Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Laura Vojtášová
Legislation area – Rodinné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 7P/47/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314208254
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Vojtášová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5314208254.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. P.,
nar. XX. X. XXXX, bytom X. I. XXXX/XX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: G.. Y. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, Čadca,
t. č. bytom X. I. XXXX/XX, Č. a otca: U. P., nar. XX. X. XXXX, bytom M. XXX, Č., v konaní o úpravu
rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
Súd z v e r u j e maloletého Y., nar. XX. X. XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y. sumou 120,- € mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.
Splatné výživné za obdobie od 2. 9. 2014 do 4. 11. 2014 v sume 140,- € je otec p o v i n n ý
uhradiť do 60. dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
Styk otca s maloletým Y. sa p o n e c h á v a na dohodu rodičov.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Podaným návrhom doručeným súdu dňa 2. 9. 2014 sa matka domáhala, aby súd zveril maloletého Y.
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal
prispievať na výživu maloletého sumou 170,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky odo dňa podania návrhu. V návrhu uviedla, že z ich manželstva pochádzajú dve deti, z toho
dcéra Y. je už plnoletá. S odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2014. Už v roku 2009
nežili v spoločnej domácnosti, ale otcovi maloletého dala šancu a v roku 2010 sa k nemu do spoločnej
domácnosti vrátila. V súčasnosti sa už vrátiť nemieni. Od roku 2010 hospodárili samostatne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prečítaním podstatného obsahu
listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v spise, na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav.
Rodičia maloletého Y. sú manželmi, avšak od augusta 2014 nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko sa
matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým Y. a plnoletou dcérou Y. k svojej matke.
Otec prispieva na výživu maloletého sumou 50,- € mesačne.Matka maloletého najskôr v podanom návrhu žiadala o určenie výživného vo výške 170,- €, na
pojednávaní žiadala, aby bolo určené výživné vo výške 120,- € mesačne. Matka špecifikovala výdavky
písomne(č.l.63),akoajústnenapojednávaní.MaloletýY.navštevuje2.ročníkzákladnejškoly.Doškoly
cestuje autobusom, cestovné vyjde cca 16,80 € mesačne, navštevuje družinu, za ktorú matka platí 7,- €
mesačne, stravuje sa v škole, pričom stravné na 21 dní vyjde 21,21 € mesačne. Ďalšie výdaje má matka
na školské potreby, pracovné zošity, časopis a ZRPŠ vo výške 71,- € ročne, čo predstavuje sumu 5,92 €
mesačne.MaloletýY.mázdravotnéproblémy,máatopickýekzém,másuchúpokožku,ktoráhosvrbieva,
preto ho matka pravidelne natiera krémami, ďalej má ploché nohy, preto má matka zvýšené výdavky na
kúpu ortopedických topánok, resp. ortopedických vložiek. Okrem toho má maloletý Y. stomatologické
problémy, matka s ním často navštevuje zubného lekára, resp. zubnú pohotovosť, s čím má taktiež
zvýšené výdavky. Matka býva v spoločnej domácnosti s maloletým Y., plnoletou dcérou Y. a svojou
matkou. Matka maloletého uhrádza výdavky na plyn vo výške 80,- € mesačne, jej matka zase hradí
výdavkynaelektrikuvovýške37,-€mesačne.Ďalejmámatkavýdavkynavodu,vovýške8,-€mesačne,
internet 14,71 € mesačne, okrem toho si prispieva na doplnkové dôchodkové poistenie sumou 6,64 €
mesačne a platí životnú poistku vo výške 21,22 € mesačne. Do práce cestuje autobusom, cestovné vyjde
cca 48,30 € mesačne. Matka má zdravotné problémy, niekedy si kupuje ortopedickú obuv, inak nemá v
súvislosti so zdravotnými problémami zvýšené výdavky. Okrem uvedeného má matka spolu s maloletým
Y. výdavky na stravu, drogériu, oblečenie, obuv a pod. Matka svoje špecifikované výdavky preukázala
predloženými listinnými dôkazmi (cestovné lístky, pokladničné bločky, lekárske správy, zmluvy, doklady,
SIPO, poštové poukážky a pod., č.l. 61 - 84).
Otec maloletého Y. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je zamestnaný v T. X. X., čistý mesačný
zárobokje400,-€vrátaneodmien.Otecsúhlasilsurčenímvýživnéhovovýške100,-€mesačne.Bývana
poschodí rodinného domu, na prízemí býva jeho matka, ktorá má v dome zriadené doživotné bezplatné
právo bývania. Jeho matka neprispieva na náklady na bývanie, tieto znáša výlučne otec, pričom za
elektriku a rozhlas platí 50,- € mesačne, plyn 6,- € mesačne, vodu 10,- € mesačne, okrem toho platí
daň z nehnuteľnosti vo výške 52,- ročne, odvoz odpadu 53,- € ročne, náklady na kúpu dreva a uhlia
okolo 1000 - 1200 € ročne, čo predstavuje 100,- € mesačne. Otec si platí životnú poistku vo výške 20,-
€ mesačne, do práce cestuje autobusom, cestovné stojí 20,- € mesačne. Má zhoršený zdravotný stav,
je diabetik, pravidelne užíva lieky, ktoré stoja okolo 25,- € mesačne. Otec predložil listinné dôkazy na
preukázanie svojich osobných, majetkových pomerov a výdavkov (č. l. 36 - 49, č. l. 55 - 59).
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko jej
starostlivosť je dobrá a styk otca s dieťaťom navrhol ponechať na dohodu rodičov. Čo sa týka výživného,
navrhol určiť výživné vo výške 120,- € mesačne, nakoľko príjem rodičov je v podstate rovnaký, pričom u
matky z tohto príjmu žijú dve osoby a z príjmu otca žije len on, pričom otec je schopný ubrať zo svojich
potrieb najmä čo sa týka výdavkov na kúrenie, elektriku a pod. Tiež poukázal na to, že matka má zvýšené
výdavky v súvislosti so zdravotnými problémami syna.
Z výpisov z D. Č.. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX (č.l. 36 - 42) vyplýva, že
otec je výlučným, resp. podielovým spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú.
M., pričom z LV č. XXXX a č. XXXX vyplýva, že spoluvlastníčkou parcely I. XXX/X a parcely I. Č.. XXX
je aj matka maloletého. Z LV č. XXXX zároveň vyplýva, že rodinný dom súp. č. XXX je v podielovom
spoluvlastníctve otca maloletého v podiele 3 a matky maloletého v podiele 1, pričom na predmetný dom
sa viaže vecné bremeno bezplatného a doživotného užívania v prospech Š. P..
Zo správy Mesta Čadca zo dňa 15. 10. 2014 (č. l. 53) vyplýva, že matka maloletého býva v rodinnom
dome, ktorého vlastníkom je jej sestra. V rodinnom dome býva spolu s matkou Y. X. a maloletým synom
Y., ktorý navštevuje 2. ročník ZŠ H. Č.. Jej matka je poberateľkou starobného dôchodku. Menovaná
pracuje vo firme P., X.. H.. E.. H., jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 430,- €, iný príjem
nemá. Manžel jej prispieva na výživné syna sumou 50,- € mesačne. So synom sa stretáva pravidelne,
každý druhý víkend. Je matkou plnoletej dcéry Y., ktorá študuje popri zamestnaní. Momentálne je
nezamestnaná bez príjmu, rodičia jej hradia náklady spojené so štúdiom, a taktiež prispievajú na
domácnosť, nakoľko dcéra má samostatnú domácnosť, v ktorej žije s priateľom. Bytové podmienky
sú vhodné, sociálne pomery slabé. Matka je vlastníčkou 1 rodinného domu, ktorý dostala darovacou
zmluvou, iný hnuteľný, ani nehnuteľný majetok nevlastní. Otec maloletého býva v rodičovskom dome,
v domácnosti žije so svojou matkou. Pracuje v N. F. X. ako kuchár, ale asi 5 mesiacov pracuje v O. A.
Č. ako kuchár. Na základe ústnej dohody prispieva synovi na výživu sumou 50,- € mesačne a taktiežplnoletej dcére Y. prispieva na štúdium. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, bytové podmienky sú vhodné,
ekonomické pomery v norme. Je spoluvlastníkom rodinného domu, iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok
nevlastní.
Zo správa zamestnávateľa otca T. X. X. Y. N. F. X. M. (č. l. 51, 52) vyplýva, že otec je u nich zamestnaný
od 2. 9. 2013 do 12. 2. 2015 a jeho čistá mzda za obdobie od 10/2013 - 9/2014 bola spolu 5 210,16 €,
čo predstavuje v priemere sumu 434,18 € mesačne.
Zo správy zamestnávateľa matky spoločnosti P., X.. H.. E.. (č. l. 23 - 27, 30 - 34) súd zistil, že matke
maloletého bola za obdobie od 10/2013 - 9/2014 vyplatená mzda spolu vo výške 5 067,93 €, čo
predstavuje v priemere sumu 422,33 € mesačne.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine
(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods.1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods.1, prvá a druhá veta Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 146 ods.1, pís. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletého Adama sú manželmi, avšak od
augusta 2014 nežijú v spoločnej domácnosti, preto s poukazom na § 36 ods. 1 Zákona o rodine bolo
potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti súd primerane postupoval s poukazom na § 24 ods. 1 Zákona o
rodine a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, najmä určil, komu maloleté
dieťa zveriť do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne
určil, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho
výživu. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vykonáva matka a z výsluchu otca, vyjadrenia kolízneho
opatrovníka a správy Mesta Čadca mal súd preukázané, že matka vykonáva osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa riadne, otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil, preto súd
zveril maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok.
S poukazom na § 65 ods. 1 Zákona o rodine súd upravil aj rozsah vyživovacej povinnosti otca k
maloletému. Z výsluchu účastníkov mal súd preukázané, že otec prispieva na výživu maloletého sumou
50,- € mesačne. Matka maloletého pôvodne žiadala určiť výživné vo výške 170,- € mesačne, neskôr
žiadala o určenie výživného vo výške 120,- € mesačne, otec navrhoval určiť výšku výživného v sume
100,- € mesačne. Maloletý Y. má 8 rokov, navštevuje 2. ročník základnej školy, s čím sú spojené
výdavky na cestovné, stravu, školskú družinu, školské pomôcky a ZRPŠ v priemere 51,- € mesačne.
Maloletý nenavštevuje žiadne záujmové krúžky. Matka má zvýšené výdavky v súvislosti so zhoršeným
zdravotným stavom maloletého. Matka je zamestnaná v spoločnosti P., X.. H.. E.., jej priemerný čistý
mesačný príjem je 422,33 €, okrem toho poberá prídavky na dieťa. Otec je zamestnaný v T. X. X. Y. N.
F. X. M., jeho priemerný čistý mesačný príjem je 471,80 €. Otec uviedol, že jeho výdavky na domácnosť
sú v priemere 166,- € mesačne (voda, plyn, elektrika, drevo, uhlie), súd však bral do úvahy len polovicu
tejto sumy, nakoľko v spoločnej domácnosti s otcom býva aj jeho matka, ktorá má taktiež povinnosť
prispievať na úhradu výdavkov na dom. Samotná skutočnosť, že matka otca maloletého odmieta hradiť
na ňu prislúchajúcu časť výdavkov na bývanie, táto nemôže byť na ťarchu maloletého, a nie je dôvodom
na určenie výživného v nižšej sume. Otec tvrdil, že v minulosti prispieval plnoletej dcére Anne na stravu
a školu a tiež by chcel jej aj v budúcnosti finančne pomáhať. Taktiež matka uviedla, že jej odkladá sumu
50,- € mesačne na školu, avšak súd na tieto skutočnosti neprihliadal, nakoľko matka na pojednávaní
uviedla, že dcéra Y. začala od 1. novembra pracovať vo Q. W. a teda je schopná sama sa živiť. Pre
určenie výšky výživného prihliadal súd aj na tú skutočnosť, že matka maloletého zabezpečuje osobnú
starostlivosť maloletému, vrátane zabezpečenia všetkých potrieb v domácnosti, v ktorej maloletý žije.
Osobný výkon starostlivosti o dieťa je pritom obligátornym zákonným hľadiskom, ktoré zákon chápe
ako určitú hodnotu, ktorú súd pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Osobná starostlivosť o
dieťa je kladená na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
dospel súd k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné vo výške 120,- € mesačne,
vzhľadom na jeho príjem a vyššie uvedené výdavky a zároveň takto určené výživné pokryje odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa, vzhľadom na jeho vek a výdavky.
Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že otec prispieval na výživu maloletého sumu 50,- € mesačne.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 2. 9. 2014 (odo dňa začatia súdneho konania) do 4. 11. 2014 (do
dňa rozhodnutia súdu) vo výške 140,- € (určené výživné 120,- € mesačne mínus uhradené výživné 50,-
€ mesačne = 70,- € x 2 mesiace) zaviazal súd otca uhradiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
k rukám matky.
Obaja rodičia maloletého zhodne uviedli, že žiadajú, aby súd styk otca s maloletým neupravoval a tento
ponechal na dohodu rodičov, nakoľko sa vedia na styku dohodnúť, preto súd ponechal styk otca s mal.
Y. na dohodu rodičov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Súd záverom dáva do pozornosti účastníkov § 26 Zákona o rodine v spojení s § 78 Zákona o rodine a
§ 163 ods. 2 O. s. p. umožňujúce zmenu tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave pomerov rodičov kmaloletému dieťaťu v prípade budúcej zmeny pomerov, oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v
tomto konaní, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní týmto rozsudkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.