Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/78/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210206619
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8210206619.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu F.. I. O.,

nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, L., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom
Hlavná 89, Prešov, proti žalovanému Mesto Bardejov, so sídlom Radničné námestie 16, Bardejov, o
zaplatenie 1.912,15€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom nedoplatku na funkčnom plate za obdobie od
15.4.2008 do 31.7.2008 celkovú sumu 718,89 € spolu s 8,5% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy
23,26 € od 1.5.2008 do zaplatenia, spolu s 8,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,47 € od
1.6.2008 do zaplatenia, spolu s 8,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,47 € od 1.7.2008 do

zaplatenia, spolu s 8,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,47 € od 1.8.2008 do zaplatenia,
spolu s 8,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,47 € od 1.9.2008 do zaplatenia, spolu s 8,5 %
ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,47 € od 1.10.2008 do zaplatenia, spolu s 7,5 % ročnými úrokmi
z omeškania zo sumy 46,47 € od 1.11.2008 do zaplatenia, spolu s 6,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo
sumy 46,47 € od 1.12.2008 do zaplatenia, spolu s 10,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,47
€ od 1.1.2009 do zaplatenia, spolu s 10 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,05 € od 1.2.2009
do zaplatenia, spolu s 10 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,05 € od 1.3.2009 do zaplatenia,

spolu s 9,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,05 € od 1.4.2009 do zaplatenia, spolu s 9,25 %
ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,05 € od 1.5.2009 do zaplatenia, spolu s 9 % ročnými úrokmi
z omeškania zo sumy 46,05 € od 1.6.2009 do zaplatenia, spolu s 9 % ročnými úrokmi z omeškania zo
sumy 46,05 € od 1.7.2009 do zaplatenia, spolu s 9 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,05 €
od 1.8.2009 do zaplatenia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom nedoplatku na odchodnom a odstupnom v súvislosti
so skončením pracovnej činnosti žalobcu u žalovaného k 31.7.2009, celkovú sumu vo výške 506,55 €,

spolu s 9 % ročnými úrokmi z omeškania od 1.9.2009 do zaplatenia.

V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote do 30. dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2010 žiadal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu 720,31€ spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 15.4.2008 do 31.12.2008
a vo výške 10,5% od 1.1.2009 do zaplatenia, titulom neoprávneného zníženia osobného príplatku za
15,5 mesiaca od 15.4.2008 do 31.7.2009. Ďalej požadoval, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
557,66€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.8.2009 do zaplatenia, titulom nedoplatku naodchodnom a odstupnom. Nakoniec žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.808,34€ spolu
s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 1.3.2007 do 31.12.2008 a vo výške 10,5% od 1.1.2009 do
zaplatenia, titulom náhrady za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska za obdobie od

1.3.2007 do 14.4.2008. Žiadal zaviazať žalovaného k náhrade trov konania.

Žalovanýžiadalžalobuvcelomrozsahuzamietnuť auplatnilsináhradutrovkonania. Vzniesolnámietku
premlčania.

Na základe čiastočného späťvzatia žalobcu súd uznesením č.l. 1C 78/2010 - 96 zo dňa 28.11.2011
zastavil konanie o časti nároku na neaktívnu časť pracovnej pohotovosti vo výške 1.174,16€ spolu
s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 1.3.2007 do 31.12.2008 a vo výške 10,5% od 1.1.2009 do
zaplatenia a to za obdobie do 23.11.2007 vrátane. Predmetom nároku žalobcu na neaktívnu časť
pracovnej pohotovosti od 24.11.2007 do 31.12.2008 je teda suma vo výške 634,18€ spolu s ročnými
úrokmi z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9,5% od 24.11.2007 do 31.12.2008 a vo výške 10,5%

ročne od 1.1.2009 do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami účastníkov, pracovnou zmluvou
č.l. 7-8, menovacím dekrétom č.l. 9-10, odvolaním č.l. 11, výpoveďou č.l. 12, dohodou o skončení č.l.
13, prehlásením č.l. 14, oznámeniami o výške a zložení funkčného platu č.l. 15- 20, č.l. 78, č.l. 93,

protokolom č.l. 21, poriadkom odmeňovania č.l. 39-40, hodnoteniami osobného príplatku č.l. 47-48,
návrhom č.l. 49, výsluchmi svedkov F.. N.Č., F.. K., F.. X., F.. S., Z. Zpracovnou náplňou č.l. 82
- 86, príkazom č.l. 87, dodatkom č.l. 88, návrhom odmien č.l. 90, zápisnicami z gremiálnej porady
č.l. 102-107, pracovnou náplňou č.l. 116-118, dodatkom č.l. 119, smernicou na používanie mobilných
telefónov č.l. 121-122, protokolom č.l. 123, návrhom na vyplatenie odchodného č.l. 124, ostatným

spisovým materiálom.

Účastníci uzavreli dňa 18.3.1991 pracovnú zmluvu, pričom v rovnaký deň nastúpil žalobca ako
zamestnanec u žalovaného na pozíciu vedúci referátu podnikateľských činností. Dňa 14.10.2004 vydal
primátor žalovaného oznámenie o výške a zložení funkčného platu žalobcu, na základe ktorého bol

osobný príplatok žalobcu určený podľa zákona č. 553/2003 Z.z. na 146,05€ (4.400,- Sk) mesačne,
pričom jeho funkčný plat činil spolu 841,8€ (25.360,- Sk) mesačne a zároveň zrušil vyplácanie
doteraz priznaného funkčného platu. Dňa 27.7.2006 vydal primátor žalovaného oznámenie o výške
a zložení funkčného platu žalobcu, na základe ktorého bol osobný príplatok žalobcu určený podľa
zákona č. 553/2003 Z.z. na 146,05€ (4.400,- Sk) mesačne, pričom jeho funkčný plat činil spolu

925,11€ (27.870,- Sk) mesačne a zároveň zrušil vyplácanie doteraz priznaného funkčného platu.
Dňa 1.3.2007 vydal primátor žalovaného oznámenie o výške a zložení funkčného platu žalobcu, na
základe ktorého bol osobný príplatok žalobcu určený podľa zákona č. 553/2003 Z.z. na 146,05€
(4.400,- Sk) mesačne, pričom jeho funkčný plat činil spolu 981,54€ (29.570,- Sk) mesačne a zároveň
zrušil vyplácanie doteraz priznaného funkčného platu. Dňa 23.2.2007 primátor žalovaného vymenoval

žalobcu do funkcie vedúceho oddelenia podnikateľských činností s dňom nástupu do funkcie 1.3.2007.
Dňa 1.1.2008 vydal primátor žalovaného oznámenie o výške a zložení funkčného platu žalobcu, na
základe ktorého bol osobný príplatok žalobcu určený podľa zákona č. 553/2003 Z.z. na 146,05€
(4.400,- Sk) mesačne, pričom jeho funkčný plat činil spolu 1.062,21€ (32.000,- Sk) mesačne a zároveň
zrušil vyplácanie doteraz priznaného funkčného platu. Dňa 15.4.2008 primátor žalovaného vymenoval

žalobcu za zástupcu vedúceho oddelenia podnikateľských činností s dňom nástupu 15.4.2008. Dňa
15.5.2008 vydal primátor žalovaného oznámenie o výške a zložení funkčného platu žalobcu, na základe
ktorého bol osobný príplatok žalobcu s účinnosťou od 15.4.2008 znížený podľa zákona č. 553/2003
Z.z. na 99,58€ (3.000,- Sk) mesačne, pričom jeho funkčný plat činil spolu 941,38€ (28.360,- Sk)
mesačne a zároveň zrušil vyplácanie doteraz priznaného funkčného platu. Dňa 26.1.2009 vydal

primátor žalovaného oznámenie o výške a zložení funkčného platu žalobcu, na základe ktorého bol
osobný príplatok žalobcu určený podľa zákona č. 553/2003 Z.z. na 100€ mesačne, pričom jeho funkčný
plat činil spolu 993,5€ mesačne a zároveň zrušil vyplácanie doteraz priznaného funkčného platu. Dňa
20.7.2009primátoržalovanéhoodvolalžalobcuzfunkciezástupcuvedúcehooddeleniapodnikateľských
činností s účinnosťou k 31.7.2009 a zároveň mu zrušil vyplácanie doteraz priznaného funkčného platu.

Dňa 30.7.2009 bol vypracovaný návrh na vyplatenie odchodného pre žalobcu vo výške trojnásobku
funkčného platu v sume 2.980,5€. Dňa 31.7.2009 bola medzi účastníkmi podpísaná dohoda o skončení
pracovného pomeru, ktorý sa skončil dňa 31.7.2009 z dôvodu organizačných zmien podľa § 63 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce. Dňa 31.7.2009 primátor žalovaného navrhol žalobcovi odmenu vo výške993,5€ v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. a/ Poriadku odmeňovania. Žalobcovi bolo vyplatených celkovo
11.922€ na odchodnom a odstupnom, čomu zodpovedalo 12 funkčných platov, ktorý činil k 31.7.2009
u žalobcu 993,5€. Žalobca dostal osemmesačné odstupné, trojmesačné odchodné a odmenu vo výške

993,5€, ktorá zodpovedala jeho mesačnému platu.

V súlade s článkom 18 ods. 1 písm. c/ a ods. 2, článku 20 Kolektívnej zmluvy na rok 2009 vznikol
žalobcovi pri skončení pracovného pomeru u žalovaného nárok na 11 funkčných platov ako odchodné
a odstupné. Rozhodnutím primátora žalovaného bola žalobcovi vyplatená odmena vo výške 993,5€

navyše. Žalobcovi teda bolo v rámci odstupného a odchodného vyplatených spolu 11.922€.

Vedúci oddelenia podnikateľských činností F.. S. N. v období od 14.4.2008 prednostovi MsÚ Bardejov
ani primátorovi Mesta Bardejov nepredložil žiadny písomný ani ústny návrh na zníženie tarifnej platovej
triedy ani na zníženie osobného príplatku a iných príplatkov, tvoriacich funkčný plat žalobcu. V dňoch 2. -
3. 9. 2008 vypracoval písomný návrh na zvýšenie - dorovnanie osobného príplatku žalobcu o 1.400,- Sk

mesačne, t.j. do takej výšky, aký osobný príplatok mal žalobca pred tým, ako sa stal vedúcim oddelenia
podnikateľských činností u žalovaného. Návrh bol podaný so spätnou účinnosťou od 15.4.2008 a bol
predložený 3.9.2008 prednostovi MsÚ Bardejov.

Na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí služobného mobilného telefónu bol žalobcovi k 1.3.2007

odovzdaný mobilný telefón značky NOKIA 6070 s nabíjačkou, ako aj SIM karta s prideleným telefónnym
číslom. Žalobca sa zaviazal používať mobilný telefón výhradne v súlade so smernicou, pričom je
povinný mať aktívny (zapnutý) telefón v pracovných dňoch v čase od 7:00 hod. do 22:00. hod. V
prípade mimoriadnych okolností môže primátor nariadiť iný režim telefónu. Ak musí užívateľ vypnúť
telefón z dôvodu napr. pracovnej schôdze, porady a pod., je povinný skontrolovať svoju schránku

odkazovej služby, resp. SMS službu. Žalovaný určil žalobcovi limit 16,6€ (500,- Sk) mesačne, pričom
žalobca vzal na vedomie, že v prípade prekročenia limitu určeného protokolom je povinný bezodkladne
uhradiť prekročenie limitu a to zrážkou zo mzdy. Ak bol prekročený limit z dôvodov zabezpečovania
mimoriadnych pracovných povinností a prekročenie limitu odsúhlasí primátor, resp. prednosta MsÚ,
žalobcovi nevzniká povinnosť uhradiť sumu z prekročenia limitu.

Žalobca bol povinný mať uvedený mobilný telefón zapnutý v pracovných dňoch od 7:00 hod. do 22:00
hod.

Podľa § 4 ods. 1, 3 zákona č. 553/2003 Z.z. účinného od 15.5.2008 do 31.7.2009 zamestnancovi za

podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je a) tarifný plat, b) osobný plat,
c) príplatok za riadenie, d) príplatok za zastupovanie, e) osobný príplatok, f) platová kompenzácia za
sťažený výkon práce, g) príplatok za prácu v krízovej oblasti, h) príplatok za zmennosť, i) príplatok za
činnosť triedneho učiteľa, j) výkonnostný príplatok, k) príplatok za praktickú prípravu, l) príplatok za prácu
v noci, m) príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu, n) príplatok za prácu vo sviatok, o) plat za prácu

nadčas, p) plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, r) odmena. Plat je peňažné
plnenie poskytované zamestnancovi za prácu. Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených
týmto zákonom okrem platu podľa odseku 1 patrí náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti
mimo pracoviska a náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie. Za
plat sa nepovažuje náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, náhrada za

pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie a plnenia poskytované zamestnancovi
podľa osobitných predpisov v súvislosti s vykonávaním pracovných činností, najmä odstupné, odchodné
a cestovné náhrady. Funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu
podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až i). Funkčný
plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3 a § 32a ods.

1. Funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a. Ak ide o
zamestnanca, ktorému sa poskytuje výkonnostný príplatok podľa § 14a, funkčný plat na účely tohto
zákona je súčet funkčného platu podľa odseku 4 alebo osobného platu podľa odseku 5 a priemerného
výkonnostného príplatku. Priemerný výkonnostný príplatok je suma rovnajúca sa mesačnému priemeru
výkonnostných príplatkov vyplatených za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Zamestnávateľ je povinný

písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy,
pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu. Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi plat
podľa tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na vykonanie tohto zákona a
v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo vnútorného predpisu.Podľa § 10 zákona č. 553/2003 Z.z. účinného od 15.5.2008 do 31.7.2009 zamestnancovi na ocenenie
mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie

práce nad rámec pracovných povinností a pedagogickému zamestnancovi aj za podmienok podľa
odseku 2 možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu; to sa
nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g). Osobný príplatok
sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor. Pedagogickému zamestnancovi
školy a školského zariadenia za sústavné prehlbovanie, zdokonaľovanie a rozširovanie odbornej a

pedagogickej spôsobilosti v súlade s najnovšími progresívnymi vedeckými poznatkami, spoločenskými
potrebami a požiadavkami pedagogickej a odbornej praxe sa priznáva osobný príplatok. Podmienky na
priznanie osobného príplatku pedagogickému zamestnancovi školy a školského zariadenia v závislosti
od jednotlivých foriem ďalšieho vzdelávania podľa osobitného predpisu29a) rozpracuje zamestnávateľ
v pracovnom poriadku. O priznaní osobného príplatku podľa odseku 1, jeho zvýšení, znížení alebo
odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

Limitosobnéhopríplatkunaúčelyodseku1je100%platovejtarifynajvyššiehoplatovéhostupňaplatovej
triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, a u pedagogického zamestnanca 100 % z platovej tarify
platovej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 24 %.

Podľa článku 5 ods. 4 Poriadku odmeňovania Mesta Bardejov písomný návrh na priznanie, zvýšenie,

zníženie alebo odobratie osobného príplatku predkladá príslušný vedúci zamestnanec prednostovi MsÚ.
Prednosta MsÚ ho následne predloží primátorovi s odporúčaním resp. neodporúčaním navrhovanú
výšku príplatku priznať.

Podľa článku 11 ods. 1 písm. a/ Poriadku odmeňovania Mesta Bardejov zamestnávateľ môže

poskytnúť zamestnancovi odmenu za kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie
práce presahujúcej rámec pracovných činností vyplývajúcej z druhu práce dohodnutej v pracovnej
zmluve.

Podľa článku 18 ods. 1 písm. c/ Kolektívnej zmluvy Mesta Bardejov na rok 2009 zamestnávateľ vyplatí

zamestnancovi, s ktorým skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/
alebo b/ Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa
lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých
dôvodov odstupné a to vo výške piatich funkčných platov, ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa
viac ako 10 rokov.

Podľa článku 18 ods. 2 Kolektívnej zmluvy Mesta Bardejov na rok 2009 zamestnávateľ vyplatí
zamestnancovi, s ktorým skončí pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/
alebo b/ Zákonníka práce pred začatím plynutia výpovednej doby okrem odstupného uvedeného v ods.
1 ďalšie odstupné vo výške troch funkčných platov.

Podľa článku 20 Kolektívnej zmluvy Mesta Bardejov na rok 2009 zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi
pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný
starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac
ako 70% odchodné až do výšky trojnásobku funkčného platu zamestnanca, ak požiada o poskytnutie

uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.
Podrobnejšie podmienky sú upravené v Zásadách poskytovania odchodného pri odchode do dôchodku
a odmeny zo mzdového fondu pri životnom jubileu 50. rokov dohodnutých medzi zamestnávateľom a
príslušným odborovým orgánom.

Podľa článku 27 ods. 1, 2, 4 kolektívnej zmluvy žalovaného na rok 2009 zamestnávateľ môže
zamestnancovi priznať v súlade so zákonom a Poriadkom odmeňovania osobný príplatok. Výška
osobného príplatku je závislá na splnení týchto podmienok - ocenenie mimoriadnych osobných
schopností a dosahovaných pracovných výsledkov. Písomný návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie
alebo odobratie osobného príplatku predkladá vždy nadriadený vedúci zamestnanec prednostovi MsÚ.

Prednosta MsÚ ho následne predloží primátorovi mesta na schválenie.

Podľa § 129 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodloinak. Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením
dovolenky. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú
za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v

najbližšom výplatnom termíne, nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 76 zákona č. 311/2001 Z.z. účinného k 31.7.2009 Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ
skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z
dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo

spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení
pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume
najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ
skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať
prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na

pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného
zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho
priemerného mesačného zárobku. Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k
tomuistémuzamestnávateľovialebokjehoprávnemunástupcovidopracovnéhopomerupreduplynutím
času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.

Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru
do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného. Odstupné nepatrí zamestnancovi, u
ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv
a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona. Odstupné
vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u

zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na
výplate odstupného inak. Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný
starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného
mesačného zárobku podľa § 134, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením

pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.

Podľa § 96 Zákonníka práce ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie
nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu
pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia

pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce
podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť. Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava
na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej
pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti
na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky

mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za
hodinupreprvýstupeňnáročnostipráce.Aksazamestnávateľsozamestnancomdohodnúnaposkytnutí
náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda
podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania
náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí. Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na

dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je
neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času. Za každú hodinu
neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 %
minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň
náročnosti práce. Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť

pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ
nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad
tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.

Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zák. č. 533/2003, Z.z. Ak je zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá

pracovná pohotovosť mimo pracoviska, patrí mu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti
s možnosťou použitia pridelených mobilných prostriedkov spojenia, náhrada v sume 5 % hodinovej
sadzby jeho funkčného platu alebo 10 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja.1. Nárok žalobcu na osobný príplatok

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný pri znížení osobného príplatku žalobcu na

základe oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 15.5.2008 s účinnosťou od 15.4.2008
porušil ustanovenie § 10 zák. č. 533/2003 Z.z., ako aj ustanovenie článku 5 Poriadku odmeňovania
Mesta Bardejov, keď vedúci zamestnanec žalobcu, ktorým v danom čase bol F.. N., nedal na takéto
zníženie osobného príplatku žalobcu zo sumy 4.000,- Sk na sumu 3.000,- Sk písomný návrh prednostovi
Mesta Bardejov. V dôsledku toho je nárok žalobcu na zaplatenie požadovaného osobného príplatku

za obdobie od 15.4.2008, odkedy bol žalobcovi vyplácaný osobný príplatok vo výške 3.000,- Sk do
31.7.2009, kedy žalobca ukončil pracovný pomer u žalovaného, dôvodný.

Spôsob určenia funkčného platu žalobcu a jeho jednotlivé položky upravoval zákon č. 533/2003 Z.z.
Na základe skutočnosti, že žalobcovi bol v rozpore so zákonom a internými predpismi znížený osobný
príplatok, vznikol mu nárok na rozdiel vo funkčnom plate vo výške 46,47€ mesačne ( v roku 2008

rozdiel činil 1400,- Sk). Za obdobie od 15.4.2008 do 31.12.2008 činí teda nárok žalobcu na doplatenie
funkčného platu o výšku osobného príplatku 396,54€, na ktorý mal zákonný nárok a nie vo výške, v akom
mu bol priznaný, a teda vo výške 697,05€ za 8 mesiacov od mája 2008 do decembra 2008 ( 46,47€ x 8)
a vo výške 24,78€ ( za 16 dní apríla 2008 od 15.4.2008 do 30.4.2008 - 46,47€/30x16). Za obdobie od
1.1.2009 do 31.7.2009, teda za 7 mesiacov žalobca poberal osobný príplatok vo výške 100€, mesačný

rozdiel teda činí sumu 46,05€ (146,05€ - 100€). Za toto obdobie má teda žalobca nárok na zaplatenie
sumy 322,35€. Spolu teda žalobcovi patrí titulom nároku na osobný príplatok za obdobie od 15.4.2008
do 31.7.2009 suma 718,89€.

Žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania z celej sumy 720,31€ vo výške 8,5% ročne od

15.4.2008 do 31.12.2008 a vo výške 10,5% ročne od 1.1.2009 do zaplatenia. V tomto prípade však
žalobca postupoval nesprávne, keďže celá suma 720,31€ nebola splatná už 15.4.2008, ale koncom
každého kalendárneho mesiaca od apríla 2008 do júla 2009 bola splatná len tá časť funkčného platu,
ktorá nebola žalobcovi vyplatená v konkrétny kalendárny mesiac, za ktorý vznikol žalobcovi nárok na
funkčný plat, zvýšený o osobný príplatok, na ktorý mal žalobca zákonný nárok a nie ktorý mu bol

skutočne vyplatený. Žalobcovi teda v mesiaci apríl 2008 vznikol nárok na doplatok 23,26€ za polovicu
mesiaca apríl 2010. Tento nárok bol v zmysle § 129 zákonníka práce splatný pozadu za mesačné
obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve
alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Súd nezistil, aby pracovná zmluva, alebo kolektívna zmluva
upravovala splatnosť mzdy žalobcu inak, ako ustanovenie § 129 Zákonníka práce. Za mesiac apríl

2008 bola teda mzda splatná ex offo zo zákona k 30.4.2008 a žalovaný sa nevyplatením celej mzdy
žalobcu dostal do omeškania od 1.5.2008. Súd teda zaviazal žalovaného k zaplateniu ročných úrokov z
omeškania zo sumy 23,26€ od 1.5.2008 do zaplatenia vo výške 8,5%, keďže diskontná sadzba bola v
daný deň 4,25%. V zmysle rovnakej logiky súd postupoval aj v nasledujúce mesiace od mája 2008 do
júla 2009. Žalovaný bol každý nasledujúci mesiac od mája 2008 do júla 2009 v omeškaní so zaplatením

rozdielu vo funkčnom plate, na ktorý mal žalobca nárok a funkčným platom, ktorý v každom takomto
mesiaci dostal a to vždy vo výške 46,47€ mesačne. Keďže takýto nárok na zaplatenie funkčného platu
vyplýva zo zákona, nemusel žalobca žalovaného na túto jeho povinnosť osobitne vyzvať. Za mesiac máj
2008 bola teda mzda splatná do 31.5.2008 a žalovaný sa dostal do omeškania zo sumou 46,47€ od
1.6.2008. Výška diskontnej sadzby k 1.6.2008 činila 4,25%, žalobca má teda nárok na 8,5% ročné úroky

z omeškania zo sumy 46,47€ od 1.6.2008 do zaplatenia. Za mesiac jún 2008 bola teda mzda splatná
do 30.6.2008 a žalovaný sa dostal do omeškania zo sumou 46,47€ od 1.7.2008. Výška diskontnej
sadzby k 1.7.2008 činila 4,25%, žalobca má teda nárok na 8,5% ročné úroky z omeškania zo sumy
46,47€ od 1.7.2008 do zaplatenia. Za mesiac júl 2008 bola mzda splatná do 31.7.2008 a žalovaný sa
dostal do omeškania zo sumou 46,47€ od 1.8.2008. Výška diskontnej sadzby k 1.8.2008 činila 4,25%,

žalobca má teda nárok na 8,5% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,47€ od 1.8.2008 do zaplatenia.
Za mesiac august 2008 bola mzda splatná do 31.8.2008 a žalovaný sa dostal do omeškania zo sumou
46,47€ od 1.9.2008. Výška diskontnej sadzby k 1.9.2008 činila 4,25%, žalobca má teda nárok na 8,5%
ročné úroky z omeškania zo sumy 46,47€ od 1.9.2008 do zaplatenia. Za mesiac september 2008 bola
mzda splatná do 30.9.2008 a žalovaný sa dostal do omeškania zo sumou 46,47€ od 1.10.2008. Výška

diskontnej sadzby k 1.10.2008 činila 4,25%, žalobca má teda nárok na 8,5% ročné úroky z omeškania zo
sumy 46,47€ od 1.10.2008 do zaplatenia. Za mesiac október 2008 bola mzda splatná do 31.10.2008 a
žalovaný sa dostal do omeškania zo sumou 46,47€ od 1.11.2008. Výška diskontnej sadzby k 1.11.2008
činila 3,75%, žalobca má teda nárok na 7,5% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,47€ od 1.11.2008do zaplatenia. Za mesiac november 2008 bola mzda splatná do 30.11.2008 a žalovaný sa dostal do
omeškania zo sumou 46,47€ od 1.12.2008. Výška diskontnej sadzby k 1.12.2008 činila 3,25%, žalobca
má teda nárok na 6,5% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,47€ od 1.12.2008 do zaplatenia. Za mesiac

december 2008 bola mzda splatná do 31.12.2008 a žalovaný sa dostal do omeškania zo sumou 46,47€
od 1.1.2009. Výška základnej sadzby ECB k 1.1.2009 činila 2,5%, žalobca má teda nárok na 10,5%
ročné úroky z omeškania zo sumy 46,47€ od 1.1.2009 do zaplatenia. Za mesiac január 2009 bola
mzda splatná do 31.1.2009 a žalovaný sa dostal do omeškania zo sumou 46,05€ od 1.2.2009. Výška
základnej sadzby ECB k 1.2.2009 činila 2%, žalobca má teda nárok na 10% ročné úroky z omeškania

zo sumy 46,05€ od 1.2.2009 do zaplatenia. Za mesiac február 2009 bola mzda splatná do 28.2.2009
a žalovaný sa dostal do omeškania zo sumou 46,05€ od 1.3.2009. Výška základnej sadzby ECB
k 1.3.2009 činila 2%, žalobca má teda nárok na 10% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,05€ od
1.3.2009 do zaplatenia. Za mesiac marec 2009 bola mzda splatná do 31.3.2009 a žalovaný sa dostal do
omeškania zo sumou 46,05€ od 1.4.2009. Výška základnej sadzby ECB k 1.4.2009 činila 1,5%, žalobca
má teda nárok na 9,5% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,05€ od 1.4.2009 do zaplatenia. Za mesiac

apríl 2009 bola mzda splatná do 30.4.2009 a žalovaný sa dostal do omeškania zo sumou 46,05€ od
1.5.2009. Výška základnej sadzby ECB k 1.5.2009 činila 1,25%, žalobca má teda nárok na 9,25% ročné
úroky z omeškania zo sumy 46,05€ od 1.5.2009 do zaplatenia. Za mesiac máj 2009 bola mzda splatná
do 31.5.2009 a žalovaný sa dostal do omeškania zo sumou 46,05€ od 1.6.2009. Výška základnej
sadzby ECB k 1.6.2009 činila 1%, žalobca má teda nárok na 9% ročné úroky z omeškania zo sumy

46,05€ od 1.6.2009 do zaplatenia. Za mesiac jún 2009 bola mzda splatná do 30.6.2009 a žalovaný sa
dostal do omeškania zo sumou 46,05€ od 1.7.2009. Výška základnej sadzby ECB k 1.7.2009 činila 1%,
žalobca má teda nárok na 9% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,05€ od 1.7.2009 do zaplatenia. Za
mesiac júl 2009 bola mzda splatná do 31.7.2009 a žalovaný sa dostal do omeškania zo sumou 46,05€
od 1.8.2009. Výška základnej sadzby ECB k 1.8.2009 činila 1%, žalobca má teda nárok na 9% ročné

úroky z omeškania zo sumy 46,05€ od 1.8.2009 do zaplatenia.

Súd zamietol žalobu ohľadne tohto nároku žalobcu v časti, prevyšujúcej priznanú sumu 718,89€. Rozdiel
činí nárok žalobcu na zaplatenie nevyplateného osobného príplatku za obdobie od januára 2009 do
júla 2009 vždy v tej časti, ktorá prevyšuje skutočný rozdiel 46,05€ mesačne za toto obdobie. Žalobca

nesprávne počítal v tomto období rozdiel medzi osobným príplatkom na ktorý mal nárok 164,05€ a
skutočne vyplateným osobným príplatkom 100€. Žalobca vychádzal z osobného príplatku 3.000,- Sk
mesačne, ktorý mu bol priznaný 15.5.2008 a ktorý pri prepočte činí 99,58€ a nebral do úvahy, že s
účinnosťou od 1.1.2009 mu bol priznaný mesačný osobný príplatok 100€, ktorý mu bol aj vyplácaný. Za
predmetné obdobie mal teda žalobca počítať mesačný rozdiel v osobnom príplatku zo súm 146,05€ a

100€ a nie rozdiel medzi 146,05€ a 99,58€. Súd zároveň zamietol nárok žalobcu v časti, týkajúcej sa
uplatnených úrokov z omeškania v prevyšujúcom rozsahu oproti vyššie uvedenému spôsobu výpočtu,
akým súd určil nárok na úroky z omeškania žalobcu, pretože žalobcom uplatnené úroky z omeškania
z tohto nároku boli čiastočne v rozpore so zákonom. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania za celú sumu 720,31€ už od 15.4.2008, odkedy začal vôbec platiť protizákonný stav. Tento

deň však nie je prvým dňom omeškania sa žalovaného a už vôbec nie s celým nárokom žalobcu. Nárok
žalobcu rástol každý mesiac, ale vždy len o tú časť funkčného platu, ktorý mu žalovaný nezaplatil. V
tomto prípade to bolo okrem mesiaca apríl 2008, kedy tento mesačný nárok činil 23,26€, vždy sumu
46,47€ od 15.5.2008 do 31.12.2008 a zo sumy 46,05€ od 1.1.2009 do 31.7.2009. Navyše, je možné
priznať nárok na úroky z omeškania vždy len podľa zákonnej sadzby, platnej v prvý deň omeškania.

Námietka žalovaného, že žalobca nemohol mať rovnaký osobný príplatok ako vedúci oddelenia
podnikateľských činností a ako zástupca vedúceho oddelenia podnikateľských činností nie je dôvodná.
Nikde nie je upravené, že takýto zamestnanci musia mať rozdielny osobný príplatok. Je zrejmé, že o
výškeosobnéhopríplatkuužalovanéhorozhodujeprimátoržalovanéhoakoštatutárnyorgán aonurčuje

na základe upraveného postupu jeho mesačnú výšku, ako aj to, či ho vôbec prizná, resp. či ho odoberie,
zvýši, alebo zníži. Samotnou zmenou funkcie, resp. pracovnej činnosti nedochádza aj k automatickej
úprave ( zníženiu, alebo zvýšeniu) osobného príplatku ktoréhokoľvek zamestnanca žalovaného. Je síce
obvyklé, že vedúci zamestnanec má vyšší osobný príplatok ako jeho zástupca, nie je však žiadnym
právnym predpisom zakázané, aby mali rovnaký príplatok. K naplneniu takejto skutočnosti bolo v roku

2008 a 2009 potrebné dodržať postup podľa § 10 zákona č. 533/2003 Z.z., článku 5 ods. 4 Poriadku
odmeňovania Mesta Bardejov a príslušného ustanovenia kolektívnej zmluvy pre roky 2008 a 2009.
Bolo výlučne na posúdení žalovaného, aký osobný príplatok určí žalobcovi, zároveň však žalovanýmusel dodržať zákonom a internými predpismi určený postup na to. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že tak nečinil.

Rovnaký názor má súd aj ohľadne námietky žalovaného, že menovaním do novej funkcie zástupcu
vedúcehooddeleniapodnikateľskýchčinnostímubolpriznanýplatvsúladesozákonomoodmeňovanía
internými normami žalovaného. Žalobcovi od 15.4.2008 nevznikol nový pracovný pomer u žalovaného,
ten mu trval od 18.3.1991 a skončil 31.7.2009. Zmena internej funkcie žalovaného nemôže byť
dôvodom, aby žalovaný nerešpektoval § 10 zákona č. 533/2003 Z.z., resp. jeho vlastný interný poriadok

odmeňovania a príslušnú kolektívnu zmluvu. Aj v tomto prípade, keď žalovanému skončila funkcia
vedúceho oddelenia podnikateľských činností u žalovaného a bol menovaný za zástupcu vedúceho
oddelenia podnikateľských činností, bol žalovaný pri určení osobného príplatku povinný rešpektovať
vyššie uvedené predpisy, upravujúce určenie osobného príplatku. Žalovanému sa pracovný pomer u
žalovaného k 15.4.2008 neskončil a zmena funkcie síce mohla mať vplyv na jeho osobný príplatok,
malo tak však dôjsť v súlade so zákonom. Nikde totiž nie je určené, že žalobca mal u žalovaného

vykonávať iba funkciu, resp. činnosť v referáte podnikateľských funkcií. Ak teda u žalovaného vznikla
s účinnosťou od 10.12.2007 funkcia zástupcu vedúceho oddelenia podnikateľských činností, bola na
žalovanom, koho do takejto funkcie menuje. To, že si na funkciu takéhoto zástupcu vybral zamestnanca
( žalobcu), ktorý u neho v danej dobe už pracoval, nemôže mať ten následok, že mu určil funkčný plat
spolu s osobným príplatkom bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca v danom čase už mal určený osobný

príplatok. Bolo teda potrebné žalobcovi takto určený osobný príplatok znížiť a nie na novo určiť, čo by
bolo možné u zamestnanca, ktorý začal u žalovaného pracovať a vznikol mu nárok na prvý osobný
príplatok. Na týchto záveroch súdu nič nemení ani skutočnosť, že F.. N. vypracoval dňa 3.9.2008 návrh
na zvýšenie osobného príplatku žalobcu na úroveň pred 15.4.2008 ( č.l. 89 a 91) a že tento písomný
návrh nebol schválený.

Osobitne sa súd chce vyjadriť k písomnému podaniu na č.l. 89, z ktorého vyplýva, že F.. N. mal dňa
15.4.2008 vypracovať hodnotenie osobného príplatku žalobcu s návrhom na ponechanie mesačného
osobného príplatku vo výške 4.400,- Sk, ktorý nebol akceptovaný a žalobcovi bol schválený mesačný
osobný príplatok vo výške 3.000,- Sk od 15.4.2008. Tento písomný dôkaz považuje súd za účelový

a nepravdivý. Bol podľa názoru súdu vyhotovený len pre toto konanie, keďže žalovaný ho predložil
do spisu až takmer 2 roky po začatí konania, pričom je v rozpore s písomným potvrdením F.. N. zo
dňa 21.9.2009 č.l. 14. Je nepochybné, že F.. N. ako zamestnanec žalovaného vypovedal v priebehu
konania v súlade so záujmami žalovaného, jeho písomné potvrdenie však súd považuje za hodnoverné
a autentické a vychádzal z tohto potvrdenia pri hodnotení skutkového stavu, pričom neskôr predložený

písomný dôkaz o hodnotení osobného príplatku žalobcu zo dňa 15.4.2008 nebral do úvahy, pretože
ho nepovažuje za pravdivý. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe tento dôkaz nijako
nespomenul a touto skutočnosťou sa nezaoberal. Ak by bolo toto hodnotenie skutočne dňa 15.4.2008
vypracované, bol by to spomenul. Navyše o nehodnovernosti tohto dôkazu svedčí aj skutočnosť, že
nebol žalobcovi doručený. Svedok N. nepotvrdil skutočnosť, že takýto písomný návrh podával, naopak,

jeho písomné vyjadrenie svedčí o opaku. Svedok neuviedol, že podával písomné hodnotenie na žalobcu
dňa 15.4.2008, poukázal akurát na to, že dával návrh na zvýšenie osobného príplatku žalobcu na sumu
4.400,- Sk mesačne asi 3 mesiace po jeho menovaní za vedúceho oddelenia podnikateľských činností,
čobolo15.4.2008,čojevsúladesoskutočnosťou,žetakýtonávrhsaskutočnevypracovaldňa3.9.2008,
kedy rozdiel v čase zodpovedal približne 3 mesiacom. O tendencii žalovaného skresľovať skutočnosti

svedčí aj č.l. 93, z ktorého vyplýva skutočnosť, že žalobcovi mal byť priznaný osobný príplatok vo výške
2.000,- Sk mesačne a to práve zo dňa 15.4.2008. Ak teda skutočne žalovaný navrhol pre žalobcu dňa
15.4.2008 osobný príplatok 3.000,- Sk a neakceptoval návrh F.. N. na 4.400,- Sk mesačne, nebol by
vyhotovil dňa 15.4.2008 oznámenie o výške a zložení funkčného platu s osobným príplatkom 2.000,-
Sk mesačne.

K námietke premlčania žalovaného, ktorý takúto námietku vzniesol ohľadne všetkých nárokov žalobcu
a teda aj ohľadne tohto nároku súd uvádza, že tento nárok žalobcu je pracovnoprávnym nárokom
žalobcu na základe platného pracovného pomeru, ktorý trval od 18.3.1991 a skončil 31.7.2009. Všetky
jeho nároky sa premlčujú v 3 ročnej všeobecnej premlčacej lehote. Žalobca si tento nárok uplatnil za

obdobie od 15.4.2008 do 31.7.2009. K premlčaniu by došlo od 15.4.2011 do 31.7.2012. Žalobca však
podal žalobu na súde 24.11.2010 a v dôsledku toho tento jeho nárok nie je premlčaný ani jeden deň.

2. Nárok žalobcu na odchodné a odstupnéNebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca v súvislosti s ukončením pracovnej činnosti u žalovaného
dostal sumu 11.922€, ktorá zodpovedala 12 - násobku jeho funkčného platu a predstavovala súčet 8

mesačného odstupného, 3 mesačnému odstupnému a odmene vo výške 993,5€. Jeho funkčný plat v
danej dobe predstavoval 993,5€.

Súd sa v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku zaoberal otázkou osobného príplatku
žalobcu, v rámci ktorej uzavrel, že ku dňu skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného mal

žalobca dostávať osobný príplatok o 46,05€ viac, než dostával. Táto suma teda predstavuje základ pre
mesačné odstupné výpočet odchodného a odstupného, ktoré malo byť o 11x 46,05€ vyššie, než žalobca
dostal. 8 mesačné odchodné malo byť teda zvýšené o 368,4€ (8x 46,05€) a 3 mesačné odstupné
malo byť zvýšené o 138,15€. Celkovo tak žalovaný nevyplatil žalobcovi sumu 506,55€.

Súd v časti istina zamietol návrh žalobcu v prevyšujúcom rozsahu do sumy 557,66€ a to jednak z

dôvodu, že žalobca si nesprávne vypočítal mesačný rozdiel zo sumy 46,47€, pričom súd opakovane
v tomto rozsudku uvádza, že žalobcovi bol v roku 2009 vyplácaný mesačný osobný príplatok 100€ a
nie 99,58€, od ktorého žalobca počítal rozdiel medzi tým čo mu patrilo 146,05€ mesačne a tým, čo
mu bolo vyplácané. Z odmeny primátora Mesta Bardejov vo výške 993,5€ nemožno požadovať nárok
na vyplatenie rozdielu 46,05€, pretože primátor Mesta Bardejov nerozhodol o vyplatení odmeny pre

žalobcu v súvislosti s odchodom do dôchodku vo výške 1 mesačného funkčného platu, ale rozhodol
len o odmene 993,5€, ktorá fakticky zodpovedá funkčnému platu. To vo svojich súvislostiach znamená,
že pokiaľ by primátor žalovaného rozhodol o tom, že žalovanému sa má priznať odmena vo výške 1
mesačnéhoplatu,malbyžalobcanárokajnavyplateniesumy46,05€akorozdielumesačnéhoosobného
príplatku, ktorý žalobcovi nebol v rozpore s právnymi predpismi vyplatený. Primátor žalovaného však

rozhodol o konkrétnej sume, táto odmena bola na jeho zvážení, mohla byť vyššia, alebo nižšia, nemá
však žiadny súvis s nárokom žalobcu na osobný mesačný príplatok.

Súd zároveň priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania z o sumy 506,55€ a to od 1.9.2009 do
zaplatenia, keďže odchodné a odstupné malo byť vyplatené v najbližšom výplatnom termíne pre výplatu

platu. Za mesiac júl 2009 bola mzda splatná v posledný deň mesiaca júla 2009. Najbližším mesiacom
bol august 2009 a výplata bola splatná v posledný deň, teda 31.8.2009. Prvým dňom omeškania bol
1.9.2009,kedybolazákladnásadzbaECBvovýške1%.Žalobcovitedapatrínároknaúrokyzomeškania
vo výške 9% z priznanej sumy. V prevyšujúcom rozsahu súd nárok na úroky z omeškania nad sumu
506,55€ zamietol s odôvodnením, že žalobcovi nepatrí vyššia istina titulom odchodného a odstupného.

Zároveň súd zamietol požadované úroky z omeškania z tohto titulu za celé obdobie od 1.8.2009 do
31.8.2009, keďže do omeškania sa žalovaný z vyššie uvedených dôvodov s vyplatením odstupného a
odchodného nedostal.

K námietke premlčania žalovaného, ktorý takúto námietku vzniesol ohľadne všetkých nárokov žalobcu

a teda aj ohľadne tohto nároku súd uvádza, že tento nárok žalobcu je pracovnoprávnym nárokom
žalobcu na základe platného pracovného pomeru, ktorý trval od 18.3.1991 a skončil 31.7.2009. Všetky
jeho nároky sa premlčujú v 3 ročnej všeobecnej premlčacej lehote. Žalobca si tento nárok uplatnil k
31.7.2009. K premlčaniu by došlo dňa 31.7.2011. Žalobca však podal žalobu na súde 24.11.2010 a v
dôsledku toho tento jeho nárok nie je premlčaný ani jeden deň.

3. Nárok žalobcu na zaplatenie neaktívnej časti pracovnej pohotovosti za obdobie od 24.11.2007 do
31.7.2009 vo výške 634,18€ spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 24.11.2007 do 31.12.2008
a vo výške 10,5% ročne od 1.1.2009 do zaplatenia.
Na základe § 96 Zákonníka práce môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi pracovnú pohotovosť

najviac v rozsahu 8 hodín v týždni alebo 36 hodín v mesiaci a najviac 100 hodín v kalendárnom
roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom. Pracovnú
pohotovosť môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie
nevyhnutných úloh, alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad
určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na určitom mieste a bol pripravený na výkon

práce. Pracovná pohotovosť sa naiaiďuje, alebo sa dohodne v prípade, ak má byť zamestnanec
pripravený na výkon práce buď na dohodnutom určitom mieste, alebo na pracovisku. V okamihu, keď
začne zamestnanec vykonávať prácu, na ktorú čakal počas pracovnej pohotovosti, už ide o výkon práce.Náhrada za pracovnú pohotovosť je stanovená v § 96 ods. 3 Zákonníka práce. Náhrada za pracovnú
pohotovosť nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k výkonu práce. Tento výkon je práca nadčas.
Po vykonanom dokazovaní súd tento nárok žalobcu zamietol. Je toho právneho názoru, že Zákonník

práce veľmi presne špecifikuje, čo je neaktívnou časťou pracovnej pohotovosti a vyžaduje pre to
splnenie podmienok - 1. Nariadenie zamestnávateľa, alebo dohodu so zamestnancom o tom. 2. Určenie,
aby sa zamestnanec mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas
vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času. 3. Určenie času a miesta, kde sa má
zamestnanec zdržiavať. 4. Pripravenosť zamestnanca na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.

Žalobca odvodzuje tento svoj nárok od skutočnosti, že mu na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí
služobného mobilného telefónu bol odovzdaný mobilný telefón a on bol povinný mať zapnutý tento
telefón v čase od 7:00 hod. do 22:00 hod. Podľa názoru súdu iba podpísanie takéhoto protokolu
neznamená automaticky dohodu o pracovnej pohotovosti. Z vykonaného dokazovania, najmä z
výsluchov svedkov, ktorí v danom čase pracovali u žalovaného na obvyklých pozíciách ako žalobca, je

nepochybné,žepridelenieslužobnéhomobilnéhotelefónusúviselososobitnoupovahouvýkonučinnosti
žalobcu, ktorá bola práca pre Mesto, ako pre verejnoprávnu korporáciu. Nebolo v konaní preukázané,
aby sa jednalo o pracovnú pohotovosť žalobcu, kedy mal byť žalobca neustále pripravený vykonávať
svoju činnosť aj pred, alebo po pracovnej dobe, z jeho samotnej výpovede vyplývalo, že sa nejednalo
o pravidelnú činnosť. Svedkovia N., K., S. M. X.Š. potvrdili, že pracovné telefonáty mimo pracovnú

dobu boli nepravidelné a nebolo ich veľa, okrem mimoriadnych okolností, ako záplavy, ale aj žalobca
si musí uvedomiť, že práce pre Mesto vyžaduje pri mimoriadnych okolnostiach aj pracovné nasadenie
mimo pracovnú dobu, nie je to však pracovnou pohotovosťou, pretože sa jedná o okolnosti, ktoré
sú náhodné, nepredvídateľné a výnimočné. Navyše v samotnom protokole sa uvádza, že primátor je
oprávnený v prípade zabezpečovania mimoriadnych pracovných povinností nariadiť iný režim aktivity.

Práve toto ustanovenie poukazuje na to, že žalobcovi nebola nariadená pracovná pohotovosť, pričom s
takouto pracovnou pohotovosťou, alebo okolnosťami, ktoré sa viac približujú tomuto právnemu inštitútu,
predmetný protokol počíta v rámci tohto iného režimu. Ustanovenie § 96 Zákonníka práce veľmi presne
špecifikuje pracovnú pohotovosť a žalobca nepreukázal, že sa s ním žalovaný dohodol, alebo mu takúto
pohotovosť nariadil. Žalovaný žalobcovi nenariadil aby sa mal po určitý čas zdržiavať na určenom mieste

za účelom plnenia pracovných úloh. Len mu ako aj iným zamestnancom pridelil služobný telefón a
určil, aby ho mal žalobca zapnutý od 7:00 hod do 22:00 hod. Dokonca mu povolil, aby ho mal pri
určitých príležitostiach vypnutý, čo je v rozpore s obsahom pracovnej pohotovosti. Žalobca používal
pridelený služobný telefón aj na súkromné účely, čo sám na pojednávaní uviedol a tento služobný telefón
mu teda poskytol aj súkromné výhody, ktoré bezpochyby vyrovnali občasné telefonáty od občanov

Mesta, kolegov, alebo nadriadených, ktoré žalobca musel vybaviť aj mimo pracovnú dobu, s poukazom
na osobitnú povahu jeho zamestnania, ktorú si musí uvedomiť samotný žalobca. Ten navyše nijako
nepreukázal, aby táto dohoda so zamestnávateľom a následná činnosť žalobcu po a pred pracovnou
dobou spĺňala podmienky pracovnej pohotovosti. Už len záverom súd poukazuje na skutočnosť, že
žalobcovi bol určený funkčný plat, ktorý pozostával nielen z tarifného platu, ale aj z príplatku za riadenie,

príplatku podľa § 13 zákona č. 533/2003 Z.z., osobného príplatku a zvýšenie podľa § 7 ods. 7 zákona č.
533/2003 Z.z. V týchto príplatkoch a zvýšení je bez akejkoľvek pochybnosti zahrnuté aj to, že žalobca
musel občas realizovať služobné telefonáty aj mimo pracovný čas a v tomto súd súhlasí s žalovaným, že
to bolo takto vykompenzované v súlade s právnymi predpismi. K samotnému výkonu svojej pracovnej
činnostinazákladejehopracovnejnáplne (č.l.82-86ač.l116-118) žalobcaslužobnýtelefónpotreboval

a bolo len v jeho záujme mať ho k dispozícii, pričom náklady mu hradil zamestnávateľ, teda žalovaný.

Otrováchkonaniasúdrozhodnevlehotedo30.dníodprávoplatnostirozhodnutiavovecisamejvsúlade
s § 151 ods. 3 O.s.p., keďže v tomto konaní sa uplatňuje väčší počet nárokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.