Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114230887
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114230887.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci

starostlivosti súdu o maloletú V. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX, M., zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka Y.
S., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, M., otec H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom W. H. XX/XXXX, L., o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej V., nar. X.XX.XXXX, sumou 95 eur mesačne vždy do
20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 4.12.2014.

II. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletú za obdobie od 4.12.2014 do 30.9.2015 v sume
99,03 eur v pravidelných splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným do 20. dňa v mesiaci

k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

III. Súd týmto mení Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/180/2010-12 zo dňa 13.9.2010 v časti
výšky výživného na maloleté dieťa.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.12.2014, žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca
voči maloletej V. zo sumy 85 eur na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 4.12.2014, pretože na
strane maloletého dieťaťa nastala veľká zmena, keď je vyspelejšia po fyzickej stránke a zvýšili sa jej
náklady nielen na stravu, ale aj na oblečenie a hygienu.

Otecdieťaťasnavrhovanýmzvýšenímvýživnéhonamaloletúnesúhlasil,pretoževýživnévtakejtovýške
nie je schopný platiť. Zároveň žiadal, aby mu výživné bolo ponechané v doterajšej výške.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť a otcovi zvýšiť výživné primerane k jeho

schopnostiam a možnostiam, keď od posledného rozhodovania došlo k podstatným zmenám na strane
dieťaťa, ktorá je žiačkou 2.stupňa základnej školy, s čím sú pre matku spojené výdavky. Okrem toho
nastupujú aj výdavky, ktoré sú charakteristické pre tento vek dieťaťa, a to okrem iného aj zvýšené
výdavky na hygienické potreby. Kolízny opatrovník vyslovil svoj názor, že dieťa nemôže byť ukrátené na
výživnom len z toho dôvodu, že ostatní členovia otcovej rodiny neprispievajú na chod domácnosti.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdením o pracovnom
príjme matky, s potvrdením o výške invalidného dôchodku otca maloletej, s potvrdením o výške
poberaných rodinných prídavkov matkou dieťaťa, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Matka dieťaťa uviedla, že maloletá V. sa narodila z jej vzťahu s otcom dieťaťa. Maloletá bola zverená
do jej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/3/2004, ktorým bola otcovi
zároveň uložená povinnosť prispievať jej na výživu sumou 50 eur. Naposledy bola výška výživného
upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/180/2010-12 zo dňa 13.9.2010 na terajšiu
sumu 85 eur. V tej dobe bola maloletá žiačkou 1. ročníka základnej školy, matka bola zamestnaná s

porovnateľným pracovným príjmom ako v súčasnej dobe, a otec dieťaťa bol aj v tej dobe invalidným
dôchodcom. Od posledného zvýšenia výživného sa zmenili pomery na strane maloletej, ktorá je v
súčasnej dobe žiačkou 6. ročníka základnej školy, a matka má výdavky na stravovanie v škole vo výške
25 eur mesačne, na desiate v rámci školy 8 eur mesačne, na poistku 20 eur mesačne. Na začiatku
školského roka v septembri 2015 mala jednorazový výdavok na zakúpenie školskej aktovky v sume 82
eur. Maloletá má zdravotný problém, zakrivenie chrbtice, v dôsledku čoho chodia každého pol roka na

vyšetrenia, s ktorým má výdavok 30-40 eur. Každý pol rok chodia na zubné vyšetrenie, čo stojí 30 eur.
Matka býva s maloletou v byte u svojej matky, s ktorou majú rozdelené výdavky v súvislosti s bývaním
tak, že matka dieťaťa platí nájomné vo výške 150 eur, a elektrinu s plynom platí stará matka dieťaťa.
Na stravu sa skladajú každá v polovici. Matka dieťaťa je zamestnaná a dosahuje čistý mesačný príjem
vo výške 428,16 eur, poberá prídavky na dieťa 23,52 eur mesačne, ďalší príjem nemá. Otec prispieva

na výživu maloletej riadne a včas, zročné výživné mu nevzniklo, s dieťaťom sa dlhodobo nestretáva,
ani inak sa o ňu nezaujíma.

Otec so zvýšením výživného nesúhlasil, pretože od roku 1999 je úplným invalidným dôchodcom, s
výškou invalidného dôchodku 381,80 eur mesačne. Ďalší príjem, ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Býva spolu s matkou, sestrou a bratom v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve ich matky.

Spoločnú domácnosť vedie s týmito súrodencami a s matkou. Mesačne má výdavky na výživné dieťaťa
85 eur, matke dáva 140 alebo 150 eur na energie a zakúpenie stravy pre všetkých, a sumou 104 eur
spláca pôžičku, ktorá mu bola poskytnutá z Poštovej banky v roku 2013 na odkúpenie pozemku okolo
rodinného domu, ktorý vlastní jeho matka. Tento pozemok, výlučnou vlastníčkou ktorého sa na základe
dohody stala matka, zakúpili v roku 2014 za sumu 5.600 eur, pričom on prispel sumou 4.000 eur a jeho

matka sumou 1.600 eur. Matka otca dieťaťa je starobnou dôchodkyňou s dôchodkom vo výške 310 eur,
jeho brat poberá dávku v hmotnej núdzi 65 eur mesačne pretože je dlhodobo nezamestnaný, a sestra
poberá polovičný invalidný dôchodok vo výške 220 eur. Na spoločnú domácnosť prispieva sestra matke
sumou 50 eur mesačne, brat neprispieva žiadnou sumou.

Z potvrdenia spoločnosti N. s.r.o. M., zamestnávateľa matky súd zistil, že matka dieťaťa dosiahla v

rozhodnom období čistý mesačný príjem vo výške 428,16 eur v čistom.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava súd zistil, že otcovi dieťaťa bol zvýšený invalidný
dôchodok od 1.januára 2015 na sumu 381,80 eur.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať

len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 78 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh. Ak
dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Zdokazovaniavykonanéhovýsluchomúčastníkovkonaniaalistinnýmidokladmimalsúdpreukázané,že

výživné na maloletú V. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/180/2010-12
zo dňa 13.9.2010, právoplatným dňa 24.9.2010, ktorým bola výška výživného zvýšená na sumu 85 eur
s povinnosťou platiť výživné v tejto výške od 1.9.2010. V čase posledného rozhodovania bola matka
dieťaťa zamestnaná s pracovným príjmom v priemernej výške 350,70 eur mesačne v čistom, a otec
poberal invalidný dôchodok vo výške 299 eur. Matka okrem pracovného príjmu poberala aj rodinné

prídavky, ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem V. nemala. Otec nemal ďalší príjem ani ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Maloletá V. bola v tej dobe žiačkou 1. ročníka základnej školy, a výdavky v súvislosti s jej
výživou boli v bežnej výške.

V súčasnej dobe je matka maloletého dieťaťa taktiež zamestnaná, dosahuje pracovný príjem vo výške
428,16 eur v čistom a poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Ďalší príjem nemá, spolu

s dieťaťom žijú u starej matky maloletej, ktorej prispieva na úhradu nájomného 150 eur. Otec je stále
poberateľom invalidného dôchodku vo výške 381,80 eur mesačne. Ďalší príjem nemá, býva spolu s
matkou, sestrou a bratom v dome svojej matky, ktorej prispieva na stravu a chod domácnosti v priemere
sumou 145 eur, okrem toho spláca pôžičku na kúpu pozemku vo vlastníctve svojej matky 104 eur
mesačne. Maloletá V. je žiačkou 6. ročníka základnej školy, pričom výdavky na jej výživu stúpli aj z

dôvodu jej zdravotných problémov so zakrivením chrbtice.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že v súčasnej dobe je dôvod na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca voči maloletej V.. Porovnaním pomerov, ktoré boli rozhodné pre určenie výživného na
dieťa v čase posledného rozhodovania, keď bolo výživné zvýšené na sumu 85 eur, s pomermi ktoré sú
na strane výživou povinných rodičov a maloletého dieťaťa v súčasnej dobe, dospel súd k záveru, že

k zmene pomerov došlo tak na strane maloletej V., ako aj na strane oboch rodičov, čo odôvodňovalo
potrebu zmeniť výšku výživného. Príjem otca v súčasnej dobe je v porovnaní s jeho vtedajším príjmom
299 eur vyšší o 82,80 eur, keď v súčasnej dobe poberá invalidný dôchodok vo výške 381,80 eur. Taktiež
aj matke sa zvýšil príjem zo sumy 350,70 eur na teraz dosahovanú sumu 428,16 eur. K zásadnej zmene
pomerov došlo aj na strane maloletej V., ktorá je žiačkou už 2. stupňa základnej školy, čo znamená aj

zvýšenie výdavkov v súvislosti so školou, okrem toho je aj staršia, teda sa matke zvýšili výdavky aj na
jej oblečenie a hygienu. Otec má celkové výdavky na bývanie v priemernej výške 249 eur (približne 145
eur na bývanie a stravu, 104 eur splátka pôžičky na kúpu pozemku), okrem toho platí maloletej výživné
85 eur mesačne. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného však súd nemohol prihliadnuť na výdavok
otca vynakladaný na splátku pôžičky 104 eur, ktorý súd považoval za výdavok, ktorý nie je zo strany otca

nevyhnutné vynaložiť. Otec touto sumou spláca pôžičku na zakúpenie pozemku, ktorý nenadobudol do
svojho vlastníctva, ale v zmysle ich dohody sa výlučnou vlastníčkou pozemku stala jeho matka, a to aj
napriek tomu, že väčšiu časť kúpnej ceny zaplatil otec, pričom mu na túto kúpnu cenu bola poskytnutá
pôžička. Ide podľa názoru súdu o výdavok otca, ktorý nie je vynakladaný s cieľom zvýšiť svoj majetok,
keď práve naopak, ide o výdavok, v dôsledku ktorého je dieťa ukracované na výživnom. Tiež ďalšie

tvrdenia otca o úhrade výdavkov na spoločné bývanie v priemernej výške 145 eur mesačne, považoval
súd za výdavok ukracujúci dieťa, keď otec zo svojho príjmu hradí náklady na spoločné bývanie s matkou
a súrodencami bez toho, aby sa aj oni podieľali primeranou časťou na týchto výdavkoch, keď sestra otca
prispieva sumou len 50 eur, a jeho brat dokonca neprispieva žiadnou sumou.Z týchto vyššie uvedených dôvodov súd primerane zvýšil výživné otca na maloletú V., s prihliadnutím na
jeho majetkové možnosti a schopnosti, ako aj s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, a
na vyššie opísaný skutkový stav, ktorý mal súd v priebehu konania preukázaný. Z tohto preukázaného

skutkového stavu dospel súd k záveru, že na strane výživou povinného otca došlo k takej zmene
pomerov zvýšením jeho príjmu, ktorá odôvodnila čiastočné zvýšenie výživného na sumu 95 eur
mesačne, teda na sumu, ktorá predstavuje 25 % z celkového príjmu otca. Súd bol toho názoru, že
výživné v takejto výške je otec schopný platiť aj s poukazom na výšku jeho mesačných výdavkov, najmä
keď na výdavok 104 eur na splátku pôžičky, a na časť výdavku na bývanie, súd nemohol prihliadať,

nakoľko sú to výdavky, ktoré nie sú zo strany otca vynakladané účelne. Aj s poukazom na celkové
výdavky dieťaťa v rámci mesiaca považoval súd výživné v určenej výške za postačujúce podľa jeho
potriebasprihliadnutímnajehopotrebyavek,keďzvýšenievýživnéhobolozároveňajvzáujmedieťaťa.

Súd pritom výživné zvýšil odo dňa podania návrhu na súde matkou, teda od 4.12.2014 s prihliadnutím
na ustanovenie § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine.

Zvýšením vyživovacej povinnosti otca voči maloletej V., vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom

za obdobie od 4.12.2014 do 30.9.2015 vo výške 99,03 eur (za 9 mesiacov január 2015 až september
2015 po 95 eur spolu 855 eur a alikvótnu časť za 28 dní v mesiaci december 2014 vo výške 85,80 eur,
po zohľadnení už zaplateného výživného v sume 841,77 eur za 9 mesiacov po 85 eur spolu 765 eur a
alikvótnu časť za 28 dní v mesiaci december 2014 vo výške 76,77 eur), preto mu súd uložil povinnosť
zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur mesačne, až do jeho

úplného zaplatenia, pričom zohľadnil tak výšku vyživovacej povinnosti, ako aj skutočnosť aby bol dlh
uhradený v primeranej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.