Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Er/277/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212202509
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8212202509.4

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/
A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému V. K., X.. XX.X.XXXX, Z. X. XX, XXX XX L., o
vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 138,18 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi, JUDr. Ivanovi Lutterovi, Exekútorský úrad so
sídlom Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 51,78 € v lehote 3 dní od

dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného a exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1110034752 dňa 23.8.2011
vydaného Union zdravotnou poisťovňou, sa dňa 19.3.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému.

Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie č. 5701 050396 zo dňa

13.4.2012.

Oprávnený podaním zo dňa 16.8.2013 navrhol exekúciu zastaviť.

Tunajší súd uznesením zo dňa 26.9.2013, č.k. 4Er/277/2012-11, vydaným vyšším súdnym úradníkom
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z.z. a oprávneného zaviazal nahradiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 78,19 €.

Protivýrokuotrováchexekúciepodaloprávnenývčasodvolanie,vktoromžiadal,abypovinnosťnahradiť
trovy exekúcie bola uložená povinnému subjektu. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že dňa 7.6.2013
povinný doručil oprávnenému doklady preukazujúce zánik verejného zdravotného poistenia na území
Slovenskej republiky z dôvodu podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom

poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). K zániku verejného
zdravotného poistenia povinného podľa skutočností uvedených v ním doručených dokladoch došlo dňa
1.7.2010. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný bol povinný skutočnosti
rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia oznámiť oprávnenému ako príslušnej zdravotnej
poisťovni do ôsmich dní. Povinný ich oznámil a preukázal až dňa 7.6.2013, hoci ich mal oznámiť do

8.7.2010. Povinný tieto skutočnosti oznámil až po začatí exekučného konania vedeného na podklade
výkazu nedoplatkov č. 1110034752 zo dňa 23.8.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému okrem iného i dlžné poistné vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné
za obdobie po zániku verejného zdravotného poistenia povinného na území Slovenskej republiky. V
zmysle vyššie uvedených skutočností po preukázaní zániku verejného zdravotného poistenia povinného
došlo k zrušeniu výkazu nedoplatkov, keďže ten nezohľadňoval zánik verejného zdravotného poistenia

povinného. Výkaz nedoplatkov bol zrušený na podnet povinného (doručenie dokladov preukazujúcich
zánik verejného zdravotného poistenia dňa 7.6.2013), hoci k tomuto úkonu povinného malo dôjsť podľa§ 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení do ôsmich dní. Po zrušení výkazu nedoplatkov
mal oprávnený za preukázané, že došlo k naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. O tejto skutočnosti oprávnený
upovedomil súdneho exekútora podaním označeným ako Oznámenie zo dňa 16.8.2013. V predmetnom
podaní zároveň oprávnený uviedol skutočnosti, pre ktoré by súd pri prípadnom zastavení exekúcie mal
zaviazať k náhrade nevyhnutných trov exekúcie povinného. Súd napriek skutočnostiam uvedeným v
podaní oprávneného zo dňa 16.8.2013 sa nimi vôbec nezaoberal, podanie oprávneného označené ako

Oznámenie považoval za návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 57
ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie uložil
oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V tomto postupe súdu prvého stupňa vidí
oprávnený nesprávne právne posúdenie veci. Podanie oprávneného zo dňa 16.8.2013 nie je možné
považovať za návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnený v predmetnom podaní na žiadnom mieste
neuvádza, že navrhuje exekúciu zastaviť. Predmetným podaním len oprávnený upovedomuje súdneho

exekútora o tom, že došlo k naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku. Ak súd v predmetnom exekučnom konaní identifikoval dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, podaním oprávneného sa nezaoberal, alebo
ho bral do úvahy, ale dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo dospel k správnym skutkovým
zisteniam, ale nesprávne právne vec posúdil. Ako už je vyššie uvedené, podanie oprávneného nie je

návrhomnazastavenieexekúcietak,akohovyžaduje§57ods.1písm.c)Exekučnéhoporiadku.Vtomto
prípade bol daný dôvod na zastavenie exekúcie len podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
Práve nesprávna identifikácia dôvodu na zastavenie exekúcie viedla súd k nesprávnemu rozhodnutiu
o povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Keďže súd dospel k nesprávnemu záveru,
že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, nezaoberal

sa ďalej skutočnosťami preukazujúcimi zavinenie oprávneného pri zastavení exekúcie. Ak ale nebol
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku (oprávnený má za
to, že nebol), súd sa pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie musel
zaoberať zavinením oprávneného. Z rozhodnutia súdu, proti ktorému toto odvolanie smeruje, je ale
zrejmé,žesúdsazavinenímoprávnenéhovôbecnezaoberal,t.j.súdneúplnezistilskutkovýstav.Ajkeby

sa súd dôkladne zaoberal zavinením oprávneného pri zastavení exekúcie, z podania oprávneného zo
dňa 16.8.2013 a tohto odvolania je zrejmé, že oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a nie sú tak dané
dôvody preto, aby súd oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo

justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa

(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Z dôvodu podaného odvolania proti výroku o trovách exekúcie došlo k zrušeniu vyššie cit. uznesenia
súdu v uvedenej časti, pričom o trovách exekúcie je potrebné znova rozhodnúť.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. a
súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov podľa § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., t.j.
paušálnu sumu vo výške 33,19, náhradu hotových výdavkov na poštovné 9,96 €, spolu vrátane 20%
DPH vo výške 51,78 €. K náhrade týchto trov súd zaviazal povinného, nakoľko k vydaniu exekučného
titulu došlo v dôsledku neplnenia si jeho povinností.

Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd nepriznal. Z tohto dôvodu
súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za administratívny materiál vo výške 7,90 €. Vyhláška MS SR
č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho
exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne
táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v
odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti sexekučnou činnosťou. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti
s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to
náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov,

prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského
úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace
potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky
na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner
do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny

exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej
- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady
na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na
ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1
vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť
k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada

patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu
exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za
kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto,
lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne
aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení

v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých
prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej
úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn.
17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ návrhu vyhlášky,
ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov

v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,

fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.

3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ V navrhovanom znení § 22
bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.
Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie
sú súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil
svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni

exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora
zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové
náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.),
pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy
zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou

spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie
pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky
(v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná
vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov,
archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu

výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za
výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu
súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej
(kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“,
ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske

potreby pritom možno považovať za nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie
by ani nebolo možné exekúciu uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je
súd toho názoru, že zo strany zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného
výpočtu jednotlivých položiek hotových výdavkov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol naÚstavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora
bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom
vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení

č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné
veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové
prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve
výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do

výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň
práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a
teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny
názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008, č.k. I. ÚS 157/08-16, vyhodnotil tak, že predmetné úvahy
odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje
znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi

ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného
uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala
svojvôľualebotakúaplikáciupríslušnýchustanovenívšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktoráby
bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia
s použitím príslušných zákonných ustanovení a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo

právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené
alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky

materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu
exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či
prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu
týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať
princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli

aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013, sp.zn.
15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013, sp.zn. 15CoE/222/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013, sp.zn. 9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013, sp.zn. 13CoE/7/2013; či Uznesenie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 6.12.2012, sp.zn. 20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk ). Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko
súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi
priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením
a vedením exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada
je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Súd takisto nepriznal náhradu hotových výdavkov za archiváciu spisu vo výške 14,11 €, nakoľko sa
jedná o budúce výdavky, ktoré budú vynaložené po skončení exekučného konania a nesúvisia priamo s
konaním. Povinnosť úschovy spisov vyplýva z § 209 Exekučného poriadku, pričom spisy sa uschovávajú
v kancelárii exekútora a preto mu žiadne osobitné náklady nevznikajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. (§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)