Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/146/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2698899850
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Sukupčáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2698899850.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v právnej veci navrhovateľa: S.. R.

E., nar. XX.XX.K., bydlisko L. K., T. XXXX, proti odporkyni: D. E., nar. XX.X.XXXX, bydlisko L. K. Č..
XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov / ďalej len BSM / účastníkov patrí:

l. rodinný dom č. XXX k.ú. a obce L. K. postavený na parc. č. XXX/X k.ú. a obce L. K. spolu so
zastavaným stavebným pozemkom parc. č. XXX/X k.ú. a obce L. K. zapísané v katastri nehnuteľností
LV č. XXXX / predtým LV č. XXX / pre obec a k.ú. L. K. ako rodinný dom č. XXX na parc. č. XXX/X a parc.

č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 675 m2 / parcela registra C / v hodnote 25.166,14 €,

2. nezastavaný stavebný pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností v LV č. XXXX pre k.ú. a obec L. K.
ako parc. č. XXX/XX - ostatné plochy vo výmere 571 m2 / parcela registra C / v hodnote 1.366,56 €,

3. suma 1.659,70 € ako kúpna cena osobného automobilu výrobnej značky Š. Z. K. Š. T. XX-XX,

4. suma 370,68 € za hnuteľné veci prevzaté navrhovateľom / zariadenie jedálne a 2 skrine /

5. kuchynská linka v cene 264,60 €

6. 2 kusy skrine u odporkyne v celkovej hodnote 108,45 €

7. suma 229,63 € za elektroniku prevzatú navrhovateľom / už vyradená /

8. suma 116.606,21 € ako suma vynaložená z majetku patriaceho do BSM účastníkov na oddelený
majetok navrhovateľa

Spolu hodnota majetku patriaceho do BSM 145.771,97 €.

Súd vyporiadava BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa S.. R. E., nar. XX.K..K.,
prikazuje finančné prostriedky uvedené pod položkou 3, 4, 7 a 8 výroku tohto rozsudku v celkovej

hodnote 118.866,22 €.
Do výlučného vlastníctva odporkyne D. E., nar. K..X.XXXX, súd prikazuje veci uvedené pod položkou
1,2, 5 a 6 výroku tohto rozsudku v celkovej hodnote 26.905,75 €.

Na úplné finančné vyrovnanie je navrhovateľ povinný odporkyni vyplatiť sumu 45.980,24 € do 30.6.2014.

Účastníci sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku

Okresnému súdu Senica súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v
sume 4.373,- €.Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Každý z účastníkov je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Senica čiastočnú náhradu trov konania
štátu a to navrhovateľ sumu 807,02 € a odporkyňa sumu 772,99 € do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Malacky dňa 1.6.1998 domáhal, aby
súd vyporiadal BSM účastníkov. Okresný súd Malacky postúpil vec Okresnému súdu Senica ako súdu

príslušnému na rozhodovanie o vyporiadaní BSM účastníkov, keďže Okresný súd Senica rozhodoval o
rozvode manželstva účastníkov.

Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že po rozvode manželstva neprišlo medzi účastníkmi k dohode
o vyporiadaní BSM, poukazoval na to, že účastníci si spoločne počas manželstva kúpili nehnuteľnosti

uvedené pod bodom 1 a 2 tohto rozsudku, prípadne nezastavaný stavebný pozemok pod bodom 2
výroku rozsudku získali pôvodne do osobného užívania. Okrem toho navrhovateľ kúpil nehnuteľnosť -
prevádzkovú jednotku potraviny, súpisné č. 663 s pozemkom, parc.č. XXX/XXX, nehnuteľnosti zapísané
v LV 1401 k. ú. L. K.. Túto nehnuteľnosť však navrhovateľ zaplatil výlučne zo svojich prostriedkov,
rovnako ako kúpil ďalšiu nehnuteľnosť a to reštauráciu v k.ú. L. K., pričom celá kúpna cena bola

zaplatená z úveru, ktorý doteraz navrhovateľ spláca. Žiada preto, aby súd určil pri vyporiadaní BSM
účastníkov, že výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností, teda predajne potraviny s.č. XXX a
pozemku, ako aj rodinného domu č. XXX, postaveného na parc.č. XXX/X a reštaurácie v k.ú. L.Ľ. K.
je S.. R. E.. Tento je povinný vyplatiť odporkyni sumu 600.000,- Sk, ako polovicu hodnoty rodinného
domu č. XXX, postaveného na parc.č. XXX/X k.ú. L. K.. Žiadal tiež určiť, že odporkyňa sa stáva jedinou

výlučnou užívateľkou nezastavaného stavebného pozemku o výmere 571 m2, parc. č. XXX/XX k.ú. L. K..

Neskôr navrhovateľ svoj návrh viackrát dopĺňal a menil. Zotrvával však na svojom tvrdení, že rodinný
dom č. XXX obce L. K. má byť buď prikázaný do výlučného vlastníctva jemu, alebo predaný, pretože
odporkyňahonepotrebuje,pretože mázabezpečenúsvojubytovúpotrebu bytmivdomesvojichrodičov.

Neskôr navrhovateľ navrhoval vyporiadať BSM účastníkov alternatívne buď tak, že celý majetok patriaci
doBSMúčastníkovprevezmedosvojhovýlučnéhovlastníctvanavrhovateľaodporkynivyplatíekvivalent
1,5 milióna Sk v eurách alebo navrhoval, aby celý majetok patriaci do BSM prevzala odporkyňa, avšak
s tým, že jemu vyplatí tiež ekvivalent jeden a pol milióna Sk v eurách , prípadne mal záujem prevziať
nezastavaný stavebný pozemok nachádzajúci sa v blízkosti rodinného domu účastníkov, uvedený pod

položkou 2 tohto rozsudku. Navrhovateľ tiež navrhol, že by bolo možné celý predmet BSM predať a
peniaze si rozdeliť. Trval však na tom, že sa nevie vyjadriť k sume, akú by bolo možné započítať z
výnosu jeho podnikateľskej činnosti ako patriacu do BSM, tvrdiac, že je v strate a podniká len preto, aby
zachoval rodinnú tradíciu, pričom žije veľmi skromne. Nakoniec ponúkol výplatu 45.000,- eur odporkyni
do 30.6.2014, pre prípad, že nehnuteľnosti budú prikázané do jeho vlastníctva. Potrebnú sumu získa z

dotácií patriacich mu za rok 2013.

Odporkyňa žiadala, aby súd prikázal rodinný dom č. XXX obce L. K. do jej výlučného vlastníctva, pretože
v dome býva a potrebuje ho na uspokojenie bytovej potreby pre seba a dcéru účastníkov. Iný byt
nemá . Na tejto požiadavke zotrvala odporkyňa počas celého konania o vyporiadanie BSM s tým, že

rodinný dom č. 3l0 stále uspokojuje jej bytovú potrebu. Okrem toho trvala na tom, aby do jej vlastníctva
bol prikázaný nezastavaný stavebný pozemok patriaci účastníkom, keďže pôvodne patril jej rodičom.
Žiadala, aby súd pri vyporiadaní BSM rozdelil nielen veci uvedené v pôvodnom návrhu navrhovateľa,
ale aj hnuteľné veci, ktoré účastníci užívali. Trvala na tom, aby súd vyporiadal aj nehnuteľnosti, ktoré
slúžili navrhovateľovi na podnikanie, teda prevádzku predajne potravín a reštauráciu, prípadne zohľadnil

a rozdelil peniaze, ktoré navrhovateľ získal, keď predajňu potravín a reštauráciu predal, ako aj motorové
vozidlá, ktoré navrhovateľ používa pri svojom podnikaní. Odporkyňa poukázala tiež na to, že počas
manželstva účastníci nadobudli osobný automobil Š. Z. XXX, ktorý navrhovateľ sám predal. Žiada preto
vyporiadať aj túto hnuteľnú vec. Poukazovala na to, že po zániku manželstva účastníkov navrhovateľ
predal prevádzku reštaurácie aj prevádzku potravín, za ktoré určite získal vysokú kúpnu cenu a preto v

každom prípade je potrebné, aby tento zisk z predaja uvedených prevádzok súd pri vyporiadaní BSMzohľadnil. Vyjadrovala sa prevažne v tom smere, že chce prevziať všetky nehnuteľnosti patriace do BSM
bez povinnosti výplaty finančnej náhrady navrhovateľovi s poukazom na to, že tento získal zo svojej
podnikateľskej činnosti oveľa viac, než ona prevezme z majetku patriaceho do BSM. Neskôr žiadala

zohľadniť splátky vykonané počas manželstva na úvery, ktoré si vzal navrhovateľ na svoje podnikanie.

Navrhovateľ uviedol, že osobný automobil Š. Z. XXX sám kúpil aj sám predal, preto by sa vyporiadavať
nemal.

Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 5C 146/98 - 370 zo
dňa l2.l2.2006, pričom vyporiadal BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva odporkyne D. E.
prikázal do BSM patriace nehnuteľnosti a do výlučného vlastníctva navrhovateľa S.. R. E. prikázal
sumu 20.000,- Sk ako kúpnu cenu už predaného osobného automobilu patriaceho do BSM. Zároveň
rozhodol, že na úplné finančné vyrovnanie si účastníci navzájom nič nedoplácajú. Súd skonštatoval,
že v konaní predchádzajúcom vyhláseniu tohto rozsudku navrhovateľ neposkytol súdu ani znalkyni

dostatočnépodkladynazistenievýnosuzpodnikanianavrhovateľa,ktorývýnosbymalpatriťdoBSM.Pri
takejto dôkaznej situácii súd určil výšku tohto výnosu odhadom podľa § 136 O.s.p. a to sumou 795.260,-
Sk, teda 26.397,80 €.

Na základe včas podaného odvolania navrhovateľa Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací svojím

rozhodnutím č.k. 41Co 27/2007 - 404 zo dňa 19.12.2007 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal najmä na skutočnosť,
že súd prvého stupňa správne určil, že manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom dňa l.6.l995 a týmto
dňom zaniklo aj BSM účastníkov. Správne súd l. stupňa tiež zistil, že medzi účastníkmi neprišlo k
dohode o vyporiadaní BSM a správne zistil, že neuplynula lehota v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4

OZ v trvaní 3 rokov od zániku BSM na podanie návrhu na súd na vyporiadanie BSM, keďže lehota 3
rokov uplynula 2.6.l998 a navrhovateľ podal návrh na vyporiadanie BSM súdom dňa l.6.l998, teda včas.
Odvolací súd považoval tiež za správne zistenú masu BSM, pokiaľ súd l. stupňa dospel k záveru, že
do BSM účastníkov konania patrí rodinný dom súpisné číslo XlX s pozemkom, na ktorom je postavený,
nezastavaný stavebný pozemok v Obci L. K.. Nebolo však správne, pokiaľ súd l. stupňa určil sumu

20.000,- Sk ako kúpnu cenu osobného motorového vozidla továrenskej značky Š. Z. K., Š. T. XXXX,
keďže navrhovateľ ju pred odvolacím súdom upresnil sumou 50.000,- Sk. Odvolací súd poukázal tiež
na to, že súd l. stupňa nesprávne odhadom určil výnos / zisk / z podnikania navrhovateľa ku dňu zániku
BSM v zmysle ustanovenia § 136 O.s.p. Výšku výnosu z podnikania navrhovateľa súd l. stupňa určil
voľnou úvahou, ktorý postup je v danom prípade neprípustný. Vyplýva to aj z toho, že súd l. stupňa svoju

úvahu o výške výnosov z podnikania navrhovateľa žiadnym spôsobom neodôvodnil a jeho voľná úvaha
o výške výnosov je nepreskúmateľná odvolacím súdom a rovnako tiež účastníkmi konania. Vzhľadom
k tejto skutočnosti je nepreskúmateľný celý rozsudok súdu l. stupňa nadväzujúci na výšku výnosov z
podnikania navrhovateľa aj na výšku kúpnej ceny osobného motorového vozidla.

Vďalšomtedasúdl.stupňabudepovinnýzohľadniťskutočnosť,ženavrhovateľustálilvýškukúpnejceny
osobného motorového vozidla značky Š. Z. K. sumou 50.000,- Sk, ktorú výšku považovala za primeranú
aj odporkyňa a zameria svoje dokazovanie na zistenie výnosu z podnikania navrhovateľa ku dňu zániku
BSM. Pokiaľ opätovne nebude možné výšku výnosu ustáliť na základe znaleckého dokazovania, určí
súd výnos z podnikania odhadom v zmysle § l36 O.s.p., avšak svoj postup, svoju úvahu musí logicky

odôvodniť. Musí pritom vychádzať zo skutočností, ktoré sú pravdivými.

Úvaha súdu môže spočívať na zistení výnosu z podnikania v príslušnom roku aj podnikateľa - fyzickej
osoby s rovnakým alebo približne rovnakým predmetom podnikania v danej lokalite a podobného
rozsahu podnikania. Len uvedeným spôsobom bude možné spravodlivo ustáliť logickým zdôvodnením

odhadu výšku výnosu z podnikania navrhovateľa ku dňu zániku BSM a aj tento výnos medzi účastníkmi
konania vyporiadať.

Po doplnení dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5C 146/1998 - 727 zo dňa 3.ll.20l0. Tento
rozsudok napadla včas podaným odvolaním odporkyňa D. E., pričom na základe tohto odvolania KS v

Trnave ako súd odvolací uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil OS Senica na nové konanie a rozhodnutie
a to uznesením č.k. 10Co 56/2011 zo dňa 22.5.2012 / spis bol vrátený súdu l. stupňa 9.7.20l2 /. V tomto
rozhodnutí odvolací súd poukázal predovšetkým na to, že to, že sa účastníci dohodli o vyporiadaní a
rozdelení nimi nadobudnutých hnuteľných vecí, je z hľadiska práva v rámci vyporiadania BSM právnebezvýznamné, preto v rámci vyporiadania BSM treba vyporiadať aj tieto hnuteľné veci, teda treba
podrobnejšie určiť, čo všetko patrí do BSM a vyporiadať všetky do BSM patriace veci. Pokiaľ tak súd l.
stupňa neurobil, tak napadnutým rozsudkom nebolo rozhodnuté o celej veci a súd l. stupňa nevykonal

dostatočné sústredené dokazovanie najmä výsluchom účastníkov na to, čo všetko v skutočnosti počas
trvania manželstva bolo nadobudnuté ktorýmkoľvek z nich a patrí do BSM. Odvolací súd poukázal tiež
na to, že rozhodnutím súdu má byť rešpektovaná základná zásada vyporiadania BSM v tom smere, že
primárne majú sa medzi bývalých spoluvlastníkov rozdeliť nimi nadobudnuté veci tak, aby povinnosť na
finančné vyrovnanie tu nemusela byť vôbec alebo bola čo najnižšia. Treba teda venovať aj pozornosť

solventnosti oboch účastníkov. Odvolací súd výslovne uviedol, že v prípade oceňovania nehnuteľností
pre účely vyporiadania BSM je rozhodujúcou vždy cena v čase zániku BSM / kde oproti skoršej praxi
z minulosti vychádzajúcej z oceňovania podľa oceňovacieho predpisu platného v čase rozhodovania o
vyporiadaní a zároveň zo stavu v času zániku BSM došlo len k nahradeniu jedného spôsobu určenia
ceny iným, nie však aj k posunu tzv. právne významného dňa - pretože tým musí vždy ostať deň zániku
spoluvlastníctva majúceho sa neskôr vyporiadať, ktorý sa na rozdiel od vyporiadania spoluvlastníctva

podielového zásadne kryje s dátumom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, pokiaľ pravda k
zániku BSM nedošlo iným zákonom predpokladaným spôsobom /.

Odvolací súd tiež uviedol, že je potrebné vyriešiť námietku odporkyne týkajúcu sa vyporiadania investícií
do majetku predstavujúceho podnikanie alebo podnikateľské aktivity navrhovateľa. Ide najmä o to, že

dnes už v rámci výkonu povolania alebo podnikania možno obstarávať veci často závratnej finančnej
hodnoty, ktoré niekedy prevyšujú majetok získaný do BSM oboma bývalými manželmi / oproti minulosti
došlo teda k podstatnej zmene okruhu a hodnoty vecí v tom, čo sa kedysi považovalo za veci slúžiace k
výkonu povolania /. Tu treba potom vyriešiť jednak otázku, či tieto veci skutočne nepatria do BSM, pričom
akbyajsúdl.stupňauzavreltútootázku,žeskutočnevecinepatriadoBSM,vyporiadaniesapotommalo

diať tak, že pokiaľ sa na splácanie úverov vynakladali spoločné prostriedky, mala byť táto skutočnosť
zohľadnená a musí sa teda odporkyni nahradiť to, čo sa zo spoločného vynaložilo na oddelený majetok
navrhovateľa. Povinnosťou súdu l. stupňa tak bude sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa
§ 226 O.s.p. viazaný a doplniť v naznačenom smere dokazovanie, jeho výsledky náležite zhodnotiť a
až potom opätovne rozhodnúť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spismi Okresného súdu Senica sp. zn. 10C
44/94 a Nc 1397/89, spisom Okresného úradu v Malackách, katastrálny odbor spisová značka
V 1858/99, rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania, dohodou o zriadení práva
osobného užívania pozemku, výpisom z katastra nehnuteľností, kúpnymi zmluvami, ktorými navrhovateľ

nadobudol prevádzku potravín a prevádzku reštaurácie, úverovými zmluvami o úveroch poskytnutých
navrhovateľovi, správou OR PZ v Malackách o motorových vozidlách evidovaných ako vlastníctvo
navrhovateľa, správou OÚ v Malackách, katastrálny odbor, o vklade pod sp. zn. V - 10567/00, kúpnou
zmluvou zo dňa 9.11.2000 o predaji nehnuteľností zapísaných v LV XXXX, k.ú. L. K., výsluchom
svedkov F. Š., I. L., správami Slovenskej sporiteľne, MsP T., VÚB, a.s., pobočka T., Poľnobanky,

a.s., zastupiteľstvo R., Ministerstva pôdohospodárstva SR, regionálny odbor T., dohodou medzi otcom
odporkyne a navrhovateľom zo dňa 22.12.1993, znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctva
Ing. Pavla Patinku č. 132/2003, výsluchom znalca S.. Y. Y., vyjadreniami a výsluchom znalkyne
z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo, S.. E. Y.. Po zrušení predchádzajúceho
rozsudku Okresného súdu Senica a vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie doplnil dokazovanie

správami Obce L. K., Mesta R., Daňového úradu Skalica, Daňového úradu Malacky, Ministerstva
pôdohospodárstva SR, Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senica, znaleckým posudkom
znalca z odboru stavebníctvo S.. Y. Y. a doplnkom tohto znaleckého posudku, výsluchom znalca,
oznámením navrhovateľa o výmere obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, daňovými priznaniami
navrhovateľa, znaleckým posudkom znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie kontroling S..

R.. Š., Y.., výsluchom tejto znalkyne, doplnením výsluchu účastníkov, doplnením výsluchu znalca S.. Y.,
po ďalšom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu súd opätovne doplnil dokazovanie a to výpisom
z LV č. XXXX k.ú. a obce L. K., opätovným podrobným výsluchom účastníkov, doplnkom znaleckého
posudku S.. Y. Y., výsluchom znalca S.. Y., znaleckými posudkami znalcov S.. J. L., znalca z odboru
bytové zariadenia, nábytok a bytové doplnky, a S.. K. Q., znalca z odboru elektroniky a elektrotechniky,

správami o úveroch navrhovateľa a ich splácaní, spisom Krajského súdu v Bratislave spisová značka
55Cb 34/1998, prehlásením navrhovateľa o zostatku úveru a výške splatenia úveru ku dňu zániku BSM,
správami VÚB, a.s. poskytnutými navrhovateľovi a súdu, a zistil tento stav veci:Účastníci uzavreli manželstvo dňa 21.2.1987, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Senica sp.
zn. 10C 44/94 zo dňa 29.3.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 1.6.1995. Účastníci teda mohli
nadobúdať do BSM majetok len v čase od 21.2.1987 do 1.6.1995. Návrh na začatie konania o

vyporiadanie BSM bol na súde podaný včas.

Súd vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia všetkého majetku, patriaceho do BSM
účastníkov, teda snažil sa predovšetkým zistiť všetky veci, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva, a
ktoré nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí, získaných dedičstvom

alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania
len jedného z manželov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka. Toto
dokazovanie súd doplnil aj po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom najmä na zistenie
okruhu hnuteľných vecí, ktoré ku dňu zániku BSM účastníkov v BSM účastníkov existovali a na zistenie
splácania úverov slúžiacich na podnikanie navrhovateľovi zo spoločných finančných prostriedkov
účastníkov počas trvania manželstva a trvania BSM.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že do BSM účastníkov patria len veci, uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Z nehnuteľností teda ide o : rodinný dom č. XXX, k.ú. a Obce L. K., postavený na parcele č. XXX/

X, k.ú. a Obce L. K., spolu so zastavaným stavebným pozemkom parc. č. XXX/X k.ú. a Obce L. K. -
nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností v LV č. XXXX (predtým v LV XXX) pre Obec a k.ú. L. K.,
ako rodinný dom č. XXX na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
675 m2 v hodnote 47.368,29 €, nezastavený stavebný pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností LV č.
XXXX pre k.ú. a Obec L. K. ako parc. č. XXX/XX - ostatné plochy vo výmere 571 m2.

Pokiaľ ide o cenu rodinného domu č. XlX k.ú. a obce L. K. a ním zastavaného stavebného pozemku
parc. č. XXX/X a k.ú. a obce L. K., teda nehnuteľností uvedených pod bodom l výroku rozsudku, ich
hodnotu súd určil podľa znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva S.. Y. Y. a výpovede znalca,
pričomideotrhovúcenunehnuteľnostíkudňuzánikuBSM,tedacenuurčenúpodľaznaleckéhoposudku

znalca S.. Y. podaného pod č. 132/2003, pričom znalec už v tomto znaleckom posudku určil trhovú cenu
nehnuteľností, avšak podľa stavu nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM. Súd preto použil takto určenú
trhovú cenu nehnuteľností, ktorá je pri rodinnom dome č. XXX so zastavaným stavebným pozemkom
p.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 675 m2 celkom 25.166,14 €.

Taký istý spôsob ocenenia nehnuteľnosti potom súd použil pri určení ceny nehnuteľnosti uvedenej pod
bodom 2 výroku tohto rozsudku, ktorou nehnuteľnosťou je nezastavaný stavebný pozemok zapísaný v
katastri nehnuteľností LV č. XXXX pre k.ú. a obec L. K. ako parc. č. XXX/XX - ostatné plochy vo výmere
571 m2 a má hodnotu l.366,56 €.

Do BSM patrí tiež suma 1.659,70 € /50.000,- Sk/ ako kúpna cena osobného automobilu výrobnej značky
Š. Z. XXX Š. T. XX-XX. Na tejto cene sa zhodli v podstate účastníci konania už v minulosti a odvolací
súd na to poukazuje aj vo svojom zrušujúcom rozhodnutí.

Výsluchom oboch účastníkov mal totiž súd preukázané, že počas trvania manželstva zakúpili osobný

automobil výrobnej značky Š. Z. XXX, Š. T. XX-XX. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa že: „ Toto auto sám
kúpil a sám predal“, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by finančné prostriedky použité na kúpu tohto
motorového vozidla nepatrili do BSM účastníkov. Navrhovateľ uviedol, že vozidlo už predal, súd teda
nemohol zaradiť vozidlo do masy BSM. Navrhovateľ uviedol, až počas prvého odvolacieho konania, že
osobný automobil predal za cenu 50.000,- Sk / t.j. 1659,70 eur /. Súd preto zaradil do BSM účastníkov

túto kúpnu cenu, ktorú navrhovateľ za vozidlo získal.

Súd doplnil dokazovanie na preukázanie okolností, aké hnuteľné veci účastníci nadobudli počas trvania
manželstva, kde sa tieto hnuteľné veci nachádzajú, teda či ich užíva niektorý z účastníkov alebo prešli
do vlastníctva niekoho iného alebo prípadne už neexistujú a zároveň určil cenu týchto vecí.

Výsluchom oboch účastníkov konania nakoniec mal súd preukázané, že počas trvania manželstva
účastníci nadobudli nábytkovú zostavu označenú ako jedáleň Nevada, ktorú po rozchode účastníkov
ako manželov prevzal do svojho užívania navrhovateľ, ktorý taktiež prevzal do svojho užívania 2 kusyskríň, pričom navrhovateľ poukázal na to, že tento nábytok už vyradil, avšak podľa znaleckého posudku
S.. J. L. bola cena týchto hnuteľných vecí celkom 370,68 €, keďže veci ku dňu vyporiadania BSM už
neexistujú, zaradil súd do vyporiadania BSM práve len sumu 370,68 € za tieto hnuteľné veci / položka

4 výroku tohto rozsudku /.

Z hnuteľných vecí patriacich do BSM účastníkov potom odporkyňa prevzala z nábytku kuchynskú linku
typ Fina UKN výrobca Mier Topoľčany a 2 kusy skríň, pričom tieto hnuteľné veci sa u odporkyne ešte
nachádzajú a podľa znaleckého posudku Ing. Vaneka ku dňu zániku BSM mala kuchynská linka hodnotu

264,60 € a 2 ks skríň mali ku dňu zániku BSM celkovú hodnotu 108,45 €. / bod 5 a 6 výroku tohto
rozsudku /

Pokiaľ ide o ďalšie hnuteľné veci patriace do BSM účastníkov, súd výsluchom účastníkov zistil len to,
že po prerušení spolužitia účastníkov si elektroniku patriacu do BSM účastníkov prevzal navrhovateľ
a to chladničku Calex l20 litrov, pračku Philco, mrazničku Calex 50 a farebný televízny prijímač Orava

typ Oravan, pričom podľa výpovede navrhovateľa, všetky tieto veci síce ku dňu zániku BSM účastníkov
existovali, ale nebolo ich možné predložiť znalcovi na ohliadku, pretože ich medzičasom už navrhovateľ
z používania vyradil. Znalec z odboru elektrotechniky S.. K. Q. teda ocenil tieto hnuteľné veci podľa
popisu účastníkov a údajov účastníkov o nadobudnutí týchto vecí, takže celková hodnota týchto vecí
predstavovala sumu 229,63 € a keďže veci v čase vyporiadania neexistovali, súd zaradil do vyporiadania

BSM práve sumu 229,63 € za túto elektroniku.

Existenciu ďalších hnuteľných vecí patriacich do BSM, vo vzťahu ku ktorým by bolo potrebné vykonať
vyporiadanie, sa súdu preukázať nepodarilo.

Pokiaľ ide o posúdenie, či do BSM patria aj nehnuteľnosti, prípadne hnuteľné veci slúžiace k výkonu
podnikateľskejčinnostinavrhovateľa,súddospelkzáveru,ženavrhovateľodzačiatkusvojhopodnikania
mal v úmysle podnikať samostatne bez akejkoľvek účasti odporkyne na podnikaní či už ako živnostníčky,
aleboinouformouspolupodnikania.Ztohodôvodu,pokiaľideovecislúžiacelennavýkonpodnikateľskej
činnosti navrhovateľa, tieto veci do BSM účastníkov nepatria.

Napriek tomu, že odporkyňa nepodpísala písomné prehlásenie o súhlase s tým, aby navrhovateľ
začal podnikať, súd mal preukázané, že súhlasila s podnikaním navrhovateľa tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 148 a ods. l Občianskeho zákonníka. Súhlas druhého manžela s použitím majetku v BSM,
ktorý potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania, totiž nemusí byť písomný.

Navyše súhlas odporkyne s tým, aby navrhovateľ podnikal, vyplýva aj zo skutočností, že sama
odporkyňa istý čas navrhovateľovi pri podnikaní pomáhala, o čom vypovedali aj vo veci vypočuté
svedkyne.

Súd teda dospel k záveru, že pokiaľ navrhovateľ nadobudol do svojho vlastníctva nehnuteľnosti, v
ktorých prevádzkoval reštauráciu a predajňu potravín, tieto patrili výlučne do jeho vlastníctva a nikdy
nepatrili do BSM účastníkov a to práve s prihliadnutím na ustanovenie § 143 OZ, podľa ktorého do
BSM nepatria, okrem iného veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania len jedného z
manželov. Je nepochybné, že tieto nehnuteľnosti slúžili výkonu povolania len navrhovateľa. Aj keď

majetok slúžiaci na podnikanie navrhovateľa dosiahol značnú finančnú hodnotu, je s prihliadnutím na
čas začiatku podnikania navrhovateľa a priebeh manželstva účastníkov celkom zrejmé, že navrhovateľ
podnikateľskú činnosť vykonával sám na vlastnú zodpovednosť a odporkyňa sa nijakým spôsobom
nepodieľala na tomto podnikaní, medzi účastníkmi neexistovala dohoda o spoločnom podnikaní, aj keď
odporkyňa navrhovateľovi určitý čas pomáhala, rozhodne nešlo o takú pomoc, pri ktorej by sa mohla

považovať za podnikateľku / prípadne podnikajúcou formou živnosti alebo iným spôsobom/. Išlo skôr
o výkon práce pracovníčky v prevádzke alebo v prevádzkach patriacich navrhovateľovi. Odporkyňa sa
pritom nijakým spôsobom nemohla podieľať a ani nepodieľala na rozhodovaní pri podnikaní ani na
nakladaní s majetkom, ktorý navrhovateľovi slúžil na podnikanie.

Z rovnakých dôvodov potom nepatria a ani v minulosti nepatrili do BSM ani motorové vozidlá, ktoré len
navrhovateľ používal a používa pre účely svojho podnikania v poľnohospodárstve, prípadne, ktoré v
minulosti používal na podnikanie v reštaurácii a v predajni potravín.Je nepochybné, že navrhovateľ najmenej od roku 1990 bol živnostníkom a podnikal a to so súhlasom
odporkyne, pričom postupne prevádzkoval predajňu potravín ( získanú v dražbe podľa potvrdenia o
predaji prevádzkovej jednotky zo dňa 14.1.1992), reštauráciu a podnikal a podniká ako súkromne

hospodáriaci roľník (napr. na pozemkoch zapísaných v LV č. XXXX k.ú. a obce L. K., ako orná pôda a
hospodárske budovy). Na účely tohto podnikania mal úvery, pri ktorých úverové zmluvy uzatváral ako
dlžník len navrhovateľ a splácal ich tiež len navrhovateľ. Dostával tiež od r. 1991 dotácie poskytované
Ministerstvom pôdohospodárstva SR.

Na účely tohto podnikania využíval viacero motorových vozidiel, napr. vozidlá zn. D. XX, Š. P. XX XX, P.
XX XX a traktory ZETOR, rôznych typových označení, ŠPZ T. XX-XX, T. XX-XX, T. XX-XX, T. XX-XX, T.
XX-XX, ako to vyplýva zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Malackách zo dňa 27.5.1979, založenej
v súdnom spise na č.l. 69 a 70. Nehnuteľnosti a motorové vozidlá, ktoré slúžili len na podnikanie
navrhovateľa, do BSM účastníkov v zmysle ustanovenia § 143 O.s.p. teda nepatria.

Na druhej strane však podnikanie navrhovateľa je nepochybne sústavnou činnosťou vykonávanou
samostatne, podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku
tak, ako to má na mysli § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tomto prípade navrhovateľ podnikal jednak
na základe živnostenského oprávnenia (§ 2 ods. 2 písm. b, ObchZ) a jednak ako fyzická osoba, ktorá
vykonáva poľnohospodársku výrobu (§ 2 ods. 2 písm. d, ObchZ). Pokiaľ však veci slúžiace podnikaniu

navrhovateľa nepatria do BSM, rozhodne do BSM patrí výnos z podnikania, ktorý podnikateľ dosiahol
počas trvania manželstva. Tento výnos treba pri vyporiadaní BSM vyporiadať vo výške existujúcej ku
dňu zániku manželstva.

Rozhodujúce teda bolo zistiť, aký výnos navrhovateľ dosiahol pri podnikaní ku dňu zániku BSM, teda

k 1.6.1995.

Za účelom zistenia tejto skutočnosti súd ustanovil v konaní znalkyňu S.. E. Y.. Táto znalkyňa však
uviedla, že znalecký posudok podať nemôže a to vôbec, teda ani čiastočný, pretože navrhovateľ jej
v priebehu celého konania neposkytol dostatočné podklady pre podanie znaleckého posudku, pričom

doklady, ktoré ešte doložiť treba a doložené neboli a môže ich mať len navrhovateľ, znalkyňa podrobne
uviedla vo svojich vyjadreniach, poskytnutých súdu, aj pri svojej výpovedi na Okresnom súde Trnava.

Napriek tomu, že súd uložil navrhovateľovi poriadkovú pokutu 10.000,- Sk, navrhovateľ chýbajúce
účtovné doklady do spisu nedoložil, pričom najskôr sľuboval, že ich doloží, neskôr uviedol, že ich doložiť

nemôže, pretože ich nemá.

Po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom Okresný súd Senica
doplnil dokazovanie za účelom zistenia rozsahu príjmov navrhovateľa z podnikateľskej činnosti, ktoré
by bolo možné započítať do BSM ako súčasť BSM.

Podľa správy Daňového úradu Skalica tento nevedel posúdiť, na pôde akej bonity a za akých podmienok
podniká S.. R. E. a preto ani neoznačil ďalšieho podnikateľa v oblasti poľnohospodárstva podnikajúceho
za podobných podmienok.

ZosprávyDaňovéhoúraduMalackymalsúdpreukázané,ževpodobnýchpodmienkachakonavrhovateľ
podniká pán J. E., bydlisko L. K., X. XXl, s predmetom činnosti pestovanie obilnín, strukovín,
iných poľnohospodárskych plodín, ako aj chov dobytka, avšak výmera pôdy im nie je známa. Ďalší
podnikateľ je P. L., bydlisko I. XXXX/XX, R., ktorý podniká ako SZH, s predmetom činnosti pestovanie
poľnohospodárskychplodínachovdobytkavlokaliteObceGajary.Daňovémuúradutaktiežniejeznáma

výmera pôdy.

Podľa správy Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 27.l.2009 nemá toto ministerstvo k dispozícii
údaje o rozlohe pôdy, na ktorej S.. E.Á. podnikal ku dňu zániku manželstva, t.j. k l.6.l995, nemôžu ani
označiť iný subjekt podnikajúci v podobných podmienkach s podobným predmetom podnikania.

Zo správy Daňového úradu Malacky zo dňa 6.4.2009 mal súd preukázané, že podnikateľ J. E. / podľa
údajov navrhovateľa brat navrhovateľa / za rok 1994 vykázal v podanom daňovom priznaní príjmy vo
výške83.400,45Eur/2.512.522,-Sk/avýdavkyvovýške78.143,06€/2.354.439,-Sk/.Vtomtoprípadeteda rozdiel medzi príjmami z podnikania a výdavkami predstavuje sumu 5.257,39 €, t.j. 158.384,13 Sk.
Kudňu3l.l2.l995správcadanenemákdispozíciitentoúdaj,nakoľkotentodaňovýsubjektzazdaňovacie
obdobie l995 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Podnikateľ P. L. za roky 1994

a 1995 nepodal daňové priznanie na dani z príjmov fyzickej osoby. Súd dospel k záveru, že vychádzať
pri posúdení možného zisku z podnikania navrhovateľa ku dňu zániku manželstva len z údajov jedného
podnikateľa / J. E. / podnikajúceho v obdobných podmienkach ako navrhovateľ, nie je možné, pretože
takto zistený údaj dostatočne nepreukazuje možné príjmy navrhovateľa.

Súd preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru účtovníctva odvetvie kontroling.
Znalecký posudok podala písomne znalkyňa S.. R. Š., Y.., ktorá údaje z písomného znaleckého posudku
doplnila aj ústnou výpoveďou na pojednávaní. Znalkyňa poukázala na skutočnosť, že vychádzala
predovšetkým z daňových priznaní založených v súdnom spise, ktoré mala k dispozícii, pretože
podrobnejšie doklady preukazujúce príjmy podnikateľa sa v spise nenachádzali. Znalkyňa tiež vo svojej
výpovedi uviedla, že pokiaľ ide o otázku súdu, koľko pri takomto hospodárení mohol navrhovateľ

použiť pre vlastnú spotrebu a potrebu, teda koľko peňazí mohol vynaložiť na zaobstaranie majetku
nesúvisiaceho s podnikaním, úspor a pod., tieto okolnosti sa z obsahu spisu a príloh k spisu priložených,
presne zistiť nedajú. Práve preto znalkyňa pri podaní znaleckého posudku vychádzala predovšetkým
z daňových priznaní. Podľa podkladov, z ktorých znalkyňa mohla vychádzať, tak v období rokov 1990
- 1995 a neskôr v období 2001 - 2003 táto firma je sústavne v strate. Peňažné denníky pripojené k

spisu neboli úplné, preto z údajov tam uvedených znalkyňa vychádzať nemohla. Znalkyňa tiež uviedla,
že pokiaľ by súd mal započítať do BSM všetok majetok podnikateľa, potom treba vychádzať z tabuľky
na strane 6 znaleckého posudku, kde cudzie zdroje prevyšujú vlastné zdroje. K 31.l2.l995 predstavovali
cudzie zdroje / úvery a pod. / sumu 6.695.000,- Sk, vlastné imanie predstavovalo sumu 938.000,-
Sk a teda spolu pasíva predstavovali sumu 5.757.000,- Sk. Z tejto tabuľky aj z celkového prehľadu

hospodárenia navrhovateľa vyplýva, že tento podnikateľ je sústavne v strate. Pokiaľ ide o pridanú
hodnotu uvádzanú v tabuľke na strane 23 znaleckého posudku, táto je uvádzaná len ilustračne a aj
keď pridaná hodnota má plusovú hodnotu, napriek tomu celkovo z tohto znaleckého posudku a znalkyni
predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ bol sústavne v strate okrem obdobia uvedeného v
znaleckom posudku, teda okrem roku l99l. Tieto skutočnosti znalkyňa podrobne rozobrala v písomnom

znaleckom posudku a objasnila aj vo svojej výpovedi na pojednávaní OS Senica, takže skutočnosť, že
ku dňu zániku BSM účastníkov, teda k l.6.l995, bol navrhovateľ pri svojom podnikaní v strate, mal súd
jednoznačne preukázanú.

Súd teda dospel k záveru, že ku dňu zániku BSM nemožno započítať do aktív BSM žiaden výnos z

podnikania navrhovateľa, pretože tento bol sústavne v strate a to aj ku koncu roka l994, aj ku koncu
roka l995.

Súd teda nezapočítaval z aktív podnikania navrhovateľa do BSM nič, ale na druhej strane nezohľadňoval
pri výpočte vyporiadania BSM ani pasíva, ktoré navrhovateľovi ako podnikateľovi zostali, a ktoré musel

neskôr postupne uhrádzať, napr. splácať úvery a pod., pretože navrhovateľ podnikal samostatne a
prípadné pasíva by v tomto smere nemali zaťažovať odporkyňu. Odporkyňa sa nepodieľala na podnikaní
navrhovateľa, nerozhodovala o ňom vôbec a nijakým spôsobom sa teda o vznik straty pri podnikaní
nemohla pričiniť, ani jej vzniku nemohla nijako zabrániť.

Na druhej strane však, v zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím na právny
názor odvolacieho súdu, ktorým je súd l. stupňa v ďalšom rozhodovaní viazaný, súd dospel k záveru, že
je potrebné zohľadniť v prospech majetku patriaceho do BSM a teda zaradiť do BSM sumy, ktoré sa z
majetku patriaceho do BSM vynaložili na ostatný majetok navrhovateľa, teda sumy, ktoré sa vynaložili do
zániku manželstva a tým aj do zániku BSM na splácanie úverov navrhovateľa. Ide o použitie ustanovenia

§ l50 Občianskeho zákonníka vety druhej, podľa ktorého každý z manželov je oprávnený požadovať, aby
sa mu nahradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného
vynaložilo na jeho ostatný majetok. V konaní sa podarilo preukázať zo správy Slovenskej sporiteľne,
a.s. podanej súdu dňa 24.10.2001 / č.l. 149 spisu /, že počas trvania manželstva účastníkov aj zároveň
počas trvania BSM účastníkov, teda od 21.2.1987 do 1.6.1995, Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla

navrhovateľovi úver č. 91735-5 a to dňa 22.ll.l99l vo výške 662.100,- Sk na vydraženie prevádzkovej
jednotky, pričom úver bol zaplatený dňa 20.l2.l995 a ku dňu l.6.l995 bola z úveru splatená istina vo výške
537.935,- Sk a úroky vo výške 226.309,70 Sk.Tá istá banka poskytla navrhovateľovi tiež úver č. 91757-3 a to dňa 22.ll.l99l vo výške 187.900,- Sk na
zásoby, úver bol splatený 22.ll.l993, splátky boli poukazované v hotovosti S.. R. E..

Zo správy tiež vyplýva, že navrhovateľovi bol poskytnutý aj úver č. 65321-1 a to 2l.l2.l990 vo výške
350.000,- Sk na investície - nákup hovädzieho dobytka, úver bol splatený 3l.5.l993 a zaplatená bola
celková výška 374.389,- Sk v hotovosti a suma 53.064,- Sk bola splatená z bežného účtu číslo
8089041-189.

Tá istá banka poskytla tiež navrhovateľovi úver č. 65325-3 dňa l0.l.l99l vo výške 270.000,- Sk na
investície, úver bol zaplatený 3l.5.1993 v celkovej výške 327.381,- Sk, splátky boli poukazované v
hotovosti a nie je už možné identifikovať, kto ich splatil.

Z tejto správy vyplýva, že navrhovateľovi boli celkom poskytnuté úvery len na jeho podnikanie touto
bankou tak, že celková suma splatených úverov / teda istiny a príslušenstva úverov / bola 1.706.978,70

Sk, t.j. 56.661,31 €.

Z obsahu uvedenej správy Slovenskej sporiteľne tiež vyplýva, že úvery boli poskytované len
navrhovateľovi len na jeho podnikanie / vydraženie prevádzkovej jednotky, zásoby, nákup hovädzieho
dobytka, investície /. Okrem toho aj sám navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní OS Senica

2l.l.20l3 uviedol, že ďalším účelom, na ktorý bol jeden z týchto úverov poskytnutý, bolo zakúpenie
traktora.

Okrem toho poskytla úvery, ktoré sa splácali počas trvania manželstva a trvania BSM účastníkov
navrhovateľovi na jeho podnikanie aj Všeobecná úverová banka, a.s., ako to vyplýva zo spisu KS v

Bratislave spis. zn. 55Cb 34/98, aj z úverových zmlúv založených v spise. Úverovou zmluvou číslo
40/92 uzavretou l2.3.1992 bol poskytnutý navrhovateľovi úver v celkovej sume 3.555.900,- Sk, pričom
tento úver mal byť splatený do 25.l2.2005, ale nakoniec bol predmetom súdneho konania vo veci KS
v Bratislave spis. zn. 55Cb 34/98.

Ďalšou úverovou zmluvou medzi poskytovateľom úveru VÚB, a.s. a navrhovateľom uzavretou pod č.
1067/97 uzavretou dňa 30.4.l997 bol navrhovateľovi poskytnutý úver 1.047.656,38 Sk. V tomto prípade
už ide o úver, ktorý bol poskytnutý až po zániku BSM účastníkov, teda po l.6.l995. Ani zo spisu KS
v Bratislave, ani výsluchom účastníkov, ani z dokladov VÚB, a.s. sa súdu nepodarilo zistiť, akú sumu
z úveru poskytnutého navrhovateľovi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zaplatil navrhovateľ počas

trvania manželstva a trvania BSM účastníkov, teda z prostriedkov patriacich do BSM účastníkov. Sám
navrhovateľ sa však vyjadril, že počas trvania manželstva účastníkov a teda aj počas trvania BSM
účastníkov bola z tohto úveru zaplatená suma 1.805.900,- Sk a zostatok úveru vo výške l.750.000,- Sk
zostal nezaplatený.

Súd teda vychádzal z toho, že z úveru poskytnutého VÚB, a.s. navrhovateľovi na jeho podnikanie bola
počas trvania manželstva a BSM účastníkov zaplatená celkom suma l.805.900,- Sk, teda 59.944,90 €.

Treba teda povedať, že celkom takto počas trvania manželstva a BSM účastníkov bola z majetku
patriaceho do BSM formou splátok na úvery slúžiace len na podnikanie navrhovateľa zaplatená suma

56.661,31 € Slovenskej sporiteľni, a.s. a suma 59.944,90 € VÚB, a.s. Spolu teda bola takto zaplatená
suma 116.606,21 €. Túto sumu teda v zmysle ustanovenia l50 vety druhej O.s.p. musí navrhovateľ
vrátiť do BSM, lebo ide o sumu, ktorá bola z BSM vynaložená na jeho ostatný majetok / nadobudnutie
ostatného majetku prostredníctvom poskytnutých úverov /. Túto sumu, teda sumu 116.606,21 €, zahrnul
súd do majetku v BSM ako sumu, ktorú do tohto majetku musí vrátiť navrhovateľ. / položka 8 výroku

tohto rozsudku /

Pritakomtospočítaníciennehnuteľností,hnuteľnýchvecí,cienvyradenýchhnuteľnýchvecíapredaného
osobného automobilu a pri započítaní splátok úveru, ktoré sa musia do BSM vrátiť, predstavuje hodnota
majetku patriaceho do BSM celkom 145.771,97 €.

Pokiaľ ide o vyporiadanie BSM, je nepochybné, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa treba prikázať
finančné prostriedky uvedené pod bodmi 3,4,7 a 8 výroku tohto rozsudku, pretože pod položkou 3
ide o sumu 1.659,70 € ako kúpnu cenu za predaný osobný automobil, ktorú kúpnu cenu si ponechalnavrhovateľ s tým, že osobný automobil bol predaný po zániku BSM. Pod položkou 4 ide o sumu
370,68 € ako hodnotu hnuteľných vecí, ktoré si ponechal navrhovateľ / nábytok /, pod položkou 7 ide o
sumu 229,63 € ako hodnotu elektroniky prevzatej navrhovateľom, teda elektroniky, ktorú si navrhovateľ

ponechal a pod položkou 8 je uvedená suma, ktorá sa z majetku patriaceho do BSM vynaložila na
ostatný majetok navrhovateľa, teda suma 116.606,21 € splátok úverov na majetok navrhovateľa počas
trvania BSM.

Navrhovateľ teda preberá celkom sumu 118.866,22 € / 1.659,70 + 370,68 + 229,63 + 116.606,21 =

118.866,22 /.

Odporkyňa potom preberá položky l, teda rodinný dom so zastavaným stavebným pozemkom v hodnote
25.166,14 €, nezastavaný stavebný pozemok v hodnote 1.366,56 € a hnuteľné veci pod položkou 5 a 6
v celkovej hodnote 373,05 €, teda spolu majetok v hodnote 26.905,73 €.

Celková hodnota majetku patriaceho do BSM predstavuje 145.771,97 €, z toho podiel l/2-ice pripadajúci
na každého z účastníkov je 72.885,99 €. Pokiaľ teda navrhovateľ preberá celkom hodnotu 118.866,22
€, musí vyplatiť na úplné finančné vyrovnanie odporkyni rozdiel medzi sumou 72.885,99 € ako hodnotou
podielu každého z účastníkov a sumou ll8.866,22 €, čo predstavuje sumu 45.980,24 €. Z toho potom
vyplýva, že pokiaľ podiel odporkyne na majetku patriacom / a majúcom sa vrátiť / do BSM je 72.885,99

€ a preberá len hodnotu 26.905,75 €, tak rozdiel medzi sumou 72.885,99 € a sumou 26.905,75 €, teda
sumu 45.980,24 €, jej musí navrhovateľ vyplatiť.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo

darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka. ( § 143 Občianskeho zákonníka)
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady

vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.( §144 Občianskeho zákonníka)
Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. ( § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka)
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja
manželia spoločne a nerozdielne. ( § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka)

Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone
rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. ( § 147
ods. 1 Občianskeho zákonníka)
To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a,

pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. ( § 147 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. ( § 148 ods. 1 Občianskeho
zákonníka)
Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje

podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s
podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. ( § 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka)
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. ( §
149 Občianskeho zákonníka)
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov

je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. ( § 150 Občianskeho zákonníka)

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že do BSM účastníkov
patrímajetokuvedenýpodpoložkamil-8výrokutohtorozsudku,pričommajetokuvedenýpodpoložkami
l - 7 výroku rozsudku predstavuje hodnotu nehnuteľných a hnuteľných vecí, ktoré účastníci vlastnili v

BSM ku dňu zániku BSM teda k l.6.l995 a suma 116.606,21 € je suma, ktorú navrhovateľ musí do
BSM vrátiť, pretože bola z majetku patriaceho do BSM vynaložená na ostatný majetok navrhovateľa.
Spolu majetok účastníkov patriaci do BSM predstavuje 145.771,97 €. Súd vychádzal z toho, že podiely
každého z manželov na tomto majetku sú rovnaké, teda každému z manželov zo sumy 145.771,97 €
musí pripadnúť podiel l/2-ice, teda suma 72.885,99 € a keďže z celkového majetku patriace do BSM

preberá oproti tomuto podielu navrhovateľ o 45.980,24 € viac / 118.866,22 € - 72.885,99 = 45.980,24 € /
a odporkyňa preberá z tohto majetku o 45.980,24 € menej / 72.885,99 € - 26.905,75 € = 45.980,24 €/,
súd zaviazal sumu 45.980,24 € navrhovateľa vyplatiť na úplné finančné vyrovnanie odporkyni a to do
30.6.20l4, keďže podľa jeho vlastného vyjadrenia k tomuto dňu bude mať na výplatu peniaze.

Pokiaľnavrhovateľžiadalzohľadniťajpasívavzniknutéprijehopodnikaníatietozahrnúťdovyporiadania

BSM, súd mu nevyhovel. Podnikanie navrhovateľa je v tomto prípade jeho samostatnou zárobkovou
činnosťou, na ktorej sa odporkyňa nijako nepodieľala, a ktorej výsledok nemohla nijako ovplyvniť. Niet
preto nijakého dôvodu, aby odporkyňa uhrádzala dlhy navrhovateľa z jeho podnikania.

Súd dospel k záveru, že pri tomto vyporiadaní boli síce všetky nehnuteľnosti a časť hnuteľných vecí

prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne, ale vzhľadom k potrebe vrátenia do BSM splátok
úverov v prospech ostatného majetku navrhovateľa, nebolo možné prikázať navrhovateľovi ani časť
nehnuteľností, lebo v tom prípade by bola finančná výplata zo strany navrhovateľa určená ešte vyššie.

Okrem toho navrhovateľ od rozchodu účastníkov prakticky neužíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

tohto vyporiadania, keďže podniká v nehnuteľnostiach v inej lokalite.

Zo všetkých týchto dôvodov súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov súd dospel k záveru, že možno rozhodnúť v zmysle

§ l42 ods. 2 O.s.p. tak, že vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže
každý z účastníkov mal čiastočný úspech v konaní a aj sa každý z nich čiastočne podieľal na úhrade
trov dokazovania.

Čiastočný neúspech každého z účastníkov spočíva v tom, že o vyporiadaní BSM súd nerozhodol podľa

návrhu ani jedného z nich ani pokiaľ ide o prikázanie predmetu BSM tomu - ktorému účastníkovi, ani
pokiaľ ide o výšku finančného vyrovnania pre ustupujúceho spoluvlastníka.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú

predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Spolu vznikli počas konania trovy znaleckého dokazovania v sume 1.945,98 €, pozostávajúce zo
znalečného znalca S.. Y. Y. vo výške 1.020,88 € (9.678,- Sk = 321,25 € priznaných znalcovi uznesením
zo dňa 11.9.2003, 546,21 € priznaných znalcovi uznesením zo dňa 24.11.2010, 140,14 € priznaných

znalcovi uznesením zo dňa 15.10.2012, a 13,28 € priznaných znalcovi uznesením zo dňa 10.3.2014),
ďalej zo znalečného znalkyne S.. E. Y. vo výške 1.153,- Sk = 38,27 €, priznaného znalkyni uznesením zo
dňa12.12.2006,zoznalečnéhoznalkyneS..R.Š.,Y..vovýške428,45€,priznanéhoznalkyniuznesením
zo dňa 24.11.2010, zo znalečného znalca S.. K. Q. vo výške 278,59 €, priznaného znalcovi uznesením
zo dňa 18.2.2013, a zo znalečného znalca S.. J. L. vo výške 179,79 €, priznaného znalcovi uznesením

zo dňa 18.2.2013.

Trovy konania štátu z celkových trov znaleckého dokazovania predstavujú sumu 1.580,01 €, platenú
z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu, pozostávajúcu zo znalečného znalca S.. Y. Y. vo výške
753,04 € (9.678,- Sk = 321,25 € priznaných znalcovi uznesením zo dňa 11.9.2003, 418,51 € priznaných

znalcovi uznesením zo dňa 24.11.2010, a 13,28 € priznaných znalcovi uznesením zo dňa 10.3.2014),
ďalej zo znalečného znalkyne S.. R. Š., Y.. vo výške 428,45 €, priznaného znalkyni uznesením zo dňa
24.11.2010, zo znalečného znalca Ing. Ladislava Kusendu vo výške 218,73 €, priznaného znalcoviuznesením zo dňa 18.2.2013, a zo znalečného znalca S.. J. L. vo výške 179,79 €, priznaného znalcovi
uznesením zo dňa 18.2.2013.

Vzhľadom k tomu, že každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný, rozhodol súd tak, že
navrhovateľ i odporkyňa sú povinní podieľať sa na náhrade trov znaleckého dokazovania každý v jednej
polovici, t. j. v sume 972,99 € / polovica zo sumy 1.945,98 /. Keďže však navrhovateľ zo zloženého
preddavku na znalecké dokazovanie už uhradil už z trov dokazovania sumu 5.000,- Sk = 165,97 € a
odporkyňa tiež zo zloženého preddavku uhradila takto sumu 200,- €, zaviazal súd navrhovateľa z trov

konania štátu hradiť sumu 807,02 € / 972,99 - 165,97 = 807,02 / a odporkyňu zaviazal uhradiť sumu
772,99 € / 972,99 - 200,- = 772,99 / .

Súd tiež rozhodol o povinnosti účastníkov zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za
vyporiadanie BSM v sume 4.373,-€ čo predstavuje 3% z hodnoty vyporiadavaného majetku patriaceho
do BSM, teda zo sumy 145.771,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905
30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)