Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Cb/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812213672
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7812213672.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovaným: 1.) Š. W., K.. XX.X.XXXX, Z. XX,
XXX XX P. B., 2.) W. W., K.. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX P. B., 3.) W. O., K.. XX.XX.XXXX, Z. XX,
XXX XX P. B., zastúpeným JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom Advokátskej kancelárie Rožňava,
Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 17615,38 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Zaväzuje žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 11.895,35 € istiny s 8,75
% ročným úrokom z omeškania od 12.01.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 350,70

€ súdneho poplatku a 1271,11 € trov právneho zastúpenia, trovy zaplatiť zástupcovi žalobcu TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, všetko v mesačných splátkach po
200 € počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy
do konca toho ktorého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky,
v poradí: istina, úroky, trovy konania.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. až

3. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 17615,36 € istiny, úrok z omeškania vo výške 383,53 €
a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 16403,11 € od 05.05.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 nadobudol pohľadávku voči
žalovaným od postupcu Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade
uzatvorili dňa 30.12.2005 zmluvu č. 0511745338, na základe ktorej im boli poskytnuté peňažné
prostriedky. Žalovaná v 3. rade prevzala na seba ručiteľský záväzok. Žalovaní v 1. a 2. rade si

riadne neplnili svoje zmluvné povinnosti a preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval
na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 17915,38 €, ktorá pozostávala z istiny 16703,11 € a z
úroku z omeškania vo výške 1212,27 € do 10.5.2011. Ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu
Slovenská sporiteľňa a.s. deklarovala, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedená v prílohe zmluvy
bola vygenerovaná bankovým systémom.

Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1. rade uznal záväzok zo zmluvy v dohode o uznaní záväzku

zo dňa 17.12.2011.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz 15Rob/65/2012-37 zo dňa 2.1.2013 podľa žaloby žalobcu. Voči
platobnému rozkazu podali žalovaní v 1. až 3. rade odpor, v ktorom vzniesli námietku premlčanianároku s poukazom na posúdenie premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko sa
jedná o spotrebiteľskú úverovú zmluvu. Namietali skutočnosť, že žalobca neuviedol, kedy nastala
splatnosť úveru, avšak mali zato, že úverová zmluva zo dňa 30.12.2005, na základe ktorej vznikla

žalobcovi pohľadávka postúpená 24.3.2011, bola už v čase postúpenia premlčaná. Ďalej namietali
neplatnosť dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z dôvodu, že žalovaní ani
nemali vedomosť čo je to premlčanie a nemohli platne uznať dlh, o ktorom by mali vedomosť, že je
už premlčaný. Postup žalobcu pri uzatváraní tejto dohody považovali za nekalú obchodnú praktiku.
Žalovanáv3.radenamietalaskutočnosť,žeuznaniezáväzkudlžníkomnemáúčinkyvočiručiteľovipodľa

občianskoprávnych predpisov. Navrhli preto žalobu zamietnuť.

Žalobca v konaní zdôraznil, že pohľadávka proti žalovaným v 1.až 3.rade sa stala splatnou 10.5.2011 na
základe oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a preto nárok žalobcu nie je premlčaný vzhľadom
na podanú žalobu dňa 26.11.2012. Žalobca poukázal na to, že žalovaní v 1.a 2.rade mali poskytnutý úver
vo výške 11617,87 € a tento mali splácať v pravidelných mesačných splátkach po 162,95 € vždy k 20.

dňu v mesiaci počnúc od 20.1.2006 až do 20.12.2015. Žalovaná istina vo výške 16703,11 € pozostávala
z neuhradeného úveru, poplatku za správu účtu a zmluvných úrokov a teda istina predstavovala súčet
položiek bezhotovostného čerpania úveru, zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou a zaúčtovanie riadnych
úrokov s kapitalizáciou znížené o bezhotovostné splátky úveru, ktoré boli uhradené vo výške 3651,60
€. Úrok z omeškania vo výške 1212,27 € bol vypočítaný podľa sadzby dohodnutej v zmluve pre úrok z

omeškania vo výške 26,40 % a bol vypočítaný za jednotlivé dni omeškania.

Žalobca počas konania vzhľadom na námietku premlčania navrhol uzavretie súdneho zmieru, kde by sa
žalovaní v 1. až 3. rade zaviazali uhradiť 11926,44 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 5.5.2012 do
zaplatenia,50%zaplatenéhosúdnehopoplatkua35,42%trovkonania,načovšakžalovaní nepristúpili.

Preto trval na žalobe v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania vo výške 5405,00 €.

Žalovaní v 1. až 3. rade nesúhlasili s podanou žalobou a navrhli ju zamietnuť a priznať náhradu trov
konania. Nesúhlasili s navrhnutým súdnym zmierom, trvali na dôvodoch uvedených v odpore proti
platobnému rozkazu. Trvali na premlčaní celej pohľadávky žalobcu a namietali platnosť akejkoľvek

dohody o uznaní dlhu, pretože žalovaní keď nevedeli o premlčaní, nemá uznanie dlhu za následok
účinky predpokladané v § 558 Občianskeho zákonníka. Namietali splatnosť dlžnej sumy 10.5.2011 na
základe oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru. Mali zato, že nezaplatením jednotlivých splátok
sa stal zročný celý dlh a preto priznanie splátok premlčaného dlhu nie je možné. Žalovaní mali
zato, že nezaplatením splátok sa zrejme stal zročný celý dlh a v čase postúpenia pohľadávky dňa

24.3.2011 je možné dedukovať, že aj v čase postúpenia už bola pohľadávka premlčaná. Zámer žalobcu
dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní
záväzku zo dňa 7.12.2011 je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Uznanie dlhu je preto
právne neúčinné, nakoľko žalovaní nemali vedomosť o premlčaní pohľadávky, ako to vyžaduje § 558
Občianskeho zákonníka.

Súd sa v konaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30.12.2005 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s.
Bratislava a žalovanými v 1. a 2. rade vyplýva, že im bol poskytnutý úver vo výške 11617,87 € s

dohodnutou výškou úrokovej sadzby 11,10 % ročne, s RPMN 5,47 %, s mesačnou splátkou 162,95 €
splatnou k 20. dňu v mesiaci počnúc od 20.1.2006 do 20.12.2015. Podľa článku IV bod 2,3 sa účastníci
dohodli aj na možnej zmene výšky splátok pri zmene úrokovej sadzby, čo bude oznámené dlžníkom.
Podľa článku V bod 3,4 sa účastníci dohodli na použití Obchodného zákonníka.

Z Dohody o ručení uzavretej podľa § 303 Obchodného zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou
a.s. Bratislava a žalovanou v 3. rade vyplýva, že ručiteľ podľa § 303 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa, ktorá vznikla z Úverovej zmluvy zo dňa 30.12.2005 uzavretej
so žalovanými v 1. a 2. rade.

Z oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava zo dňa 16.10.2013 vyplýva, že nedošlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru č. 511745338 zo dňa 30.12.2005, ktorý bol uzavretý so žalovanými v 1. a
2.rade. Z prehľadu transakcií úveru vyplýva, že bola uhradená suma 3651,60 € do 12.2.2008 a suma100 € 26.5.2009 v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava. Nehradené boli splátky úveru od
20.11.2007 do 20.3.2011 a následne bola pohľadávka postúpená 24.3.2011 žalobcovi.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 č. 0568/2011/CE vyplýva, že Slovenská sporiteľňa
a.s. Bratislava postúpila na žalobcu pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 Zmluvy, pričom z prílohy
č. 1 vyplýva, že bola postúpená pohľadávka z úveru č. 511745338, kde boli dlžníkmi žalovaní v 1. a 2.
rade a ručiteľom žalovaný v 3. rade. Z prílohy vyplýva, že zostatok pohľadávky predstavoval 17915,38
€, z čoho istina predstavovala 16703,11 € a úroky z omeškania 1212,27 €. Posledná úhrada vo výške

100 € bola dňa 26.5.2009.

Z oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2011 od Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava, ktoré
boli adresované žalovaným v 1. až 3. rade a podané na poštovú prepravu 28.4.2011 vyplýva, že pôvodný
veriteľ oznámil dlžníkom, že postúpil pohľadávku žalobcovi. Doklad o doručení tohto oznámenia nebol
pripojený.

Zvýzvyžalobcukúhradezodňa26.4.2011prežalovanýchv1.až3.radevyplýva,žežalobcaoznamoval
žalovaným, že mu bola postúpená pohľadávka a že ako nový veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
k 20.4.2011 z dôvodu neplatenia splátok a vyzval žalovaného v 1. rade k úhrade dlhu do 4.5.2011 a
žalovaných v 2. a 3. rade k úhrade dlhu do 10.5.2011. Doklad o doručení tejto výzvy nebol pripojený.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.12.2011 vyplýva, že žalovaný
v 1. rade uznal záväzok v bode 2 listiny na základe Zmluvy č. 5117445338 zo dňa 30.12.2005, kde
pôvodnýmveriteľombolaSlovenskásporiteľňaa.s.atovcelkovejvýške16703,11€(uvedenásumabola
predmetom postúpenia pohľadávky označená ako istina). Zároveň sa zaviazal uhradiť dlh v splátkach

po 800 € s prvou splátkou do 30.1.2012.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti, vzhľadom na námietku premlčania, bola
žaloba zamietnutá a takisto aj v časti uplatnených úrokov z omeškania.

V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli Zmluvu o
splátkovom úvere zo dňa 30.12.2005 a k zmluve pristúpila žalovaná v 3. rade dohodou o ručení.

Z prehľadu splátok úveru vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade si riadne neplnili svoje záväzky zo zmluvy o

úvere a prestali uhrádzať úver počnúc splátkou 20.11.2007 a následne vykonali už len platby 12.2.2008
a 26.5.2009 v celkovej výške 3651,60 €. Žalobca nadobudol pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávkyzodňa24.3.2011,pričompôvodnýveriteľoznamovalžalovanýmv1.až3.radelistomzodňa
12.4.2011, ktorý dal na poštovú prepravu 28.4.2011, resp. 21.4.2011, že postúpil pohľadávku na žalobcu.
Vkonanínebolopreukázanédoručenietohtooznámeniažalovanýmv1.až3.radepredpodanímžaloby.

Tiež bolo preukázané, že pôvodný veriteľ nevyhlásil mimoriadnu splatnosť tohto úveru pred postúpením
pohľadávky ani neodstúpil od zmluvy.

Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 20.4.2011 a vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu dlžnej
sumy do 4.5.2011 a žalované v 2. a 3. rade na úhradu dlžnej sumy do 10.5.2011. V konaní nebolo

preukázané, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo doručené žalovaným v 1. až
3. rade.

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 511745338 zo dňa 30.12.2015 vyplýva z článku V bod 3,4, že sa
účastnícizmluvydohodli,žeichvzájomnéprávnevzťahysabudúspravovaťvzmysle§262Obchodného

zákonníka príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Podľa § 262 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka
(1) Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa
spravuje týmto zákonom.

(2) Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.(3) Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre
ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým
prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto

časťou zákona.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že účastníci si dohodli režim podľa
Obchodného zákonníka vrátane ručiteľského záväzku žalovanej v 3.rade, ktorý vznikol na základe § 303
a nasledujúcich Obchodného zákonníka.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 Obchodného zákonníka
(1) Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj

splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je
potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní,
najmä pri vyhlásení konkurzu.

(2) Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a

použiťnazapočítaniepohľadávkydlžníkavočiveriteľovi,aknazapočítaniebyboloprávnenýdlžník,keby
veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky
voči veriteľovi.

(3) Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný

nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

Podľa § 307 Obchodného zákonníka
(1) Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči
ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

(2) Ak je ručením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením
záväzku, ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením.

(3) Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď

postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.

Podľa § 308 Obchodného zákonníka ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi
práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné
na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

Podľa § 310 Obchodného zákonníka právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva
voči dlžníkovi.

Zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená v zmysle ustanovení § 497 a nasledujúcich Obchodného

zákonníka.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1,2 Obchodného zákonníka
(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla

dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na
základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa článku 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o
splátkovom úvere, bol poskytovateľ úveru oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať
splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a dlžník je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú poskytovateľ úveru určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti a to v prípade, ak je dlžník v
omeškaní so splatením splátok úveru viac ako 10 dní od splatnosti.

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj všeobecných obchodných podmienok je
možné skonštatovať, že účastníci uzavreli zmluvu o splátkovom úvere v zmysle ustanovenia § 497 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka a dohodu o ručení v zmysle § 303 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka, pričom v súlade s § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka sa jedná zároveň o
spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaní v 1. a 2. rade si riadne neplnili svoje povinnosti ohľadom úhrad splátok

úveru a preto sa dostali do omeškania. Veriteľovi teda vzniklo právo, okrem iného, vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Ohľadom každej nezaplatenej splátky úveru začala samostatne plynúť premlčacia
lehota. Pôvodný veriteľ postúpením pohľadávky na žalobcu zmluvou zo dňa 24.3.2011 postúpil právo na
vymáhanie dlžnej sumy na žalobcu, pričom v čase postúpenia pohľadávky táto ešte nebola premlčaná.

Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s dohodnutými všeobecnými obchodnými
podmienkami platnými na zmluvu o splátkovom úvere a preto došlo k zosplatneniu všetkých dovtedy
nesplatených splátok úveru, čo vyplýva z oznámenia o vyhlásení mimoriadne splatnosti úveru k
20.4.2011.

Keďže žalobca v konaní nevedel preukázať doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky ani doručenie
výzvy k úhrade a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalovaným v 1. až 3. rade a títo namietali,
že by im pôvodný veriteľ, resp. žalobca pred podaním žaloby uvedené listiny doručili, súd mal zato, že
najskôr uvedené listiny boli žalovaným v 1. až 3. rade doručené dňa 11.1.2013, keď im súd doručil žalobu
a prílohy obsahujúce aj tieto listiny. Žalovaní v 1. až 3. rade sa teda najneskôr v tento deň dozvedeli

o postúpení pohľadávky a tiež o tom, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a že boli vyzvaní
na plnenie zostatku dlhu a preto od nasledujúceho dňa, teda od 12.1.2013 sa žalovaní v 1. až 3. rade
dostali do omeškania. Preto súd od tohto dňa priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8,75
% ročne z dlžnej sumy a to v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu a dlžníkmi sú spotrebitelia, úroky z omeškania boli priznané do výšky

ustanovenej podľa občianskeho práva.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka uprednostňuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka
v spotrebiteľských zmluvách aj v prípade, keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Preto
súd pre posúdenie otázky námietky premlčania nároku žalobcu uplatnenej žalovanými v 1. až 3. rade

použil ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa Zmluvy o splátkovom úvere žalovaní v 1. a 2. rade mali uhrádzať splátky k 20. dňu toho ktorého
mesiaca až do 20.12.2015. Žalobca podal žalobu dňa 30.11.2012 a vzhľadom na vznesenú námietku

premlčania všetky neuhradené splátky splatné tri roky pred podaním žaloby boli premlčané a teda
nepremlčané ostali splátky splatné dňa 20.12.2009 a všetky nasledujúce. Súd preto dospel k záveru,
že povinnosťou žalovaných v 1. a 2. rade bolo uhradiť splátky za obdobie od 20.12.2009 do 20.12.2015
mesačne po 162,95 €, čo predstavuje 11895,35 € (73 splátok x 162,95 € ). Preto súd zaviazal žalovaných
v 1.a 2.rade a žalovanú v 3.rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi všetky nepremlčané splátky

zostatku úveru, u ktorého došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a žalovaní v 1.až 3.rade sa o tom
najneskôr dozvedeli 11.1.2013, keď prevzali žalobu a listinné dôkazy.Čo sa týka žalobcom predloženej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
podpísanú žalovaným v 1.rade dňa 17.12.2011, nedošlo ňou k účinnému uznaniu záväzku s následkami
predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Súd dospel k záveru, že konanie žalobcu, ktorým dal

podpísať Dohodu zo dňa 17.12.2011 je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože žalobca využitím mylných informácii dosiahol uznanie
dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď žalovaný v 1.rade zrejme nemal vôbec vedomosť a
ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Úmyslom žalobcu bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie
na úkor nevedomosti žalovaného ako spotrebiteľa. Súd takéto konanie považuje za nekalú obchodnú

praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie považuje aj za konanie v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom
žalobca postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uznanie záväzku ako nekalej
obchodnej praktiky žalobcu je neplatné a preto súd prihliadol na námietku premlčania a nepriznal
žalobcom uplatnené nároky z titulu jednotlivých splátok, ktorých splatnosť nastala pred 30.11.2009.

Naviac žalovaní v 1. a 2. rade dlh neuznali, takže voči nim by uznanie dlhu žalovaným v 1. rade nebolo
účinné.

Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, t.j. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere, (ďalej len „zákon

č. 634/1992 Zb.“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 31. decembra 2007, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), sa na účely tohto zákona rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a

bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú

v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia
doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti
rozhodnutia alebo po uznaní.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd považuje za

nepochybné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o úvere, ktorá
je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné
práva a povinnosti účastníkov ako zmluvných strán sa preto spravujú ustanoveniami § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci súd zároveň dospel k záveru, že nakoľko žalovaní v 1. a
2. rade vystupovali v danom prípade pri podpise zmluvy ako fyzické osoby, ktoré úverom zabezpečovali

svoje potreby, teda ako spotrebitelia, zatiaľ čo právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, pričom išlo o formulárovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je
pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vpisujú iba meniace sa údaje, a teda jej obsah
nemohli žalovaní podstatným spôsobom meniť, respektíve ovplyvniť, je predmetná Zmluva o splátkovom
úvere svojím charakterom zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia

§ 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ako osobitný zmluvný typ, avšak obsahuje určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy uzavreté
či už podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené a tiež so
zreteľom na skutočnosť, že hoci ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere výslovne neuvádzalo zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu,

v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. treba za spotrebiteľskú
zmluvu považovať každú zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, ako aj s ohľadom na
povahu zmluvných strán, súd ustálil, že v danom prípade došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

Za tohto stavu, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou je v danom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je vo
vzťahu k zmluve o úvere Obchodný zákonník, je potom nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o

spotrebiteľských úveroch (napríklad uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.09.2014, sp. zn.
6Co/139/2013). To znamená, že jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore
s úpravou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver,
predmetná Zmluva o splátkovom úvere musí mať aj náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch.

Preto súd pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovanými v 1., 2. a 3. rade ako
aj pri aplikácii citovaného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého by súd v
danej veci ako v spotrebiteľskej veci musel ex offo, t.j. aj bez námietky účastníka konania, prihliadnuť na
premlčanie nároku žalobcu, vychádzal s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
z právnej úpravy inštitútu premlčania obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Predmetná vec je totiž

spotrebiteľským úverom, na ktorý musí dopadať regulovaná osobitná právna úprava tak zákona o
ochrane spotrebiteľa, ako i Občianskeho zákonníka. Musí byť preto v súlade s princípom ochrany
spotrebiteľa, ak v prípade duplicitnej právne úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu občianskeho práva, a nie podnikateľského práva. Použitie nevýhodnejšiehopodnikateľského práva, a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania by
totiž v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepochybne predstavovalo zhoršenie
postavenia spotrebiteľa. Uvedenému záveru nasvedčuje aj novoprijatá právna úprava § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka, podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. Hoci je táto úprava účinná až od 1. apríla 2015, súd ju použil ako interpretačnú
pomôcku pri aplikovaní jednej z dvoch vyššie uvedených právnych úprav premlčania. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je na uplatnenie práva ako na uplatnenie práva

zo spotrebiteľskej zmluvy potrebné aplikovať úpravu Občianskeho zákonníka, teda trojročnú premlčaciu
dobu.

Výrok o priznaní splátok na úhradu dlhu sa opiera o ustanovenie § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na výšku dlžnej sumy a možnosti a schopnosti žalovaných a tiež ochotu žalobcu pripustiť
splátky, ak by bol uzatváraný súdny zmier, súd dospel k záveru, že umožní žalovaným splatiť dlh v

splátkach, avšak pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek z nich.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca sa v konaní pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia 17615,38 € istiny s úrokmi z
omeškania. Súd žalobe vyhovel ohľadom istiny, čo do výšky 11895,35 €. Úspech žalobcu v konaní
predstavuje 67,50 % a úspech žalovaných v 1. až 3. rade 32,50 %. Pomerný úspech žalobcu teda
predstavuje 35 %. Preto v tejto výške súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Žalobca si uplatnil trovy konania vo výške 5405,00 €, ktoré pozostávali zo súdneho poplatku vo výške
1056,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 4348,50 €. Trovy právneho zastúpenia vyčíslil
nasledovne:

· Prevzatie a príprava zastúpenia, 20.11.2012, 336,94 € + 7,63 € RP,
· Pokus o zmier, 12.11.2012, 336,94 € + 7,63 € RP,
· Žaloba vo veci, 20.11.2012, 336,94 € + 7,63 € RP,
· Vyjadrenie k odporu, 12.02.2013, 336,94 € + 7,81 € RP,
· Vyjadrenie zo dňa 09.07.2013, 336,94 € + 7,81 € RP,

· Účasť na pojednávaní 17.07.2013, 336,94 € + 7,81 € RP,
· Účasť na pojednávaní 19.03.2014, 336,94 € + 8,04 € RP
· Účasť na pojednávaní 25.04.2014, 84,24 € + 8,04 € RP,
· Návrh súdneho zmieru 16.12.2014, 336,94 € + 8,04 € RP,
· Účasť na pojednávaní 21.09.2015, 336,94 € + 8,39 € RP,

· DPH 20 % z odmeny 623,34 €,
· Odmena spolu: 3740,04 €,
· RP spolu: 94,60 €,
· Cestovné na pojednávanie 17.07.2013, vlak Košice-Rožňava a späť, 2 x 3,80 €, spolu 7,60 €.
·Cestovnénapojednávania19.03.2014,25.04.2014a21.09.2015,spolu408km(1cesta68km)x0,183

€/1 km = 74,66 € základná náhrada + náhrada za spotrebované PHM, priemerná spotreba 5,0 l/100 km
x 408 km = 20,40 l x 1,20 € /1 l = 99,14 € + 20 % DPH 19,83 € = 118,97 € náhrada za motorové vozidlo.
· Náhrada za stratu času 17.07.2013, 6 polhodín x 13,01 € = 78,06 €,
· Náhrada za stratu času 19.03.2014 a 25.04.2014, 2 x 6 polhodín x 13,40 € = 160,80 €,
· Náhrada za stratu času 21.09.2015, 6 polhodín x 13,98 € = 83,88 €,

· DPH 20 % = 64,55 € - náhrada za stratu času spolu: 387,29 €.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou 655/2004 Z.z. a dospel k
záveru, že v časti odmeny si žalobca nesprávne účtoval niektoré úkony a preto neboli priznané.Hodnota jedného úkonu z predmetu sporu bola určená správne vo výške 336,94 €. Žalobca si nesprávne
účtoval za úkon pokus o zmier, nakoľko takýto úkon ustanovenie § 14 citovanej vyhlášky v platnom

znení ku dňu vykonania úkonu nepozná. Pri úkone účasť na pojednávaní dňa 19.03.2014 si žalobca
uplatňoval náhradu za celý úkon, pričom pojednávanie bolo odročené bez prejednania a preto za tento
úkon žalobcovi patrí náhrada len vo výške jednej štvrtiny podľa § 14 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky
v sume 84,23 €. Pri úkone účasť na pojednávaní 25.04.2014 si účtoval sumu 84,24 €, pričom správne
má byť 84,23 €. V ostatnej časti si žalobca trovy konania pozostávajúce z odmeny, resp. z hotových

výdavkov v časti cestovného a náhrady za stratu času uplatnil správne.

Preto súd dospel k záveru, že žalobcovi by patrila pri 100 % úspechu náhrada trov za 7 úkonov právnej
pomoci vo výške 2527,04 € + 71,20 € RP + 20 % DPH = 3117,89 € + cestovné s DPH 126,57 € + náhrada
za stratu času s DPH 387,29 € = 3631,75 €.

Pomerná časť náhrady trov konania patriaca žalobcovi vo výške 35 % zo sumy 3631,75 € predstavuje
1271,11 €.

Žalobca celkovo uhradil súdny poplatok vo výške 1002,00 € a preto mu patrí pomerná časť náhrady
súdneho poplatku vo výške 35 %, čo predstavuje 350,70 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.