Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2012

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/134/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203225
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2012:2712203225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o.,

so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený splnomocnencom: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: B.
F., nar. XX.XX.XXXX, G. T. č. XXX, XXX XX G. T., štátny občan SR o zaplatenie sumy 248,95 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboupodanouna súdedňa4.5.2012domáhal,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplatenie
sumy 248,95 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 12.6.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania.
V žalobe uviedol, že žalovaná suma predstavuje neuhradenú faktúru v súvislosti s uzavretou zmluvou

o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu, na základe ktorej sa
žalovaný zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom
cenníku. V prípade nedodržania povinností sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška
bola dohodnutá v zmluve - dodatku. Žalovaný bol sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená
z prevádzky. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe uzavretej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 16.12.2011 s právnym predchodcom Slovak Telekom, a.s. Bratislava.

Žalovaný so žalobou súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrou, všeobecnými

podmienkami, cenníkom služieb a zistil tento skutkový stav veci:

Účastníci /resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný/ uzavreli dňa 27.10.2005 Zmluvu o pripojení
s dodatkom k zmluve zo dňa 27.10.2005 o poskytovaní elektronických komunikačných služieb v
zmysle Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a podľa dodatku sa účastníci dohodli
na aktivácii programu služieb, s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 7.500,- Sk, t.j.248,95 eur, kúpou MT maximálne za kúpnu cenu 1,- Sk vrátane DPH. Žalovaný sa zaviazal v bode
1 písm. c) dodatku riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje
povinnosti v súlade so zmluvou a všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete. Podľa bodu 2. dodatku sa žalovaný
zaviazal po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť sa takého
konania a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení
odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení. Podľa bodu 5. dodatku v prípade
porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1

písm. c) alebo v bode 2, 3, 4 alebo v bode 3 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok
alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo
strany podniku, je žalovaný povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke dodatku. Podľa
čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok sa žalovaný zaviazal, že SIM kartu nebude využívať a ani
neumožní jej využívanie na poskytovanie tretím osobám, bude využívať výlučne v MT, ktorý nebude
inštalovanývzariadenípripojenomnainúsieťelektronickejkomunikácie,nebudeinštalovanávzariadení

umožňujúcom prepojenie VTS spoločnosti s inou sieťou. Podľa čl. bod 5.2 písm. a) až c) sa žalovaný
zaviazal používať služby iba podľa zákona, zmluvy a všeobecných podmienok, uhrádzať cenu za
využívanie služieb v súlade so zmluvou a platným cenníkom, používať iba telekomunikačné zariadenia
spĺňajúce požiadavky podľa osobitných právnych prepisov.

Podľa predloženej faktúry žalovaný nezaplatil fa č. 7904804365 splatnú do dňa 11.6.2009 ako

fakturovanú zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur.

Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 17.8.2012 poukázal na to, že zmluvná pokuta
nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému. Žalovaný nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým
aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby,

bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čím žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keby prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu
viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu
žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu. Účelom dojednanej zmluvnej pokuty
bolo paušalizovanie náhrady škody a je sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas

uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky.
Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného vzniká na strane právneho predchodcu žalobcu
škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu.
Zmluvná pokuta plní aj funkciu prevenčnú, musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota
výhody. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že

hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti
a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť dostatočne kvalifikovaná na to, aby svoj
účel splnila. Otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať v čase kedy vznikal
zmluvnú vzťah. Žalovaný mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty tým, že mal možnosť výberu
do akého zmluvného vzťahu vstúpi a mal možnosť výberu medzi zmluvou bez kúpy akciového telefónu

alebo s kúpou akciového telefónu, čím mal pri dohodnutí výšky zmluvnej pokuty značnú účasť a nie je
pravdou, že nemal možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť. V súvislosti s primeranosťou zmluvnej
pokuty poukázal na ustanovenie § 3a ods. 3 Nar. vl. 87/1995 Z.z., keď si žalobca neuplatňuje žalobcu
bola zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne umožňovalo uvedené ustanovenie. V prípade
neuznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty poukázal na to, že právnemu predchodcovi spôsobená

skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia, na ktorú
náhradu škody má žalobca od žalovaného nárok. Hodnota telekomunikačného zariadenia bola 215,43
eur a hodnota dotácie právneho predchodcu žalobcu do jeho kúpy bola 215,40 eur.

Podľa § 42 ods. 1, písm. a), ods. 4, písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,
podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie

doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri
vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľazmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1, ods. 5, písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o

pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podnik
môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní
po dni splatnosti.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné

obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 52 ods. 1 OZ /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 23a Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa§ 53 ods. l, 2, 3, 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský
vzťah titulom uzavretej zmluvy o pripojení. Súd posúdil právny vzťah účastníkov v zmysle hore
citovaných ustanovení zákonov účinných v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, v ktorom bola

dohodnutá doba viazanosti, povinnosti žalovaného a výška zmluvnej pokuty. Predmetom konania je
žalobný návrh na zaplatenie fakturovanej zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur. Zmluvná pokuta bola
žalovanému uložená z dôvodu neplnenia si svojej povinnosti, a to riadne a pravidelne realizovať zmluvné
dobíjanie v zmysle čl. 1 písm. d) dodatku.

Zmluvabolauzavretámedziúčastníkmivzmysleustanovenia§43Zák.č.610/2003Z.z.oelektronických

komunikáciách, ktorá patrí medzi tzv. zmluvy spotrebiteľské podľa § 52 a nasl. OZ.

Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd posúdil
nárok žalobcu uplatnený titulom dojednanej výšky zmluvnej pokuty v súvislosti s tým, či sa nejedná
o podmienku neprijateľnú. Zmluva o pripojení je zmluvou občianskoprávnou, pričom vzťah medzi
Občianskym zákonníkom a Zák. č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a predpisu

osobitného. Dodatok zmluvy o pripojení bol uzavretý v čase, keď Slovenská republika transformovala do
právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany
je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá v nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom,
a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva, ľahšiu dostupnosť právnych služieb, orientáciu na

trhu, možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv.
Zmluvné podmienky v rámci spotrebiteľských zmlúv nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky.
Dojednaná zmluvná pokuta musí v rámci spotrebiteľského vzťahu obstáť v rámci súdnej kontroly so

zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskejzmluvyavneposlednomradeajsozreteľomnasankcionovaniezanesplneniepovinností
na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou
Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V danom právnom vzťahu
spotrebiteľskej zmluvy treba dbať na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu
súkromnéhoprávazvlášťpriosobitnechránenýchspotrebiteľskýchvzťahoch.Žalobca/resp.jehoprávny
predchodca/ ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv,

ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. Toto platí aj
pre zmluvnú pokutu. Žalobca sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty v paušálnej výške bez ohľaduna to, o aké zmluvné porušenie ide a hrozba zmluvnej pokuty existuje podľa hore citovaných bodov
dodatku a všeobecných podmienok pri akomkoľvek porušení. Žalobca uplatňuje sankciu v podobe
zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, vo výške, ktorá je nezmenená a bez

ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Svedčí o tom aj znenie bodu 3 dodatku, keď
sa uvádza, že v prípade porušenia zmluvných povinností a v zátvorke poukazuje najmä na hociktorú
povinnosť v bode 1 písm. c) dodatku alebo v bode 2, 3, 4 dodatku, pričom v konkrétnom tomto konaní
žalobca poukázal na to, že žalovaný porušil podmienku, keď včas a riadne pravidelne neuhrádzal
cenu za poskytnuté služby. V danom konaní bola na základe dodatku k zmluve zo dňa 27.10.2005

dohodnutádobaviazanosti24mesiacov,ktoráuplynuladňa27.10.2007ažalovanýsadopustilporušenia
povinnosti nezaplatením služieb od 22.3.2008 do 23.7.2008 (o čom predložil žalobca faktúry), teda po
uplynutí doby viazanosti. Uvedená zmluvná podmienka takto poškodzuje spotrebiteľa a neprimeranosť
sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom. Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ v čase
uzavretia dodatku síce neobsahovalo znenie, z ktorého by vyplývalo, že neprimerane vysoká zmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania, ale pre účely posúdenia

prípadného nekalého charakteru zmluvnej pokuty hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z
konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných podmienok, ale tiež zo všeobecného
zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré tvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa
ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v znení ako bola dojednaná
zmluvná pokuta v súvislosti s porušením povinností na strane žalovaného je podmienkou neprijateľnou,

teda absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa. Súd preto žalobný návrh zamietol. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že
bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku / rozsudok
Okresného súdu Prešov č.k.17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2Co/137/2010, Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad

Topľou č.k.11C/184/2011-82 a iné/. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa. I keď bola predmetná zmluva o pripojení uzavretá pred vydaním právoplatných rozhodnutí o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v časti zmluvnej pokuty a teda nemohol sa už dodávateľ dodatočne v

konkrétnejzmluvevzdaťpoužitiatejtopodmienky,nemáprávodomáhaťsaplneniaztakejtoneprijateľnej
podmienky, pretože je absolútne neplatná.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so

všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. aby sa dosiahla faktická
rovnosť,jetomožnédosiahnuťlenvonkajšímzásahom/rozs.MostazaJclaro,C168/05,bod25,Océano
Grupo Editorial SA C 240/98-C244/98/.

K námietke údajného individuálneho vyjednaní zmluvnej pokuty súd poukazuje na to, že zmluva o

pripojení aj jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá
súdna kontrola. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany dodávateľa naformulovaná bez možnosti jej
zmeny zo strany spotrebiteľa.

K námietke významu zmluvnej pokuty, súd nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani je dojednania,
ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, ktorá je inštitútom súkromného

práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Právny predchodca žalobu ponúka
žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred
pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu,ktorú žiada zaplatiť žalobca od žalovaného ako spotrebiteľa a to v paušálnej výške bez ohľadu na
to, o aké zmluvné porušenie ide, hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné
pokuty neobchádza ani aspekt určitosti. Takto formulovaná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je

objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných
strán.

Žalobca ďalej poukázal na to, že v prípade nedôvodnosti žaloby titulom uplatnenej zmluvnej pokuty,
je dôvodná žaloba titulom náhrady škody vo výške rozdielu medzi predajnou a trhovou cenou v sume
165,64 eur. V predmetnom konaní si žalobca evidentne uplatnil nárok zo zmluvnej pokuty, ktorá bola
písomne dohodnutá a je samostatným predmetom konania. Ide o návrh na plnenie zo zmluvy v zmysle

ustanovenia § 80 písm. b) O.s.p.. Právo na náhradu škody je pre zmenu právom z porušenia práva, keď
sú zákonom dané predpoklady zodpovednostného vzťahu iné ako v prípade práva zo zmluvy. Súd má
za to, že nie je dôvod na vyvodenie konzekvencii k inej ako dohodnutej kúpnej (maximálnej - uvedené
v zmluve) cene 1,- Sk, pre ktorú sa operátor dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky rozhodol. Inú
ako predajnú cenu zaplatenú pri uzavretí kúpnej zmluvy súd nepovažuje z hľadiska záväzku žalovaného

za relevantnú. Skutočnosť, že žalovaný využíval výhody paušálneho vzťahu je rovnako bezvýznamná,
pretože využíval služby žalobcu a dopustil sa porušenia až v druhom roku viazanosti tým, že nerealizoval
dobitie a dovtedy služby využíval a prispel žalobcovi na jeho náklady.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhol a z obsahu spisu mu žiadne trovy

nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej

viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)