Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 24, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112230046
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1112230046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci

navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, zastúpený
Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862
657 a odporcu: Ľ. V., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX/XX, XXX XX V. - F. U., o návrhu na zaplatenie 43,42
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

1. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 43,42 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

2. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

3. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 58,16 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátskou kanceláriou

GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 17.09.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcu k úhrade sumy 43,42 eur s úrokmi z úveru (sankčné úroky) a k náhrade trov
konania.

Navrhovateľ svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb sa zmluvnú strany dohodli na vedení účtu za
podmienok uvedených v uzatvorenej zmluve a všeobecných obchodných podmienok. Odporca

neuhradil navrhovateľovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa uzatvorenej zmluvy, navrhovateľ
dňa 21. 11.2008 odstúpil od zmluvy. Ku dňu 26.11.2008 bol debetný zostatok na účte vo výške 43,42
eur. Podľa Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s je navrhovateľ oprávnený
nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka
poplatkov. Výška úrokovej sadzby podľa sadzobníka poplatkov je 20% ročne.

Odporca sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, hoci uvedené listiny mu boli doručené do vlastných rúk
dňa 26.02.2013, čo vyplýva z doručenky na čl. 42 súdneho spisu.Súd s poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariaďoval
súdne pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor. Dňa 17.05.2013 oznámil miesto a čas vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä
žalobu, Všeobecnými obchodnými podmienkami Dexia banky Slovensko, a.s., Zmluvou o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 9.7.2007, Odstúpením od zmluvy zo dňa 21.11.2008,
Výpis z účtu odporcu ku dňu 26.11.2008, Sadzobníkom poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s., pričom
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania uzatvoril dňa 09.07.2007 Zmluvu o spoluprácu pri poskytovaní bankových produktov

a služieb a zmluvu o bežnom účte podľa ustanovení obchodného zákonníka §(§708 ObZ). Obsahom
zmluvy bol záväzok navrhovateľa ako banky zriadiť odporcovi rastový osobný účet č. 9615240001,
vydať medzinárodnú platobnú kartu Maestro s denným limitom PK 5.000,- Sk. Odporca nevyrovnal ani
po výzvach navrhovateľa debetný zostatok na bankovom účte vo výške, ktorý ku dňu 2.5.2008 bol vo
výške 21,26 eur, preto navrhovateľ listom zo dňa 21.11.2008 odstúpil od zmluvy dňom doručenia tohto

oznámenia od zmluvy, nasledujúci pracovný deň od tohto odstúpenia došlo k zrušeniu účtu a ukončí
sa poskytovanie všetkých produktov viažucich s na uvedenú zmluvu (povolené prečerpanie na účte,
platobná karta) . Ku dňu 26.11.2008 bol debetný zostatok na účte vo výške 43,42 eur.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako
aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá
dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 261 ObZ platného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere DIEL I (Predmet právnej úpravy a jej

povaha) , ods. (1) je uvedené, že táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. (3) cit. zákonného ustanovenia, písm. d) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu
(§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§
708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a
sľubu odškodnenia (§ 725).

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že povaha účastníkov je pri použití tejto časti zákona

podľa odsekov 1 a 2 (nie ods. 3) rozhodujúca pri vzniku záväzkového vzťahu.Podľa § 709 ObZ Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu
bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá

na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto
platieb zmluvou o úvere (§497 a nasl. ObZ).

Citované ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) ObZ definuje, že právne vzťahy založené zmluvou o
bežnom účte sa vždy posudzujú podľa príslušných ustanovení ObZ, bez ohľadu na povahu účastníkov.
Ustanovenie § 52 a nasl. OZ a ani ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v
znení neskorších predpisov nevylúčili, resp., nezúžili pôsobnosť uvedených ustanovení ObZ na osoby,

ktoré sa považujú za spotrebiteľov. Súd má za to, že aplikácia ObZ pre úpravu základného právneho
vzťahu medzi navrhovateľom (bankou) a odporcom je v prejednávanom prípade namieste, najmä v
posudzovaní základného rozsahu vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Podporne však je
potrebné ustanovenia OZ (s odkazom na ustanovenie §52 ods. 2 OZ) ako všeobecného právneho
predpisu aplikovať v prípadoch, ak na jednej zo zmluvných strán je klient banky, ktorý má status

spotrebiteľaanadruhejstranejebankaakododávateľslužby,ktorápriuzatváraníaplnenízmluvykonáv
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, v súlade so zaužívanou judikatúrou.
Takýto postup nie je v rozpore s ObZ, najmä s ohľadom na znenie jeho ust. § 1 ods. 2 ObZ, podľa
ktorého „ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva“. Z dôvodu zabezpečenia rovnovážneho postavenia oboch účastníkov

bankovej zmluvy je potom potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka §§52 a
nasl. a ustanovenia Zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., prípadne ustanovenia Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej
praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného

práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť
ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej
obchodnej praktiky.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.

z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody
(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z
toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý
odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania
dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a

2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok,vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených
dvoch aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o
ochrane spotrebiteľa).

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne

očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o
ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak

neurobil (§ písm. r/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).

Predmetom konania je zaplatenie istiny 43, 42 eur, ktorej výšku navrhovateľ odôvodnil ako aktuálnu
výšku debetného zostatku na účte ku dňu jeho zrušenia vr. sankčného úroku vo výške 20% ročne z tejto
sumy od 27.11.2008 do zaplatenia. Z výpisu z účtu odporcu vyplýva, že tento mal ku dňu 31.10.2008
debetný zostatok vo výške 21,36 eur. K tejto sume si navrhovateľ pripočítal zmluvnú pokutu vo výške

600,-. Sk, t. j. 19,92 eur, bankové poplatky vo výške 1,96 eur a úroky vo výške 8,83 eur. Súd má za to, že
zo strany navrhovateľa ako banky došlo k nekalej obchodnej praktike, keď si uplatňuje za prekročenie
povolenéhoprečerpaniaododporcuviacerosankcií,atojednakúrokyvovýške8,83eur,zmluvnúpokutu
vo výške 19,92 eur a naviac sankčný úrok vo výške 20% ročne od 27.11.2008 do zaplatenia.

Súd má zato, že žalovaná istina je v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi, ku dňu podania

žaloby bola dlžnou sumou vr. uplatnenej zmluvne dojednanej sankcie - zmluvnej pokuty, preto odporca
bol zaviazaný v prvom výroku rozsudku žalovanú istinu uhradiť. Súd však nepriznal navrhovateľovi
sankčné úroky vo výške 20% ročne počnúc dňom 27.11.2008, v tejto časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Súd má v tejto súvislosti zato, že sankčné úroky vzhľadom na uplatnenú kumulácii sankcií voči
odporcovi za nevyrovnanie debetu predstavujú nekalú obchodnú praktiku a ich výška je neprimeraná.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní takmer plne
procesne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania v celkovej výške 74,66 eur. Súdom
priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a z
trov právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 58,16 eur, a to za 2 úkonov právnej
pomoci (prevzatie a príprava, spísanie žaloby, v zmysle § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods.

3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, á
16,60 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20% DPH.

Podľa§149ods.1O.s.p.akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.