Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 3, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6T/35/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010488
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115010488.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2015 samosudcom JUDr. Michalom
Fialom rozhodol

r o z h o d o l :

obžalovaný
X. L., nar. XX.XX.XXXX v Z., bytom X. - V.
B., J. č. XXXX/XX, toho času na slobode,

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne pod sp.
zn. 1Pv 1051/14 zo dňa 25.03.2015 pre spolupáchateľstvom spáchaný prečin krádeže podľa § 20
k § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v súbehu so
spolupáchateľstvom spáchaným prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 194 odsek 1 Trestného zákona a spolupáchateľstvom spáchaný prečin krádeže podľa § 20 k §
212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v súbehu so spolupáchateľstvom spáchaným
prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 20 k § 219 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že

1. v bode 1
obvinený H. M. a obvinený X. L. dňa 15.12.2014 v čase asi od 23.30 hodiny do 03.30 hodiny dňa
16.12.2014 v Trenčíne na Puškinovej ulici 2 vošli cez neuzamknutú bránku na oplotený pozemok
rodinného domu a následne otvorili pravým kľúčom, ktorý našli pri dverách, vchodové dvere rodinného
domu, z ktorého odcudzili finančnú hotovosť vo výške 160,- Eur z peňaženky, z obývacej miestnosti
a jedálne odcudzili porcelánové hodiny, keramickú vázu, porcelánový tanier s krabicou, numizmatické
mince, vyznamenania vojenské a športové, alkoholické a nealkoholické nápoje, retiazku z bieleho kovu,
náhrdelník z bielo ružových kamienkov - perál, nožíky, kufrík z písacieho stroja a nákupnú tašku červenú,
veci v celkovej hodnote podľa odborných vyjadrení vo výške 557,78 Eur, čím svojim konaním spôsobili
Ing. K. V., trvale bytom V., J. XXXX/X, škodu na odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 160,- Eur a
na odcudzených veciach škodu vo výške 60,- Eur, nakoľko časť odcudzených vecí bola poškodenému
vrátená, hoci obvinený H. M. bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Žilina zo dňa 30.04.2014 pod číslom 36T 62/14, právoplatný dňa 30.04.2014 za prečin
krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a iné a obvinený X. L. bol v predchádzajúcich
24 mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.03.2013 pod číslom
2T 164/12, právoplatný dňa 03.07.2013 za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona.

2. v bode 2
obvinený H. M. a obvinený X. L. prišli v čase asi o 23.10 hodine dňa 14.12.2014 k osobnému motorovému
vozidlu značky Toyota RAV 4, evidenčné číslo V ktorého majiteľom je poškodený K. R., trvale bytom
Trenčín, L. XX, a ktoré bolo zaparkované na súkromnom parkovisku v objekte reštaurácie Čierny Korzár

v Trenčíne na ulici J. Braneckého 6, pričom obvinený X. L. ostal stáť od vozidla vo vzdialenosti približne
10 metrov a dával pozor, či niekto nejde, zatiaľ čo obvinený H. M. pristúpil priamo k uvedenému vozidlu,
otvoril neuzamknuté predné spolujazdcove dvere a zo spolujazdcovho sedadla odcudzil koženú príručnú
tašku nezistenej značky, v ktorej sa nachádzali osobné doklady všetky na meno K. R., doklady od hore
uvedeného vozidla, finančná hotovosť vo výške 450,- Eur a 2000,- Kč (v prepočte podľa kurzu
Európskej centrálnej banky zo dňa 12.12.2014 v hodnote 72,49,- Eur), tmavohnedá kožená peňaženka
nezistenej značky, zväzok kľúčov, fotoaparát značky Olympus, model Stylus 1030SW, nezisteného
výrobného čísla, 3 ks pamäťových kariet a plátenné puzdro nezistenej značky k uvedenému fotoaparátu,
2 ks USB kľúčov o veľkosti 16 GB nezistenej značky, kalkulačka nezistenej značky a výrobného čísla,
LED diódová baterka s vysúvacím ramenom nezistenej značky a výrobného čísla, vreckový zatvárací
nôž značky LHE so vstavanou baterkou, biele pero značky Porsche, iPod Classic značky Apple,
nezistenej veľkosti pamäte a nezisteného výrobného čísla, všetky veci podľa odborných vyjadrení v
hodnote 964,- Eur, ktorú ihneď odovzdal obvinenému X. L., ktorý s taškou začal utekať preč, pričom H.
M. obvineného číslo X. L. dobehol pri Strednej zdravotníckej škole na ulici J. Braneckého 4, následne
obvinený X. L. vytiahol z tašky 20,- Eur a platobnú kartu číslo XXXX XXXX XXXX XXXX, vydanej k
účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je poškodený K. R., ktorú so slovami, že ju pôjdeme
vyskúšať, odovzdal obvinenému H. M., pričom príručnú tašku a ostatné veci v nej si obvinený číslo X.
L. nechal, potom obaja obvinení išli do HM Tesco v Trenčíne, kde obvinený X. L. ostal čakať pred HM
Tesco, zatiaľ čo obvinený H. M. za pomoci uvedenej platobnej karty vykonal 2 neoprávnené bezkontaktné
transakcie, a to v čase o 01.41 hodine dňa 15.12.2014 v HM Tesco Trenčín, Belá 6469, platbu v sume
18.98,- Eur, v presne nezistenom čase dňa 15.12.2014 v HM Tesco Trenčín, Belá 6469 platbu v sume
15,- Eur, následne sa obvinení rozišli, a potom obvinený H. M. bez prítomnosti obvineného X. L. za
pomoci tejto platobnej karty vykonal ďalšie dve neoprávnené transakcie, a to v čase o 07.49 hodine
dňa 15.12.2014 v prevádzke ČS Slovnaft, Trenčín, Bratislavská cesta platbu v sume 2.90,- Eur a v
presne nezistenom čase dňa 15.12.2014 v predajni COOP Jednota Trenčín, Palackého ulica 96/19
platbu v sume 2.90,- Eur, čím tak obvinení spôsobili poškodenému K. R. škodu na odcudzenej finančnej
hotovosti vo výške 522,49,- Eur, škodu na odcudzených veciach vo výške 869,- Eur, nakoľko časť
odcudzených vecí bola poškodenému vrátená a škodu neoprávnenými transakciami vo výške 39,78 Eur,
hoci obvinený H. M. bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina
zo dňa 30.04.2014 pod číslom 36T 62/14, právoplatný dňa 30.04.2014 za prečin krádeže podľa § 212
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a iné a obvinený X. L. bol v predchádzajúcich
24 mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.03.2013 pod číslom
2T 164/12, právoplatný dňa 03.07.2013 za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Obvinený X. L. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 357 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku,
že je nevinný vo všetkých bodoch obžaloby. Na hlavnom pojednávaní nevyužil svoje zákonné právo
nevypovedať. Vo svojej výpovedi k bodu 1/ obžaloby uviedol, že nevnikol na pozemok poškodeného,
ani do domu, ani neprekročil žiadnu prekážku, ani neukradol žiadne veci, ktoré tam boli. Proste sa tam
vôbec nenachádzal. To, že sa s pánom M. prechádzal to je pravda, bol s ním v ten večer a bol aj na
ulici Legionárskej, dokonca mal byť aj pri tom dome, podľa toho mu to vychádza, lebo Trenčín pozná,
ale nevedel, že pán M. bude kradnúť, nevedel ani o tom, že ukradol a pána M. prichytila polícia, nevie
o koľkej, on sa tam v tom čase už ani nenachádzal. Z toho vlastne zistil, že pán M. tam bol, povedal, že
tam mal údajne byť vnútri s ním, aj mal údajne zobrať nejaké veci, čo expertíza ani nič také nedokázalo
ani sa tam nenachádzal. Sú tam značné rozpory z jeho výpovede aj z výpovede pána Y., ktorého pán
M. myslí si, že zakomponoval nejak do toho a napísal mu nejakú naučenú výpoveď, aby vypovedal, čo
aj vlastne vypovedal a tam tie dva skutky v bode 1/ v bode 2/ on to spojil dokopy, že údajne mal aj v tom
aute, čo pán M. sa priznal, že on ukradol tú tašku, kde boli uvedené veci, ale pán Y. to nejako pozmenil
a povedal, že on (obžalovaný L.), že tie kľúče pochádzali z rodinného domu, čo spolu tie skutky a je to
vlastne úplný rozpor, sprostosť. Nevie, nemá k tomu čo dodať, on tam proste nebol. K bodu 2/ uviedol,
že vedel, že pán M. niečo spravil, nevedel čo, nakoľko sa spolu stretli v noci, boli v Tescu, predtým boli
aj v herni a pán M. mu spomínal, že niečo spravil, niečo ukradol, konkrétne o čo sa jedná nevie, nakoľko
keď bol v Tescu on čakal pred Tescom, tak tam prišli policajti, lebo on kradol tie veci, ktoré sa dozvedel

až potom, že boli to kondómy. On ho tam chytil, lebo pán SBS-kár povedal, že vie, že je tam s ním a
keď toho pána nezavolá späť tak bude do toho zapletený aj on. Policajti tam prišli a zobrali pána M..
Až do rána bol na policajnej stanici, vie to preto, lebo ráno mu volal, že ho už pustili. Čo sa týka toho
motorového vozidla čo vykradol, tak tým sa mu priznal, ale nie že urobil takú a takú vec, ale tým, že
niečo spravil a odtiaľ má peniaze. Čo spravil sa dozvedel vlastne až z obžaloby. Na otázky prokurátorky
uviedol, že si nepamätá presne kde bol v čase skutku 1/. Najprv bol s jednou kamarátkou R. V., s tou
bol od rána do nejakej 10, nevie, ktorého dňa nepamätá si, ktorého dňa to presne bolo. Po upozornení,
že môže nazrieť do poznámok alebo obžaloby uviedol, že si vytiahol záznam svedkyne R. V., kde videl,
že 15.12. s ňou bol do tej 22:15, bolo to vtedy keď sa mal urobiť ten dom z 15 na 16. S ňou bol od
rána od nejakej 9 do večera nejakej 11, pol 11. Vozili sa na aute po Trenčíne rozprávali sa a tak. Behali
kade tade. Na druhý deň bol s druhou kamarátkou, bol u nej. Otec mu volal ráno, že má ísť za pani
mediačnou úradníčkou, lebo dostal probačný dohľad po výkone trestu. Tak išiel od nej zo Šoltésovej 3.
To je svedkyňa B.. S ňou bol v tú noc z 15 na 16 aj niekoľko krát. Za pani B. išiel keď išiel od R., nevie
o 11, pol 12. Venčili psa rozprávali sa. Potom odišiel od nej okolo 1 alebo o druhej nepamätá si. Ona
uvádza, že boli od jednej do tretej. On si to nepamätá. Keď bol u A. B. volal mu H., či sa môžu niekde
stretnúť. On za ním prišiel, boli na tej ulici Legionárskej, čo tvrdí aj on, ale do domu nešiel, ani mu nedal
žiadny tip, ani mu neukázal, že tento dom choď spraviť, v tomto dome sú peniaze, alebo niečo iné. Pri
tom dome bol, vedel, že asi niečo ide spraviť, pretože nie je anjelik ani on, má niečo odsedené, nechcel
sa zapliesť do nejakej situácie, bohužiaľ zaplietol sa a odišiel odtiaľ preč. Skrátka odtiaľ ušiel. V dome
sa nenachádzal, nič nespravil. Potom išiel naspäť k A., nejako nadránom. Bol u nej dovtedy kým nešiel
k mediátorke. Potom mu volal policajt či sa s nim môže stretnúť, stretol sa sním, zobral ho, spýtal sa
či pozná pána M.. Povedal, že áno, večer sním bol. Povedal mu, že má problém a zobral na obvodné
oddelenie tam vypovedal. M. nepozná, poznal ho asi 10 dní, nakoľko nie je trenčanec. Tvrdil, že M. ho
usvedčuje z osobnej pomsty, nakoľko keď išiel von, chcel ženu a nejako sa zaplietol s jeho frajerkou,
bývalou, alebo terajšou nevie. Nevedel, že má frajera, ktorý sa volá H. M. tak sa s ňou vyspal. Ona sa s
tým pochválila. Toto bude dôvod, prečo ho do toho namočil. Už keď vie, že cesty niet späť, už to asi bude
chcieť dotiahnuť do konca. K bodu 2/ uviedol, že ani tam sa nenachádzal, nebol ani 15 m, ani 10 m od
toho auta, ani v tom areáli sa nenachádzal. Nevykradol to auto, nič neurobil, ani s ním nebol, ale keď sa
to stalo asi 23:10, tak asi hodinu alebo hodinu a pol na to sa s H. stretol v herni. Mal tam peniaze, on (L.)
nemal, on mu dal peniaze. Pýtal sa ho, že odkiaľ má peniaze, keďže vedel, že žiadne peniaze nemal,
tak povedal, že niečo spravil. Vedel, že niečo spravil. Vedel automaticky, že niečo nelegálne. Konkrétne
sa mu k tomu nevyjadril. To zistil až potom, že zobral kartu a veci okolo toho. Ani to nevedel, že kartu
zobral, nakoľko ho chytili policajti v Tescu kradnúť. On ho čakal pred Tescom, ani tam nešiel, načo keď
nemal peniaze. Jeho tam aj policajti chytili kradnúť. On ušiel odtiaľ, ešte ho naháňal po parkovisku, aby
ho chytil, aby ho policajti do toho nezatiahli, lebo hneď by ho dali do väzby na margo toho, že teraz
vyšiel. Chytil ho, dotiahol ho tam, prišli policajti, prehľadali ho aj jeho, ešte mu našli aj trávu, zobrali na
vypočutie a ráno ho pustili. Ráno mu zavolal, v ten deň sa dozvedel, alebo už to predtým vedel, nevie,
že bol s tou jeho kamarátkou. Samozrejme sa mu priznal, ale nevedel, že je to jeho baba. M. spoznal
cez svoju bývalú priateľku.

Svedok H. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vec bol bodom 1/ sa stala tak
ako uviedol. Stretli sa s obžalovaným, išli po Trenčíne všelijakými uličkami už nevie presne. Zrazu sa
dostali k rodinnému domu, pri ktorom sa zastavili. Obvinený naň ukázal, následne sa dohodli, že vojdú
dovnútra a spravia ho. Našli sa tam kľúče, pri rodinnom dome, vyskúšal ich, otvoril dvere, vošiel dovnútra,
kde odcudzil nejaké poháre, porcelán, proste všelijaké veci. Obvinený bol prítomný, ale nemôže so
100% istotou povedať, či vošiel dovnútra do toho domu, nakoľko nebol až tak docela pri zmysloch,
bol nafetovaný. Čakal ho vonku, to vie na 100% pretože keď vynášal veci tak tam stále bol, čakal ho.
Potom keď vyšiel von a zamkol za sebou dvere, kľúče vložil do kapsy nohavíc, pobrali sa preč. Naraz
po nejakých pár metroch sa spoluobvinený zdekoval. Padlo tam, že idú policajti, alebo niečo také, tak
sa schoval tiež do takého kríku. Kúsok od toho bola taká parcela, krík. Kde ušiel, kam ušiel to nevie.
Sedel v tých kríkoch nejakú dobu. Potom vyšiel von, zistil vlastne, že nikde nikto nešiel, takže zrejme
mal (obvinený) halucinácie alebo niečo také. Tak mu volal, že kde sa nachádza. Povedal mu, že sa
nachádza, pri Sihoti alebo na Sihoti, alebo niečo také povedal. Tak sa ho pýtal, či má po ruke auto keď
už teda zmizol, nech sa preňho vráti autom, že nevládze chodiť. On mu povedal, že nemôže, pretože
auto nemá po ruke, že či si má zavolať taxík. Na to mu povedal, že nech sa strčí kam chce a zložil mu
telefón a zavolal si taxík sám. Medzi tým zastavil na križovatke, odložil tie veci, čo mal pri sebe nabok, na
bicykli boli zavesené, odložil ich nabok. Postavil sa od tých vecí asi na 20 metrov na križovatku, hľadal
smerovaciu tabuľu na akej je ulici, pretože to nepoznal a zavolal si taxík. Medzitým než prišiel taxík

ubehlo asi 10 minút. Medzi volaním a príchodom taxíku sa dostavili policajti z nočnej hliadky. Videli ho
tam stáť, nakoľko nemal nič pri sebe, nevie či im bol podozrivý, vošli do ulice za ním. Tam bol ten bicykel
s tými vecami odložený. Išli pomaly, svietili s baterkou, zbadali to, išli ďalej, otočili sa, vracali sa späť.
Pýtali sa ho či nevie koho to je. Povedal, že jeho, že veci sú v jeho vlastníctve. Rozprávali sa asi dve
hodiny, či je to jeho alebo nie je to jeho, nakoľko mal od nich aj bločky, veci tam boli aj nakúpené. Potom
prišiel taxík, jeden z príslušníkov podišiel k taxikárovi, povedal mu, aby odišiel, že on odchádza s nimi.
Bol zadržaný ohľadne rodinného domu. Na otázky prokurátorky uviedol, že obžalovaný ho čakal vonku
na dvore, vonku na dvore bol, potom pred bránkou bol, potom zas bol na dvore, ale na 100% nemôže
povedať, či bol naozaj vo vnútri. Na začiatku tvrdil, že tam bol, ale nemôže to ani vyvrátiť, ani potvrdiť.
Vošiel dovnútra a nakoľko nemal ani baterku, mal len zapaľovač so svetielkom, takže nič nevidel, tma
tam bola. V jeho podvedomí, alebo či sa s ním naozaj rozprával alebo nie, ale odpovedal mu, takže buď
bol ešte na chodbe, alebo v bol už v obývačke, to nevie, ale vie, že tam proste bol. A či bol naozaj vo
vnútri v tom dome, to nemôže naozaj potvrdiť. Pretože ho tam doviedol k tomu domu on. Bránka bola
otvorená, vošiel, vošli cez bránku dovnútra a najprv chodili okolo domu, pozerali okná a tak. Bola tam
taká ako keby do pivnice keby sa vchádzalo a tam bol stôl a také nejaké dvere tam boli a na stene
boli zavesené kľúče, asi štvoro. Tak ich zobral a skúšal, boli tam troje dvere, tak skúšal do každých,
do ktorých pasuje kľúč. Nikde nepasoval, jeden zapasoval do hlavných dverí. Také sklenené dvere tam
boli. Ďalšie dvere čo boli vo vnútri tak tam bol kľúč v tých dverách. Keď vstupoval stál za ním. Pýtal sa či
pasuje kľúč. Následne vošiel do vnútra, nezaujímal sa moc či ide za ním, alebo nie. Vošiel do vnútra, bola
to chodba, alebo niečo také to bolo. Potom tam boli tri miestnosti jedna kuchyňa, obývacia miestnosť s
jedálňou, alebo niečím takým, boli spojené dohromady, myslí, že tam bol taký záves, rozdelené to bolo.
Nakoľko vnútri niečo buchlo, tak si myslel, že to je on, tak mu začal nadávať, že nech ide radšej do, s
prepáčením preč, že či chce všetkých pobudiť. Ale či tam on buchol vo vnútri, alebo. V čase keď otváral
dvere bol k dispozícii. Za ním stál. Vtedy užil pervitín, asi hodinu alebo hodinu a pol predtým. Myslí si,
že aj obžalovaný bol pod vplyvom pervitínu. Keď užil pervitín bol aj obžalovaný prítomný. Nevie odkiaľ
mal on pervitín, on mu ho nedával. Nevie či mal pervitín, alebo nemal. Ale keď s ním behal dva dni v
kuse, tak asi bol tiež nafetovaný. Podľa jeho triezvy človek by to nevydržal. Rodinný dom sa stal v noci
z 15. na 16. Vie, že o 10 večer bol na stanici v herni, tam prišiel za ním obvinený, rozprávali sa tam
asi 15 minút a rozišli sa s tým, že si zavolajú, že sa stretnú neskôr. On (obžalovaný) nastúpil do auta a
odišiel. On si zobral bicykel a odišiel tiež. Mal namierené domov, tam sa nedostal. Došiel iba po Cinemu
a tam zostal, nakoľko tam robil. Rozprával sa s jedným známym, potom am triedil kartóny. Bol tam asi
hodinu až ho to prestalo baviť. Chcel odísť a medzitým mu zavolal obvinený, stretli sa a pokračovali
ďalej spolu. Reč bola hlavne o peniazoch, bavili sa o peniazoch, možnosti zarobenia. Nakoľko on robil,
peniaze mal ale obžalovaný nemal a bavili sa proste, že mu pomôže, že musia niečo vymyslieť, zarobiť
nejak peniaze, až došli proste z debaty do debaty došli k tomu, že peniaze sa dajú zarobiť aj tak, že by
niečo spravili. Medzitým došli do nejakej časti Trenčína a tam sa, on (obžalovaný) mu ukázal, že tu je
jeden rodinný dom a rozhodli sa, že tam vojdú. S obžalovaným sa pozná od predchádzajúceho výstupu
do nástupu. Bol vonku 11 dní, z toho sa poznajú asi 8 dni. Spoznali sa v krčme. Sedeli s jednou ženou,
s ktorou predtým niečo mal. Druhý skutok sa stal zo 14 na 15 v noci. Nie v noci skôr večer medzi 9 a
11, lebo o štvrť na dvanásť boli pri Tescu spolu. Ale k tomuto skutku chce uviesť, nakoľko s odstupom
času dospel k názoru, že by mu nemal uškodiť tak ako chcel alebo ako ho do toho namočil. Nakoľko na
polícii keď vypovedal, tam boli predložené, alebo aspoň jemu v tej dobe nejaké videové záznamy, jedno
s druhým a policajt, ktorý ho vypočúval mu proste, ako by to povedal, spočiatku nebol ani vypočúvaný
za ten rodinný dom. Oni vôbec neriešili nejaký rodinný dom. Nakoľko bol zadržaný za rodinný dom, tak
myslel, že ho idú vypočúvať za rodinný dom. Prvé čo sa ho spýtali bolo, že, lebo zo začiatku tvrdil, že
to našiel všetko. Jeho počiatočná výpoveď bola, že to našiel všetko ako išiel stáť pri kontajnery. To tvrdil
do tej doby než na druhý deň ráno prišla kriminálka, prišli preňho, vytiahli ho von a deň predtým tam bol
zadržaný za neúmyselnú krádež v Tescu, pri ktorej mu našli nejaké plastové vrecúško s marihuanou.
Takže ho predviedli na stanicu, ráno pustili, tak si myslel, že ho tiež pustia, lebo nebol v tom domnení,
že sa preukázala nejaká skutočnosť, ktorá by sa spájala s nejakým trestným činom. No medzi tým sa
stala taká vec, že policajti podľa medajlí čo tam boli, tam bolo meno, tak zisťovali či to mohol ukradnúť
alebo nie. Nakoľko zistili nejakých ľudí, tak sa tam boli pozrieť. Lenže po sebe pozamykal, tak bol furt
v tom, že na nich proste nič nemajú, tak tvrdil, že je to nájdené. Ráno na druhý deň prišla pani, ktorá
im to tam otvorila a vo vnútri bolo vidieť, že tam niekto bol, pootvárané skrinky. Priznal farbu, že tam
boli spolu. Hneď na to ako priznal krádež domu, tak vytiahol a bol s tebou aj pri krádeži toho auta. A
dva dni predtým sa stala jednoduchá vec, že obžalovaný spravil to čo nemal a bol na neho fest nasratý.
Nakoľko vedel, že bol s ním v jednej krádeži, tak ho zatiahol aj do toho druhého. Ale s odstupom času
si nemyslel, že dostane toľko, koľko dostal, ani si to nezaslúži, tak sa rozhodol, on pri krádeži toho auta

nebol. O nej sa dozvedel, až pri tom Tescu, keď išiel použiť platobnú kartu. Obžalovaný sa vyspal s jeho
priateľkou. Hneval sa, chcel sa mu nejakým spôsobom pomstiť. Nakoľko vedel, že v tej jednej veci s
ním bol, že tá mu zrejme stejne neprejde, tak ho zatiahol aj do tej druhej veci. Tá druhá vec sa stala tak
ako vypovedal až na to, že obžalovaný nebol prítomný. Obžalovaný bol v pri skutku v bode 1/ prítomný
a pri skutku v bode 2/ nie. O skutku v bode 2/ sa dozvedel, až pri Tescu a to iba toľko, že má kartu a
ide ju vyskúšať. Na otázku obhajkyne uviedol, že s istotou môže povedať, že obžalovaný bol na dvore
rodinného domu, lebo tam za ním prišiel, ale či išiel dovnútra to nevie. A keď vyšiel dva krát von tak furt
tam bol, furt ho čakal. Bol tam s bicyklom, on bol pri bicykli, strážil bicykel. Bicykel bol opretý o bránu.
Od 11 večer bol sním. Rozišli sa asi hodinu predtým, než ho zadržala polícia. Nepamätá si presne časy.
Vie, že odtiaľ odišli boli spolu asi 10 minút od tej krádeži a obžalovaný sa zdekoval. Nakoľko zostal sám,
proste myslel si, že videl policajtov, tak sa schoval aj on bol schovaný nejakú dobu a ešte nejakú dobu
potom bol vonku než ho zadržala polícia. 3:15 alebo 4:15 ho zadržala polícia, presne si nepamätá.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že nevedel, že ide do toho domu kradnúť. Bol pri tom dome,
prechádzali sa, bolo to na ulici Legionárskej, už si nepamätá na akej ulici to je, ale bolo to na ulici
Legionárskej. Je pravda rozprávali sa dá sa povedať aj o peniazoch aj o tom, čo ako. Je pravda, že mu
chcel vybaviť nejakú robotu v Cineme, ale v dome nebol, ani tam nekradol, ani mu to nekázal. Bolo to
vlastne v jeho záujme a myslí, že vypovedal pravdivo aj záujme mu pomôcť, ale nekázal mu to.

Na doplňujúcu otázku prokurátorky svedkovi H. M. na margo vyjadrenia obžalovaného, či to bolo tak
ako uviedol a ten nápad vyšiel od neho svedok H. M. uviedol, že nemôže povedať, ani obžalovaný
nemôže povedať, že to bolo priamo od neho alebo priamo odo mňa. To bolo vzájomné. Nevie, bavíte sa
s kamarátom o peniazoch a naraz príklad na zemi na chodníku zbadáte peňaženku. Koho to napadlo
skôr tú peňaženku zobrať. To je jedno. Proste niekto sa zohne a ideme ďalej. Proste tak to bolo. Ten
nápad ísť lúpiť do toho domu to bol taký obojstranný by povedal.

Splnomocnenec poškodeného Ing. K. V. C. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala k odcudzeným
veciam, avšak z jej výpovede vyplynulo, že nebola svedkom skutku v bode 1/.

Svedok poškodený K. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal ku skutku 2/, pričom z jeho výpovedi
vyplynulo, že nebol priamym svedkom skutku, ale poskytol polícii záznam z bezpečnostnej kamery, na
ktorej bol zachytený páchateľ tohto skutku.

Svedkyňa R. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej kamarát. K veci
uviedla, že už vypovedala. Najskôr jej volal obžalovaný, že má problém. Volali jej policajti z Trenčína
z obvodného oddelenia z Kvetnej, že sa má dostaviť ak nechce mať nejaké problémy. Dobrovoľne
prišla, alebo chcela kamarátovi pomôcť. Najprv sa jej jeden pýtal na veci, ktoré absolútne nesúviseli s
obžalovaným. Druhý narážal na jej prácu, ak nechce mať problémy nech povie, čo vie o takých a takých
veciach, ktoré sa jej pýtali. Také veci čo tam povedala, ani nevie či im niečo podpísala, nikto sa jej z
nich nepredstavil, ani nevie prečo sa jej pýtali otázky, ktoré sa jej pýtali. Bolo to všetko pod nátlakom
psychickým na ňu. Jeden na ňu kričal, druhý bol akože dobrý. Pýtali sa jej otázky, ktoré absolútne
nesúviseli s obžalovaným, pýtali sa jej na ľudí a veci, s ktorými nemá absolútne nič spoločné. Druhý
krát jej volal nejaký pán z kriminálky z Dubnice nad Váhom. Ten ju tak isto telefonicky obťažoval. Kopec
krát mu vysvetlila, že príde vypovedať, nemá s tým problém, kamarátovi pomôže, pretože si myslí,
chce povedať čo vie. Keďže má prácu akú má tam im povedala, že mu zavolá kedy sa dostaví. On
neustále telefonicky obťažoval na jej telefón, na pracovný telefón jej stále vyvolával a potom jej povedal,
že ak nechce mať problémy a ak nechce, aby jej domov poslal predvolanku má sa dostaviť. Teda pod
týmto, podľa nej nátlakom dostavila a takú výpoveď akú s ňou viedol, štýlom povedzte mi presne kedy
a pritom celý deň keď bola s obžalovaným sa nepozerala stále na hodinky. Hovorila rozmedzie časov,
naliehal na ňu presne kedy. Povedala takéto rozmedzie. On jej povedal no a kedy teda asi, aby to mohli
napísať a stále od nej žiadal nejaké presné časy, presné hodiny, presné miesta keď mu povedala kade
sa pohybovali. Ono to bolo už dosť dávno. Vravela mu, že nie všetko si pamätá, ale tak ako to išlo
v slede mu približne povedala, ale on žiadal od nej presné veci. Keď mu nepovedala presný čas on
niečo povedal a tým ju naviedol na nejakú kvázi jej výpoveď, ktorú potom napísal. Stojí si za tým, že
výpovede viedla pod nátlakom. Na otázky uviedla, že aj tú výpoveď v Trenčíne a v Dubnici tak isto.
Zápisnicu podpisovala len v Dubnici. Oboznámila sa jej obsahom, ale chcela povedať, akým štýlom s
ňou viedli jednanie keď s nimi bola. Obžalovaného pozná len chvíľku. Celý deň s ním bola, je to jej
kamarát, podľa nej je to dobrý človek. Či ukradol alebo neukradol ona si to nemyslí. Ešte v ten deň jej

dokonca požičal peniaze. Bola s ním až do neskorého večera. Presné časové rozmedzie určite nepovie,
ale okolo tej jedenástej, dvanástej. Bola s ním celý deň od nejakej 10 ráno. Nevie presne v ktorý deň
to bolo. Spoznala ho dňa týždne pred incidentom čo sa stal. Vozili sa boli v nejakých baroch po vonku
behali, prechádzali. Chvíľu boli aj s Mirom P..

Následne prokurátorka prečítala výpoveď svedkyne R. V. z prípravného konania, pričom svedkyňa k tejto
výpovedi uviedla, že s časovými úsekmi nesúhlasí, žiadali od nej presné minúty. Súd k oboznámenej
výpovedi uvádza, že v zásade výpoveď svedkyne na hlavnom pojednávaní súhlasí s jej výpoveďou v
prípravnom konaní, v ktorej uviedla, že bola s obžalovaným dňa 15.12. od okolo 11 do 22:10, pričom
tiež uviedla, že poobede asi na dve hodiny išla domov. 14.12 ak s obvineným bola, tak jedine v krčme
K. na Juhu

Súd však konštatuje, že uvedené časové rozmedzia nie sú zásadného významu, pričom vzhľadom na
skutočnosť, že skutok 1/ sa mal podľa obžaloby stať v čase od 23:30 do 03:30 nasledujúceho dňa,
žiadna s týchto výpovedí neposkytuje obžalovanému alibi.

Vzhľadom k tomu, že sa opakovane na hlavné pojednávanie nepodarilo predvolať svedkyňu A. B., za
súhlasu obžalovaného a prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jej zápisnica z prípravného
konania. Vo svojej výpovedi uviedla, že sa s obžalovaným stretla niekedy v noci, asi v čase okolo 01:30
hod, teda 16.12., presný čas si však už nepamätá. Ich stretnutie mohlo trvať asi hodinu, možno dlhšie.
Potom sa rozišli, niekto mu volal s tým, že „majú čosi“. Nevedela povedať kam išiel. Potom prišiel za
ňou až ráno okolo 07:00 až 07:30, to si presne nepamätá a odišiel od nej k probačnému úradníkovi.

Zo Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu
a toxikománie, gerontopsychiatria) č. 26/2015, vypracovaného Centrom Duševného zdravia, s.r.o.
vyplýva, že u obžalovaného nenašli žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Jeho
inteligencia je pri orientačnom klinickom vyšetrení v pásme populačného priemeru. Jedná sa u neho
o poruchu osobnosti, abnormnú, disharmonicky štruktúrovanú s disociálnymi rysmi. Závislosť od tvrdej
drogy, budivého amínu, mezamfetamínu (pervitínu). Tempore criminis (pokiaľ súd bude považovať za
dokázané, že sa skutku dopusti) vplyv metamfetamínu (pervitínu). V čase spáchania trestnej činnosti
nešlo a ani v súčasnosti nejde o žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Jednalo sa u
neho o abúzus tvrdej drogy budivého amínu metamfetamínu (pervitínu) s psychickou závislosťou na
báze poruchy osobnosti. Obžalovaný mohol a vedel v čase spáchania trestnej činnosti rozpoznať
protiprávnosť svojho konania v plnom rozsahu. Rovnako jeho schopnosť toto svoje konanie ovládať bola
prítomná v čase spáchania trestnej činnosti v plnom rozsahu. Obžalovaný netrpí žiadnou inou úchylkou
okrem poruchy osobnosti a závislosti od tvrdej drogy, budivého amínu, metamfetamínu. Obžalovaný
je schopný chápať zmysel trestného konania v plnom rozsahu. Ponechanie obžalovaného na slobode
nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečné. Vzhľadom na psychickú závislosť znalci
odporučili u obžalovaného nariadiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Jeho trestná
činnosť do istej miery s konzumom návykovej látky súvisí. Prognóza obžalovaného z hľadiska skúseností
lekárskej veci obecne a psychiatrie a addiktológie zvlášť, ako i z hľadiska dlhoročných skúseností
znalcov, je neistá. Obžalovaný bol v minulosti protitoxikomanicky, ale i psychiatricky vyšetrovaný a
liečený bez väčšieho efektu.

Zo správy Mesta Nemšová vyplynulo, že majú vedomosť o tom, že odsúdený je t.č. vo výkone trestu
odňatia slobody, avšak o menovanom nemajú žiadne bližšie informácie.

Z výpisu Ústrednej evidencie priestupov Ministerstva vnútra SR a správy OR PZ v Trenčíne vyplýva,
že odsúdený bol od 1.1.2010 4x riešený za priestupok na úseku cestnej premávky, 1x za znečistenie
verejného priestranstva a 1x za priestupok proti majetku.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že odsúdený bol od roku 2004 celkovo 16 krát trestne stíhaný
prevažne za majetkovú trestnú činnosť.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že by sa obžalovaný dopustil skutku pod bodom 2/. Obžalovaný vinu v tomto bode na
hlavnom pojednávaní poprel, pričom zo spáchania uvedeného skutku bol, ako vyplýva z výpovede
svedka H. M. na hlavnom pojednávaní usvedčovaný jeho výpoveďou v postavení obvineného v

prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v postavení svedka však uviedol, že
tento skutok spáchal sám, pričom obžalovaného označil za spolupáchateľa z dôvodu, že sa vyspal s
jeho priateľkou, hneval sa, chcel sa mu nejakým spôsobom pomstiť. Nakoľko vedel, že v tej jednej veci
s ním bol, že tá mu zrejme stejne neprejde, tak ho zatiahol aj do tej druhej veci. S odstupom času si
nemyslel, že dostane toľko, koľko dostal, ani si to nezaslúži, tak sa rozhodol, on pri krádeži toho auta
nebol. Vzhľadom k tomu, že svedok H. M. na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa obžalovaný spolu s
ním dopustil skutku pod bodom 2/, pričom v konaní v konaní nebol produkovaný žiadny relevantný, či už
priamy alebo nepriamy dôkaz, ktorý by či už priamo alebo aspoň nepriamo usvedčoval obžalovaného
zo spáchania skutku pod bodom 2/, súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by sa obžalovaný
dopustil skutku pod bodom 2/.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1/ súd na úvod uvádza, že podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Tr. zákona
páchateľom je ten, kto trestný čin spáchal sám a podľa § 20 Tr. zákona, ak bol trestný čin spáchaný
spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, zodpovedá každý z nich, ako keby trestný
čin spáchal sám. Podmienkou spolupáchateľstva je: 1) spáchanie činu spoločným konaním dvoch
alebo viacerých osôb a 2) úmysel k tomu smerujúci. Pre spoločné konanie je charakteristická priama
a osobná účasť na čine, pričom o spolupáchateľstvo ide aj v prípade ak každý zo spolupáchateľov
vykonáva určitú činnosť, ktorá sa až ako celok posudzuje ako trestný čin, pričom zároveň musí byť
u každého spolupáchateľa daný aj spoločný úmysel. O spoločné konanie ide aj vtedy, ak každý zo
spolupáchateľov svojím konaním uskutočnil len niektorý znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá
je potom naplnená len súhrnom týchto konaní, alebo aj vtedy, keď konanie každého zo spolupáchateľov
je aspoň článkom reťaze, pričom jednotlivé činnosti, resp. články reťaze smerujú k priamemu vykonaniu
trestného činu a len vo svojom celku naplnia jeho skutkovú podstatu a pôsobia súčasne (R36/1973).
Napríklad jeden spolupáchateľ vytipuje byt, druhý ho otvorí, tretí vynáša veci z bytu a ďalší ich odnáša
a pod.

Svedok H. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vo všeobecnosti uviedol, že obžalovaný pri
skutku 1/ bol. Z jeho ďalšej spontánnej výpovede však vyplynulo, že on (H. M.) našiel kľúče, vošiel do
domu, odcudzil veci, vyniesol a odniesol ich, pričom z jeho výpovede nevyplynulo, že by sa obžalovaný
podieľal na niektorej z týchto činností alebo, že by mu následne nejaké veci dal alebo, že by mu
ich obžalovaný pomáhal odniesť. Svedok zároveň uviedol, že nemôže so 100% istotou povedať, či
obžalovaný vošiel dovnútra do toho domu, nakoľko nebol až tak docela pri zmysloch, bol nafetovaný.
V jeho podvedomí, alebo či sa s ním naozaj rozprával alebo nie, ale odpovedal mu, takže buď bol ešte
na chodbe, alebo bol už v obývačke, to nevie, ale vie, že tam proste bol. A či bol naozaj vo vnútri v tom
dome, to nemôže naozaj potvrdiť. Na začiatku tvrdil, že tam bol, ale nemôže to ani vyvrátiť, ani potvrdiť.
Súd konštatuje, že vzhľadom na takúto výpoveď svedka nemožno dospieť k záveru, že by sa obžalovaný
dopustil skutku spolupáchateľstvom niektorým z vyššie uvedených čiastkových konaní, resp. niektorou
vyššie uvedenou čiastkovou činnosťou, ani že by bol vôbec v dome.

Z výpovede svedka H. M. vyplynulo, že priama a osobná účasť obžalovaného na čine mala spočívať v
nasledujúcich konaniach, resp. činnostiach.

Obvinený mal ukázať na dom (teda vytypovať dom) a následne sa mali dohodnúť, že vojdú dovnútra a
spravia ho. Doviedol ho k tomu domu obžalovaný. V tejto súvislosti však súd uvádza, že na záver svojej
výpovede na doplňujúcu otázku prokurátorky na margo vyjadrenia obžalovaného, či to bolo tak ako
uviedol a ten nápad vyšiel od obžalovaného svedok H. M. uviedol, že nemôže povedať, ani obžalovaný
nemôže povedať, že to bolo priamo od neho alebo priamo odo mňa. To bolo vzájomné. Nevie, bavíte sa
s kamarátom o peniazoch a naraz príklad na zemi na chodníku zbadáte peňaženku. Koho to napadlo
skôr tú peňaženku zobrať. To je jedno. Proste niekto sa zohne a ideme ďalej. Proste tak to bolo. Ten
nápad ísť lúpiť do toho domu to bol taký obojstranný by povedal. Z uvedeného vyplýva, že svedok H. M.
na hlavnom pojednávaní vypovedal k otázke kto vytipoval dom rozdielne.

K osobnej účasti obžalovaného na skutku následne svedok vypovedal, že vošli cez bránku dovnútra a
najprv chodili okolo domu, pozerali okná a tak. Obžalovaný ho čakal vonku na dvore, vonku na dvore bol,
potom pred bránkou bol, potom zas bol na dvore. V čase keď otváral dvere domu stál za ním. Obžalovaný
strážil bicykel, ktorý bol opretý pri bráne. Keď vynášal veci tak tam stále bol, čakal ho. Potom keď vyšiel
von pobrali sa preč. Z uvedeného by bolo možné vyvodiť, že obžalovaný sa mal skutku zúčastniť tým,

že prípadne pomáhal nájsť kľúče od domu a strážením bicykla, resp. či niekto nejde(?) (toto je však iba
domnienka súdu).

V súvislosti s uvedeným súd však poukazuje na ďalšiu časť výpovede svedka H. M., v ktorej uviedol,
že potom čo mali odísť z domu naraz po nejakých pár metroch sa spoluobvinený zdekoval. Padlo tam,
že idú policajti, alebo niečo také, tak sa schoval tiež do takého kríku. Kde ušiel, kam ušiel to nevie.
Sedel v tých kríkoch nejakú dobu. Potom vyšiel von, zistil vlastne, že nikde nikto nešiel, takže zrejme
mal (obvinený) halucinácie alebo niečo také. Tak mu volal, že kde sa nachádza. Povedal mu, že sa
nachádza, pri Sihoti alebo na Sihoti, alebo niečo také povedal. Tak sa ho pýtal, či má po ruke auto keď
už teda zmizol, nech sa preňho vráti autom, že nevládze chodiť. On mu povedal, že nemôže, pretože
auto nemá po ruke, že či si má zavolať taxík. Na to mu povedal, že nech sa strčí kam chce a zložil mu
telefón a zavolal si taxík sám.

Z uvedenej výpovede svedka vyplýva určitý časopriestorový rozpor, či sa mohol obžalovaný čase
spáchania skutku nachádzať na dvore domu, nakoľko súdu nie je zrejmé, vzhľadom ku skutočnosti,
že obžalovaný nemal k dispozícii v danom čase auto, ako sa mohol ako z vyššie uvedenej výpovede
svedka vyplýva pomerne v krátkom čase po spáchaní skutku nachádzať pri Sihoti alebo na Sihoti, alebo
niečo také.

Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že svedok H. M. v prípravnom konaní vypovedal odlišne ako na
hlavnom pojednávaní, teda menil svoju výpoveď, pričom si odporoval aj vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní, napríklad v otázke, kto bol iniciátorom páchania trestnej činnosti, resp. kto vytipoval
vykradnutie domu, ako aj v tom, že na jednej strane tvrdí, že obžalovaný bol na dvore domu, ktorý
vykradol, pričom bezprostredne potom uviedol, že v pomerne krátkom čase po tom, čo sa mal skutok
stať volal obžalovanému, pričom tento sa mal nachádzať na pomerne vzdialenom mieste od miesta činu.

Po zohľadnení skutočnosti, že svedok H. M. zároveň uviedol, že nevie, či v jeho podvedomí, alebo
či sa naozaj s obžalovaným rozprával alebo nie keď bol v dome a v čase spáchania skutku nebol až
tak docela pri zmysloch, pretože bol nafetovaný (pod vplyvom pervizínu), dospel súd k záveru, že jeho
výpoveď svedka je nedôveryhodná a nemôže bez akýchkoľvek pochybností relevantným spôsobom
vyvrátiť výpoveď a obranu obžalovaného, ktorý uviedol, že sa s M. prechádzal, bol s ním v ten večer a
bol aj na ulici Legionárskej, dokonca mal byť aj pri tom dome, podľa toho mu to vychádza, lebo Trenčín
pozná, rozprávali dá sa povedať aj o peniazoch aj o tom, čo ako, ale nevnikol na pozemok poškodeného,
ani do domu, ani neprekročil žiadnu prekážku, ani neukradol žiadne veci, ktoré tam boli, nekázal mu to,
ani mu nedal tip, nakoľko sa nechcel zapliesť do nejakej situácie zaplietol sa a odišiel odtiaľ preč. (V tejto
súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní opakovane vypovedal
o dome, ktorý by sa mal nachádzať na ulici Legionárska, pričom skutok pod bodom 1/ sa mal stať v
dome na ulici Puškinovej, pričom tento rozpor nebol na hlavnom pojednávaní odstraňovaný).

Keďže obžalovaného zo spáchania skutku neusvedčuje žiadny iný či už priamy alebo nepriamy dôkaz,
pričom spáchanie skutku nie je možné vyvodzovať iba trestnej minulosti obžalovaného, vzhľadom
na absenciu ucelenej reťaze či už priamych alebo nepriamych dôkazov, ktoré by bez pochybností
preukazovali vinu obžalovaného, dospel súd k záveru, že dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní nebolo dokázané ani, že by obžalovaný spáchal skutok v bode 1/.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku obžalovaného oslobodil
spod obžaloby v celom rozsahu nakoľko nebolo dokázané, že obžalovaný spáchal skutky, ktoré sa mu
kladú za vinu v zmysle obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd
v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.