Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 19, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115010201
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115010201.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.

októbra 2015 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd obžalovaného

I. B., nar. X. X. XXXX v S., trvale bytom S. - S.
K. B., ul. R. XX,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutok, ktorý mal spáchať tak,
ž e

v S. - S. K. B., dňa 13.9.2012 na ul. R. XX prevzal od Y. V. finančnú hotovosť vo výške 770,- eur
ako zálohu na vybavenie technického osvedčenia v Českej republike za bager zn. Komatsu WB97R-1,
v.č.: 8917479, avšak zverené finančné prostriedky na požadovaný účel nepoužil, na výzvu na vrátenie
finančnej hotovosti v lehote do 7 dní, ktorá mu bola doručená poštou dňa 16.7.2014, nereagoval a

prevzatú finančnú hotovosť si ponechal a až dňa 27.10.2014 previedol na bankový účet Y. V. sumu vo
výške 400,- eur, čím Y. V. zo W. spôsobil škodu vo výške 370,- Eur,

a v ktorom prokurátor vidí prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona v celom obsahu
o s l o b o d z u je ,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného Y. V., nar. XX. augusta XXXX v S., bytom W. XXX
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, prečítaním listinných dôkazov
a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný I. B. v celom trestnom konaní tvrdil, že sa necíti byť vinným zo spáchania trestného

činu. Uviedol, že naozaj prevzal od poškodeného predmetnú finančnú čiastku za účelom vybavenia
technického osvedčenia na bager, pričom časť finančných prostriedkov na tento účel aj použil a zvyšné
peniaze poškodenému vrátil. Rovnako vyvíjal aj adekvátnu činnosť, ku ktorej sa zaviazal a to jednak
prostredníctvom mailovej komunikácie a jednak osobne. Konkrétne oslovil predajcu, vrátane predajcu vPrahe, Mestský úrad v Prahe, ako aj ministerstvo dopravy. Na tieto miesta musel ísť osobne, pretože po
telefóne nikto s ním nechcel komunikovať. Finančné prostriedky, ktoré použil, boli použité ako výdavky
v súvislosti s cestovaním a vyhotovením fotokópií dokladov.

Svedok - poškodený Y. V. uviedol, že sa cíti byť poškodený. Potvrdil, že obžalovanému dal sumu 770,-
eur a kópie dokladov, ktorými disponoval. Technické osvedčenie mu však doposiaľ nezabezpečil.

Svedok H.. I. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že ako pracovník ministerstva dopravy denne rieši veľké

množstvo žiadostí a na takýto prípad si nespomína.

Svedok H.. I. O. uviedol, že ich ako predajcu kontaktovalo viacej zákazníkov, pripustil, že je možné , že
medzi nimi bola aj obžalovaný. Nevedel však bližšie uviesť skutočnosti.

Svedok Bc. Q. J. vo svojej výpovedi uviedol, že pri vyhotovovaní úradného záznamu na čl. 56 došlo k

preklepu a správne tam má byť uvedený rok 2012.

Z mailovej komunikácie na čl. 113-115 vyplýva, že obžalovaný v období po prevzatí predmetnej finančnej
čiastky komunikoval s M. G., S. O. a I. O. ohľadne predmetu tohto konania.

Z výzvy na zaplatenie na čl. 14 je zrejmé, že poškodený vyzval obžalovaného, aby mu uhradil sumu
770,- eur dňa 15.7.2014.

Zo splnomocnenia na čl. 40-41 je zrejmé v akom rozsahu poveril poškodený obžalovaného na
vykonávanie úkonov v súvislosti so zmenou evidencií na dopravnom inšpektoráte.

Zpotvrdeniaohotovostnomvkladeozaplatenípoplatkuč.163načl.53vyplýva,žeobžalovanýpoukázal
na účet manželky poškodeného dňa 27. októbra 2014 sumu 400,- eur.

Z faktúr na čl. 54-55 je zrejmé, že spoločnosť S. W. fakturovala I. B. ako odberateľovi sumu 54,- eur za

vyhotovenie overených kópií dokladov.

Z úradného záznamu na čl. 56 vyplýva, že obžalovaný kontaktoval M. S. G., konateľa spoločnosti P.
I. V. s.r.o., v súvislosti s vybavením technického osvedčenia v Českej republike na bager zn. Komatsu
niekedy v roku 2010.

K oslobodzujúcemu výroku:

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení
obžalovaného I. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.

Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2
ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný
dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú
okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako
ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je

nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné
pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený
oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom
takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru,
že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov.

Trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten páchateľ, ktorý si prisvojí cudziu
vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.Podľa názoru súdu, v prejednávanej veci nebolo preukázané spáchanie trestného činu ani po objektívnej
stránke, ani po subjektívnej stránke, ale vo veci ide o občianskoprávny vzťah. Pre trestnosť činu podľa §
213 ods. 1 Tr. zákona sa po objektívnej stránke vyžaduje prisvojenie cudzej veci, ktorá bola páchateľovi

zverená. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný od poškodeného
prevzal sumu 770,- eur za účelom vybavenia technického osvedčenia na bager zn. Komatsu. K
uvedenému prevzatiu peňazí došlo dňa 13.9.2012, čo je zrejmé z potvrdenia na čl. 4 a k vyhotoveniu a
podpísaniu splnomocnenia (čl. 40-41), na základe ktorého mal obžalovaný konať, došlo dňa 17.9.2012.
S poukazom na ustanovenie § 7 Tr. por. súd riešil ako predbežnú otázku k akému vzťahu došlo

medzi obžalovaným a poškodeným vyššie uvedeným aktom, keďže medzi nimi nedošlo k vyhotoveniu
žiadnej formálnej zmluvy. Podľa názoru súdu tak došlo fakticky medzi obžalovaným a poškodeným
k uzavretiu nepomenovanej zmluvy, ktorú možno subsumovať pod ustanovenia o príkaznej zmluve
podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obžalovaný následne aj vykonával činnosť, ku ktorej sa
zaviazal, teda oslovil prostredníctvom mailovej komunikácie, ako aj osobne, predajcu uvedeného typu
bagra a to ako na Slovensku, tak aj v Českej republike, osobne navštívil príslušného pracovníka na

ministerstve dopravy, predajcu na Slovensku ako aj v Českej republike, ako aj príslušný Mestský úrad
v Prahe. Tvrdenie obžalovaného nebolo vyvrátené ani výpoveďami svedkov H.. I. Q. a Ing. I. O. a
bolo vyslovene potvrdené elektronickou a telefonickou komunikáciou zo strany svedka M. G., S. O.
a H.. I. O., ako aj faktúrami na čl. 54-55, ktoré svedčia o komunikácii obžalovaného s predajcom na
Slovensku. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že obžalovaný ako príkazník konal pri plnení príkazu

od poškodeného podľa svojich schopností a znalostí a neodchýlil sa od nich (ust. § 725 Občianskeho
zákonníka). Z výpovede obžalovaného ďalej vyplynulo, že tento finančné prostriedky, ktoré dostal od
poškodeného, použil len sčasti, aj to len na nevyhnutné výdavky spojené s obstarávaním tejto veci,
konkrétne musel vycestovať ako do Prahy, tak aj na Ministerstvo dopravy do Bratislavy a za predajcom
naSlovensku.Tietovýdavkyobžalovanýnevedelzdokladovať,pričomuviedol,žeonsibločkyodnákupu

pohonných hmôt, resp. cestovné lístky za týmto účelom neodkladal. Podľa názoru súdu takéto konanie
obžalovaného je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve, naviac práve
ustanovenie § 728 vyslovene ukladá príkazcovi, v tomto prípade poškodenému, poskytnúť príkazníkovi
(obžalovanému) primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť potrebné a užitočné
náklady. Pokiaľ ide o rozsah použitia nákladov v tomto kontexte, na ktoré poukázal obžalovaný, ich

posúdenie ide nad rámec potrieb trestného konania a mohlo by byť predmetom občianskoprávneho
konania. Poškodený následne listom zo dňa 15. júla 2014 vyzval obžalovaného, aby mu sumu 770,-
eur, ktorú od neho prevzal dňa 13.9.2012, uhradil v plnej výške, pričom sa ale nijakým spôsobom
nedotkol svojich povinností vyplývajúcich mu z ustanovenia § 728 Občianskeho zákonníka. Týmto
krokom podľa názoru súdu došlo aj k zániku príkaznej zmluvy odvolaním zo strany príkazníka v zmysle

§ 732 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu je bezpredmetné kedy, resp., s akým odstupom
obžalovanývrátilpoškodenémuzvyšnúčasťnespotrebovanýchfinančnýchprostriedkov,kčomufakticky
došlodňa 27.októbra2014hotovostnýmvkladomnaúčetmanželkypoškodeného.Súdvtejtosúvislosti
konštatuje, že doba presahujúca o niekoľko dní jeden kalendárny mesiac nie je neprimeranou dobou,
táto nie je v Občianskom zákonníku konkrétne upravená a čo je podstatné, súd opakovane zdôrazňuje,

že v odvolaní príkaznej zmluvy, ku ktorému došlo jednostranným krokom poškodeného listom z 15. júla
2014 bolo zjavne ignorované splnenie povinnosti príkazcu v zmysle § 728 Občianskeho zákonníka, kedy
tento žiadal vrátenie sumy v celom rozsahu.

Súd teda uzavrel, že nebolo preukázané, aby obžalovaný si prisvojil zverené finančné prostriedky, práve

naopak, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento prostriedky, ktoré nevrátil poškodenému,
použil v súlade s účelom zverenia. V tomto kontexte súd opakovane poukazuje na ustanovenie § 2
ods. 4 Tr. por., kde je upravená zásada prezumpcie neviny a z ktorej v zásade vyplýva, že sa dokazuje
vina a nie nevina, pričom celé trestné konanie bolo paradoxne zamerané na preukázanie neviny, za
ktorým účelom musel obžalovaný a jeho obhajca vyvinúť primeranú aktivitu, hoci argumenty predložené

obžalovaným v prípravnom konaní, až na výnimku úradného záznamu o telefonickej komunikácii s M.
G., preverené neboli vôbec. Obžaloba bola teda podaná na základe prezumpcie viny pri nepreverení
obrany obvineného.

S poukazom na uvedené súd oslobodil obžalovaného I. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Košice I.

Súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie z dôvodu
vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.