Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/170/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413210433

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413210433.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa: W. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Q., zastúpená advokátkou JUDr.

Zuzanou Kubalovou, Obchodná 40, Bratislava a otec - I. o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletú W. do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej W. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné
je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 16.4.2013.

Zročné výživné za obdobie od 16.4.2013 do 18.9.2014 vo výške X.XXX,XX € súd otcovi p o v o ľ u
j e splácať v mesačných splátkach po XXX,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Súd do zročného výživného otcovi z a p o č í t a l sumu X.XXX,-€.

Súd návrh matky vo zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 3.6.2013 žiadala matka o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej W. tak, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti
a otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou XXX,-€ mesačne, počnúc dňom
16.4.2013. Návrh odôvodnila tým, že odo dňa 16.4.2013 s otcom nežijú v spoločnej domácnosti a otec

na výživu maloletej neprispieva.

Otec vo vyjadrení k návrhu uviedol, že so zverením maloletej do starostlivosti matky súhlasí. Nesúhlasil
všaksnavrhovanouvýškouvýživného,ktorúpovažovalzaneopodstatnenúavzhľadomnavekapotrebymaloletej za neprimeranú. Svoju vyživovaciu povinnosť žiadal určiť vo výške XX,-€ mesačne, vzhľadom
na svoju finančnú situáciu. Neskôr žiadal vyživovaciu povinnosť určiť vo výške XX,-€ mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami rodičov, ako aj s

ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičia nie sú manželia a zhodne uviedli, že nežijú v spoločnej domácnosti od 16.4.2013.

Matka vo výpovediach uviedla, že od rozchodu s otcom maloletej, otec na výživu dieťaťa neprispieval
žiadnou sumou a o maloletú sa vôbec nezaujímal. Začal prispievať až na jar 2014 a v lete 2014 prejavil
záujem o stretnutia s maloletou, ktoré sa aj začali realizovať. Prakticky odkedy sa s otcom rozišli,
maloletá navštevuje detské jasle a to od mája 2013, pričom za jasle sa platí XXX,-€ mesačne. Ďalej

uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým prispievať na elektrinu a vodu sumou XXX,-€
mesačne. Má zriadenú spoločnosť s ručením obmedzeným, kde je jedinou spoločníčkou a konateľkou,
pričom spoločnosť sa venuje architektúre a inžinierskej činnosti, avšak v roku 2013 nebola zisková a v
roku 2012 určitý zisk mala a v tom čase tam bola zároveň aj zamestnaná. Výdavky hradí v podstate z
úspor, ktoré mala z minulého obdobia, keďže mala odložených asi XX.XXX.,-€, ktoré však za posledný

rok už minula. Príjem má nárazový, pretože pracuje na viacerých projektoch a odhadom to môže byť asi
XXX,-€ mesačne. Dodala, že pracovať začala už mesiac po pôrode, v čom ju otec výrazne podporoval,
keďže ani nechcel, aby ostala na normálnej materskej dovolenke, ale chcel, aby si sama na seba
zarobila. Po ich rozchode teda musela pokračovať v práci a dcéru musela dať do jaslí. Potvrdila, že v
priebehu konania otec časť dlhu na výživnom doplatil a to dňa 11.3.2014 vo výške XXX,-€ a odvtedy

pravidelne mesačne platí XX,-€ s tým, že september 2014 zatiaľ nie je zaplatený.

Právna zástupkyňa matky doplnila, že majú pochybnosti o tom, či otec skutočne aj svoje exekúcie
spláca, nakoľko má snahu zakryť svoje reálne príjmy s cieľom neprispievať na výživu svojho dieťaťa.
Do pozornosti súdu dala skutočnosť, že otec absolvuje rôzne pomerne nákladné dovolenky, čo bolo aj
novembri 2013, t.j. v čase prvého pojednávania..

Otec vo svojich výpovediach uviedol, že je riadne zamestnaný, má príjem asi X.XXX,-€ mesačne netto,
avšak na účet mu chodí suma asi XXX,-€ mesačne, pretože zvyšok mu zamestnávateľ strháva z dôvodu
exekúcií. Exekúcie vznikli tak, že ešte v roku 2003 si zobral pôžičku od súkromnej osoby vo výške
X.XXX.XXX.,-Sk na pozemok a stavbu domu, v ktorom v súčasnosti býva. Neskôr v roku 2008 musel
pôžičku vyplatiť a teda si zobral od ďalšieho kamaráta pôžičku vo výške XXX.XXX,-€, ktorou vyplatil

skoršiu pôžičku, ktorú riadne nesplácal, pretože mala byť vyplatená z predaja manželkinho bytu a úspor,
avšak z dôvodu, že sa s manželkou rozviedli, tak pôžička nemohla byť v lehote do 10 rokov splatená.
Ďalej uviedol, že s bývalou manželkou uzavrel dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
a vyplatil jej sumu XX.XXX,.-€, čo bolo asi v roku 2012 s tým, že peniaze mu požičala, resp. dala jeho
matka. K nákladným dovolenkám, ktoré spomínala matka, uviedol, že jednodňový motovýlet s bývaním v

stane nepovažuje za nákladnú dovolenku a dovolenku v čase novembrového pojednávania v roku 2013
absolvoval na základe pozvania známeho, u ktorého aj býval, pričom letenku do Q. mu zaplatila jeho
matka. Dodal, že okrem príjmu zo zamestnania si občas privyrobí takým spôsobom, že napr. kamarátovi
opraví elektrinu a zarobí XX,- až XX,-€, je to rôzne. Na výživu staršej dcéry M. prispieva sumou XXX,-
€ mesačne. K výdavkom maloletej, ktoré dokladovala matka mal výhrady a výdavok za súkromné

detské jasle považoval za neopodstatnený, resp. žiadal, aby matka tento výdavok prehodnotila. Tiež
poukázal na vysoké výdavky na stravu, ktoré preukazovala matka a podotkol, že matka zdokladovala
výdavky na stravu pre asi 5-člennú rodinu a XX,-€ mesačne na stravu maloletej považoval za prehnanú
s prihliadnutím na to, že maloletá má stravu aj v jasliach.

Zlistinnýchdôkazovvyplýva,žematkajenarodičovskejdovolenkeajejedinouspoločníčkouspoločnosti

V. pričom z daňového priznania tejto spoločnosti za rok 2013 vyplýva, že mala základ dane mínus XX,XX
€ a daň nulovú. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá.Z ďalších listinných dôkazov súd zistil, že otec je riadne zamestnaný a v roku 2012 (jún až december)
dosahoval priemerný mesačný príjem X.XXX,XX €, pričom z rozpisu príjmu vyplýva, že mal splátky
exekúcií v tomto období v priemere XXX,XX € mesačne. V roku 2013 (január až október) dosiahol otec

príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto a priemernú mesačnú splátku exekúcií mal XXX,XX. €.
Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej M., na výživu ktorej má určenú vyživovaciu povinnosť
vo výške XXX,-€ mesačne.

Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pripojil a
považoval ho za dôvodný, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spoločne.

Vzhľadom k tomu, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, odporúčal maloletú zveriť
do osobnej starostlivosti matke s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia.
Pri určovaní výživného odporučil zohľadniť majetkové pomery rodičov ako aj ich príjmy, vek dieťaťa a
skutočnosť, že otec sa s maloletou nestretáva.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti od 16.4.2013, čo potvrdili obaja a otec na výživu maloletej neprispieval dostatočne, súd teda

návrh považoval za dôvodný. Vzhľadom k tomu, že od rozchodu rodičov osobnú starostlivosť o maloletú
vykonáva matka a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd maloletú zveril do jej osobnej
starostlivosti, s čím súhlasil aj otec a kolízny opatrovník. O zastupovaní a správe majetku maloletej súd
rozhodol tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, nakoľko nevzhliadol
dôvod, pre ktorý by malo toto právo prináležať iba jednému z rodičov. Čo sa týka výšky vyživovacej

povinnosti otca na maloletú W., súd túto ustálil v sume XXX,-€ mesačne. Vychádzal pritom najmä z
veku maloletej, ktorá má iba 2,5 roka a jej odôvodnené potreby neprekračujú rámec bežných potrieb
maloletých detí v podobnom veku, s výnimkou výdavku na súkromné detské jasle. V tejto súvislosti
však súd konštatuje, že výdavok na jasle nemožno považovať za nevyhnutný za situácie, keď matka
poberá rodičovský príspevok a teda je s maloletou na rodičovskej dovolenke. Za nevyhnutný by mohol

byť považovaný vtedy, pokiaľ by matka zo svojej podnikateľskej činnosti dosahovala dostatočný príjem
a teda umiestnenie dieťaťa do súkromných jaslí by bolo opodstatnené. Treba tiež zdôrazniť, že ide o
výdavok dočasný, ktorý sa nástupom maloletej do štátnej materskej škôlky výrazne zníži. Ďalej súd pri
určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal aj z možností a schopností otca, ktorý je riadne
zamestnaný a má príjem asi X.XXX,-€ mesačne netto i keď preukázal, že platí splátky exekúcie, ktorá

mu vznikla ešte pred narodením maloletej. Napriek tomu súd určené výživné považuje za primerané
jeho schopnostiam, nakoľko sám uviedol, že je schopný si privyrobiť a aj jeho majetkové pomery (vlastní
nový rodinný dom, v ktorom žije sám) mu umožňujú prispievať určeným výživným, zohľadňujúc aj tú
skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd teda konštatuje, že otec je schopný výživné vo
výške XXX,-€ mesačne na maloletú platiť a keďže výživné vo výške XXX,-€ mesačne považuje za

primerané, vo zvyšku návrh matky zamietol.Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil dňom 16.4.2013, tak ako žiadala
matka, keďže bolo preukázané, že od tohto dňa rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a otec na
výživu maloletej takmer rok neprispieval vôbec, čo súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa

na priznanie výživného aj pred podaním návrhu. Otec na výživu maloletej prispel dňa 11.3.2014 sumou
XXX,-€ a od apríla 2014 platil po XX,-€ mesačne (5 mesiacov x XX,-€ = XXX,-€), čo spolu ku dňu
ukončenia dokazovania je X.XXX,-€, ktorú mu súd do zročného výživného započítal. Vzhľadom k tomu,
že otec na výživu maloletej neprispieval dostatočne, vznikol mu na výživnom za obdobie od 16.4.2013 do
18.9.2014 dlh vo výške X.XXX,XX €, ktorý mu súd povolil splácať v primeraných mesačných splátkach,

spolu s bežným výživným v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zohľadňujúc pritom výšku jeho príjmu. Dlh na
výživnom vznikol tak, že mal zaplatiť 17 mesiacov po XXX,-€ a v mesiaci apríl 2013 adekvátnu časť
výživného za 15 dní (X,XX € za jeden deň x 15 dní = XX,XX. €) a zaplatil X.XXX,-€ (XXX,-€ + 5 mesiacov
x XX,-€ = X.XXX,-€).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko konanie sa mohlo začať
i bez návrhu.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd

v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).