté medzi dodávateľom a spotrebiteľom, preto sa na
ne okrem iného vzťahuje právny režim § 52 a nasl OZ, ako aj zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. V II. časti Zmluvy o úvere na bývanie, ako aj Zmluvy o spotrebnom úvere bol dojednaný
súhlas dlžníka MUDr. Petra Oravca s poistením k úveru v rozsahu rozšírený súbor poistenia. Rozšírený
súbor poistenia zahŕňal poistné riziká smrť, plná a trvalá invalidita, ktorých poistiteľom bol odporca v
1/ rade. Dňa 28.2.2014 C.. G. M. (ďalej aj ako "poistený") náhle zomrel, pričom za príčinu jeho smrti
bola určená cirhóza pečene. Ku dňu smrti poisteného predstavovala nesplatená časť úveru na bývanie
sumu 36 643,51 € a nesplatená časť spotrebného úveru sumu 1 597,75 €. Na základe žiadosti odporcu
v 1/ rade vypracovala C.. X. W. dňa 28.3.2014 celkové posúdenie zdravotného stavu poisteného, zktorého vyplýva, že ku dňu 22.3.2011, ani ku dňu 19.6.2012 u neho nebolo žiadne chronické ochorenie
pečene diagnostikované. Listom zo dňa 30.4.2014 v spojení s listom zo dňa 6.6.2014 odporca v 1/
rade oznámil navrhovateľke, že dňa 28.4.2014 ukončil šetrenie poistnej udalosti a že v danom prípade
nevznikol nárok na výplatu poistného plnenia. Podľa odporcu v 1/ rade zo zdravotnej dokumentácie
C.. M. a z prepúšťacej správy z hospitalizácie zo dňa 28.2.2014 vyplýva, že už v čase pred podpisom
poistnej zmluvy bol závislý na alkohole ("priznáva závislosť, pije od čias študentstva" a v roku 2001 bol
liečený pre ochorenie arteriálna hypertenzia, ktoré "bolo v priamej súvislosti s príčinou úmrtia"). Tieto
skutočnosti majú byť v rozpore s vyhlásením poisteného v Zmluve o úvere na bývanie a Zmluve o
spotrebnom úvere na bývanie, ako aj s ustanovením § 793 ods. 1 OZ. Napriek predžalobnej upomienke
odporca v 1/ rade zotrval na správnosti svojho postupu a poskytnutie poistného plnenia s poukazom na
§ 802 ods. 2 OZ odmietol. Navrhovateľka bola účastníčkou Zmluvy o úvere na bývanie, ako aj Zmluvy
o spotrebnom úvere ako dlžník a zároveň manželkou poisteného. Odporca v 1/ rade bol pri oboch
úverových zmluvách poistiteľom poistenia úveru pre prípad smrti poisteného. Odporca v 2/ rade bol
účastníkom Zmluvy o úvere na bývanie a Zmluvy o spotrebnom úvere ako banka (veriteľ) a zároveň
poistníkom pri dojednaní poistenia úveru. V zmysle čl. 4 Poistných podmienok pre poistenie k úveru bol
oprávnenou osobou v prvom rade odporca v 2/ rade, a to až do výšky aktuálnej pohľadávky banky a
oprávnenou osobou v druhom rade osoba určená podľa § 817 ods. 2 OZ, a to do výšky zostávajúcej
časti poistného plnenia. Napriek riadne uzavretej poistnej zmluve a vzniku poistnej udalosti si odporca v
1/ rade svoju základnú zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 788 OZ nesplnil a plnenie z poistnej zmluvy
odmietol, hoci v danom prípade neboli splnené podmienky odmietnutia poistného plnenia vyžadované
§ 802 ods. 2 OZ. Odporca v 2/ rade zase ako oprávnený na prijatie poistného plnenia v prvom rade
nevykonal žiadny úkon smerujúci k jeho vymáhaniu. Vyššie uvedené konanie odporcov považujeme za
odporujúce § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti nespochybňujeme právo odporcu v 1/ rade odmietnuť
poskytnutie poistného plnenia vyplývajúce z § 802 ods. 2 OZ, uplatnenie tohto práva však nemôže a
nemá predstavovať svojvôľu poistiteľa pri likvidácii poistnej udalosti. Napriek tomu odporca v 1/ rade
neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia žiadnymi relevantnými argumentmi. Za rozporný s dobrými
mravmi a § 3 ods. 1 OZ považujeme taktiež postup odporcu v 2/ rade, ktorý ako poistník dojednal
poistenie primárne vo svoj vlastných prospech, keďže je zároveň oprávneným na prijatie poistného
plnenia v prvom rade, avšak voči odporcovi v 1/ rade sa svojho nároku na vyplatenie poistného plnenia
nedomáhal. Z výpisov z obchodného registra odporcov v 1/ a 2/ rade, ako aj z ich intemetových
stránok pritom vyplýva, že ide o personálne a majetkovo prepojené osoby (o.i. je odporca v 2/ rade
akcionárom odporcu v 1/ rade). Odporca v 2/ rade, ktorý je súčasne v postavení veriteľa, poistníka
a oprávneného na poskytnutie poistného plnenia v prvom rade, tak napriek vzniku poistnej udalosti
nevykonal žiadny úkon, ktorým by sa voči svojej vlastnej spoločnosti domáhal vyplatenia poistného
plnenia, v dôsledku čoho je navrhovateľka napriek zaplatenému poistnému naďalej povinná úvery
splácať.Poistený uzavieral poistenie v dobrej viere, že v prípade vzniku poistnej udalosti zabezpečí svoju
rodinu (najmä navrhovateľku ako svoju manželku) pred finančnými dôsledkami splácania predmetných
úverov. Poisteného však nikto neupozornil na to, že po vzniku poistnej udalosti nebudete mať jeho
rodina fakticky žiadnu možnosť ako ovplyvniť rozhodnutie odporcu v 2/ rade uplatniť si nárok na poistné
plnenie voči odporcovi v 1/ rade (t.j. voči jeho vlastnej spoločnosti) a teda, že napriek riadne uzavretej
poistnej zmluve a plateniu poistného bude musieť navrhovateľka naďalej splácať predmetné úvery aj po
vzniku poistnej udalosti. Uvedené konanie je nielen v rozpore s dobrými mravmi a princípom ochrany
spotrebiteľa, ale sa tiež nachádza na hrane vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti. Vzhľadom
na uvedené preto považujeme ustanovenie odporcu v 2/ rade ako oprávneného na prijatie poistného
plnenia v prvom rade za absolútne neplatný právny úkon. Navyše odporca v 2/ rade ako oprávnený
z poistného plnenia (tzv. výhodou poctená osoba) neprejavil po vzniku poistnej udalosti s poistným
plnením súhlas, preto oprávnenie na poistné plnenie nezískal a toto namiesto neho v súlade s § 817
ods. 2 OZ nadobudla navrhovateľka. Nakoľko by riadnym poskytnutím poistného plnenia došlo k zániku
pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere na bývanie, ako aj Zmluvy o spotrebnom úvere, čo sa
však zavinením odporcov nestalo a preto je navrhovateľka povinná úvery naďalej splácať, odporcovia
svojim konaním spôsobili navrhovateľke škodu, ktorá zodpovedá výške nesplatených úverov ku dňu
smrti poisteného. Keďže v danom prípade došlo ku vzniku poistnej udalosti, odporca v 1/ rade nemohol
od uzavretej poistnej zmluvy odstúpiť, ale odvolávajúc sa na § 802 ods. 2 OZ plnenie z poistnej
zmluvy odmietol. Podľa § 802 ods. 2 OZ vzniká poistiteľovi právo na odmietnutie poistného plnenia v
prípade, ak sa až po vzniku poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome
nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretiepoistnej zmluvy bola podstatná. Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť štyri základné predpoklady,
ktoré musia byť kumulatívne splnené na vznik oprávnenia poistiteľa odmietnuť poistné plnenie, a to
vedomé porušenie povinnosti poisteného pravdivo a úplne odpovedať na písomné otázky poisťovateľa,
poisťovateľ sa o porušení tejto povinnosti dozvedel až po vzniku poistnej udalosti, zamlčaná skutočnosť
je príčinou vzniku poistnej udalosti a táto skutočnosť bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná
(porovnaj FEKETE, I., Občiansky zákonník- Veľký komentár, II. diel, EUROKODEX, 2011, s. 2361 a
nasl.). V danom prípade mala byť dôvodom odmietnutia poskytnutia poistného plnenia skutočnosť, že
poistený neodpovedal pravdivo a úplne na všetky písomné otázky odporcu týkajúce sa dojednávaného
poistenia. Vyhlásenia poisteného sú upravené v II. časti bode 10 Zmluvy o úvere na bývanie, resp.
Zmluvy o spotrebnom úvere. Z vyjadrení odporcu v 1/ rade možno vyvodiť, že v prípade Zmluvy o
úvere na bývanie malo byť nepravdivé tretie vyhlásenie poisteného týkajúce sa jeho zdravotného stavu,
t.j. že "netrpí chronickým, dlhotrvajúcim, opakujúcim sa, nevyliečiteľným alebo závažným ochorením,
telesnou vadou alebo závislosťou (zvýšený krvný tlak, ...a iné)" a v prípade Zmluvy o spotrebnom
úvere na tretie (týkajúce sa zdravotného stavu) a štvrté vyhlásenie (týkajúce sa závislosti na alkohole
a jeho užívania). Pravdivosť a úplnosť vyhlásení poisteného je nevyhnutné posudzovať ku dňu ich
uskutočnenia, t.j. ku dňu podpisu predmetných zmlúv a samozrejme vzhľadom na doslovné znenie
vyhlásení naformulovaných odporcom v 1/ rade (aj použitie výrazu "netrpí", "nie je závislý" alebo
"neužíva" svedčí tomu, že odporcu v 1 rade zaujímal aktuálny stav ochorení poisteného). Odporca v
1/ rade nielenže vo svojich doterajších vyjadreniach v súvislosti s postupom podľa § 802 ods. 2 OZ
žiadnym spôsobom nepreukázal nepravidvosť alebo neúplnosť niektorého z vyhlásení poisteného, ale
jeho postup podľa § 802 ods. 2 OZ je v priamom rozpore s dokladmi predloženými v priebehu likvidácie
poistnej udalosti. Z hľadiska splnenia základných predpokladov na uplatnenie práva odporcu v 1/ rade
odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy opätovne zdôrazňujeme, že príčinou smrti poisteného bola cirhóza
pečene. Na základe žiadosti odporcu v 1/ rade vypracovala C.. X. W. dňa 28.3.2014 celkové posúdenie
zdravotného stavu poisteného, z ktorého vyplýva, že ku dňu 22.3.2011 (t.j. ku dňu podpisu Zmluvy o
úvere na bývanie) u neho nebolo žiadne chronické ochorenie pečene diagnostikované. Odporca síce vo
svojom vyjadrení zo dňa 30.4.2014 cituje krátky úsek z prepúšťacej správy poisteného zo dňa 28.2.2014,
citovanévšaknijakonepotvrdzujeexistenciuchronickéhoochoreniapečeneupoisteného,prípadnejeho
závislosť na alkohole v čase podpisu Zmluvy o úvere na bývanie. Pokiaľ sa odporca snaží argumentovať
požívaním alkoholický nápojov, zdôrazňujeme, že v prípade Zmluvy o úvere na bývanie bola predmetom
vyhlásení poisteného alkoholová závislosť, nie požívanie alkoholických nápojov, resp. ich nadmerné
požívanie. Závislosť na alkohole bola poistenému diagnostikovaná psychiatrickým vyšetrením zo dňa
27.6.2013. Pokiaľ je príčinou smrti poisteného ochorenie, ktorého existencia mu nebola v čase uzavretia
zmluvy známa, poisťovateľ nemôže poistné plnenie odmietnuť, a to ani vtedy, ak by poistený iné
ochorenia (ktoré neboli príčinou smrti), ktorými trpel pri uzavretí poistenia, hoci aj vedome, neuviedol
(obdobne viď FEKETE, I., Občiansky zákonník- Veľký komentár, II. diel, EUROKODEX, 2011, s. 2363).
Pokiaľ odporca v 1/ rade poukazuje na arteriálnu hypertenziu, teda vyšší krvný tlak než 140/90 mm Hg,
tá patrí medzi najčastejšie ochorenia cievneho obehu a má viaceré príčiny vzniku, pričom u väčšiny
chorých na hypertenziu ani príčinu vysokého tlaku krvi nepoznáme (zdroj kardioklub.biznisweb.sk/info/
opisy-ochoreni/arterialna-hypertenzia). tejto súvislosti navyše pripomíname, že odporca v 1/ rade mal
v II. časti bode 9 predmetných úverových zmlúv vyhradené právo zistiť a preskúmať zdravotný stav
poisteného, vrátane práva na nahliadnutie do jeho zdravotnej dokumentácie, pričom toto svoje právo
nevyužil. Nevedomosť poisteného o chronickom ochorení pečene potvrdzuje nielen skutočnosť, že
na takéto ochorenie liečený nebol, ale taktiež mimoriadne rýchly priebeh ochorenia, ktorý nakoniec
spôsobil jeho smrť. Uvedené platí obdobne v prípade Zmluvy o spotrebnom úvere (celkové posúdenie
zdravotného stavu poisteného bolo vypracované ku dňu 19.6.2012, t.j. ku dňu podpisu Zmluvy o
spotrebnom úvere). V tejto Zmluve je síce výslovne naformulované vyhlásenie, že poistený "alkohol
neužíva pravidelne v nadmernom množstve", odporca v 1/ rade však nepreukázal, že v čase uzavretia
Zmluvy o spotrebnom úvere poistený alkohol v nadmernom množstve užíval. Z hľadiska právnej istoty
má presná a jednoznačná formulácia otázok poistiteľa zásadný význam a prípadné nepresnosti pri
naformulovaní otázok nemôžu byť vykladané v neprospech poisteného. Skutočnosť, že poistený pije od
čias študentstva sama o sebe neznamená, že v čase podpisu zmluvy, či dokonca pred jej podpisom
pravidelne a v nadmernom množstve užíval alkohol. Problémy s alkoholom u poisteného nastali v
roku 2013, kedy sa začal podrobovať ambulantnej psychiatrickej liečbe, pričom napr. aj z prvého
psychiatrického vyšetrenia zo dňa 27.6.2013 vyplýva, že "bola dlhá doba, že vôbec nepil". Z uvedeného
je zrejmé, že poistený odporcovi v 1/ rade vedome nezamlčal existenciu skutočnosti, ktorá bola príčinou
vzniku poistnej udalosti (t.j. príčinou jeho smrti), pričom opak odporca v 1/ rade žiadnym hodnovernýmspôsobom nepreukázal, preto v danom prípade nebol dôvod na odmietnutie poistného plnenia v zmysle
§ 802 ods. 2 OZ.
Odporca v 1/rade sa k žalobnému návrhu vyjadril v podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa
29.01.2015, v ktorom uviedol, že na Okresnom súde Dolný Kubín (ďalej len "Okresný súd") je vedené
súdne konanie v právnej veci podanej žaloby navrhovateľky voči odporcovi spis. zn. 6C 131/2014
o zaplatenie sumy 38.232,26,-EUR a trov konania (ďalej len "Žalovaná pohľadávka"). Žalovanú
pohľadávkunavrhovateľkauplatňujeakopoistnéplneniezpoisteniaksplátkovémuúveruč.5032967788
a č. 324478975 zo dňa 22.3.2011 resp. 19.9.2012. Poistná udalosť, smrť Poisteného nastala dňa
28.2.2014. Odporca odmietol poskytnúť poistné plnenie s poukazom na ustanovenia zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") §793 odsek
1 a 2 "(1) Kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na
všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia." "(2) Túto povinnosť má aj ten,
na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za škody sa má poistenie vzťahovať,
aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia." a §802 odsek
2 "Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome
nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie
poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia
poistenie zanikne." Poistený podpísal súhlas s poistením, ktorého súčasťou bolo tvrdenie, že netrpí
na choroby, ktoré boli súčasťou vyhlásenia o zdravotnom stave. Súčasťou vyhlásenia o zdravotnom
stave bolo vyhlásenie poisteného, že nie je závislý od alkoholu a ani neužíva alkohol pravidelne
a v nadmernom množstve. Príčinou smrti poisteného bola choroba, ktorá je v príčinnej súvislosti s
alkoholovou závislosťou, resp. nadmerným užívaním alkoholu. Smrť nastala z dôvodu alkoholickej
cirhózy pečene, ktorá vzniká v dôsledku dlhodobého nadmerného užívania alkoholu. V prípade,
ak by Poisťovňa vedela v čase uzatvorenia poistenia o alkoholovej závislosti, resp. o nadmernom
užívaní alkoholu, nedošlo by k uzatvoreniu poistenia. Poisťovňa sa o uvedenej skutočnosti, t.j. o
alkoholovej závislosti resp. o nadmernom užívaní alkoholu dozvedela až po poistnej udalosti. Pre
využitie možnosti odmietnuť poistné plnenie podľa ustanovenia §802 odsek 2 Občianskeho zákonníka
musia byť splnené štyri podmienky: poistiteľ sa dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou bola
skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede poisteného nemohol zistiť pri
dojednávaní poistenia, skutočnosť, ktorá bola v príčinnej súvislosti s príčinou smrti poisteného je
pre poistiteľa pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná. Žalovaný sa zo zdravotnej dokumentácie
poisteného až po poistnej udalosti dozvedel, že bol závislý od alkoholu. Uvedenú skutočnosť preukazuje
samotné priznanie poisteného, ktoré je obsiahnuté v prepúšťacej správe Ústrednej vojenskej nemocnice
Ružomberok - fakultná nemocnica gen. C. E. (viď príloha). Príčinou smrti poisteného bolo zlyhanie
pečene resp. cirhóza pečene. Alkoholová závislosť resp. dlhodobé nadmerné užívanie alkoholu
poisteného bolo v priamej príčinnej súvislosti s príčinou smrti poisteného, s cirhózou pečene. Nejednalo
sa v žiadnom prípade o náhlu smrť, ale o smrť v dôsledku nadmerného a dlhodobého užívania
alkoholu. Poistený podpísal súhlas s poistením, ktorého súčasťou bolo tvrdenie, že netrpí na choroby,
ktoré boli súčasťou vyhlásenia o zdravotnom stave. Súčasťou vyhlásenia o zdravotnom stave bolo
vyhlásenie poisteného, že nie je závislý od alkoholu a ani neužíva alkohol pravidelne a v nadmernom
množstve. Žalovaný zisťuje pre potreby uzavretia poistenia s konkrétnym poisteným zdravotný stav
najprv prostredníctvom predmetného vyhlásenia o zdravotnom stave. V prípade, ak poistený nesúhlasí
s obsahom vyhlásenia o zdravotnom stave, podľa povahy oznámeného zdravotného problému sa
uzavretie poistenia buď odmietne, prípadne sa zdravotný stav zisťuje zo zdravotnej dokumentácie
s vyšetrením u lekára a posúdi sa možnosť uzavretia poistenia a jeho podmienky. V predmetnom
prípade došlo k uvedenému vyhláseniu o zdravotnom stave zo strany poisteného, čím poistený porušil
daným vyhlásením ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný na základe vykonaného vyhlásenia
o zdravotnom stave Poisteného nemal dôvod ďalej skúmať zdravotný stav Poisteného a vychádzal pri
uzatvorení poistenia z vyjadrení poisteného. Práve ustanovenie §802 odsek 2 Občianskeho zákonníka
chráni poistiteľa v prípade uzatvorených poistení s uvedením nepravdivých alebo neúplných informácií
zo strany poistených. V prípade vedome nepravdivých a neúplných vyhlásení postačuje na naplnenie
pojmu vedomého konania aj konanie nedbanlivostné, nie je potrebné konanie úmyselné. Poistený aj s
ohľadom na svoje vzdelanie, bez akýchkoľvek pochýb vedel posúdiť vyhlásenie poisteného týkajúce sa
zdravotného stavu. V prípade, ak by Žalovaný v čase uzatvorenia poistnej zmluvy vedel o alkoholovej
závislosti resp. o nadmernom užívaní alkoholu poisteného, nedošlo by k uzatvoreniu poistenia. Daná
skutočnosť bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná. Žalovaný využil svoje právo odmietnuť poistné
plnenie v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a poistnou dokumentáciou. Na základe vyššieuvedených skutočnosti odporca navrhuje, aby Okresný súd žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal na
náhradu trov konania.
Odporca v 2/ rade sa k žalobnému návrhu vyjadril v podaní súdu doručenom dňa 24.10.2014, v
ktorom uviedol k veci samej uviedol, že nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnej veci, nakoľko
nie je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu, konkrétne nositeľom hmotnoprávnej povinnosti tvrdenej
navrhovateľkou v návrhu zo dňa 10.9.2014 doručeného Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 12.9.2014
(ďalej len "Návrh"), a to z nasledovných dôvodov : Navrhovateľka a C.. G. M. ako dlžníci a Odporca v 2.
rade ako banka ( ďalej len" Banka") uzavreli dňa 22.3.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0324478975 a
tiež dňa 19.9.2012 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5032967788 ( ďalej len "Úverové zmluvy"). Súčasťou
týchto Úverových zmlúv bol okrem iného dojednaný súhlas dlžníka C.. G. M. s poistením k úveru.
Podpisom Úverových zmlúv dlžníkom p. C.. M. došlo k uzatvoreniu poistenia k úveru v rozsahu rozšírený
súborpoistenia,atopodľaRámcovejpoistnejzmluvyprePoisteniekúveruuzatvorenejmedziOdporcom
v 1. rade ako poistiteľom a Odporcom v 2. rade ako poistníkom zo dna 31.3.2009 v znení neskorších
dodatkov (ďalej len "Rámcová poistná zmluva"). Odporca v 2. rade ako poistník je podnikateľským
subjektom, ktorý poskytuje svojim klientom úvery. Klienti, ktorým bol poskytnutý úver môžu využiť
možnosť dohodnutia poistenia k úveru, za účelom byť poistení proti platobnej neschopnosti, ktorá
môže nastať pri niektorých životných situáciách, ktoré sú v zmysle Rámcovej poistnej zmluvy poistnými
udalosťami, Poistenie k úveru je združené poistenie k úverom poskytovaných Bankou, ide o skupinové
poistenie, ktoré v jednom produkte združuje životné a neživotné riziká a tak poskytuje účinnú poistnú
ochranu klientom Banky, ktorým bol poskytnutý úver a zároveň využili možnosť dohodnutia poistenia k
úveru. Dlžník p. M. podpisom Úverových zmlúv vyhlásil, že sa oboznámil s Rámcovou poistnou zmluvou
a vyslovil svoj súhlas s poistením počas trvania Úverovej zmluvy, a to na základe Rámcovej poistnej
zmluvy. Stal sa tak poisteným v zmysle Rámcovej poistnej zmluvy, nakoľko ako klient banky, ktorý
ako dlžník s Bankou uzatvoril Úverové zmluvy, vyjadril súhlas s poistením k úveru a zároveň splnil
podmienky uvedené v čl.4 tejto Rámcovej poistnej zmluvy, ak sa splnenie ich podmienok vyžadovalo.
Dlžník svojim podpisom Úverových zmlúv tiež vyjadril svoj súhlas s tým, že oprávnenými osobami na
prijatie poistného plnenia sú osoby definované v čl.7 Rámcovej poistnej zmluvy. V zmysle uvedeného
článku má Odporca v 2. rade postavenie oprávnenej osoby v prvom rade na prijatie poistného plnenia.
ÚčelomazmyslompoisteniaúverujepoistenieschopnostiúverovéhodlžníkasplácaťBankepohľadávku
vzniknutú na základe Úverových zmlúv, ktorých splácanie môžu ohroziť poistné riziká definované v čl.
2 Rámcovej poistnej zmluvy. V prípade, že nastane poistná udalosť, je ohrozená schopnosť úverového
dlžníka riadne a včas splácať Banke pohľadávku z úveru. Z tohto dôvodu má Banka postavenie osoby
oprávnenej v prvom rade na prijatie poistného plnenia z poistenia k úveru, a to do aktuálnej výšky
pohľadávkyBankyzúverukudnuvznikupoistnejudalosti,ktoroujesmrťúverovéhodlžníka-poisteného.
Z článku 9 Rámcovej poistnej zmluvy vyplýva záväzok poisteného a oprávnených osôb v 2. rade v
prípade poistnej udalosti nahlásiť poistnú udalosť poistiteľovi, t.j. Odporcovi v 1/ rade. Odporca v 1/
rade vykonal na základe nahlásenej poistnej udalosti šetrenie v predmetnej veci poisteného C.. G.
M. s výsledkom, že nevznikol nárok na výplatu poistného plnenia z predmetnej udalosti. Na základe
uvedeného tak ani Odporcovi v 2/ rade ako oprávnenej osobe v 1/ rade v zmysle čl. 7 Rámcovej poistnej
zmluvynevznikloprávonaposkytnutiepoistnéhoplnenia.Odporcav2/radenijakýmspôsobomnemohol
ovplyvniť ani posúdiť, či zo strany poisteného došlo k splneniu podmienok a povinnosti mu vyplývajúcich
z Rámcovej poistnej zmluvy pre vznik povinnosti Odporcu v 1/ rade (poistiteľa) vyplatiť Odporcovi v
2/ rade (oprávnenej osobe) poistné plnenie z dôvodu, že nastala smrť poisteného. Odporca v 2/ rade
nemá žiadny vplyv ani na šetrenie poistnej udalosti a preto plnenie z poistnej zmluvy nezáleží od neho,
ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností. Odporca v 2/ rade bol Navrhovateľkou bezdôvodne a
neopodstatnene označený ako účastník konania. Odporca v 2/ rade týmto žiada, aby súd žalobu voči
Odporcovi v 2/ rade zamietol a aby zároveň zaviazal Navrhovateľku na úhradu trov konania, ktoré
Odporcovi v 2/ rade v súvislosti s predmetným súdnym sporom vznikli.
V predmetnom podaní odporca v 2/ rade vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu.
Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 6C/131/2014-72 zo dňa 28.11.2014 súd túto zamietol, pričom
uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2014.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, ktoré boli vykonané dňa 02.02.2015 a 02.03.2015.
Na prvom pojednávaní vo veci (dňa 2.2.2015) právny zástupca navrhovateľky s ohľadom na vyjadrenia
odporcov v 1 a 2 rade poukázal na to, že v konaní je rozhodujúce, či nebohý G. M. vedome zamlčal
nejaké fakty pri podpisovaní poistnej zmluvy. V čase podpisu zmluvy v jeho zdravotnej dokumentácii sa
nenachádzala zmienka o jeho alkoholovej závislosti , pričom odporca v 1 rade mal k tejto dokumentácii
prístup a mohol si ju kedykoľvek pozrieť. Ohľadne obdobných vecí poukázal na rozhodnutia OS
Bratislava II 50C/85/2008 a KS v Košiciach 6Co/107/2011. Žaloba v tomto prípade smeruje aj protiSlovenskej sporiteľni a.s., pretože táto banka bola osobou, poctenou výhodou poistenia a konala v
zhodne s odporcom v 1 rade, čo je vzhľadom na ich vzájomné majetkové prepojenie v rozpore s
dobrými mravmi. Ďalej poukazuje na to, že navrhovateľka mala v čase podpisu zmluvy v starostlivosti tri
nezaopatrené deti, pracuje v štátnej správe a jej príjem bez pomoci detí nestačí na splácane úverov. Na
otázku súdu právny zástupca navrhovateľky uviedol, že pokiaľ žaluje úrok z omeškania od 29.4.2014 tak
to z toho dôvodu, že dňom 28.4.2014 uplynula dvojmesačná lehota odo dňa poistnej udalosti. Pokiaľ ide
o žalovaný nárok, ide o nárok z poistnej zmluvy teda poistné plnenie, ktoré mal prijať odporca v 2 rade
ale keďže tak neurobil navrhovateľke vzniká škoda tým, že úver od smrti svojho manžela musí splácať.
K prepúšťacej správe týkajúcej sa nebohého Petra Oravca, právny zástupca navrhovateľky poukázal
na to, že táto bola vyhotovená tri roky potom, čo bola podpísaná poistná zmluva. V medziobdobí týchto
troch rokov u nebohého mohlo nastať nadmerné užívanie alkoholu, ale to neznamená, že toto nadmerné
užívanie u nebohého existovalo aj v čase uzavretia úverovej a poistnej zmluvy. Oprieť sa o subjektívne
vyjadrenie osoby ležiacej na smrteľnej posteli o svojej závislosti považuje za neopodstatnené. On
osobne tiež pije od študentstva, ale nepociťuje závislosť na alkohole. Ak odporca vychádza z toho, že
nebohý G. M. nadmerne požíval alkohol v čase uzavretia úverových a teda poistných zmlúv, je na ňom
aby toto svoje tvrdenie preukázal s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p.
Poverený zamestnanec odporcu v 1 rade na tomto pojednávaní k produktu životného poistenia pri
úvere uviedol, že jeho zmyslom je, že pokiaľ klient resp. dlžník úveru zomrie, pohľadávka zistená v
mesiaci, v ktorom dôjde k úmrtiu sa vyplatí priamo banke. Banka nemá informácie týkajúce sa poistnej
udalosti , tieto chodia len poisťovni a tieto informácie majú len pozostalí. Týmto v danom prípade nijako
nebolo bránené, v ich postupoch a nie je tu teda žiaden rozpor s dobrými mravmi. Keď odporca v 1
rade posudzoval poistnú udalosť, od navrhovateľky si vyžiadal zdravotnú dokumentáciu jej nebohého
manžela a časť z nej aj doručil súdu so svojim písomným vyjadrením. Z nej je zrejmé, že nebohý manžel
navrhovateľky zomrel na cirhózu pečene v dôsledku dlhodobej alkoholovej závislosti, ktorú aj nebohý
sám priznal u lekára a keďže bol nebohý aj sám lekár, mal nesporne vedomosť o tom, či je alebo nie
je závislý. Každopádne jeho odpoveď na otázku, či požíva nadmerne alkohol mal odpovedať áno a ak
odpovedal opačne, nie je rozhodujúce, či tak urobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pokiaľ ide o výšku
žalovanej sumy žaluje sa správna suma z toho pohľadu, že zodpovedá výške istín z úverov ku dňu
poistnej udalosti.
Právny zástupca odporcu v 2 rade na predmetnom pojednávaní poukázal na argument nedostatku svojej
pasívnej vecnej legitimácie. Ďalej uviedol, že medzi odporcami v 1 a 2 rade neexistuje žiadny vzťah, na
základe ktorého by odporcovi v 2 rade vznikla povinnosť vyplatiť navrhovateľke žalovanú sumu. Takáto
povinnosť sa nemôže opierať o poistný vzťah a neboli naplnené podmienky pre vznik takéhoto nároku z
iných dôvodov. V poistnej zmluve bolo dohodnuté, že odporca v 2 rade je oprávnený na prijatie poistného
plnenia a keďže takúto konštrukciu predpokladá Občiansky zákonník, nemôže byť takéto ujednanie
v rozpore s dobrými mravmi. Takisto nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ak odporca 2/ takúto
pohľadávku nevymáha, pretože vymáhať pohľadávku je právo a nie povinnosť. Odmieta tvrdenie strany
navrhovateľky, že by odporca v 2 rade odmietol nejaké poistné plnenie. Ide o to, že odporcovi v 2 rade
žiadne poistné plnenie vyplatené nebolo, keďže odporca v 1 rade ho vyplatiť odmietol s poukazom na
§ 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Po prvom pojednávaní navrhovateľka, prostredníctvom svojho zástupcu, súdu doručila vyjadrenie, v
ktorom uviedla, že poistenie osôb pre prípad smrti je špecifické tým, že v prípade poistnej udalosti vzniká
nárok na poistné plnenie tretej osobe, pričom oprávnená osoba sa v súlade s § 817 OZ stáva účastníkom
poistného pomeru až v prípade, ak nastane poistná udalosť a súčasne, ak s poistným plnením prejaví
súhlas. Podľa čl. 10 bodu 3. písm. a) Rámcovej poistnej zmluvy pre Poistenie úveru sa v danom prípade
poistná suma rovná výške pohľadávky banky ku dňu vzniku poistnej udalosti. Podľa čl. 7 bodu 1. písm.
a/ je na prijatie poistného plnenia oprávnenou osobou v 1/ rade banka, a to až do výšky aktuálnej
pohľadávky banky a oprávnenou osobou v 2/ rade osoby podľa § 817 ods. 2 a 3 OZ, t.j. navrhovateľka.
Na pojednávaní dňa 2.2.2015 právny zástupca banky uviedol, že banka poistné plnenie neodmietla,
ale že jej nebolo vyplatené, keďže poisťovňa jeho vyplatenie odmietla s poukazom na § 802 ods. 2
OZ a že "nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ak banka takúto pohľadávku nevymáha, pretože
vymáhať pohľadávku je právo a nie povinnosť". S uvedeným názorom nemožno súhlasiť, nakoľko
podľa § 3 ods. 1 OZ nielen výkon povinností, ale aj výkon práv vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmiebyť v rozpore s dobrými mravmi. Poistený prejavil v dobrej viere súhlas s poistením úveru pri oboch
úverových zmluvách, nakoľko chcel svoju rodinu ochrániť pred negatívnymi následkami vzniku poistnej
udalosti na splácanie úverov. V prípade úveru na bývanie predstavovalo poistné sumu vo výške 47,46
€ mesačne a v prípade spotrebného úveru na čokoľvek 1,65 € mesačne, takže vzhľadom na výšku
mesačných splátok úveru nešlo o zanedbateľné sumy. Opätovne pripomíname, že banka vystupovala
pri dojednávaní poistenia ako sprostredkovateľ, toto dojednávala nepochybne taktiež vo svojom záujme,
a zároveň bola určená ako oprávnená osoba na prijatie poistného plnenia v 1/ rade. Na vzájomné
prepojenie odporcov bolo poukázané už v podanom návrhu na začatie konania. Z internetovej stránky
poisťovne totiž vyplýva nielen to, že ako banka, tak aj poisťovňa patria do skupiny Vienna Insurance
Group, ale že samotná banka je jedným z akcionárov poisťovne. Z úplného výpisu z obchodného registra
je zrejmé taktiež personálne prepojenie oboch subjektov (napr. cez osoby W.. C. X., C.. T. C., W.. C.
T.). Jednoznačne tak ide o majetkovo a personálne prepojené subjekty. Pokiaľ nárok na poistné plnenie
nadobudla banka, ktorá však do dnešného dňa nevykonala žiadne kroky smerujúce k jeho vymoženiu
(hoci nepochybne má vedomosť o argumentácii navrhovateľky), následkom čoho musí navrhovateľka
napriek zaplatenému poistnému úvery naďalej splácať, keďže nedošlo k platnému zániku úverových
zmlúv, takéto konanie banky odporuje § 3 ods. 1 OZ a nemôže požívať právnu ochranu. Na uvedené
nemá vplyv ani samotné stanovisko poisťovne k likvidácii poistnej udalosti, nakoľko kladné stanovisko
poisťovneniejezákonnoupodmienkouvznikunárokunapoistnéplnenie.Prebankujevzniknutásituácia
nepochybne ekonomicky výhodnejšia, nielen z hľadiska predĺženia doby splácania úveru (keďže s
dĺžkou doby splácania úveru úmerne narastá suma zaplatených úrokov), ale najmä z dôvodu, že by
poistné plnenie musela vyplatiť jej dcérska spoločnosť (pričom poistná suma výrazne prevyšuje celkovú
sumu zaplateného poistného). Vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu sa však banka nemala
uspokojiť s tým, že je úver naďalej splácaný navrhovateľkou, ale jej povinnosťou bolo pristupovať k
vymáhaniu svojich nárokov aktívne v súlade s § 3 ods. 1 OZ a nie iba pasívne vyčkávať, kedy a či vôbec
sa ochrany svojich práv domôže navrhovateľka. Poisťovňa do dnešného dňa nepreukázala dôvodnosť
uplatnenia svojho práva odmietnuť poistné plnenie podľa § 802 ods. 2 OZ, t.j. nepreukázala štyri
základné predpoklady, ktoré musia byť kumulatívne splnené na vznik oprávnenia poistiteľa odmietnuť
poistné plnenie, a to vedomé porušenie povinnosti poisteného pravdivo a úplne odpovedať na písomné
otázky poisťovateľa, poisťovateľ sa o porušení tejto povinnosti dozvedel až po vzniku poistnej udalosti,
zamlčaná skutočnosť je príčinou vzniku poistnej udalosti a táto skutočnosť bola pre uzavretie poistnej
zmluvy podstatná. Skutočnosť, že poistený odpovedal na položené otázky pravdivo preukazuje jeho
zdravotná dokumentácia (význam zdravotnej dokumentácie pri posudzovaní splnenia podmienok v
zmysle § 802 ods. 2 OZ potvrdzuje napr. rozhodnutie KS Košice sp.zn.6Co/l07/2011 zo dňa 15.11.2011).
Zo zdravotnej dokumentácie poisteného jednoznačne vyplýva, že v čase podpisu úverových zmlúv
u neho nebolo diagnostikované ochorenie, ktoré viedlo k vzniku poistnej udalosti. Hypotetické úvahy
poisťovne o tom, čo poistený vzhľadom na svoje vzdelanie musel, resp. mal vedieť sú výlučne jej
subjektívnym názorom, ktorý sám o sebe nepostačuje na vznik práva v zmysle § 802 ods. 2 OZ. Pokiaľ
ide o údajné požívanie alkoholických nápojov "od čias študentstva", pri Zmluve o úvere na bývanie
nebola otázka užívania alkoholických nápojov súčasťou vyhlásenia poisteného uvedeného v časti II.
bode 10. zmluvy, preto logicky na ňu poistený ani nemohol nepravdivo odpovedať, resp. ju odporcovi v
1/ rade vedome zamlčať. V prípade Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na čokoľvek je v časti II. bode 10.
uvedené vyhlásenie, že poistený neužíva alkohol pravidelne v nadmernom množstve. Tak ako zdravotná
dokumentácia poisteného nepreukazuje, že v čase dojednania poistení bola u neho diagnostikovaná
cirhóza pečene alebo závislosť na alkohole (práve naopak, diagnostikovanie týchto ochorení vylučuje),
nepreukazuje ani to, či poistený v tom čase, prípadne ešte predtým alkohol pravidelne a v nadmerne
množstve užíval. Poistený navyše do posledného dňa pred hospitalizáciou pracoval v oblasti verejnej
služby, pričom možnosť zlučiteľnosti vykonávanej práce s nadmerným požívaním alkoholu je iba
málo pravdepodobná. Autorom otázok, ktoré mali byť obsahom vyhlásenia poisteného nebol poistený
(tomu bola daná na podpis typická formulárová zmluva, ktorej obsah nemohol podstatne ovplyvniť),
ale pravdepodobne poisťovňa. Poisťovňa bola zároveň poisteným splnomocnená na zisťovanie a
preskúmavanie jeho zdravotného stavu, ako aj na nahliadanie do jeho zdravotnej dokumentácie. Keďže
v danom prípade ide o právny vzťah spadajúci do oblasti spotrebiteľského práva, akékoľvek prípadne
pochybenie poisťovne, resp. nevyužitie jej oprávnení pri overovaní zdravotného stavu poisteného
nemožno vykladať na ťarchu poisteného. Poisťovňa si mohla pravdivosť vyhlásení poisteného, ako aj
jeho zdravotný stav overiť už v čase dojednania poistení, pričom toto svoje právo dobrovoľne nevyužila,
nie je nám preto známe, na základe akých relevantných skutočností pravdivosť vyhlásení poisteného
teraz spochybňuje. Z dôvodu vyššie popísaného správania sa odporcov sa navrhovateľka dostala do
bezvýchodiskovej situácie, kedy sa ochrany svojich práv nemohla domáhať inak, než podaním tejtožaloby. Navrhovateľka totiž nemá legálnu možnosť ako donútiť banku, aby sa svojho nároku voči
poisťovni domáhala, či už súdnou alebo mimosúdnou cestou. Aj z vyjadrení právneho zástupcu banky
pritom v podstate vyplýva, že s nárokom na poistné plnenie bude súhlasiť pravdepodobne až vtedy, ak jej
ho poisťovňa dobrovoľne poskytne. Samotná smrť poisteného nespôsobila zánik úverových zmlúv, tieto
sú preto naďalej platné a navrhovateľka je povinná napriek zaplatenému poistnému poskytnuté úvery
riadne splácať, čím došlo k popretiu zmyslu a účelu dojednaného poistenia. Navrhovateľke tak vzniká
škoda zodpovedajúca nesplatenej časti úverov s príslušenstvom, ktoré je navrhovateľka povinná banke
zaplatiťododňasmrtipoisteného.Protiprávnosťkonaniapoisťovnespočívavporušeníjejzáväzkupodľa
§ 788 ods. 1 poskytnúť v dojednanom rozsahu poistné plnenie a protiprávnosť konania banky v porušení
§ 3 ods. 1 OZ, t.j. povinnosti uplatňovať svoje práva "výhodou poctenej osoby" v súlade so zákonom,
dobrými mravmi, ako aj právami a oprávnenými záujmami navrhovateľky. Nepochybná je taktiež príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcov a vznikom škody, nakoľko riadnym poskytnutím a
prijatím poistného plnenia by obe úverové zmluvy zanikli ich splnením. Máme za to, že v súlade s §
438 ods. 1 OZ za vzniknutú škodu zodpovedajú odporcovia spoločne a nerozdielne, nakoľko mieru
zavinenia každého z nich na vzniknutej situácii ani nemožno jednoznačne určiť a ich postup nemusí byť
vzhľadom na vyššie uvedené prepojenie náhodný. Aj Ústavný súd SR na margo § 3 ods. 1 OZ uviedol,
že ústavnoprávne je ustanovenie § 3 ods. 1 OZ tým miestom, skrz ktoré sú všeobecné súdy povinné
nechať preniknúť ideu materiálneho právneho štátu do interpretácie a aplikácie podústavného práva.
Len napĺňaním idey spravodlivosti právo a prípadne súdy plnia svoju funkciu, pretože ich rozhodnutia
sú akceptovateľné väčšinovou mienkou. Spravodlivosť totiž sprostredkováva aplikoateľnosť rozhodnutia
preto, že je unierzálnou hodnotou, lebo každý aj ten nejobyčajnšjší človek má schopnosť rozpoznať,
čoje a čo nie je spravodlivé. Hlavne v tom zmysle je spravodlivosť imanentnou kategóriou práva (viď
Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS 33/2012 z 3.10.2012). Situáciu navrhovateľky ktorej vznik uožnili
svojim správaním odprocovia možno len ťažko označiť za spravodlivú. Z vyššie uvedených dôvodov
navrhujeme, aby súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovela priznal navrhovateľke náhradu trov
konania.
Na uvedené vyjadrenie navrhovateľky reagoval prostredníctvom svojho zástupcu odporca v 2/
rade vyjadrením, v ktorom uviedol, že žaloba neustále lavíruje vo vzťahu k ich banke v rozhodujúcich
ohľadoch svojich skutkových tvrdení a právnej kvalifikácie. Právny zástupca navrhovateľky výslovne
uviedol na pojednávaní dňa 02.02.2015, že sa uplatňuje právo na poistné plnenie. V aktuálnom
vyjadrení sa domáha pohľadávky na náhradu škody, ktorá sa zásadne odlišuje podmienkami svojho
vzniku a existencie. Takýto prístup, samozrejme, negatívne zasahuje do ich práva na procesnú obranu.
Odhliadnuc od uvedeného, argumentácia žaloby o vzniku zodpovednostného právneho vzťahu nemôže
nijako obstáť. Predovšetkým absentuje protiprávne konanie na strane ich banky, ktoré je jedným zo
základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Tvrdenie navrhovateľky o výkone práva v
rozpore s dobrými mravmi je nepochopením našej argumentácie prednesenej na pojednávaní dňa
02.02.2015, ale predovšetkým rozhodujúcej právnej úpravy. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov odopiera právnu ochranu výkonu práva, t. j.
aktívnemu konaniu, faktickému výkonu oprávnenia z občianskoprávneho vzťahu. V ich prípade však
nedošlo k žiadnemu konaniu, k žiadnemu výkonu práva, keďže nepristúpili k vymáhaniu poistného
plnenia. Je potrebné zvýrazniť aj skutočnosť, že žaloba im kladie za vinu, že voči žalovanému v I.
rade nepodali žalobu, nezačali súdne konanie o vymoženie poistného plnenia (čo podľa názoru žaloby
mala banka urobiť napriek vlastnému presvedčeniu, že nevznikol nárok na poistné plnenie). Takýto
prístup je absurdný. Znamenalo by to nútenie do výkonu ústavného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 Ústavy Slovenskej republiky (už na pojednávaní dňa 02.02.2015 bolo pritom argumentované, že sa
jednáoprávo,niepovinnosť).Vzmysleustanoveniačl.2ods.3ÚstavySlovenskejrepublikyvšaknikoho
nemožnonútiť,abykonalniečo,čozákonneukladá,tedanapr.abypodalžalobu.Došlobytýmkúplnému
popretiu konceptu základného práva, ktoré by sa zmenilo na povinnosť. Jedná sa o rovnako nezmyselnú
požiadavku, ako keby právo vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky malo zároveň
znamenať povinnosť vlastniť majetok, alebo právo podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky malo zároveň znamenať povinnosť podnikať. Záverom si dovoľujeme zdôrazniť, v spojení s
nepochybným faktom súladu použitej zmluvnej schémy medzi pôvodným poisteným a žalovanými so
zákonnou úpravou, že prebiehajúce súdne konanie je najlepším dôkazom, že žalobkyňa má zachovanú
plnú možnosť a príležitosť domáhať sa súdnej ochrany voči poisťovni, ak je, pravda, schopná uniesť
bremená tvrdenia a dôkazu k rozhodujúcim podmienkam vzniku nároku na poistné plnenie. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti naďalej navrhuje, aby bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu a žalobkyňa
zaviazaná na náhradu trov konania voči žalovanému v II. rade.Na pojednávaní dňa 2.3.2015 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že v tomto konaní je rozhodujúce,
či odporkyňa v 2 rade nadobudla alebo nenadobudla nárok na poistné plnenie od odporcu v 1 rade,
pretože od toho sa bude odvíjať jej účasť v tomto konaní. Zástupca odporcu v 2 rade doposiaľ uviedol
len to, že ak by odporca v 1 rade poistné plnenie vyplatil, tak by toto plnenie prijal. Podľa názoru
navrhovateľky nárok banky na poistné plnenie zo zmlúv stále trvá, pretože bolo obsiahnuté v týchto
zmluvách a doposiaľ k zmene týchto zmlúv nedošlo. Iný stav by bol, keby odporca v 2 rade odmietol
poistné plnenie prijať, čo sa však nestalo. Navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na určení, aby
odporca 1 plnil odporcovi 2, nakoľko je tu možná žaloba na plnenie priamo z jej strany. V konaní je
rozhodujúce zistiť, či odporca v 2 rade nadobudol alebo nenadobudol právo na poistné plnenie, ak bude
zistené,ženadobudoltakpotomnavrhovateľkasiuplatňujenáhraduškodynakoľkozmluvynapriektomu
nezanikli.Akbudezistené,žeodporcav2radenenadobudolprávonapoistnéplnenie,taknavrhovateľka
si uplatňuje svoj nárok ako oprávnená osoba v zmysle poistnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka.
K tomu bude potrebné vyjadrenie odporcu v 2 rade. V prípade náhrady škody by žalovaná suma bola
vyššia, pretože tam naskakujú zmluvné úroky podľa úverových zmlúv.
Právny zástupca odporcu v 2 rade na uvedené vyjadrenie navrhovateľky reagoval tak, že neuviedol,
že ak by odporca v 1 rade poistné plnenie vyplatil, tak by toto plnenie prijal, ale už na pojednávaní
dňa 2.2.2015 povedal, že banka neodmietla nejaké poistné plnenie, ide o to, že banke poistné plnenie
vyplatené nebolo, keďže odporca 1/ ho vyplatiť odmietol s poukazom na ods. 2 § 802 Občianskeho
zákonníka.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že sa pridržiava vyjadrení svojho advokáta a nemá čo k tomu
dodať. Na otázku súdu uviedla, že po smrti manžela a až doposiaľ stále platí splátky úveru z oboch
úverových zmlúv. Tieto splátky sú pri tom vyššom úvere okolo 450,- eur a pri nižšom úvere okolo 48,- eur.
Tieto splátky od smrti manžela platil a pravidelne každý mesiac, môže to byť asi 12 splátok ale neviem
to presne. Pri podpisovaní oboch úverových zmlúv bola prítomná ona i manžel naraz. Nespomína si, že
či v zmluve bolo vyhlásenie jej manžela o tom, že neužíva alkohol pravidelne v nadmernom množstve,
resp. či netrpí alkoholovou závislosťou. V čase podpisu zmlúv jej manžel takéto problémy určite nemal.
Problémy tohto druhu u neho začala registrovať na jeseň r. 2013, možno už aj v lete, kedy začal mať
problémy so spánkom a možno to súviselo aj s tým, že v jeho zamestnaní boli organizačné zmeny. Až
do svojej smrti pracoval na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne.
Okrem výsluchu navrhovateľky súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, ktoré do spisu predložili
sporové strany.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľka spolu so svojím manželom C.. G. M., nar. XX.XX.XXXX uzavreli dňa 22.03.2011 s
odporcom v 2/ rade, ako bankou, Zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len ako "zmluva 1"), predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru na výstavbu domu v sume 47.000,- eur, ktorý mal byť splatený v 127
mesačných splátkach od 20.05.2011 do 20.11.2021. V ods. 3 časti II zmluvy 1 je uvedené, že dlžník
C.. G. M. podpisom úverovej zmluvy súhlasí s poistením schopnosti splácať úver podľa Rámcovej
zmluvy uzavretej medzi bankou ako poistníkom a odporcom v 1/ rade (v zmluve označený ako Prvý
poistiteľ) a poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. (v zmluve označený ako Druhý poistiteľ), a to v rozsahu
Rozšíreného súboru poistenia-1 poistená osoba. Výška poplatku za poistenie bola ku dňu podpisu
úverovej zmluvy vo výške 47,46 eur mesačne (odsek 7 článku II ). V odseku 10 článku II zmluvy
1 sú obsiahnuté predtlačené vyhlásenia dlžníka, medzi nimi aj vyhlásenie, že je zdravý, teda netrpí
chronickým, dlhotrvajúcim, opakujúcim sa, nevyliečiteľným alebo závažným ochorením, telesnou vadou
alebo závislosťou (zvýšený krvný tlak, cukrovka, astma, infarkt, mozgová príhoda, rakovina, ochrnutie
alebo iné neurologické ochorenie, depresia alebo iné psychické ochorenie, alkoholová alebo drogová
závislosť, ochorenie srdca, pečene, pankreasu, obličiek, žalúdka čriev, mozgu a iné). V odseku 16 čl. II
zmluvy 1 je uvedené vyhlásenie, že sa oboznámil s Rámcovou poistnou zmluvou a vyslovuje súhlas s
poistením počas trvania úverovej zmluvy, a to na základe Rámcovej poistnej zmluvy a taktiež vyslovuje
svoj súhlas tým, že oprávnenými osobami na prijatie poistného plnenia sú osoby definované v čl. 7
Rámcovej zmluvy. K uzatvoreniu poistenia k úveru došlo podľa odseku 17 čl. II zmluvy 1 podpisom
úverovej zmluvy.Dňa 19.09.2012 navrhovateľka spolu so svojím manželom C.. G. M., nar. XX.XX.XXXX uzavreli s
odporcom v 2/ rade, ako bankou, Zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len ako "zmluva 2"), predmetom
ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru na Čokoľvek v sume 2.001,- eur, ktorý mal byť splatený v
60 mesačných splátkach od 20.12.2010 do 20.09.2017. V odseku 3 časti III zmluvy 1 je uvedené, že
dlžníkMUDr.PeterOravecpodpisomúverovejzmluvysúhlasíspoistenímschopnostisplácaťúverpodľa
Rámcovej poistnej zmluvy, a to v rozsahu Rozšíreného súboru poistenia. Výška poplatku za poistenie
bola dohodnutá vo výške 1,65 eur mesačne (odsek 1 článok II zmluvy 2). V odseku 10 článku II zmluvy
2 sú obsiahnuté predtlačené vyhlásenia dlžníka, medzi nimi aj vyhlásenie, že nie je závislý na drogách
a iných omamných látkach, na alkohole a ani alkohol neužíva pravidelne v nadmernom množstve. V
odseku 16 čl. III zmluvy 2 je uvedené vyhlásenie, že dlžník sa oboznámil s Rámcovou poistnou zmluvou
a vyslovuje súhlas s poistením počas trvania úverovej zmluvy, a to na základe Rámcovej poistnej zmluvy
a taktiež vyslovuje svoj súhlas tým, že oprávnenými osobami na prijatie poistného plnenia sú osoby
definované v čl. 7 Rámcovej zmluvy. K uzatvoreniu poistenia k úveru došlo podľa odseku 17 čl. III zmluvy
2 podpisom úverovej zmluvy.
Rámcová poistná zmluva bola uzavretá dňa 30.09.2011 medzi odporcom 2/rade ako poistníkom na
jednej strane a poisťovňami na druhej strane, pričom išlo o odporcu v 1/ rade, v zmluve označeného
ako Prvý poistiteľ, o Poisťovňu Cardif Slovakia, a.s. (v zmluve označenú ako Druhý poistiteľ 1) a
Kooperatívu poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group (v zmluve označenú ako Druhý poistiteľ 2). Podľa
čl. 3 tejto zmluvy Rozšírený súbor poistenia, dohodnutý v tak v zmluve 1, ako aj v zmluve 2, zahŕňa tri
poistné riziká: smrť- riziko kryté prvým poistiteľom, plná a trvalá invalidita - riziko kryté prvým poistiteľom
a práceneschopnosť - riziko kryté druhým poistiteľom. V článku 7 rámcovej poistnej zmluvy je pod
písmenom A uvedené, že pre riziká kryté prvým poistiteľom je oprávnenou osobou na prijatie poistného
plnenia v prvom rade poistník, a to až do výšky aktuálnej pohľadávky banky a oprávnenou osobou v
druhom rade poistený v prípade poistnej udalosti plná a trvalá invalidita, inak osoby podľa ustanovení §
817 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. 10 odsek 3 písm. a/ pri poistných rizikách krytých prvým
poistiteľom sa poistná suma rovná výške pohľadávky banky aktuálnej ku dňu vzniku poistnej udalosti
bez ohľadu na počet poistených osôb.
Dňa 28.02.2014 C.. G. M. zomrel (úmrtný list na č.l. 116 spisu). Podľa listu o prehliadke a štatistického
hlásenia o úmrtí (č.l. 117 spisu ), na základe zdravotnej pitvy zomrelého G. M. vykonanej dňa 03.03.2014
bola ako prvotná príčina smrti uvedená cirhóza pečene, s tým, že choroba (resp. stav), ktoré priamo
privodili smrť je uvedené zlyhanie pečene a v rubrike iné závažné chorobné stavy a zmeny bolo
uvedené "nie". Závery pitvy o príčine smrti tak nie sú úplné totožné s príčinou smrti podľa klinického
nálezu prehliadajúceho a ošetrujúceho lekára z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde
Peter Oravec zomrel. V klinickom náleze je totiž uvedená ako prvotná príčina smrti cirhóza heparu, s
tým, že choroba, resp. stav, ktoré priamo privodili smrť je uvedené maligná arytmia (zlyhanie srdcovej
činnosti) a v rubrike iné závažné chorobné stavy a zmeny je uvedené: susp. nádor nadobličky.
V prepúšťacej správe Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde ako už bolo uvedené C.. M.
zomrel, je medzi diagnózami uvedené maligná arytmia, cirhóza pečene, makrocytová anémia ľahkého
stupňa, syndróm závislostti od alkoholu -odvykací stav,ale aj art. hypertenzia (č.l. 110,111 spisu).
Keďže príčinu smrti nepochybne presnejšie stanovuje výsledky pitvy, než len obhliadka mŕtveho, súd
pokiaľ ide o príčinu smrti vychádzal z príčiny zistenej pitvou, teda z toho, že príčinou smrti bola cirhóza
pečene, a to bez iných závažných chorobných stavov (teda aj bez arteriálnej hypertenzie).
V spomínanej prepúšťacej správe, ktorú vyhotovila klinika vnútorného lekárstva danej nemocnice sa
uvádza, že Peter Oravec bol do ich nemocnice preložený z psychiatrického oddelenia Univerzitnej
nemocnice Martin, kde bol hospitalizovaný dňa 26.02.- 27.02.2014 - syndróm závislosti od alkoholu,
odvykací stav, pri prijatí 2,9 prom. Ďalej je v správe uvedené, že pri prijatí pacient subjektívne priznáva,
že pije od čias študenstva, ako kedy - 0,5 dcl-1 dcl, niekedy aj pol litra tvrdého alkoholu.
Z celkového zhodnotenia zdravotného stavu G. M. vystaveného jeho ošetrujúcou lekárkou C.. X. W.
vyplýva, že ku dňu podpisu zmluvy 1, resp. do roku 2011 chronické ochorenie pečene u tohto pacienta
diagnostikované nebolo, rovnako tomu bolo aj pokiaľ ide o obdobie pred podpísaním zmluvy 2 (č.l. 9,10
spisu).Dňa 17.03.2014 navrhovateľka, ktorá bola v čase smrti G. M. jeho manželkou, ktorá skutočnosť vyplýva
z Osvedčenia o dedičstve na č.l. 12 spisu, oznámila smrť svojho manžela ako poistnú udalosť odporcovi
v 1/ rade (č.l. 115 spisu).
Listom zo dňa 17.04.2014 odporca v 1/ rade navrhovateľke oznámil záver šetrenia poistnej udalosti,
a to, že nárok na poistné plnenie z predmetnej udalosti nevznikol, pretože šetrením ukončeným
dňa 28.04.2014, konkrétne zo zdravotnej dokumentácie a z prepúšťacej správy z hospitalizácie pre
metabolicky dekompenzovanú cirhózu pečene etyltoxickej genézy zo dňa 28.02.2014 vyplýva, že už v
čase pred podpisom poistnej zmluvy bol Peter Oravec závislý na alkohole "priznáva závislosť, pije od
čias študenstva a bol liečený pre ochorenie (2001) arteriálna hypertenzia. Uvedené predchorobie bolo v
priamej príčinnej súvislosti s príčinou úmrtia. Zistené skutočnosti sú v rozpore s vyhlásením poisteného
v Zmluve o splátkovom úvere č. 324478975 a č. 5032967788, ako § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak by poistiteľ o tejto skutočnosti vedel pri podpise zmluvy nebolo by pristúpené k uzatvoreniu poistenia.
Nárok na poistné plnenie nevznikol v súlade s ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka (list na č.l.
8 spisu).
Z doteraz uvedeného je zrejmé, že podstatou sporu, teda to, prečo sa navrhovateľka obrátila na súd je
skutočnosť, že odporca v 1/rade odmietol poskytnúť poistné plnenie, hoci preukázateľne došlo k poistnej
udalosti - smrti poisteného, ktorá bola poistným rizikom krytým odporcom v 1/ rade. V konaní tak bolo
namieste skúmať, či odmietnutie poistného plnenia bolo na mieste alebo nie. V prípade záveru, že nebol
dôvod na odmietnutie plnenia, návrh navrhovateľky by bol dôvodný, inak nie.
Súd na zistený skutkový stav aplikoval nasledovné ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len ako
"OZ").
Podľa § 793 ods. 1 prvá veta OZ kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať
pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.
Podľa § 802 ods. 1 OZ pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže
poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu
neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak
právo zanikne.
Podľa § 802 ods. 2 OZ ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť,
ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a
ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť;
odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
Podľa § 817 ods. 1 OZ ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť poisteného, môže ten, kto poistnú
zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to
menom alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti môže určenie osoby zmeniť; ak nie
je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, môže tak urobiť len so súhlasom poisteného. Zmena určenia
osoby je účinná doručením oznámenia poistiteľovi.
Podľa § 817 ods. 2 OZ ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak nenadobudne
právo na plnenie, nadobúdajú toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného.
Podľa § 797 ods. 1 až 3 prvá veta OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo
v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Nazákladevykonanéhodokazovania,súddospelkzáveru,žeodporcoviv1/radesavkonanínepodarilo
preukázať,žeodmietnutiepoistnéhoplneniabolozjehostranydôvodné.Dôkaznébremenospočívalona
ňom, nie na navrhovateľke, ako uvádzal odporca v 2/ rade. V zásade nárok na poistné vzniká v dôsledku
nastania poistnej udalosti a ak poistiteľ dospeje k záveru o odmietnutí plnenia, je na ňom, aby preukázal,že na tento postup boli dané dôvody. Odporca v 1/ rade odmietol poskytnúť poistné plnenie preto, že
zo zdravotnej dokumentácie a z prepúšťacej správy z hospitalizácie (pre metabolicky dekompenzovanú
cirhózu pečene etyltoxickej genézy) zo dňa 28.02.2014 vyplýva, že už v čase pred podpisom poistnej
zmluvy bol Peter Oravec závislý na alkohole "priznáva závislosť, pije od čias študenstva a bol liečený pre
ochorenie (2001) arteriálna hypertenzia, teda jeho vyhlásenia v zmluve 1 a v zmluve 2 nie sú pravdivé,
pričom keby odporca v 1/ rade o nich vedel, poistnú zmluvu by neuzavrel.
Na prvom mieste treba uviesť, že zo zdravotnej dokumentácie Petra Oravca pred uzavretím zmluvy 1
(22.03.2011) ani pred uzavretím zmluvy 2 nevyplýva, že by bol závislý na alkohole, pritom práve tento
okamih je rozhodujúci pre posúdenie, či vyhlásenia Petra Oravca boli pravdivé alebo nie. Rovnako tak
to, ak dňa 28.02.2014 Peter Oravec uviedol, že priznáva závislosť a pije od čias študenstva, nemožno
prijať spoľahlivý záver, že toto pitie od čias študenstva (nič sa nehovorí od nadmernom pití) spôsobilo,
že bol závislý na alkohole pred 22.03.2011 (podpis zmluvy 1), resp., že nadmerne užíval alkohol a bol na
ňom závislý pred 19.06.2012 (podpis zmluvy 2). Peter Oravec priznal svoju závislosť dňa 28.02.2014,
podľa žaloby mu bola diagnostikovaná psychiatrom dňa 27.06.2013, zmluvy 1 a 2 a teda aj vyhlásenia o
nezávislosti na alkohole boli pritom urobené 22.03.2011 a 19.06.2012. Navrhovateľka vo svojej výpovedi
uviedla, že v čase podpisu zmlúv jej manžel problémy s užívaním alkoholu v nadmernom množstve,
resp. alkoholovou závislosťou nemal. Problémy tohto druhu začala u neho registrovať v lete 2013. Peter
Oravec až do svojej smrti pracoval na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne,
kde pracoval od roku 1983 a podľa pracovného posudku zo dňa 25.02.2015 (prílohová obálka spisu)
nebol v tomto zamestnaní disciplinárne postihnutý, ním dosahované výsledky boli zodpovedajúce jeho
pracovnému zaradeniu, resp. nadštandardné a bol za ne každoročne odmeňovaný. Svojou medicínskou
erudíciou sa zaraďoval medzi hlavné opory ich organizácie. Jeho povahové vlastnosti nevybočovali z
normálneho štandardu, bol nekonfliktný, v kolektíve obľúbený a rešpektovaný.
Z dôkazov produkovaných navrhovateľkou (jej výpoveď, zmieňovaný pracovný posudok) a listín
založených v spise nemožno prijať spoľahlivý záver, že Peter Oravec pri uzavieraní zmluvy 1 a
zmluvy 2 klamal, že nie je závislý na alkohole, prípadne nadužíva alkohol (u zmluvy 2) resp. že
túto závislosť (nadužívanie) zamlčal. Inak povedané vykonaným dokazovaním nebola preukázaná
existencia závislosti, či nadužívania alkoholu v čase podpisu zmlúv 1 a 2. Dlhodobé nadužívanie
alkoholu, či alkoholová závislosť podľa názoru súdu opierajúceho sa o všeobecné poznatky, môže viesť
k cirhóze pečene, ktorá bola príčinou smrti Petra Oravca. Ide však o laický poznatok, ktorý nemožno
nahradiť poznatkom odborným. V predmetnej veci bolo rozhodujúce odborné zodpovedanie otázky,
či je možné, aby Peter Oravec zomrel vo februári 2014 na cirhózu pečene, ak začal nadužívať alkohol,
resp. stal sa na ňom závislým až po podpise zmluvy 1 dňa 22.03.2011. V tomto smere odporca v
1/ rade nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Ani inými dôkaznými prostriedkami odporca v 1/ rade
nepreukázal, že v čase pred podpisom zmlúv 1 a 2 Peter Oravec nadužíval alkohol, či bol na ňom
závislý.Keďžeodporcav1/rade,ktorývtomtosmereniesoldôkaznébremeno, nepreukázal,žedôvodne
odmietol poskytnúť poistné plnenie, právo na poistné je dané. Podľa Rámcovej poistnej zmluvy ak
nenadobudne právo na plnenie poistník a v tomto prípade ho odporca v 2/ fakticky nenadobudol (ani
sa jeho priznania nedomáhal), toto právo nadobudla navrhovateľka ako manželka poisteného, a to
poukazom na ust. § 817ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo aj zakotvené v čl.7 Rámcovej poistnej
zmluvy. Podľa čl. 10 ods. 3 písm. a/ tejto zmluvy výška poistnej sumy zodpovedá výške pohľadávky
banky aktuálnej ku dňu vzniku poistnej udalosti bez ohľadu na počet poistených osôb. Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že žalovaná istina zodpovedá výške pohľadávky odporcu v 2/ rade aktuálnej
ku smrti Petra Oravca. Vzhľadom na uvedené súd návrhu navrhovateľky na zaplatenie 38.232,26 eur
vyhovel. Pokiaľ ide o žalované príslušenstvo, a to úrok z omeškania od 29.04.2014 do zaplatenia vo
výške 5,25% ročne, súd tento úrok navrhovateľke priznal počnúc dňom 14.05.2014, pretože od tohto dňa
bol odporca v 1/ rade v omeškaní, keďže právo na poistné plnenie je podľa § 797 ods. 3 OZ splatné 15
dňom od ukončenia šetrenia poistnej udalosti a v tomto prípade bolo šetrenie ukončené dňa 28.04.2014.
Dňa 14.05.2014 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,25%, na základe čoho je výška úroku
8,25% ročne, keďže záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013. Navrhovateľka žiadala úrok vo výške
5,25% ročne, súd bol jej návrhom viazaný, v zmysle čoho priznal úrok v žiadanej výške a nárok na úrok z
omeškania za obdobie od 29.04.2014 do 13.05.2014 súd ako nedôvodný zamietol. Pri priznaní úroku z
omeškania súd aplikoval ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to
s ohľadom na skutočnosť, že žalované nároky sú nárokmi zo spotrebiteľskej zmluvy, čo určuje použitie
občianskoprávnych predpisov.Pokiaľ navrhovateľka žalovaný nárok žiadala titulom poistného plnenia, aj titulom náhrady škody, k tomu
súd uvádza, že skutkové okolnosti, o ktoré navrhovateľka opierala svoj návrh počas konania menené
neboli (nešlo o zmenu návrhu), ale boli menené (resp. rôznym spôsobom uvádzané) jeho právne
kvalifikácie. Právna kvalifikácia nároku však náleží súdu, pričom súd dospel na základe opísaných
skutkových okolností k záveru, že žalovaný nárok je nárokom na poistné plnenie, ktoré odporca v 1/rade
poskytnúť odmietol nedôvodne, respektíve v konaní nepreukázal, že ho jeho odmietnutie bolo dôvodné.
Vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade súd návrh v celom rozsahu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie. Povinnosť poskytnúť poistné plnenie zaväzuje len poistiteľa, teda v tomto prípade odporcu
v 1/ rade. V danom zmluvnom vzťahu mal odporca v 2/ rade len postavenie tzv. oprávnenej osoby podľa
§ 817 ods. 1 OZ, keď v poistnej zmluve obsiahnutej v úverovej zmluvy poistený (Peter Oravec) prehlásil,
že súhlasí s tým, že oprávnenými osobami na prijatie poistného plnenia sú osoby definované v čl. 7
Rámcovej zmluvy. V uvedenom článku bol ako osoba oprávnená v prvom rade uvedený odporca v
2/ rade. Keď odporca v 1/ rade odmietol poskytnúť poistné plnenie, nebolo povinnosťou odporcu v 2/
rade sa tohto plnenia domáhať. Na tomto mieste treba uznať dôvodnosť obrany odporcu v 2/ rade,
že ide o jeho právo a nie povinnosť. Súd teda nedospel k záveru, že by odporca v 2/ rade tým, že
akceptoval odmietnutie poistného plnenia, porušil nejakú právnu povinnosť. Takisto nemožno odporcu
v 2/ rade zaviazať na nejaké plnenie s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako to
žiadala navrhovateľka, pretože toto ustanovenie poskytuje ochranu pred výkonom práva, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, teda poskytuje ochranu pred aktívnym konaním nejakého subjektu. Na jeho
základe nemožno ukladať akékoľvek povinnosti. Ak nemožno konštatovať porušenie právnej povinnosti,
nemožno takisto dospieť ani k záveru o zodpovednostnom vzťahu medzi ním a navrhovateľkou z titulu
náhrady škody. Návrh voči odporcovi v 2/ rade je tak nedôvodný.
Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že právnou konštrukciou, podľa ktorej je banka
oprávnenou osobou na poistné plnenie v prvom rade a poistného plnenia sa rozhodne nedomáhať
(tu nemožno vylúčiť motív, že tak nerobí z dôvodu, že ide o spríbuznenú poisťovňu), nastupuje na jej
miesto manžel poisteného a ak ho niet jeho deti. V takomto prípade vzniká príbuzným poisteného
právo na poistné ako oprávneným osobám v druhom rade, pričom existenciu poistením zabezpečovanej
pohľadávky tu nemožno zohľadniť. Inak by tomu bolo v prípade ak by banka nebola určená ako
oprávnená osoba v prvom rade, využívajúc § 817 ods. 1 OZ a výplata poistného plnenia by bola
vinkulovaná v jej prospech. Tento inštitút peňažné ústavy využívali a bežne sa vyskytuje aj dnes napr.
pri poistení áut v leasingu, ktorá skutočnosť je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti. V prípade
vinkulácie totiž, v prípade smrti poisteného vzniká právo na poistné plnenie osobe určenej podľa ust. §
817, ale plnenie je vyplatené len vtedy, ak zostane časť poistného plnenia po uspokojení pohľadávky.
V danom prípade však k vinkulácii nedošlo, keďže určenie oprávnenej osoby podľa § 817 ods. 1 OZ
a vinkulácia sú dva rozdielne inštitúty (k tomu porovnaj str. 1079-1080 Komentára k Občanskému
zákonníku autorov Jehlička/Švestka/Škárová a kolektiv, 8. Vydanie, 2003, vydavateľstvo C.H.BECK,
vzťahujúci sa k ust. § 811 OZ Českej republiky, ktoré malo v čase jeho spracovania rovnaké znenie ako
§ 811 OZ Slovenskej republiky, takže možno z neho bez ďalšieho vychádzať). Ak teda odporca v 2/ rade
ako podľa § 817 ods. 1 OZ oprávnená osoba v prvom rade právo na poistné plnenie od odporcu v 1/
rade nenadobudla, nadobudla ho navrhovateľka a môže jej byť priznané, keďže nešlo o vinkuláciu. Súd
sa zhoduje s argumentáciou navrhovateľky, že ak by nemohla nadobudnúť právo ako oprávnená osoba
v 2/ rade, tak potom by pri odporcami v 1/ a 2/ rade vytvorenej konštrukcii nemohla nijako ovplyvniť
výsledok šetrenia poistnej udalosti, nakoľko pri spriaznenej poisťovni banka nemá žiadny motív poistné
plnenie od nej vymáhať, pretože ak jej pohľadávka nezanikne poskytnutím poistného plnenia, zanikne
plnením spoludlžníka a ak ho niet, za istých okolností, plnením právnych nástupcov zomrelého dlžníka.
Zhrnúc doteraz uvedené, súd návrhu navrhovateľky vyhovel len vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade, s tým,
že voči nemu návrh v nepatrnej časti zamietol a voči odporcovi v 2/ rade ho zamietol v celom rozsahu.
Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s
poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP, vzhľadom na väčší počet účastníkov
a najmä z dôvodu, že súdu nebolo doposiaľ doručené vyčíslenie trov konania od žiadneho z účastníkov
konania, pričom lehota na vyčíslenie trov konania uvedená v ust. § 151 ods. 1 OSP im ešte neuplynula,
keďže táto začína plynúť až od vyhlásenia rozhodnutia.Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Dolný Kubín
dňa 23. marca 2015
JUDr. Jana Veselá
samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Silvia Gallová
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.