Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 6C/82/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509203154
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3509203154.14

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci
navrhovateľky A. C., bytom S. XXX, občianky SR, proti odporcovi 1/ K. K., trvale bytom T. L..XXXX/XX,
N. V. N. M., zdržiava sa na adrese S.Š. Č..XXX, občanovi SR a 2/ maloletému Q. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u navrhovateľky, občanovi SR, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom, Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny, Nové Mesto nad Váhom, o určenie otcovstva k maloletému, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že otcom maloletého Q. C., nar. XX.XX.XXXX v V., r.č. XXXXXX/XXXX z matky A. C., nar.
XX.XX.XXXX v V., r.č. XXXXXX/XXXX, je K. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom N.
V. N. M., T. Č.. XX.

II. Maloletý Q. C.Á. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok.

III. Odporca je povinný prispievať na výživu mal. Q. C. od 29.09.2008 v rozsahu 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov,
ktoré výživné je povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého.

IV. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. Q. C., za obdobie od 29.09.2008 do 30.11.2014, vo
výške 1.924,02 Eur, je odporca povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- Eur do
zaplatenia, spolu s bežným výživným s tým, že prvú splátku zaplatí do konca mesiaca nesledujúceho
po právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

V. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku na účet tunajšieho súdu.

VI. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 01.06.2009 žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletého Q.
C.. Súčasne žiadala, aby bol zverený do jej výchovy a odporcovi bola stanovená povinnosť prispievať

na jeho výživu sumou 70,- Eur mesačne od narodenia dieťaťa, t.j. odo dňa 29.09.2008.

Navrhovateľka ako matka maloletého v návrhu uviedla, že sa s odporcom stýkala intímne v čase od
17.05.2007 do 01.02.2008. Odporcu poznala z obce S., kde v tej dobe žil s P. Č., s ktorou majú spoločnú
dcéru B. K.. Odporca sa zamestnal vo firme Emerson, s.r.o., v Novom Meste nad Váhom s tým, že aj
ona bola zamestnaná v rovnakom meste, ale v inej firme. Stretávali sa na vlakovej stanici, začali spolu

komunikovať, pomáhal jej s prípravou dreva na kúrenie aj s financiami. Po niekoľkých intímnych stykoch
mu 01.02.2008 oznámila, že je tehotná. Pôvodne brala antikoncepciu, ale tú v decembri 2007 vysadila, očomodporcavedel.Priintímnomstykunepoužívaližiadneochrannéprostriedky.Odporcovioznámila,že
je tehotná, načo on zareagoval tým, že tehotná byť nemôže, nakoľko bral tabletky. Od tohto momentu sa
prestal s navrhovateľkou stýkať, prestal za ňou chodiť, osobne sa nekontaktovali. V čase splodenia mal.

Q. sa s iným mužom nestýkala, takže odporca je jediným možným biologickým otcom dieťaťa. Napriek
tomu o dieťa nejaví odporca žiaden záujem, neprispieva na jeho výživu, otcovstvo k dieťaťu neuznal.

Odporca bol vypočutý dňa 11.11.2010 dožiadaným Okresným súdom v Piešťanoch, nakoľko bol v tom
čase vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. S návrhom nesúhlasil, z dôvodu,

že sa v rozhodnej dobe s navrhovateľkou pohlavne nestýkal, a preto nemôže byť otcom dieťaťa. Z
rovnakého dôvodu nesúhlasil ani s určením výživného pre maloletého, nakoľko nie je jeho synom. Po
poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p. nové skutočnosti netvrdil, návrhy na doplnenie dokazovania nemal a
súhlasil s tým, aby súd rozhodol a pojednával v jeho neprítomnosti.

Po návrate z výkonu trestu sa odporca tomuto konaniu vyhýbal, zásielky doručované na obe známe

adresy nepreberal v odbernej lehote, resp. keď zásielku prevzal, pojednávania sa bez ospravedlnenia
nezúčastnil. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 04.12.2014 v neprítomnosti odporcu v
zmysle § 101 ods.2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, svedkyne Q. C., V. V. P. F. S., vyjadrením

W. S., oboznámil sa s rodným listom maloletého Q., so správami súdnej znalkyne RNDr. Evy Ferákovej,
PhD., s listami odporcu navrhovateľke, dokladmi o príjmoch matky a odporcu a ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Maloletý Q. C. sa narodil dňa XX.XX.XXXX z matky A. C., nar. XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia

navrhovateľky sa táto v rozhodnom období pre splodenie mal. Q. stýkala len s označeným odporcom,
ktorému tehotenstvo oznámila. Narodenie dieťaťa mu navrhovateľka oznámila v čase, keď už bol vo
výkone trestu, listom, ale on nereagoval. Odporca otcovstvo od začiatku popieral a otcovstvo neuznal.
Dôvodom bol, podľa vyjadrenia navrhovateľky, jeho vzťah s priateľkou P. Č.. S odporcom sa dohodli,
že svoj vzťah budú tajiť. Nepriznala sa ani priateľke odporcu, ktorá ju kontaktovala, a to z obavy, aby

odporca o priateľku a svoju dcéru neprišiel. Uviedla tiež, že pokiaľ ju v súčasnosti odporca stretne a má
soseboumal.Q.,odporcahopozdraví,pokiaľvšakidesosvojoupriateľkou, mal.Q.siodporcanevšíma.

Z výsluchu svedkyne Q. C., matky navrhovateľky, že odporca navštevoval navrhovateľku v ich
spoločnom dome, a bolo to v období predtým, ako zostala navrhovateľka tehotná s mal. Q.. O tom, kto

je otcom dieťaťa sa dozvedela až po jeho narodení.

Z výsluchu V. V., ktorá je matkou odporcu súd zistil, že odporca posielal po nej list navrhovateľke, pričom
o ich vzťahu nemala žiadnu vedomosť. Proti synovi odmietla vypovedať.

Z výsluchu svedkyne F. S., ktorá je dcérou navrhovateľky, súd zistil, že odporca navštevoval jej matku
vo večerných hodinách, v čase pred narodením mal. Q.. Videla sa ich bozkávať, a vedela aj to, že boli
klebety, že odporca chodí za jej matkou, ale nikto tomu nechcel veriť a odporca to zatajoval. Uviedla,
že odporca volal navrhovateľku aj ju, aby išli spoločne bývať do Nového Mesta nad Váhom. Pamätala
si, že odporca chodieval k nim domov aj v čase, keď pomáhal s drevom na kúrenie, ale presný rok

si nepamätala. Bolo to predtým, ako sa mal. Q.N. narodil. Potvrdila, že v tomto období do domu za
navrhovateľkou nechodieval nikto iný ako odporca, avšak noc u nich nestrávil.

Z vyjadrenia W. S., ktorý je bratom navrhovateľky, súd zistil, že bol svedkom toho, ako odporca
preskakoval vo večerných hodinách plot a išiel do domu navrhovateľky. Toto bolo v letnom období a

videl to prvýkrát, neskôr ich videl držať sa za ruky. Uviedol, že iný vzťah s mužom jeho sestra nemala.
Toto vyjadrenie, ktoré W. S. doručil súdu dňa 08.08.2013, následne dňa 12.03.2014 odvolal a vyjadril sa
tak, že v tomto konaní nebude vystupovať ako svedok a k danej veci odmieta vypovedať.

Odporca bol vo výkone trestu odňatia slobody od 14.08.2008 do 13.04.2011. Z ústavu pre výkon trestu

odňatia slobody zaslal priamo na adresu navrhovateľky dva listy a na adresu F. V., T. XX, N. V. N. M.,
ďalšie dva listy, ktoré mala táto doručiť navrhovateľke. V listoch, ktoré navrhovateľka predložila súdu
(na žiadnom z nich nie je uvedený dátum), ju odporca oslovuje „noštek, hubenka, láska moja“ a z
textu týchto listov je zrejmé, že ich vzťah nebol len platonický. Z listov priamo nevyplýva, že by mali snavrhovateľkou intímne styky a už vôbec nie, že by sa z týchto narodil maloletý Q.. Odporca sa týmto
témam evidentne vyhýbal a o sexuálnych stykoch písal len v náznakoch a veľmi opatrne. Až sa javí, že
účelovo. Jeden z listov odporcu obsahuje dokonca náznak vyhrážky smerujúcej k navrhovateľke, aby

na neho nič neskúšala, keď sa ona pýtala ( zrejme v predchádzajúcom liste ), čo myslel tým, že by len
pri rozprávaní neostali. Z listov je zrejmá aj jeho obava o vzťah s jeho priateľkou, na ktorom mu, javí
sa, záleží. Jeho správanie, dohoda s navrhovateľkou o utajení ich pomeru a celkový postoj k tomuto
konaniu, sú toho dôkazom.

Súd v záujme objektívneho zistenia otcovstva nariadil v konaní znalecké dokazovanie z odboru genetiky,
analýzy DNA. Odporca bol súdnou znalkyňou opakovane, celkom jedenásťkrát (!) volaný, bola mu
daná možnosť zúčastniť sa odberu vzorky, ktorú možnosť odporca však nevyužil. Odporca zásielky s
predvolaním na odber vzorky prevzal, avšak odberu sa bez uvedenia vážnych dôvodov nezúčastnil.
Pokiaľ by bol odporca presvedčený, že nie je otcom dieťaťa, obavy z uvedenej skúšky by mať nemusel.
To, že toľkokrát ignoroval predvolanie za účelom znaleckého dokazovania, svedčí o tom, že má obavy,

že jeho otcovstvo k mal. Q. bude potvrdené.

Súd vyhodnotil jednotlivé nepriame dôkazy, ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú sústavu dôkazov,
vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich v neprospech odporcu a dospel k záveru, že sa s
matkou mal. Q. v rozhodnom čase pre jeho splodenie intímne stýkal.

Podľa § 94 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž,
ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a
viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Matka maloletého jednoznačne uviedla, že domnienka otcovstva svedčí len odporcovi. Odporca
tvrdenie, že by svedčila aj inému mužovi nepreukázal, žiadneho iného muža neoznačil. Rovnako
neuviedol iné skutočnosti, ktoré by vylučovali jeho otcovstvo, napr. že by v čase počatia dieťaťa bol
neplodný.

Súd potom dospel k záveru, že návrhu na určenie otcovstva je možné vyhovieť, nakoľko odporca
neuniesol na ňom ležiace dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní závažných okolností,
vylučujúcich jeho otcovstvo k maloletému navrhovateľovi. Za otca dieťaťa bol určený muž, ktorý súložil
s matkou dieťaťa v dobe, od ktorej uplynulo do narodenia dieťaťa menej než 180 alebo viac ako 300 dní.

S konaním o určenie otcovstva je v zmysle § 113 ods. 2 O.s.p. spojené konanie o úprave práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamal.dieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvekdohodnúť

o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej
starostlivosti.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, kto z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodiča. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Navrhovateľka ako aj kolízny opatrovník žiadali, aby súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu za obdobie
od narodenia dieťaťa, t.j. 29.09.2008 doposiaľ, v minimálnej výške v zmysle citovaného ustanovenia
s poukazom na to, že odporca bol jednak vo výkone trestu odňatia slobody, potom nezamestnaný s
nárokom na dávky v hmotnej núdzi, o súčasnom zamestnaní odporcu nemali vedomosť.Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého Q. navrhovaným výživným. Výživou sa rozumie obstarávanie všetkých životných potrieb pre

všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.

Pokiaľ ide o matku maloletého, táto od jeho narodenia až doposiaľ v plnej miere poskytovala výživu
formou osobnej starostlivosti o maloletého Q.. Matka bola do novembra 2011 na materskej dovolenke
s nárokom na rodičovský príspevok. Od novembra 2011 do septembra 2013 pracovala na dohodu o

vykonaní práce s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 190,52 Eur a od 12.09.2013 až
doposiaľ pracuje stále na dohodu s čistým príjmom 160,04 Eur mesačne. Navrhovateľka má ďalšie tri
vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, pochádzajúcim z jej vzťahu s W. S..

Odporca bol od 14.08.2008 do 13.04.2011 vo výkone trestu odňatia slobody. Od 01.05.2011 do
30.04.2013 bol nezamestnaný a poberal dávky v hmotnej núdzi, od 01.05.2013 nie je nezamestnaný

a nepoberá žiadne dávky od štátu. Príjem odporcu za toto obdobie sa súdu nepodarilo zistiť, je
pravdepodobné, že pracuje, ale zrejme pôjde o čiernu prácu.

Súd určil odporcovi povinnosť prispievať na mal. Q. v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona, takto:
od 29.09.2008 do 30.06.2009 sumou 24,50 Eur, spolu vo výške 222,13 Eur
od 01.07.2009 do 30.06.2010 sumou 25,36 Eur, spolu vo výške 304,32 Eur
od 01.07.2010 do 30.06.2011 sumou 25,38 Eur, spolu vo výške 304,56 Eur
od 01.07.2011 do 30.06.2012 sumou 26,- Eur, spolu vo výške 312,- Eur

od 01.07.2012 do 30.06.2013 sumou 26,65 Eur, spolu vo výške 319,80 Eur
od 01.07.2013 do 30.06.2014 sumou 27,13 Eur, spolu vo výške 325,56 Eur
od 01.07.2014 do 30.11.2014 sumou 27,13 Eur, spolu vo výške 135,65 Eur.

Nedoplatok na zročnom výživnom tak predstavuje sumu 1.924,02 Eur. Súd povolil odporcovi nedoplatok

na výživnom splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- Eur podľa § 160 ods.1 O.s.p.. V
prípade, že sa odporca dostane do omeškania s platením čo len jednej splátky, nastane splatnosť celého
dlhu.

Súd určil odporcovi, ktorý nebol v tomto konaní úspešný, povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66,- Eur, z

dôvodu, že navrhovateľka bola súdom od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodená. Táto povinnosť
v zmysle § 2 ods. 2 zákona 71/1992 Z.z., v znení neskorších predpisov, prechádza na neúspešného
odporcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by úspešnej navrhovateľke

patrila náhrada trov konania, tejto však žiadne trovy konania nevznikli, takže mu ich súd ani nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný," účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
" rozhodoval vylúčený sudca,
" súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
" rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.