Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Valéria Černegová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/19/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311200813
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8311200813.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu Urbárske
a pasienkové združenie - Pozemkové spoločenstvo Veľká Poľana, Gladkova 2374/2, Snina, právne
zastúpené JUDr. Petrom Ličákom, advokátom, AK Záhradná 19/468, Kapušany proti žalovanému
PRATUR, s. r. o., Študentská 2048, Snina, právne zastúpený JUDr. Valériom Podoľským, advokátom,
AK Námestie slobody 1, Humenné o zaplatenie 7.745,--eur a o protinávrhu odporcu na zaplatenie sumy
29.429,-- eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.745,-- eur (233.330,--Sk) spolu s 0,05 % úrokom
z omeškania denne zo sumy 2.323,57 eur od 11. 10. 2006 do zaplatenia, zo sumy 2.323,57 eur od 13.
1. 2007 do zaplatenia, zo sumy 2.323,57 eur od 29. 10. 2007 do zaplatenia, zo sumy 774,41 eur od 29.
10. 2007 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Z a m i e t a protinávrh žalovaného na zaplatenie sumy 29.429,-- eur s príslušenstvom.
O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 7.745,-- eur s
príslušenstvom(233.330,--Sk) z titulu dlžného nájomného vyplývajúce z Nájomnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania zo dňa 22. 4. 2005. Žalobca žiadal rozhodnúť v skrátenom konaní vydaním
platobného rozkazu. Súd jeho návrhu vyhovel, vydal platobný rozkaz pod č. k. 10Ro/88/2008, voči
ktorému podal žalovaný odpor, preto súd vo veci nariadil pojednávanie.
V priebehu konania žalovaný svojím podaním doručeným súdu dňa 22. 1. 2009 vzniesol voči žalobcovi
vzájomný návrh v zmysle ust. § 97 O. s. p. a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť mu z titulu
náhrady škody sumy 81.134,13 eur (2.444.247,--Sk) s príslušenstvom od 1. 1. 2007. Žalovaný vzniesol
voči žalobcovi vzájomný návrh z dôvodu, že pokiaľ žalobcovi patrí nájomné, žalovanému v dôsledku
porušenia zmluvného vzťahu (zákaz vstupu na pozemky) vzniklo právo na náhradu škody - ušlého zisku
za obdobie, kedy nemohol predmet nájmu (lesné pozemky) v zmysle nájomnej zmluvy užívať.
Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol dňa 13. 2. 2012 tak, že zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie
sumy 7.745,-- eur s príslušenstvom a protinávrh žalovaného o zaplatenie sumy 29.429,-- eur s
príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie po právoplatnosti základného konania. Na odvolanie
podané žalovaným proti zamietajúcej časti rozhodol Krajský súd v Prešove v konaní 13Co/32/2012-255
dňa 30. 10. 2012 tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zamietnutí žaloby a
v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.V predmetnej právnej veci po vrátení spisu z odvolacieho konania súd dovypočul účastníkov k
uplatnenému nároku a zistil, že ďalšie dokazovanie vo veci nenavrhujú preto v súlade s už vykonaným
dokazovaním (výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, výsledkom znaleckého dokazovania) dospel
k zisteniu tohto skutkového stavu:
Žalobcauzatvorilsožalovanýmdňa22.4.2005Zmluvuoprenájme,predmetomktorejbolnájomlesných
pozemkov za účelom obhospodarovania.
V predmetnej zmluve si zmluvné strany dohodli, že cena predmetu prenájmu činí ročne 280.000,--Sk
(čl. IV. bod 1). Nájomník bol povinný uhrádzať cenu za predmet zmluvy podľa čl. III. tejto zmluvy v
štyroch štvrťročných splátkach na základe faktúry vystavenej a doručenej nájomníkovi. Zmluvné strany
sa dohodli na lehote splatnosti 15 dní odo dňa jej doručenia (čl. V. bod 1., 2.). V prípade, že nájomník
neuhradí platu do ďalšieho vystavenia faktúry za ďalší štvrťrok, vlastník pozastaví vstup na prenajaté
pozemky až do doby vyrovnania omeškania platby a nájomník bude túto skutočnosť bez pripomienok
rešpektovať (čl. V. bod 4). Zmluvné strany si dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to odo
dňa 1. 7. 2004 do 31. 12. 2008 (čl. VI. bod 1.). Dňa 29. 1. 2007 oznámil žalobca žalovanému zrušenie
zmluvy v dôsledku porušenia zmluvy o prenájme zo dňa 1. 7. 2005. Následne žalovanému vypovedal
zmluvu o prenájme a túto doručil žalovanému dňa 31. 1. 2007.
Ku dňu podania žalobného návrhu na súd žalovaný neuhradil žalobcovi faktúru č. 6/2006 za tretí štvrťrok
roku 2006 v sume 70.000,--Sk, faktúru č. 1/2007 za štvrtý štvrťrok 2006 v sume 70.000,--Sk, faktúru
č. 15/2007 za prvý štvrťrok 2007 v sume 70.000,--Sk, faktúru č. 16/2007 za mesiac apríl 2007 v sume
23.330,--Sk, celkovo sa žalobca na žalovanom domáha zaplatenia sumy 233.330,--Sk s príslušenstvom.
Zároveň žalobca žiadal priznať aj trovy predmetného konania.
Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, poukazoval na to, že žalobca listom zo dňa 20. 8. 2006
pozastavil žalovanému vstup na pozemky a nasledujúcim dňom (21. 8. 2006) mu teda odňal možnosť
ako nájomcovi ťažiť drevnú hmotu, čím mu znemožnil hospodáriť na predmete nájmu - lesných
pozemkoch žalobcu. Keď si za predmetné obdobie žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie nájomného,
podľa žalovaného je takéto konanie prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný má za to, že
žalobca takýmto konaním porušil zákon a podmienky nájomnej zmluvy, v dôsledku takéhoto konania
došlo na strane žalovaného k vzniku škody - ušlého zisku za obdobie, ktoré si žalobca nárokuje nájomné
(od 1. 7. 2006 do 30. 4. 2007). Žalovaný preto v tej istej veci a z toho istého zmluvného vzťahu vzniesol
protinávrh a uplatnil kompenzačnú námietku v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka vo výške 81.134,14
eur (2.444.247,-- Sk).
Proti rozsudku prvostupňového súdu, ktorým žalobný návrh žalobcu o zaplatenie sumy 7.745,-- eur s
príslušenstvom z titulu nájomného vzťahu zamietol, podal odvolanie žalobca, žiadal zmeniť rozsudok a
vyhovieť návrhu v celom rozsahu. Poukázal na to, že dostatočným spôsobom preukázal skutočnosť o
vstupe konateľa žalovaného a pracovníkov žalovaného v r. 2006 na prenajaté pozemky do obdobia 26.
10. 2006. Ako kľúčový dôkaz o oprávnenosti návrhu uviedol list žalovaného zo dňa 26. 4. 2007, v ktorom
konateľ žalovaného prejavil ochotu uhradiť mu podlžnosti vo výške 480.000,-- Sk za prísľub, že aj v r.
2007 mu poskytne súhlas na ťažbu v množstve 5000 - 6000 m3 drevnej hmoty za tento rok. V ďalšom
poukázal, že tvrdenia žalovaného o tom, že po formálnom (výstražnom) zákaze vstupe na prenajaté
lesné pozemky jeho pracovná skupina nevstupovala a neťažila drevo na prenajatých pozemkoch, je v
priamom rozpore s dôkazmi žalobcu (knihy návštev na priehradnej rampe, záznamy strážnej služby SBS
MEDIAL, s. r. o.). Ak žalobca listom zo dňa 20. 8. 2006 zakázal žalovanému vstup na prenajaté pozemky,
učinil tak iba z dôvodu nezaplatenia faktúr za nájom za druhý štvrťrok r. 2006. Po zaplatení nájomného
faktúrou č. 5/2006 zákaz vstupu na prenajaté pozemky v podstate odpadol. V odvolaní uviedol, že po
tomto dátume žalovaný ešte zvýšil ťažbu druhou ťažobnou skupinou, ktorá pracovala na prenajatých
lesných pozemkoch až do 3. 10. 2006. Namietal vykonané dokazovanie výpoveďami svedkov ak tvrdili,
žezvážaliibadrevo,ktoréužbolovyťaženédo21.8.2006.Žalovanýnaďalejtvrdil,žežalobcahospodáril
na prenajatých pozemkoch v zmysle Zmluvy o prenájme zo dňa 22. 4. 2005 preto je povinný dlžné
nájomné za obdobie od 1. 7. 2006 do 30. 4. 2007 zaplatiť.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu v jeho
napadnutej časti.Odvolací súd v uznesení č. k. 13Co/32/2012 zo dňa 30. 10. 2012 konštatoval, že pokiaľ súd prvého
stupňa zamietol návrh žalobcu, rozhodol tak na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,
pričom táto okolnosť môže mať vplyv aj na vzájomný návrh žalovaného v súvislosti s jeho započítacou
námietkou do výške žalobného návrhu. Z tohto dôvodu potom rozhodnutie prvostupňového súdu zo dňa
13. 2. 2012 bolo vydané predčasne.
Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení č. k.
13Co/32/2012-254 zo dňa 30. 10. 2012 sa zaoberal náležitosťami Zmluvy o prenájme zo dňa 22. 4.
2005 uzavretej medzi účastníkmi. Podľa čl. IV. bod 1 si zmluvné strany dohodli, že cena predmetu
prenájmu činí ročne 280.000,--Sk. Podľa čl. III. nájomník bol povinný uhrádzať cenu za predmet zmluvy
v štyroch štvrťročných splátkach na základe faktúry vystavenej a doručenej nájomníkovi. Dohodnutá
lehota splatnosti činila 15 dní odo dňa doručenia v súlade s čl. V. bod 1, 2. Dňom úhrady sa rozumie
deň pripísania na účet vlastníka. Podľa čl. V. bod 4 v prípade, že nájomník neuhradí platbu do
ďalšieho vystavenia faktúry za ďalší štvrťrok, vlastník pozastaví vstup na prenajaté pozemky až do doby
vyrovnania omeškanej platby a nájomník bude túto skutočnosť bez pripomienok rešpektovať.
V rámci vykonaného dokazovania súd vypočul aj účastníkmi navrhovaných svedkov, z výpovedí ktorých
zistil:
Svedkyňa F. F. (manželka žalovaného) mala vedomosť o liste žalobcu, ktorým zakázal vstup na pozemky
tvoriace predmet nájomnej zmluvy, nevedela ale potvrdiť, či na týchto pozemkoch napriek vydanému
zákazu vykonával činnosť žalovaný. V spoločnosti žalovaného boli zamestnaní aj vypočutí svedkovia F.
Q., P. X., F. Q., P. A. T. Ľ. Q.. Svedok F. Q. potvrdil, že zvážal drevo v období po zákaze vstupu vydanom
žalobcom, t. j. po 21. 8. 2006, ale iba drevo, ktoré už bolo vyťažené. Svedok P. X. potvrdil, že bol vydaný
zákaz vstupu na pozemky vo Veľkej Poľane za účelom ťažby. On pracoval u žalovaného ako traktorista.
Po informácii o zákaze vstupu, ktorú mu poskytol konateľ žalovaného sa sťahovali do katastra Ruskej
Volovej a aj Veľkej Poľany. V prípade, že vstupoval na predmetné pozemky aj súkromne, tak vstupoval
za účelom stretnutia rodákov v tomto katastrálnom území. Svedok Milan Semjon pracoval u žalovaného
ako pilčík, prácu vykonával aj v kat. úz. Sukov, Veľká Poľana, Ruská Volová, pričom potvrdil, že napriek
skutočnosti, že vstup do Veľkej Poľany je strážený, je možné dostať sa na predmetné pozemky aj z
ktorejkoľvek inej strany. Ako traktorista pracoval u žalovaného aj Ján Kondrát, ktorý potvrdil, že pozemky
v oblasti Stariny boli strážené. U žalovaného bol zamestnaný aj svedok Ľuboš Stacho, pracoval ako
pilčík v období r. 2006 - 2007. V tomto období konateľ žalovaného zháňal prácu, pretože nemali čo
robiť, nemohli ťažiť, ale informácie o zákaze vstupu na pozemky nemal. Aj tento svedok uviedol, že na
predmetné pozemky vstupoval aj súkromne, nielen pracovne. Na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom
nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania, je umiestnená strážnica, kde sa vykonáva strážna služba
a to pracovníkmi SBS MEDIAL, s. r. o.. Za túto spoločnosť súd vypočul vedúceho strážneho objektu
Jaroslava Oravca, ktorý uviedol, že na pozemkoch je závora a strážna služba púšťa osoby a vozidlá
na základe písomných vstupov, povolenie môže byť trvalé, resp. časovo obmedzené. Na predmetné
pozemky bol povolený vjazd motorovým vozidlám aj spoločnosti žalovaného a to s časovou platnosťou
do 31. 12. 2006, pričom neboli vykonané obmedzenia časovej platnosti.
Vo veci protinávrhu žalovaného súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru lesného
hospodárstva, odvetvie odhad ceny lesov Ing. Eduardom Luptákom, ktorý vyčíslil ušlý zisk za
nevyťaženú drevnú hmotu žalovaným v druhom polroku r. 2006 v množstve 1131 m3 a stanovil výšku
ušlého zisku za drevnú hmotu so zohľadnením nákladov na odvoz drevnej hmoty vo výške 29.428,62
eur (886.546,60 Sk).
Po vrátení veci z odvolacieho konania žalobca poukazoval na dôvody uznesenia krajského súdu č. k.
13Co/32/2012 zo dňa 30. 10. 2012, mal za to, že odvolací súd vyslovil jednoznačný právny názor a na
podanom návrhu zotrval.
Žalovaný taktiež zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a žiadal rozhodnúť v súlade s
predloženým vzájomným návrhom.
Po vykonanom dokazovaní potom súd právne uzatvára.Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ust. § 153 O. s. p. ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.
Podľa ust. § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
(2) Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z
poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných
nájmoch mesačne pozadu.
Vprejednávanejprávnejvecisažalobcadomáhalnažalovanomzaplateniadlžnéhonájomnéhovovýške
7.745,-- eur (233.330,--Sk). Žalovaný vo svojej obrane proti podanej žalobe uviedol, že konanie žalobcu
pri vymáhaní nájomného je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný za čas, kedy mohol nerušenie
užívať predmet nájmu zaplatil nájomné, ale za obdobie, keď nemohol užívať predmet nájmu, nemohol
brať úžitky, nie je ochotný zaplatiť nájomné. Poukázal na to, že žalovaný mu listom zo dňa 20. 8. 2006
pozastavil vstup na pozemky a dňom 21. 8. 2006 mu odňal možnosť ako nájomcovi LHP, čím mu
znemožnil hospodáriť na predmete nájmu lesných pozemkov žalobcu. Počas konania potom uplatnil
protinávrhom proti žalobcovi škodu - ušlý zisk za obdobie, za ktoré žalobca si nárokuje nájom a zároveň
vzniesol kompenzačnú námietku.
Nájomný vzťah účastníkov vznikol na základe Zmluvy o prenájme zo dňa 22. 4. 2005. V súlade s čl. V.
bod 1, 2 bol žalobca oprávnený ako prenajímateľ minimálne jedenkrát štvrťročne vystaviť žalovanému
ako nájomcovi faktúru za nájom lesných pozemkov. Žalobca vystavil faktúru za obdobie nájomného
vzťahu od 1. 7. 2006 do 30. 4. 2007 č. 6/2006, za tretí štvrťrok r. 2006 č. 1/2007, za štvrtý štvrťrok r.
2006, č. 15/2007 za prvý štvrťrok r. 2007 a číslo 16/2007 za mesiac apríl 2007 (za celé štvrťroky faktúra
vo výške 70.000,--Sk a za mesiac apríl 2007 vo výške 23.330,-- Sk).
Nájomná zmluva je odplatnou zmluvou. Dohoda o platení nájomného je podstatnou náležitosťou
nájomnej zmluvy. Platenie nájomného upravuje ust. § § 671 - 675 OZ. Nájomca je povinný platiť
nájomné vo výške, aká bola dojednaná v nájomnej zmluve. V danom prípade medzi účastníkmi nebolo
sporné, že k ukončeniu nájmu došlo ku dňu 30. 4. 2007. Tu súd poukazuje na časť odôvodnenia
uzneseniaKrajskéhosúduvPrešovevkonaní13Co/32/2012,vktoromkonštatuje:„Akajžalovanýpočas
celého konania tvrdil, že od písomného zákazu zo strany žalobcu (od 20. augusta 2006) nájom - ťažbu
drevnej hmoty na pozemkoch žalobcu nevykonával, nevykonával ju bezdôvodne a v rozpore s uzavretou
zmluvou o prenájme. Konštatoval, že teda ak žalovaný uhradil faktúrou č. 5/2006 za druhý štvrťrok r.
2006 i s oneskorením, nič mu nebránilo pokračovať v nájme lesných pozemkov vrátanie ťažby drevnej
hmoty až do 30. 4. 2007.“ Z tohto dôvodu potom odvolací súd uzavrel, že žalobca oprávnene účtoval
kvartálne nájomné vyššie uvedenými faktúrami za obdobie od 1. 7. 2006 do 30. 4. 2007.K protinávrhu žalovaného, ktorý uplatnil voči žalobcovi ako škodu vo forme ušlého zisku za obdobie,
počas ktorého nemohol žalovaný pre žalobcom vydaný zákaz vstupu užívať predmet nájmu, súd
poukazuje na ust. § 420 OZ a nasledovné. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 OZ). Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti
možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: porušenie právnej
povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou
škodou, zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. V prejednávanej právnej veci
s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu súd konštatuje, že žalobca neporušil svoju povinnosť
vyplývajúcu zo Zmluvy o prenájme, predmetom ktorej bol nájom lesných pozemkov, pretože ako vyslovil,
akžalovanýpovydanípísomnéhozákazuzostranyžalobcu(od20.8.2006)nevykonávalnájom,činiltak
v rozpore s uzavretou zmluvou o prenájme. Žalovanému nič nebránilo prenajaté pozemky dohodnutým
spôsobom užívať až do ukončenia nájmu, t. j. do dňa 30. 4. 2007. Žalobca napriek vydaniu písomného
zákazu vstupu nevykonal žiadne ďalšie opatrenia, ktorými by zamedzil vstupovať žalovanému na
prenajaté pozemky a vykonávať nájom, ťažbu drevnej hmoty na prenajatých pozemkoch. Nájomná
zmluva bola aj v čase vydania zákazu vstupu a v ďalšom období po vydaní zákazu vstupu platná a
účinná. Z toho vyplýva, že v danom prípade nie sú preukázané predpoklady zodpovednosti žalobcu za
vzniknutú škodu a preto možno konštatovať, že žalovaným uplatnená kompenzačná námietka oproti
pohľadávke žalobcu nie je spôsobilá na započítanie.
Cieľom započítania (kompenzácie) je predísť dvojakému splneniu vzájomných pohľadávok. Započítanie
teda spočíva v právnom úkone veriteľa započítateľnej pohľadávky, ktorým tento prejavuje vôľu, aby
jeho pohľadávka voči druhej strane zanikla spolu s pohľadávkou, ktorú má druhá strana voči nemu.
Zákonnými podmienkami započítania jednostranným právnym úkonom sú: vzájomnosť pohľadávok
pohľadávky sú rovnakého druhu, prejav smerujúci k započítaniu, pohľadávky musia byť spôsobilé na
započítanie. Prejav vôle smerujúci k započítaniu musí byť dostatočne určitý (§ 37 ods. 1 OZ), t. j. musí
z neho vyplývať, akej pohľadávky sa týka a v akej výške tieto pohľadávky započítaním zanikajú. Súhlas
druhého účastníka zákon nevyžaduje a k započítaniu môže dôjsť aj proti vôli druhej strany.
Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak sa
posudzuje taký prejav len ako obrana proti návrhu (§ 98 O. s. p.).
Odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom (§ 97 ods.
1 O. s. p.).
V súvislosti s uplatneným započítacím prejavom žalovaného v tomto konaní, keď vo vzájomnom návrhu,
ktorý v priebehu konania vzniesol a tvrdil, že ak odporcovi patrí nájom, ktorého sa domáha, potom
navrhovateľovi z tohto zmluvného vzťahu z titulu porušenia zmluvy - zákaz vstupu na pozemky, vzniklo
právo na náhradu škody - ušlého zisku za obdobie, kedy nemohol predmet nájmu - lesné pozemky
v zmysle nájomnej zmluvy užívať a brať úžitky, súd uvádza, že za dôvodne uplatnenú v konaní
nepovažoval pohľadávku žalovaného, ktorú vzniesol ako započítací prejav voči pohľadávke žalobcu,
pretože v konaní nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalobcu a preto nemohla vzniknúť
škoda žalovanému. Žalovaný svojím započítacím prejavom uplatnil voči žalobcovi kompenzačnú
námietku vo výške škody, ktorá vznikla žalovanému tým, že mu žalobca zakázal vstup na pozemky
tvoriace predmet zmluvy o nájme.
K uplatnenému nároku žalovaného v súvislosti so vzájomným návrhom vo výške 81.134,14 eur (súd
poukazuje aj na obsah odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 23. 5. 2008 čl. 41 v spise sp. zn.
17C/88/2008), kde vzniesol kompenzačnú námietku oproti pohľadávke žalobcu v zmysle § 580 OZ, súd
uvádza s poukazom na ust. § 97 a § 98 O. s. p., že vzájomný návrh i obrana žalovaného spočívajúca
v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú rozdielne procesné úkony. Pokiaľ neprevyšuje
pohľadávka žalovaného pohľadávku žalobcu, posudzuje sa tento prejav vôle žalovaného ako obrana
žalovaného proti návrhu žalobcu. Pokiaľ je však pohľadávka žalovaného vyššia, než pohľadávka
uplatnená žalobcom, považuje sa prejav žalovaného, ktorým svoju pohľadávku započítal, vo výške
zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu za obranu a v tej časti, ktorej žalovaný navrhuje, aby mu bolo
prisúdené viac, než požaduje žalobca za vzájomný návrh.S poukazom na vyššie uvedené možno nesporne konštatovať, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému
bola splatná, v prípade pohľadávky žalovaného uplatnenej voči žalobcovi nejde o splatnú pohľadávku.
Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. V prejednávanej
veci teda nesporne neboli splnené zákonné podmienky započítania jednostranným právnym úkonom
zo strany žalovaného.
Právny základ započítania (kompenzácie) upravuje Občiansky zákonník v ust. § 580, podľa ktorého ak
veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a navzájom sa kryjú,
tieto pohľadávky zaniknú započítaním, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k
započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Základným
predpokladom započítania teda sú - vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť na
započítanie a právny úkon smerujúci k započítaniu. Vzájomnosť pohľadávok je daná, ak ide o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi. Za úkon smerujúci k započítaniu je potrebné považovať
jednoznačný prejav vôle započítať vlastnú pohľadávku s pohľadávkou dlžníka. Takýto prejav je možné
urobiť aj v rámci súdneho konania ako obranu proti žalobe, pričom súhlas druhého účastníka so
započítaním nie je potrebný, takže k započítaniu dôjde pri splnení zákonných podmienok, aj proti vôli
druhého účastníka (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/127/2008 zo dňa 16. 3. 2009).
Takto vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu v časti uplatnenej sumy
vo výške 7.745,-- eur z titulu zaplatenia dlžného nájomného za obdobie od 1. 7. 2006 do 30. 4. 2007
voči žalovanému bol dôvodný a preto mu v plnom rozsahu vyhovel. Pohľadávku namietanú žalovaným
na započítanie ustálenú znaleckým dokazovaním na sumu 29.429,-- eur (886.578,05 Sk) posúdil ako
nespôsobilú pohľadávku na započítanie (nesplnenie základných predpokladov zodpovednosti za škodu)
a potom vzájomný návrh žalovaného zamietol.
Žalobca sa domáhal aj príslušného úroku z omeškania zo žalovanej sumy, preto súd v súlade s ust. §
517 ods. 1 OZ vyhovel žalobcovi aj v časti príslušenstva žalovanej sumy a to v súlade so Zmluvou o
prenájme uzavretou účastníkmi v čl. V. bod 3.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.