Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225753
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112225753.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova

25, IČO: 35807598, zastúpený zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Grösslingova
4, proti žalovanému: Slovenská republika, v konaní zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd
rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 285,64 eur, a to z titulu náhrady

majetkovej škody v sume 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 110,64 eur. Žalobca si v žalobe zároveň
uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že majetková škoda a nemajetková ujma
mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín.

Vo svojej žalobe uviedol, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade
s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere, navrhol
písomným podaním, spísaným procedurálnym postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu ako oprávnený navrhol vykonať pre

svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 3000012
uzavretej s dlžníkom U. Y.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 6235/2001. V rámci uvedeného exekučného konania súdny exekútor v snahe
postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne predložil jeho návrh na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, t.j.
Okresnému súdu Trenčín a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdny exekútorom, prijal na ďalšie konanie

a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, udelením poverenia.

Žalobca ako oprávnený podal v priebehu exekúcie exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho
exekútora a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a v zákonnej lehote rozhodne
o zmene exekútora. V exekučnom konaní je pritom založená zákonná povinnosť súdu rozhodnúť o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia tohto návrhu. Exekučný súd napriektomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu o tejto žiadosti, nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v

zákonom stanovenom čase.

Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení navrhol pripojenie príslušného súdneho spisu exekučného súdu.
Žalobca vo svojej žalobe tiež uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani
rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum jeho
doručenia súdu, pretože použil rovnopis exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie

exekúcie a zveril ho zvolenému súdnemu exekútorovi. V predmetnom prípade podľa jeho názoru
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa poškodený žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv
a spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 18.11.2010 o zmene súdneho
exekútora. Obdobie nečinnosti exekučného súdu musel žalobca prekrývať svojou aktivitou cielenou na
udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov,
čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcom.

Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu
70 eur, na udržanie a správu informačného systému 40 eur a na administráciu listín a komunikáciu s

pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu,
napublikačnévýdajespojenésurgenciami,napoštovnéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovaním
a kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15 eur. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu
exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil márne 175 eur.

Ďalej si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok

zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu, pričom neskorým
ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného,
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného. Ďalej
nezákonným zásahom boli vyvolané u členov riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu a majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol

spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, strata zisku z realizovaného
obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa
ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený

prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur, čo predstavuje aliktvótnym pomerom sumu 55,32
eur za každý začatý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Keďže v predmetnej exekučnej
veci bol súd bezdôvodne nečinný viac ako 77 dní, uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
sumu 110,64 eur. Žalobca tiež uviedol, že v zmysle zákonného postupu písomne žiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,

žalovaný na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.Základom žalobou uplatneného nároku je tak tvrdenie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe
Okresného súdu Trenčín, ktorého sa mal dopustiť v exekučnom konaní vedenom na tomto súde pod
sp.zn. 23Er/2452/2001, a to tým, že v rozpore s Exekučným poriadkom nerozhodol o žiadosti na zmenu

súdneho exekútora v zákonnej tridsaťdňovej lehote podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Tento
postupcharakterizovanýnevydanímrozhodnutiavzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčase
bez zbytočných prieťahov a bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou vzniku materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.

Žalovanému bola žaloba a výzva na vyjadrenie k nej doručená dňa 21.12.2012. Žalovaný sa k žalobe

nevyjadril.

Na prejednanie žaloby súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.11.2013. Vzhľadom k tomu, že
žalobca navrhol prerušenie konania, súd nariadené pojednávanie odročil. O návrhu na prerušenie
konania súd rozhodol uznesením č.k. 15C/127/2012 - 50 dňa 11.11.2013. Po potvrdení tohto uznesenia
odvolacím súdom, súd opätovne vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žiadny z
účastníkov konania. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi

a to: návrhom na zmenu súdneho exekútora zo dňa 02.09.2010 z pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp.zn. 23Er/2452/01, a uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.11.2010 sp.
zn. 23Er/2452/01. Žalovaný ani žalobca sa pojednávanie nezúčastnili. Žalovaný svoju neúčasť na
pojednávaní riadne ospravedlnil.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový

stav:

Dňa 06.09.2010 bol exekučnému súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 23Er/2452/2001 doručený návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Dňa 18.11.2010 exekučný súd rozhodol tak, že tejto
žiadosti, resp. návrhu vyhovel.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci“ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti

podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa§9ods.4zákonaozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociprávonanáhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopredpredbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods.3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.Vprípade,akibasamotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Súd na základe tvrdení žalobcu uvedených v žalobe zistil, že tento si uplatňuje právo na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Trenčín, ktorého sa mal tento orgán verejnej moci dopustiť tým, že o návrhu na zmenu súdneho

exekútora nerozhodol v zákonnej lehote. Súd preto zisťoval existenciu nesprávneho úradného postupu,
t.j. v prejednávanom prípade úradného postupu, ktorým bola porušená povinnosť orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. existenciu zbytočných
prieťahov v konaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pre vznik zodpovednosti

štátu za škodu musia byť splnené tri kumulatívne podmienky. Nimi sú nezákonné rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Na predmetné konanie, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, sa vzťahuje zákon č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov, účinný ku dňu začatia exekučného konania. V danom prípade ide o nedodržanie
zákonného úradného postupu podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku súd do 30 dní od doručenia návrhu
na zmenu exekútora, rozhodne o zmene exekútora. V danom prípade mal exekučný súd rozhodnúť o
návrhu na zmenu súdneho exekútora do 07.10.2010, avšak rozhodol až dňa 18.11.2010, teda 1 mesiac
a 11 dní po uplynutí zákonnej lehoty.

Súd má za to, že omeškanie exekučného súdu s vydaním uznesenia o návrhu na zmenu súdneho

exekútora bolo preukázané. I keď súd dospel k zisteniu, že exekučný súd o zmene súdneho exekútora
nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, má za to, že omeškanie súdu nemohlo ani hypoteticky
spôsobiť vznik škody u žalobcu, ktorú tvrdí. Súd má za to, že omeškanie exekučného súdu s vydaním
poverenia o 1 mesiac a 1 dní (a nie 77 dní ako to tvrdil žalobca), je z pohľadu možného vzniku tvrdených
následkov na strane žalobcu zanedbateľné.

Takisto vznik majetkovej škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v sume 175 eur, nebol v konaní
preukázaný.Samotnýžalobcakonštatuje,ževýškaškodyjestanovenánazákladepaušalizáciereálnych
vecnýchnákladov,atozdôvodu,žepresnúškodubybolomožnévyčísliťlensnepomernýmiťažkosťami.
Z tohto tvrdenia je zrejmé, že samotný žalobca nevie aká skutočná škoda mu vznikla, iba ju subjektívne
paušálne vyčíslil. Náklady vynaložené na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70 eur, neboli v konaní preukázané. Súdunie je zrejmé aké konkrétne náklady boli takto vynaložené. Takisto podľa názoru súdu neexistuje
príčinná súvislosť medzi rozhodnutím súdu o návrhu na zmenu exekútora po zákonnej lehote a týmito
nákladmi žalobcu. Táto príčinná súvislosť je však takisto nevyhnutným predpokladom pre zodpovednosť

žalovaného za škodu. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40 eur tiež neboli
v konaní preukázané. Súdu takisto nie je zrejmé aké konkrétne náklady a za akým účelom boli takto
vynaložené. Náklady na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, poštovné a
telekomunikačné náklady spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume
15 eur neboli v konaní preukázané. Z obsahu vyššie uvedeného exekučného spisu žiadne urgencie ani

doručené písomné podania žalobcu nevyplývajú. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa
02.11.2001 a do návrhu na zmenu exekútora uplynulo takmer sedem rokov. Toto obdobie je dostatočným
na to, aby súdny exekútor vymohol od povinného sumu 12.840,-Sk. Preto je tvrdenie žalobcu o tom,
že existuje priama príčinná súvislosť medzi oneskoreným rozhodnutím exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora a nevymožením jeho pohľadávky a vznikom škody na jeho strane účelové. Aj s
ohľadom na túto skutočnosť je pochybné, či by v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora

v zákonnej lehote 30 dní, došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu
účelu exekučného konania. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý
na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, pričom vzhľadom aj
na čas od začatia exekučného konania do podania návrhu na zmenu exekútora je zrejmé, že dôvodom

nevymoženia pohľadávky oprávneného je zrejmá nemajetnosť povinného. V súvislosti s nevydaním
rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote preto nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej
škody.

Ak žalobca poukazuje na vznik nemajetkovej ujmy odôvodňujúc ju tým, že boli ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že došlo k vyvolaniu rizika, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom

dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolvencii
povinného, súd uvádza, že na základe týchto dôvodov, nie je možné konštatovať vznik nemajetkovej
ujmy. Na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy je možné zaviazať subjekt zodpovedný za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, teda žalovaného podľa § 17 zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to v prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
a ak ju nie je možné uspokojiť inak. Podľa tohto ustanovenia sa pri určení výšky nemajetkovej ujmy
prihliada najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom

uplatnení. Vzhľadom k okolnostiam daného prípadu je možné prihliadať najmä na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo. Po prihliadnutí na túto okolnosť a okolnosť, že žalobcovi
nevznikla nesprávnym úradným postupom žiadna skutočná škoda, súd konštatuje, že nie je potrebné
rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, pričom postačujúce je konštatovanie porušenia práva.

Súd k dôvodom žaloby ďalej uvádza, že všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o porušení práva

na súdnu ochranu a o poskytnutí primeraného finančného zadosťučinenia, tak ako to v žalobe navrhuje
žalobca, pretože rozhodovanie o týchto skutočnostiach patrí do právomoci iných súdov. Okresný súd
Trenčín môže rozhodovať iba o tom, či žalobcovi vznikla v dôsledku napríklad nesprávneho úradného
postupu škoda, o splnení povinnosti škodcu na jej náhradu a o priznaní nemajetkovej ujmy. Ak teda
žalobca žiada, aby súd deklaroval porušenie jeho práva na súdnu ochranu a porušenie princípov

právneho štátu a v dôsledku existencie príčinnej súvislosti medzi týmito porušeniami a vznikom škody,
uložil žalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, je žaloba žalobcu aj z tohto dôvodu nedôvodná.
Žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade
s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázkou, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku

48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať Ústavný súd Slovenskej republiky,
ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade
škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale len Ústavnýsúd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy v konaní. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli
oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných

prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup svojho alebo iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy
by preskúmali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve.

Vzhľadom k tomu, že súd zamietol žalobu žalobcu z vyššie uvedených dôvodov, nevykonal v záujme

hospodárnosti konania dokazovanie o ohľadne skutočnosti, či si žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody, ktorého sa domáha v tomto konaní, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 a
nasl. zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V prípade, že by tomu tak
nebolo, súd by žalobu zamietol z tohto dôvodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak
nakoľko plne úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli a takisto nebol podaný návrh na náhradu
trov konania, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.