Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/76/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216803
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kováč

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312216803.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35807598, so sídlom

Pribinova č.25, Bratislava, právne zast.: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13,
Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom na začatie konania, ktorý bol podaný na Okresnom súde Levice 28.09.2012 sa
navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť titulom majetkovej škody 175,- eur a titulom

nemajetkovej ujmy 663,84 eur z dôvodu, že navrhovateľ navrhol súdnemu exekútorovi voči povinnému
I., nar.: XX.XX.XXXX vymôcť pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere. Súd napriek tomu, že vec ním nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný posúdeniu na rozhodnutie, nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora
zákonom stanovenej lehote 30 dní, ale bol nečinný viac ako 326 dní. Postup súdu je nesprávny a je v
rozpore so zák. ustanovením § 44 ods. 7 a od 01.12.2006 v rozpore so zák. ustanovením § 44 ods. 8 EP,

pričom nečinnosť súdu je neospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veciúkony,ktorémalismerovaťkodstráneniuprávnejneistoty,vktorejsanavrhovateľ-poškodenývtejto
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným právom zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Navrhovateľ sa dozvedel o okolnostiach skutkového deja po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 25.10.2012 č.k. 6NcC/479/2012 - 9 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Levice, sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na
prejednanie Okresnému súdu Nitra.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.03.2014. Navrhovateľ mal doručenie vykázané 26.02.2014
aodporcamaldoručenievykázané26.02.2014.Podľazákonnéhoustanovenia§101ods.2OSPsúdvec
prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, prihliadol na obsah spisu a výsledky doteraz vykonaného
dokazovania.

Odporca sa písomne vyjadril, že žiada návrh zamietnuť. Tvrdil, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ

síce podal písomne návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, súdu dôkazy nepredložil. Nie je jasný
titul nároku na náhradu škody. Navrhovateľ nepodnikol kroky na odstránenie neželateľného stavu na
odstránenie prieťahov v konaní. Návrh je podaný predčasne, lebo neuplynula 6 mesačná doba na
predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť a preto sa nedápovažovať tento nárok za predbežne prerokovaný. Prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozsudok. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Podmienky úspešného

uplatnenia nároku na náhradu škody: a) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Navrhovateľ dôkazy ohľadne nerozhodnutia návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote nepredložil. Všeobecný súd nie je oprávnený konštatovať
prieťahy v konaní. Súčasne vzniesol námietku premlčania. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody, čo sa doteraz nestalo. Vyčíslenie škody navrhovateľ
nepreukázal. Nepreukázal jednak vznik škody a výšku škody. Nemajetková ujma, nebola preukázaná
ako aj to, že by sa náhrada mala poskytnúť v peniazoch. Nie je príčinná súvislosť medzi škodou a
úradným postupom. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav
(príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny

na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom Okresného súdu Levice.
Návrh navrhovateľa je právne neopodstatnený a preto navrhuje, aby súd návrh voči odporcovi v celom

rozsahu zamietol.

Súčasne odporca vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 3Er/96/2002.

Vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 3Er/96/2002 súd zistil tieto skutočnosti:
a) súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresnom súde Levice
22.10.2002

b) súdny exekútor M.. H. A. EX 1429/2002,
c) podkladom exekúcie Platobný rozkaz Okresného súdu Levice z 11.12.2001 č.k. 15Rob/1480/01,
d) Okresný súd Levice poveril súdneho exekútora M.. H. A. dňa 30.10.2002,
e) dňa 23.11.2010 navrhovateľ podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
f) dňa 16.05.2011 Okresný súd Levice požiadal súdneho exekútora M.. H. A., aby vyčíslil trovy exekúcie,

g) súdny exekútor M. vyčíslil trovy exekúcie dňa 01.06.2011
h) Okresný súd Levice uznesením zo dňa 05.12.2011 č.k.3Er/96/2002 - 13 poveril súdneho exekútora
M.. F. G., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava vykonaním exekúcie, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 05.12.2013.
i) Povinný I. G., nar.: XX.XX.XXXX

Podľa listiny - Spr 1001/12 sa navrhovateľ obrátil na odporcu so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a primeranej lehote prejednaná nezávislým nestranným

súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

Podľa zákonného ustanovenia § 4 ods. 1, písmeno a), bod 1 zákon č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ods. 3, ods. 1,
koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo

trestnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 písmena a), d) toho istého zákona, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okremtretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným
postupom.

Podľa zákonného ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom mám ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 toho istého zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochranu opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa zákonného ustanovenia § 16 ods.1 toho istého zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa zákonného ustanovenia § 17 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona, uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie, porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa zákonného ustanovenia § 19 ods. 1, ods. 3 toho istého zákona, právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §

15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa zákonného ustanovenia § 41 ods. 1 ods. 2 Exekučného poriadku exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutím orgánov Európskej únie, b)

rozhodnutím osvedčením ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a
čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila d) vykonateľným
rozhodnutím rozhodcovských komisií a s mierou nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve,
vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, vykonateľných

rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na
mieste, g) platových výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daných a poplatkov, ako aj s mierou
schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho
zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, i) iných vykonateľných
rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa zákonného ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Podľa zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.Podľa zákonného ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, účinného od 01.09.2005 oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa zákonného ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, účinného od 01.12.2006 oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní odo dňa doručenia návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Podľa zákonného ustanovenia § 46 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného

exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané tieto skutočnosti:
a) Exekučné konanie sp. zn. 3Er/96/2002 Okresný súd Levice, pôvodný súdny exekútor M.. H. A. EX
1429/2002 oprávnený: navrhovateľ a povinný I. G.

b) súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora M.. H. A. dňa 30.10.2002
c) oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora písomne 23.11.2010
d) Okresný súd Levice uznesením 05.12.2011 č.k. 3Er/96/2002 - 13 vyhovel žiadosti oprávneného na
zmenu súdneho exekútora a poveril súdneho exekútora M. F. G. so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.12.2013.

Hore uvedené skutočnosti súd mal za preukázané obsahom spisu Okresného súdu Levice sp. zn.
3Er/96/2002.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri vykonávaní úkonov v konaní, najmä

jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rýchlosť
a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom ako aj právnou a faktickou
zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania, a aj činnosťou, resp.
súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní. Súd nezisťoval, či došlo

k prieťahom v konaní, ale či bola dodržaná zákonná 30 dňová lehota na vydanie rozhodnutia. Zistil, že
táto nebola dodržaná.

Podľa názoru súdu počas exekúcie, v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode
nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony

exekučného konania. Pokiaľ by v dôsledku nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o zmene
exekútora mala vzniknúť navrhovateľovi škoda, bolo treba preukázať, že škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nedodržaním uvedenej lehoty, čo navrhovateľ nepreukázal. Právny základ tohto nároku
by musel spočívať v zodpovednosti odporcu za konanie súdneho exekútora, ktorý mal vykonať až
do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho zmene všetky potrebné úkony v prospech oprávneného

a pokiaľ by ich nevykonal bolo treba, aby navrhovateľ preukázal, že práve nečinnosťou pôvodného
exekútora navrhovateľovi vznikla škoda. Navrhovateľ neprodukoval dôkazy k tomu, že škoda spočíva v
zmenšeníjehomajetkualeboušlomzisku,aleakomajetkovúškoduuvádzavynaloženénákladyspojené
s jeho činnosťou vykonávanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o tom. Súd je toho názoru, že

navrhovateľ nepreukázal vznik škody na jeho strane v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o jeho
návrhu na zmenu exekútora. Pokiaľ ide o náklady spojené so správou pohľadávky - pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému - súd
je toho názoru, že túto škodu navrhovateľ nešpecifikoval a tieto položky nemožno považovať za škodu v
dôsledkunesprávnehoúradnéhopostupusúdu.Kuškode,ktorámáspočívaťvúkonochnaadministráciu

listín a komunikácii s pôvodným súdnym exekútorom a na administratívne spracovanie textov urgencií
na publikačné výdaje v spojení s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené
s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde navrhovateľ nepreukázal. Počas doby
od podania návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora do rozhodnutia o tomto návrhu navrhovateľovinevznikla žiadna škoda. Vyjadrenia navrhovateľa o rizikách neskorého vydania rozhodnutia o tom, že
nastalo riziko zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosti,
súd považoval za bezvýznamné.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku za škodu sú: a) protiprávny úkon, alebo škodová udalosť, b) vznik
škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody a d)
zavinenie (to len pre prípad subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie). Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť.Podľazákonnéhoustanovenia§3ods.2tohtoistéhozákonazodpovednostisanemožno
zbaviť. Teda zo strany navrhovateľa - oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo
forme úmyslu, či nedbanlivosti, stačí preukázať, že škoda - ak vznikla je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu. Súd tu poukazuje na článok 43 ods. 3 Ústavy SR. Každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda (zák. ustanovenie § 9 ods. 2). Škodou sa pritom rozumie
majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej a tiež právnickej osobe, dá sa vyjadriť v peniazoch a spočíva v
zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje také majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu alebo, aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky

toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti

podľa hore citovaného zákona - len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré
bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom, to znamená, že teda
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim - teda ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu jeho majetok by sa nezmenšil. Navrhovateľ nepreukázal, že prípadná
majetková škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s oneskorene vydaným rozhodnutím Okresného súdu

Levice o jeho návrhu na zmenu exekútora.

Navrhovateľ tvrdí, že má nárok na nemajetkovú ujmu. Toto môže súd priznať s poukazom na zákonné
ustanovení § 17 ods. 3 hore citovaného zákona a) s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,

za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Z hore uvedeného je
zrejmé, že toto sa vzťahuje na fyzickú osobu okrem písmena b).

Súd súčasne poukazuje na to, že k vydaniu rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote došlo v čase,

kedy sa oprávnený domáhal v exekučných konaniach zaplatenia svojich pohľadávok a z rozhodovacej
činnosti súdu je známe, že išlo o veľké množstvo - počet takýchto návrhov, ktoré nebolo možné fyzicky s
takým obsadením príslušného oddelenia - exekučného oddelenia - vybaviť v zákonom stanovenej lehote
v každom prípade. Táto okolnosť je podľa názoru súdu a platnej súdnej praxe rozhodujúca a súd nemôže
opomenúť okolnosti, za ktorých k oneskorenému rozhodnutiu došlo o podanom návrhu navrhovateľa -

v exekučnom konaní oprávneného. Nemajetková ujma nezávisí len od zistenia nedodržania zákonnej
lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých
súd nezistil dôvod pre finančnú satisfakciu - tak ako žiada navrhovateľ - vo forme nemajetkovej ujmy.
Zistenie, že vo veci ide o prieťah nie je tento súd ako všeobecný súd v tomto konaní oprávnený a
povolaný na to, aby to konštatoval. Takéto konanie ani nebolo vedené na inom súde. Nebola preukázaná

príčinná súvislosť, medzi nesprávnym postupom a vznikom škody.

Súd mal jednoznačne za preukázané, že škoda navrhovateľovi nevznikla a po druhé, ak by aj
navrhovateľ teoreticky škodu reálne dokladoval - nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej
lehoty na zmenu exekútora, teda, že by mu ním tvrdené náklady nevznikli aj tak.

Záverom súd poukazuje na to, že prípadné priznanie nemajetkovej ujmy by bolo v rozpore so
zákonným ustanovením § 1 ods. 1 OSP. Podľa tohto zákonného ustanovenia OSP upravuje postup
súdu účastníkom v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práva oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinností a na úctu k právam iných osôb, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Súd mal za preukázané,
že navrhovateľ podniká v podnikateľskej činnosti - poskytovanie spotrebiteľských zmlúv a to na

základe formulárových zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú veľké množstvo
neprijateľných podmienok, neprehľadne a zložito formulovanými podmienkami a oslovuje spotrebiteľov
- najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľov, ktorá nemôže týmto zmluvným podmienkam rozumieť za účelom
dosiahnutia zisku, sa v tomto konaní domáha v dôsledku porušenia svojich práv súdnej ochrany a
nemajetkovej ujmy. Na všetkých súdoch SR je vedené množstvo exekučných konaní a súdom je známe,

že navrhovateľ v exekučných konaniach sa domáha aj takých plnení, ktoré sú zjavne neplatné pre
neprijateľné zmluvné podmienky. Navrhovateľ pri ochrane svojich práv sa domáha ochrany svojich práv
a dôsledného dodržiavania zákona, ale v zmluvných vzťahoch so spotrebiteľmi už taký dôsledný nie je.
Súd tu poukazuje na list Európskej komisie, a tam uvedené praktiky. Okrem iného je tam uvedené, že
tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov ich práv, ktoré
im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Ide teda o nebankovú inštitúciu.

Po skončení konania súd voľne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a na základe toho zistil hore
uvedený skutkový stav. Vykonané procesné dôkazy zhodnotil z hľadiska ich pravdivosti voľnou úvahou.
Starostlivo prihliadol na to, čo vyšlo v konaní v tejto veci najavo. Každý dôkaz zhodnotil osobitne a v
ich vzájomnom vzťahu (§ 132 OSP).

Podľa zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd odporcovi, ktorý
účastník v konaní mal plný úspech nepriznal náhradu trov konania, proti navrhovateľovi, ktorý účastník
vo veci úspech nemal, lebo úspešný odporca náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.