Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206348
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814206348.5

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Šoltésovej 14, IČO: 45 150 513, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: U. I., nar. XX.X.XXXX, bytom V., Q. XXX/X, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
občianske združenie so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr.

Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 652,80 eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a vedľajšie účastníctvo na strane odporkyne vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7,
IČO: 42 362 962.

Súd konanie z a s t a v u j e.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 118,90 eur na účet
právneho zástupcu SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 652,80 eur s
príslušenstvom. Podaním, doručeným súdu 10.11.2014, oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vstup do konania na stranu odporkyne ako vedľajší účastník.
Navrhovateľ na doručené oznámenie reagoval podaním z 25.11.2014, ktorým vzniesol námietku

neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníctva v konaní. Odporkyňa sa k vstupu vedľajšieho účastníka
nevyjadrila.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď

z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného od 1.1.2015 do konania vstúpi buď z
vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako
vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadenána ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj
súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.
O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Prvou námietkou navrhovateľ tvrdí, že nie sú splnené podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do
konania z dôvodu, že vedľajší účastník nemá súhlas odporcu, na ktorého stranu do konania vstúpil,
argumentujúc aj novou právnou úpravou. Podľa tvrdení navrhovateľa potreba súhlasu vyplýva zo
samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva a súd musí mať vždy jasno, či účastník, ktorého chce
vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Právo vedľajšieho

účastníka zúčastniť sa konania vyplýva z § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Toto právo nie je
žiadnym spôsobom kvantitatívne obmedzené a neviaže sa na súhlas účastníkov konania s jeho vstupom
do konania a tým pádom už v žiadnom prípade nie je podmienené pokynom niektorého z účastníkov
konania na vstup do konania. Súd preto nezisťuje, či odporca so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania súhlasí alebo nie. Povinnosť skúmať danosť súhlasu účastníka, na ktorého stranu vedľajší
účastník vstupuje, ukladá nové znenie § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinné od 1.1.2015,

ktoré sa nevzťahuje na vstup vedľajšieho účastníka podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014, keďže
vstupu vedľajšieho účastníka do konania by sa odňal účinok procesného úkonu, ktorý už nastal.

Následne navrhovateľ namieta, že vedľajší účastník nemá právo podať odpor proti platobnému rozkazu
argumentujúc rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd túto námietku považuje za
neopodstatnenú, keďže posúdenie účinkov odporu podaného vedľajším účastníkom je namieste v

prípade, že odpor vedľajším účastníkom podaný bol, nie pri rozhodovaní o pripustení vedľajšieho
účastníctva, o to viac, keď súd vo veci nemieni rozhodnúť platobným rozkazom.

Ďalšou námietkou vedľajšieho účastníka je, že jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka nie sú potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Dôvodiac, že sudca všeobecného súdu je povinný z úradnej povinnosti prihliadať na nečestné zmluvné

podmienky v spotrebiteľských zmluvách, čo má zabezpečiť, že spotrebiteľ bude mať vždy účinné práve
prostriedky na ochranu svojich práv a vyjadrenia vedľajšieho účastníka nie sú potrebné na ochranu
spotrebiteľa. Súd považuje aj túto námietku za neopodstatnenú, keďže účelnosť úkonov účastníkov súd
posudzuje pri rozhodovaní o trovách konania, a nie pri posudzovaní prípustnosti alebo neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva v konaní. Pokiaľ by aj boli úkony vedľajšieho účastníka v konaní neúčelné (hoci

z viacerých konaní je súdu známe, že vedľajší účastník účelne a úspešne bránil práva odporcov ako
spotrebiteľov), táto prípadná budúca neúčelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nie je rozhodujúca pri
posudzovaní prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní, keďže zákon predpokladá ako podmienku
účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že predmetom činnosti takejto tretej osoby je ochrana práv
podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

Navrhovateľ ďalej namieta, že súd priznáva vedľajšiemu účastníkovi právo na doručovanie podaní
týkajúcich sa konania, a to nielen podaní navrhovateľa, ale aj podaní odporcu, hoci podľa tvrdení
navrhovateľa má mať vedľajší účastník, v rámci zachovania rovnosti účastníkov, ktorý vstúpi do konania,
povinnosť zaobstarať si všetky fotokópie podaní účastníkov obsiahnutých v súdnom spise na svoje
náklady, ak to považuje za potrebné. Pre rozhodnutie o prípustnosti alebo neprípustnosti vedľajšieho

účastníctva v konaní nie je podmienkou skutočnosť, či vedľajší účastník si vyhotovuje kópie podaní zo
spisu sám, či ich vyhotovuje účastník konania alebo súd, preto táto námietka navrhovateľa nie je pre
toto rozhodnutie právne významná. Vedľajší účastník má pre účely konania právo oboznamovať sa so
všetkými dôkazmi, ako základný predpoklad na uplatnenie práva, vyjadriť sa k nim a to vrátane dôkazov
obsahujúcich osobné údaje. Obdobne na základe zásady rovnosti účastníkov možno odvodiť aj právo

vedľajšieho účastníka oboznamovať sa pre účely konania okrem dôkazov aj so všetkými podaniami
ostatných účastníkov a so všetkými úkonmi súdu, bez ohľadu na to, či tieto obsahujú osobné údaje.

Záverom navrhovateľ tvrdí, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v
ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, a teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto
konaním je podľa navrhovateľa zásadne len sporové konanie, nie také štádium konania, v ktorom súd

rozhoduje o žalobe platobným rozkazom. Ako súd aj vyššie uviedol vo veci nebude vydaný platobnýrozkaz, ale súd nariadi pojednávanie, preto je aj táto námietka navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania nedôvodná.

Nakoľkonavrhovateľnavrholnepripustiťvstupvedľajšiehoúčastníkadokonania,podľa§93ods.3druhá

veta Občianskeho súdneho poriadku, súd musel o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodnúť. V
prípadoch podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), tu vyplýva priamo zo zákona. Postačuje, aby predmetom

činnosti tohto subjektu, bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), čím napĺňa znaky uvedené
v § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a súd sa nestotožnil so žiadnou z námietok navrhovateľa
proti vstupu vedľajšieho účastníka, ani nenašiel žiadne iné skutočnosti, ktoré by vstupu vedľajšieho
účastníkadokonaniabránili,pretorozhodoltak,ževedľajšieúčastníctvovedľajšiehoúčastníkanastrane

odporcu pripustil.

Navrhovateľ svojim podaním zo dňa 3.9.2015 vzal svoj návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť z
dôvodu, že po začatí konania došlo z jej strany k úhrade celého dlhu, a to istiny s príslušenstvom a
súdneho poplatku.

Podľa § 96 ods. l O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu

skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, že tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania
do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje
vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo.

Navrhovateľ účinne vzal podaný návrh v celom rozsahu späť, preto súd na základe uvedených
skutočností a citovaných zákonných ustanovení, rešpektujúc dispozičné oprávnenie navrhovateľa s
podaným návrhom, konanie vo veci zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie

odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť z dôvodu, že odporkyňa mu uhradila
celý dlh (istinu s príslušenstvom a súdny poplatok). Navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov
konania pozostávajúci z trov právneho zastúpenia v sume 118,90 eur (2 úkony právnej pomoci po 41,50
eur - prevzatie a príprava zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom, písomné podanie na súd týkajúce

sa veci samej - žaloba zo dňa 26.2.2014, 2 x paušál po 8,04 eur (r. 2014); DPH 20% zo sumy 99,08
eur, čo je 19,82 eur. Trovy spolu predstavujú 118,90 eur a v tejto výške súd navrhovateľovi náhradu trov
konania aj priznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§

204 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.