Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214010421
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor XXXŠulák

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214010421.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti C. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207

odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 27. mája 2015 pred samosudcom JUDr. Tiborom
Šulákom takto

r o z h o d o l :

Obvinená: C. Y., narodená dňa XX. XX. XXXX v Komárne, trvale bytom R., t.č. na neznámom mieste,

sa uznáva za vinnú, že

hoci jej z ustanovenia § 62 a nasledujúce Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje
nezaopatrené deti syna N. Y., narodeného XX. XX. XXXX, a dcéru T. Y., narodenú XX. XX. XXXX, ktoré
boli v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Komárno, spisová značka 7P/101/2012-20 zo 17. 07. 2012,

s právoplatnosťou dňom 01. 08. 2012 zverené do osobnej starostlivosti otcovi oboch detí N. Y. staršiemu
a zároveň bola obvinená zaviazaná prispievať na ich výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy
aktuálneho životného minima na každé dieťa, počnúc od 01. 08. 2012, ktoré výživné mala platiť vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca detí N. Y., bytom R., Ulica XX. B. číslo XXXX/XX,
túto svoju zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplnila od 1. apríla 2012 až do 27. 05. 2015,
hoci počas uvedeného obdobia obvinená nebola v evidencii ani úradu práce v zozname záujemcov
o prácu, nepoberala žiadne dávky sociálneho zabezpečenia a ani Sociálna poisťovňa neeviduje u

nej žiadneho zamestnávateľa, ani pracovný pomer, obvinená žije už po dlhšiu dobu na neznámom
mieste, pravdepodobne v cudzine, počas celej doby zavineného neplatenia výživného nevyvinula ani
minimálne úsilie k tomu, aby aspoň čiastočne prispela na výživu svojich detí, pričom v rámci riešenia
predbežnej otázky mala a mohla prispievať na ich výživu počas celej doby zavineného neplatenia
výživného najmenej vo výške súdneho rozhodnutia aj o výživnom, ktorou bola do 30. 06. 2012 suma vo
výške 26,- EUR, do 30. 06. 2013 suma vo výške 26,65 EUR, do 30. 06. 2014 a od 30. 06. 2014 je to
suma vo výške 27,13 EUR na jedno dieťa, a hoci otec oprávnených detí poberal od 01. 08. 2012 až do

27. 05. 2015 od príslušného úradu práce náhradné výživné v rozsahu vyživovacej povinnosti obvinenej,
tá v období od 1. apríla 2012 až do 27. 05. 2015 zaostala na výživnom na syna a dcéru sumou vo výške
1.799,41 EUR, ktoré dlhuje otcovi detí N. Y. staršiemu a od 25. 09. 2014 až do 27. 05. 2015 synovi N.
Y. mladšiemu sumou 217,04 EUR,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,

čím spáchala,

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona.

Za tosa odsudzuje

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaná C. Y. v štádiu prípravného konania vypočutá nebola, nakoľko sa nepodarilo zistiť miesto jej
pobytu. Preto súd konal ako proti ušlej.

V štádiu prípravného konania, aj na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia.

Na hlavnom pojednávaní svedok N. Y. uviedol, že obžalovaná si neplnila svoju vyživovaciu povinnosť
voči spoločným deťom od roku 2012, a to od tej doby, ako on dostal tieto deti súdnou cestou. Rozviedli
sa v roku 2008. Od roku 2008 do roku 2010 boli ich spoločné deti u bývalej manželky, následne boli
zverené švagrovi a švagrinej. Od roku 2012 sú deti zverené jemu. Výška výživného pre obžalovanú bola
stanovená tak, že je to 30 % zo životného minima na každé dieťa. Toto rozhodnutie nebolo zmenené,

deti chodia stále do školy, jeho syn už mal 18 rokov v septembri 2014, tento ešte stále študuje na G.
G.N. v T. F.. O obžalovanej nevie vôbec nič už asi 5 rokov, nevie ani to, kde sa zdržiava. Od švagra
počul, že naposledy išla za robotou do Nemecka, či sa tam ale zdržiava, to nevie, táto informácia bola
spred 5 rokov, od tej doby o nej nič nevie. Dcéra zvykla telefonovať na telefónne číslo, ktoré mala bývalá
manželka, to sa vyplo a od tej doby už žiaden kontakt s ňou nebol. Od úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny poberal náhradné výživné za celý čas, odkedy ona neplatila výživné. V súčasnosti poberá už aj
jehosynnáhradnévýživné,nakoľkouždovŕšil18rokov,alestálechodídoškoly.Deťomvedelzabezpečiť
všetko čo potrebovali, aby netrpeli núdzou. V súčasnosti pracuje v W. D. na Ulici XX. B. XX v R., robí
tam údržbárske práce. Jeho dcéra T. ešte chodí do F. D. v R., po jej ukončení mieni ísť študovať na
hotelovú školu do Nových Zámkov.

Svedok N. Y. mladší na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypovedať bude i napriek tomu, že obžalovaná
je jeho matka. Ďalej uviedol, že o matke nevie nič od tej doby, odkedy ich nechala, čo bolo asi pred
3 rokmi, on na ňu nemal kontakt, a to ani na mobilný telefón, nemá ani vedomosť, kde by sa mohla
zdržiavať. S rodičmi svojej matky nie je veľmi v kontakte, zvykne sa s nimi stretnúť, naposledy sa s nimi
stretol asi pred mesiacom. Ani oni nevedia, kde sa jeho matka zdržiava. Od svojej matky nedostal nič,

nejaké peniaze dostáva od otca, náhradné výživné poberá jeho otec. V súčasnosti ešte chodí do školy,
študuje murárske práce. Je to 3-ročná škola, ktorú bude tento rok končiť.

Z rozsudku Okresného súdu Komárno, spisová značka 12P/187/2010 vyplýva, že maloletá M. Y. bola
zverená do náhradnej osobnej starostlivosti I. D., pričom matka dieťaťa bola zaviazaná na platenie
výživného, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Rozsudkom

Okresného súdu Komárno, spisová značka 6C/128/2007 bolo manželstvo C. Y. a N. Y. rozvedené.
Maloletá T. Y., ako aj maloletý N. Y. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol
zaviazaný na platenie výživného, a to na každé dieťa sumou 702,- Sk. Ďalším rozsudkom, spisová
značka 12P/149/2010 bol maloletý N. Y. zverený do náhradnej starostlivosti D. Y., pričom matka dieťaťa
bolazaviazanánaplatenievýživnéhonamaloletéhoN.mesačnesumou30%zosumyživotnéhominima

a takou istou sumou bol zaviazaný aj otec. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Komárno, spisová
značka 7P/101/2012 zo dňa 17. 07. 2012 boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti otca, pričom
matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu mesačne sumou po 30 % zo sumy životného minima.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01. 08. 2012. Vykonateľný sa stal 16. 08. 2012.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania upravil súd skutok tak, že v jednej časti, a to od

dovŕšenia veku 18 rokov maloletého N. Y., a to od 25. 09. 2014 do 27. 05. 2015 je zaostalá obžalovaná
na výživnom dospelému synovi.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sa skutok stal tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a že tento skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinuzanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona. Obžalovaná
totiž po dlhšiu dobu si neplnila svoju vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom. Obžalovaná sa nezdržiava
na území Slovenskej republiky, jej pobyt nie je známy. Ani prostredníctvom jej najbližšej rodiny, teda jej

rodičov a súrodencov sa nedalo zistiť, kde sa zdržiava. O tom, že má vyživovaciu povinnosť, obžalovaná
vedela a je zrejmé, že sa tejto vyhýba práve spôsobom, že nedá vedieť o sebe, kde sa zdržiava. Zo
správ od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že N. Y. poberal dávky na tieto deti za jednotlivé
mesiace obdobia, keď obžalovaná si neplnila vyživovaciu povinnosť. Taktiež poberal náhradné výživné
na obe deti až do veku plnoletosti syna, ktorý od dovŕšenia plnoletosti až do vyhlásenia rozhodnutia

poberal náhradné výživné od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľky, jej pomery a
možnosť jej nápravy.

Obžalovaná sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava. Podľa vyjadrenia Mestskej polície
Hurbanovo je už 5 rokov nezvestná, nemajú vedomosť, kde by sa mohla zdržiavať. Komisiou pre verejný

poriadok, ani mestskou políciou nebola riešená. V registri trestov nemá záznam.

Súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že pred spáchaním skutku viedla riadny život.

Hodnotiac uvedené skutočnosti mal súd za to, že k splneniu účelu trestu u obžalovanej bude potrebný
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Pretože obžalovaná nebola v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto skutku vo výkone trestu

odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd ju pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.