Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Dagmar Komadová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7P/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215202582
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2015:6215202582.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletého

C. Q., L.. XX. XX. XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako
opatrovníkom, dieťa rodičov S. Q., L.. XX. XX. XXXX, zamestnanej Pazz, s. r. o., Madácha 4, Veľký Krtíš,
bytom E. T., A.. Š. XX, zastúpenej Mgr. Danou Žlnkovou, advokátkou so sídlom Veľký Krtíš, Komenského
5 a I. Q., L.. XX. XX. XXXX, J. J., J. XXX/XX, o zmenu umiestnenia takto

r o z h o d o l :

Maloletý C. Q., L.. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. Q., L.. XX. XX. XXXX výživným
vo výške 100 Eur mesačne počínajúc dňom 15. 04. 2015, výživné je splatné k rukám matky vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred.

Nedoplatok výživného za čas od 15. 04. 2015 do 05. 10. 2015 v čiastke 453,30 Eur sa otcovi maloletého
p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 30 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc
mesiacom október 2015 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého

plnenia.

Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 24. 08. 2011 č. k.
9C/6/2011-84 a to v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. Q..

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom matka maloletého žiadala súd, aby jej maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti
a otca zaviazal prispievať výživným vo výške 100 Eur mesačne a to počínajúc mesiacom apríl 2015, v
návrhu matka maloletého uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24. 08. 2011 č. k. 9C 6/2011-84
bol maloletý zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otcovi, pričom ona sa s maloletým

stretávala a tento jej pri poslednom stretnutí uviedol, že sa rozhodol ostať natrvalo v jej domácnosti. V
návrhu matka maloletého uviedla, že ona chce rešpektovať a rešpektuje vôľu maloletého, pričom svoj
návrh opiera najmä o tú skutočnosť, že maloletý sa rozhodol sám a ona zastáva ten názor, že je v takom
veku,kedyjehopostojaželaniejenutnérešpektovať.Vnávrhumatkamaloletéhoďalejuviedla,žeonaje
zamestnanávPazzs.r.o.azároveňpoberáešteajčiastočnýinvalidnýdôchodokajejpríjemcelkovočiní
450 Eur, okrem tohto príjmu nemá žiaden iný príjem, má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi Ľ., nar. XX.
XX. XXXX, ktorý je študentom Obchodnej akadémie v Modrom Kameni. Zároveň uviedla, že rozhodnutie

zotrvaťvdomácnostimatkyoznámilmaloletýsámsvojmuotcovi,ktorýrešpektovaljehovôľuasnávrhom
resp. s jeho rozhodnutím súhlasil. Matka v návrhu ďalej tiež uviedla, že otec maloletého je zamestnaný
ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, avšak bližšie informácie o jeho majetkových a finančných
pomeroch uviesť nevedela. Na pojednávaní sa matka pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalejuviedla, že maloletý býva v jej domácnosti od 15. 04. 2015, ukončil základnú školu a mal by nastúpiť
od 01. 09. na Športovú školu v Banskej Bystrici, zároveň pri svojom výsluchu tiež uviedla, že pokiaľ sa
týka maloletého, jej výdavky sú bežné, spojené s potrebami maloletého súvisiace s návštevou školy, s

jeho fyzickým rastom, jeho zdravotný stav je dobrý, poukázala ďalej na výdavky ktoré má, keďže býva
spolu s maloletým a s plnoletým synom v rodinnom dome kde platia za elektrickú energiu cca 32 Eur,
internet 12 Eur mesačne a najvyššia položka predstavuje výdavky na zabezpečenie najmä stravovania
rodiny. Poukázala na svoj príjem, ktorý má z pracovnej činnosti, ktorý predstavuje cca niečo cez 300
Eur a invalidný dôchodok a ročný prenájom poľnohospodárskej pôdy vo výške 30 Eur. Na pojednávaní

dňa 05. 10. 2015 matka maloletého uviedla, že maloletý nenastúpil na Strednú školu v Banskej Bystrici,
začal študovať na Obchodnej akadémii v Modrom Kameni, kedy sa jedná o štvorročný učebný odbor s
maturitou, pričom zároveň uviedla na uvedenom pojednávaní, že otec zaplatil na výživnom 2 krát po 40
Eur na maloletého od doby odkedy sa maloletý u nej nachádza.

Otec maloletého na pojednávaní žiadal, aby súd pokiaľ sa týka zverenia maloletého do osobnej

starostlivosti matke vyhovel, pričom uviedol, že pokiaľ sa týka výživného, on je schopný plniť si
vyživovaciu povinnosť na maloletého C. najviac vo výške 80 Eur mesačne a to najmä s prihliadnutím
na jeho príjmy a najmä na jeho výdavky, ktoré on má v súvislosti jednak so zabezpečovaním potrieb
jeho domácnosti, uviedol, že má výdavky najmä v súvislosti so zabezpečovaním svojich potrieb keď je v
zamestnaní, kedy sa stravuje v reštauračných zariadeniach, kedy len raňajky ho stoja cca 12 Eur, obed

okolo 20 Eur a večera okolo 12 Eur, on si z domu nezvykne brávať žiadne jedlo, väčšinou si kupuje, tiež
poukázal na úver, ktorý on musí splácať, keďže jeho partnerka, s ktorou v súčasnej dobe žije v spoločnej
domácnosti má úver vo výške 23.000 Eur, ktorý on spláca mesačne po 140 Eur a ďalej poplatky za
elektriku, plyn a vodu vo výške 220 Eur a keďže ona nie je nikde zamestnaná, musí uvedené platiť on aj
keď je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej žijú. Pri svojom výsluchu ďalej uviedol, že v súčasnej

dobe má nového zamestnávateľa a od 09. 10. uzatvoril pracovný pomer s firmou v Hořoviciach v Českej
republike, kedy sa tiež jedná o medzinárodnú kamiónovú prepravu kde on bude pracovať ako vodič,
pričom má dohodnutú výšku mzdy 14.000,-- českých korún brutto a diéty 43 Eur na jeden deň. Potvrdil,
že má vyživovaciu povinnosť ešte k synovi Ľ., ktorý však ukončil už prípravu na budúce povolanie, avšak
jeho vyživovacia povinnosť zatiaľ zrušená nebola, zároveň poukázal na tú skutočnosť, že zaplatil na

maloletého C. 2 krát po 40 Eur z titulu výživného od doby kedy sa maloletý nachádza u svojej matky, tiež
uviedol, že je ochotný platiť výživné vo výške 80 Eur mesačne a zároveň je ochotný prispieť na potreby
maloletého, pokiaľ tento bude mať zvýšené finančné výdavky kúpi mu jednak nejaké veci na oblečenie,
alebo pomôcky do školy, alebo iné potrebné veci.

Opatrovník maloletého na pojednávaní žiadal, aby súd návrhu matky vyhovel, aby rešpektoval vôľu
maloletého žiť u svojej matky.

Maloletý pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 03. 08. 2015 uviedol, že rozhodol sám, že pôjde bývať
k matke a potvrdil aj to, že v súčasnej dobe u matky žije, pričom sa cíti byť v poriadku, poukázal tiež

na to, že by mal začať študovať na Strednej odbornej škole stavebnej v Banskej Bystrici so športovým
zameraním na futbal, uviedol, že vo všeobecnosti má záľuby a to šport, k otcovi má vytvorený dobrý
vzťah, chce s ním byť v kontakte či už telefonickom, ale aj osobnom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, výsluchom maloletého, oboznámením sa so

správami o zárobku matky, otca, správou o výške dôchodku matky, správou Spojenej strednej školy v
Modrom Kameni o výške výdavkov, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 9C 6/2011.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletý bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
24. 08. 2011 č. k. 9C 6/2011-84 zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otcovi a matka bola

zaviazaná prispievať na jeho výživu výživným vo výške 40 Eur mesačne, pričom z výsluchu rodičov,
ako aj samotného maloletého mal súd preukázané, že až do 15. 04. 2015 maloletý C. žil v spoločnej
domácnosti s otcom, pričom od 15. 04. 2015 odišiel bývať ku svojej matke, s ktorou od uvedeného
dátumu žije v spoločnej domácnosti, pričom v spoločnej domácnosti žije aj jeho plnoletý brat Ľ., ktorý
ukončil v školskom roku 2014/2015 Obchodnú akadémiu v Modrom Kameni, je evidovaný na úrade

práce, pričom na uvedeného má otec maloletého vyživovaciu povinnosť a to výživným vo výške 120
Eur mesačne na základe rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 16. 07. 2013 č. k. 3P
9/2012-149, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 07. 01. 2014. Z vykonaného dokazovania mal súd
zároveň preukázané, že obaja rodičia sú zamestnaní, otec maloletého od 09. 10. 2015 pracuje u novéhozamestnávateľa v Českej republike kde vlastne uvedený pracovný pomer v medzinárodnej kamiónovej
doprave u tohto zamestnávateľa on uzavrel dňom 09. 10. 2015, pričom v čase rozhodovania súdu nemal
k dispozícii pracovnú zmluvu, avšak uviedol, že u tohto zamestnávateľa si dohodol mesačnú mzdu vo

výške 14.000,-- Českých korún mesačne, čo v prepočte k Euru predstavuje cca 518 Eur mesačne brutto,
zároveň si dohodol aj diéty a to v dennej výške vo výške 43 Eur na deň, čo za mesiac podľa prepočtu
30 dní krát 43 Eur predstavuje 1.290 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň
preukázané, že otec maloletého do 09. 10. 2015 v podstate pracoval v OS Transport s. r. o., Podvysoká
350, kde podľa potvrdenia o jeho zárobku, zárobok otca predstavoval cca 355 Eur mesačne netto, plus

diéty za mesiace máj až september 2015 činili nasledovne: máj 2015 1.020,56 Eur, jún 2015 1.344,--
Eur, júl 2015 1.089,97 Eur, august 2015 836,98 Eur a september 2015 1.122,11 Eur. Podľa vyjadrenia
otca na pojednávaní dňa 05. 10. 2015 ukončil u tohto zamestnávateľa otec maloletého pracovný pomer
a to dohodou z dôvodu, že u nového zamestnávateľa získal výhodnejšie zamestnanie v medzinárodnej
kamiónovej preprave s lepšou mesačnou mzdou ako aj výškou diét, zároveň z vykonaného dokazovania
súd zistil, že u predchádzajúceho zamestnávateľa OS Transport, Podvysoká 350 za obdobie apríl 2015

otec maloletého dosiahol čistú mzdu vo výške 376,25 Eur a diéty 1.214,27 Eur a za mesiace máj mu bola
vyplatená čistá mzda vo výške 354,84 Eur a diéty vo výške 1.056,33 Eur. Z potvrdenia o zárobku matky
u jej zamestnávateľa Pazz s. r. o., Veľký Krtíš mal súd preukázané, že matka maloletého v súčasnej
dobe dosahuje netto mzdu vo výške cca 380 Eur, táto zároveň poberá aj invalidný dôchodok vo výške
156,80 Eur. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k synovi C. a k plnoletému synovi Ľ.. Zo správy

Spojenej školy v Modrom Kameni súd zistil, že maloletý C. je v školskom roku 2015/2016 žiakom I.
A triedy a v súvislosti so štúdiom na tejto škole vyčíslili výdavky, ktoré v predmetnom školskom roku
predstavujú výške 916,50 Eur a tvoria jednak stravné, cestovné, príspevku do fondu združenia rodičov,
príspevky a platby za knihy a učebné pomôcky, úbor na telesnú a športovú výchovu, príspevok do
triedneho fondu a odborné exkurzie a výlety.

Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 3 O. s. p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je
schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor
prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu, alebo príslušného

orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez
prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne
svoj názor má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konania, v

ktorých sa rozhoduje vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Názorumaloletéhodieťaťamusíbyťvenovanánáležitápozornosťzodpovedajúcajehovekuarozumovej
vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine).

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. V súlade s vyššie

citovaným zákonným ustanovením § 43 ods. 1 Zákona o rodine a § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku vypočul maloletého, ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že chce žiť u matky a s otcom zostane v
kontaktečiužtelefonickomaleboajosobnom.Sprihliadnutímnastanoviskomaloletého,prirozhodovaní
o otázke zmeny umiestnenia maloletého prihliadol teda aj na rozhodnutie a vyjadrenie maloletého.Ním vyslovený názor v súdnom konaní pri rozhodovaní o tejto otázke súd rešpektoval. Zároveň
pri rozhodovaní o otázke komu zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, resp. o vyhodnotení
zmeny umiestnenia maloletého súd dospel k záveru, že za súčasného stavu je potrebné zosúladiť

právny stav so stavom faktickým, keďže už od 15. 14. 2015 maloletý žije v domácnosti matky, je
tam spokojný a zároveň pokiaľ sa týka aj samotného stanoviska otca, súd prihliadol na jeho súhlasné
vyjadrenie v tom smere, že s návrhom na zmenu umiestnenia maloletého súhlasí a tiež rešpektuje názor
samotného maloletého, ktorý on vyslovil a prejavil tým, že začal bývať u svojej matky. Súd nezistil rozpor
záujmov maloletého dieťaťa, pri rozhodovaní o zmene umiestnenia maloletého, keďže bolo nesporne

preukázané, že matka je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, preto potom súd
návrhu matky vyhovel a maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti, s právom maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok.

Pri rozhodovaní o výživnom na maloletého súd vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona.
Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady

práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného
rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku. Zákonná úprava vychádza z
predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov tvorí materiálnu
hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku.
Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od jeho veku, pričom pri deťoch predškolského

a mladšieho školského veku si rodič osobne starajúci o dieťa plní z pravidla vyživovaciu povinnosť
výkonom osobnej starostlivosti. Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna, podľa konkrétnych
okolností prípadu a súd ju musí skúmať predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, od jeho zdravotného
stavu, tiež s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy
na budúce povolanie. K podstatnému zvýšeniu nákladov spojených so vzdelávaním dieťaťa dochádza

najmä v začiatku školského roka, ktorý nevyhnutne vyžaduje zakúpenie nových školských a športových
pomôcok, potrieb v závislosti od zamerania školy, ktorú dieťa navštevuje, prípadne i v závislosti od
mimoškolskej činnosti, ktorej sa dieťa vo voľnom čase venuje. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však
bezprostredne ovplyvnené možnosťami a schopnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti
rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú mieru

potrieb nevyhnutných pre život človeka. Ak to však možnosti a schopnosti rodičov umožňujú, je potrebné
považovať za odôvodnené aj ďalšie potreby dieťaťa, nie len bežné akými sú napríklad zabezpečenie
predovšetkým jeho výživy a ošatenia. V takomto prípade je možné zohľadniť ako odôvodnené potreby
potreby veku a vyspelosti dieťaťa, ktoré zodpovedajú kvalitatívne a kvantitatívne pestrejším nárokom
vytvárajúcim predpoklad na všestranný rozvoj a intelektuálny vývin dieťaťa. Vykonaným dokazovaním

súd zistil, že nastala výrazná zmena pomerov u maloletého a to v tom, že tento sa rozhodol žiť u
svojej matky a to od 15. 04. 2015, pričom od uvedeného obdobia tiež došlo na jeho strane k zmene
pomerov v tom, že od 01. 09. 2015 sa začal pripravovať na budúce povolanie a to štúdiom na strednej
škole, tento navštevuje Strednú odbornú školu, Obchodnú akadémiu v Modrom Kameni, pričom miera
odôvodnených potrieb maloletého sa týmto nepochybne zvýšila, vzrástli výdavky na jeho potreby

spojené s návštevou školy, s dochádzkou do školy, keďže do školy musí každodenne dochádzať a sú
tu aj ďalšie výdavky na jeho ošatenie, obuv, hygienické potreby, ale aj športové vyžitie. Bolo nesporne
preukázané, že od 15. 04. 2015 maloletý C. žije u svojej matky, otec zaplatil na neho výživné vo výške
2 krát po 40 Eur, to je 80 Eur, pričom tento zmenil zamestnanie a od 09. 10. 2015 začal pracovať ako
vodič kamiónu medzinárodnej kamiónovej prepravy v Českej republike, kde podľa jeho vyjadrenia mal

dojednaný zárobok vo výške 14.000,-- Českých korún brutto, čo predstavuje cca 518 Eur mesačne a
zároveň má dojednané diéty na každý deň 43 Eur, čo predstavuje tak ako to už bolo vyššie uvedené
mesačne sumu 1.290,-- Eur. Vyživovacia povinnosť mu zatiaľ neubudla, to znamená, že má vyživovaciu
povinnosť k maloletému C. a plnoletému Ľ., na ktorého musí platiť výživné vo výške 120 Eur mesačne,
súd na túto okolnosť pri rozhodovaní o výživnom na maloletého C. prihliadol, avšak podľa názoru súdu z

príjmu, ktorý on dosahuje u svojho zamestnávateľa, ale aj z príjmu, ktorý dosahoval u predchádzajúceho
zamestnávateľa, ktorý činil cca 350-360 Eur mesačne plus diéty v priemernej výške vo výške 1.200,--
Eur bol on schopný plniť si vyživovaciu povinnosť od apríla tohto roku na maloletého C. vo výške
100 Eur mesačne. Pokiaľ sa týka otca maloletého, je potrebné uviesť, že zmenou zamestnania, resp.
zamestnávateľa došlo u neho k nárastu mzdy, priemernej mesačnej v brutto vyjadrení a tiež došlo aj

k zvýšeniu diét, ktoré poberá otec. Súd neprihliadol pri rozhodovaní o výške výživného na výdavky,
ktoré otcovi vznikajú v súvislosti s platením úverov, ktoré on má, keďže pokiaľ sa týka úveru, ktorý má
jeho partnerka vo výške 23.000,-- Eur a ktorý spláca v podstate on za ňu, jedná sa o investíciu do
nehnuteľnosti, ktorá nie je v jeho vlastníctve. Súd zároveň neprihliadol na námietku otca, že pokiaľ satýka jeho príjmu a tiež diét, ktoré sú mu vyplácané, z uvedeného vlastne hradí svoje výdavky, ktoré on
má v zahraničí a ktoré sú spojené so zabezpečovaním jeho stravovania a ostatných potrieb, ktorých
výška predstavuje podľa jeho vyjadrenia denne 44 Eur na zabezpečenie raňajok, obeda a večere, ďalej

sú to denne 3 Eurá na zaplatenie poplatkov za použitie stredísk pre osobnú hygienu a dva krát po 70
centov na použitie toalety, jednak súd tvrdeniu otca v tomto smere neuveril, keďže po spočítaní týchto
výdavkov by vlastne mu už nezvýšili žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie potrieb domácnosti
tak ako to on uvádza na zaplatenie elektriky, na zaplatenie úveru, na zaplatenie výživného a zároveň i
keď je možné dosvedčiť otcovi, že cestovné náhrady (diéty) nie sú súčasťou mzdy, podľa § 118 ods. 2

Zákonníka práce, avšak z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rodičia maloletých detí
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich majetkových pomerov, je nesporné, že pokiaľ sa týka
majetkových pomerov, ide o všeobecný pojem, pričom mzda je len jednou zo súčastí tohto príjmu a
pokiaľ sa týka majetkových pomerov, tieto vo všeobecnosti predstavujú akékoľvek hodnoty a preto je
súd povinný v rámci majetkových pomerov skúmať nie len mzdu a tiež teda aj existenciu cestovných
náhrad. Súd poukazuje na ustanovenie § 118 ods. 1, 2, Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ

je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie, alebo plnenie
peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu
sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestové náhrady vrátane nenárokových
cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov, alebo obligácii, daňový

bonus, náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca a ostatné. Uvedené ustanovenie
o zložkách mzdy a čo sa za mzdu nepovažuje slúži pre účely výpočtu priemerného zárobku pre
pracovnoprávne účely podľa § 133 a 134 Zákonníka práce, nie však pre účely zisťovania príjmu
od osoby povinnej platiť výživné. Zákon o rodine ukladá súdu v § 62 aj § 75 prihliadať na celkové
majetkové pomery povinnej osoby, nie určovať výživné len z dosahovaného zárobku v zamestnaní,

alebo iného príjmu povinnej osoby. I keby otec maloletého nepracoval, musel by súd pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti prihliadnuť na potenciálne možnosti takejto osoby, s prihliadnutím na uvedené
preto potom súd musel prihliadnuť pri rozhodovaní o výške výživného aj na iné plnenie poskytované
zamestnávateľom otca otcovi, pretože cestovné náhrady tvoria podstatnú zložku príjmu otca, v tejto
súvislosti súd poukazuje, že priemerný mesačný príjem otca, z ktorého je potrebné pri určení jeho

vyživovacej povinnosti vychádzať je súčet jeho priemerného mesačného zárobku, čo predstavuje v
súčasnej dobe cca 520 Eur (mínus odvody, dane) a mesačne vyplácaných cestovných náhrad a to
z dôvodu, že takúto výšku finančných prostriedkov má otec maloletého k dispozícii na uspokojovanie
svojich potrieb a potrieb svojej rodiny aj keď majú cestovné náhrady vyplácané zamestnávateľom
nahradiť zamestnancovi výdavky na stravu v zahraničí, tieto náhrady nie sú účelovo viazané v tom

zmysle, že by ich poberateľ nemohol použiť na iný účel, otec maloletého preto potom môže aj z týchto
cestovných náhrady predzásobiť sa potravinami zo Slovenska pri jeho pracovnej ceste zo zahraničia,
tieto nekupovať v zahraničí a nestravovať sa v reštauračných zariadeniach v zahraničí, ktoré podľa jeho
tvrdenia sú finančne náročné. Preto potom súd bol toho názoru, že s prihliadnutím na celkový príjem
otca maloletého, na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti je on schopný plniť si vyživovaciu povinnosť

vo výške 100 Eur mesačne aj s prihliadnutím na potreby maloletého, ktorý je vo veku intenzívneho
fyzického rastu, pripravuje sa na budúce povolanie štúdiom na strednej škole. Výživné od otca a výživné
od matky, nakoľko táto si neplní svoju vyživovaciu povinnosť len výkonom osobnej starostlivosti, preto
potom zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého. Pokiaľ sa týka splatnosti výživného, súd ustálil
splatnosť tohto výživného počnúc dňom 15. 04. 2015 a to je od doby, odkedy sa maloletý fakticky

nachádza v starostlivosti matky, pričom v tejto súvislosti je nesporná zmena pomerov, pričom aj návrh
matka maloletého podala v uvedený mesiac, teda v mesiaci apríl, preto potom súd určil výživné dňom
kedy sa maloletý vrátil do rodiny matky, pričom za uvedené obdobie ku dňu rozhodnutia súdu vznikol
otcovi maloletého nedoplatok na výživnom a to vo výške 453,30 Eur (po odpočítaní 80 Eur, ktoré otec
zaplatil matke, dva krát po 40 Eur), uvedený nedoplatok súd povolil otcovi maloletého splácať v súlade

s ustanovením § 160 ods. 1 spolu s bežným výživným počínajúc mesiacom október 2015 pod stratou
výhody splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.