Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/401/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112236944
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112236944.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného
spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o. so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava proti žalovanému: V. C.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX S., o zaplatenie 610,88 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanému sa p o v o ľ u j e zaplatiť žalobcovi sumu 610,88 € uloženú mu na zaplatenie rozsudkom
Okresného súdu Prešov č.k. 9C/401/2012 - 29, právoplatným dňa 29.3.2013, v mesačných splátkach
vo výške 20 € splatných vždy do 25. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym
mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a

to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 36,50 € v prospech jeho právneho
zástupcu ERASMUS LEGAL, s.r.o. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 13.2.2013 vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie 610,88 € s tým,
že túto sumu povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 10 €. Zároveň rozhodol, že
trovy konania účastníkom nepriznáva.

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 19Co/81/2013-43 zo dňa
10.12.2013 vyššie uvedený rozsudok zrušil v časti týkajúcej sa povolenia splátok vo výške 10 € mesačne
a vo výroku o trovách konania. V tejto časti bol rozsudok vrátený súdu I. stupňa na nové konanie a
rozhodnutie.

V zmysle pokynov krajského súdu procesný súd zisťoval majetkovú situáciu žalovaného a zistil, že tento
pracuje iba na dohodu o vykonaní práce, pričom jeho priemerný čistý mesačný zárobok je cca 45 €.

Zároveň žalovaný predložil potvrdenie úradu práce, že nepoberá dávku ani príspevky v hmotnej núdzi a
zároveň potvrdenie sociálnej poisťovne, že nepoberá dávku v nezamestnanosti. Žalovaný ďalej predložil
súdu potvrdenie úradu práce, že poberá rodinné prídavky na 5 detí spolu vo výške 203,20 €. Zároveň
žalovaný uviedol, že ďalším príjmom jeho rodiny je materská, ktorú poberá jeho manželka.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. - Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.Ak súd povolí plnenie v splátkach, musí vždy presnejšie určiť ich výšku a podmienky splatnosti, a aj
tento výrok musí náležite odôvodniť. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú
povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť

žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia
jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom
ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na
osobné pomery žalobcu príliš ťaživé.

Súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nie je schopný dlžnú sumu
zaplatiť naraz. Súd musel brať do úvahy, že jeho príjmom je iba odmena z dohody o vykonaní práce
predstavujúca sumu 45 € mesačne, pričom sa spolu s manželkou starajú o 5 maloletých detí. Bývajú v
rodinnom dome, ktorý patrí rodičom žalovaného, pričom mesačný výdavok len na energie predstavuje
sumu 140 €. Potom zohľadniac minimálne náklady na 5 maloletých detí a 2 dospelých (strava, hygiena,
oblečenie a pod.), je zrejmé, že sociálne resp. štátne dávky nepostačujú na to, aby žalovanému bola

uložená povinnosť zaplatiť dlžnú sumu jednorazovo. Žalovaný prejavil vôľu zaplatiť dlžnú sumu v 20 €
mesačných splátkach a súd má za to, že vzhľadom na zistené majetkové a sociálne pomery, je táto suma
primeraná a maximálna, ktorú na zaplatenie možno žalovanému uložiť. Vzhľadom na osobu žalobcu má
súd ďalej za to, že zaplatenie jeho pohľadávky v splátkach ho žiadnym spôsobom nepoškodí.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 36,50 €.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M
Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je

povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné

na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý

mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré

síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.“

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcomdochádzavzorovoužalobou,vktorejsameniaibaidentifikačnéúdaježalovanejstranyadlžnej
sumy. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.

dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej

individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti

so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa

preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“
Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.