Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2008

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/37/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907202122
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2008:6907202122.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľky K.
P., nar. XX.XX.XXXX,. bytom v U. P. č. XXX,. zastúpenej J.. A. A., advokátkou so sídlom v R. S., H. N.
č. XX. proti odporcovi I.. J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R. S., U.. O. č. XXX,. zastúpenému J.. J. V.,
advokátom so sídlom vo V. K., U.. M. č. X o určenie nadobudnutia práva vecného bremena vydržaním,
takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vydržaním , ktoré spočíva v práve prechodu pešo aj motorovými vozidlami cez pozemok
odporcu , C KN parc. č. 689/1 na hranici s pozemkom C KN parc. č. 689/2 , k. ú. U. P. vedené na
liste vlastníctva č. 233 Správy katastra v R. S. na jej susediace pozemky, C KN parc. č. 677/1, 680/1,
680/2, 680/3 , k. ú. U. P. vedené na liste vlastníctva č. 75 Správy katastra v R. S. a späť s tým, že
odporca je povinný výkon tohto práva trpieť a zdržať sa akéhokoľvek konania obmedzujúceho výkon
tohto práva z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi 24 419,- Sk trov konania do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a to právnemu zástupcovi odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 22.02.2007 po jeho doplnení a upresnení podaním zo dňa
10.03.2008 domáhala určenia nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním ,
ktoré spočíva v práve prechodu pešo aj motorovými vozidlami cez pozemok odporcu , C KN parc. č.

689/1 na hranici s pozemkom C KN parc. č. 689/2 , k. ú. U. P. vedené na liste vlastníctva č. 233
Správy katastra v R. S. na jej susediace pozemky, C KN parc. č. 677/1, 680/1, 680/2, 680/3 , k. ú. U.
P. vedené na liste vlastníctva č. 75 Správy katastra v R. S. a späť s tým, že odporca je povinný výkon
tohto práva trpieť a zdržať sa akéhokoľvek konania obmedzujúceho výkon tohto práva.
Návrh bol doručený na vyjadrenie odporcovi , ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo
vyjadrení zo dňa 09.03.2007 uviedol, že pre určenie nadobudnutia vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemky odporcu a to vydržaním nie sú splnené

zákonné podmienky. Poukázal na ust. § 151o ods. 1 Obč. zák., z ktorého vyplýva, že musí ísť o
oprávnenémudržbu,ktorátrvánepretržitepocelúdesaťročnúdobuustanovenúzákonom.Ďalejuviedol,
že navrhovateľka musí preukázať súdu aj naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.
s. p., pretože má niekoľko iných možností prístupu k svojim nehnuteľnostiam, ktoré aj využíva. K
tvrdeniam navrhovateľky uvedeným v návrhu uviedol, že nie je pravda, že by jej právny predchodca
užívaldotknutépozemkyodporcuakospoločnýprechod,pretožetítovýlučneužívalinaprístupkusvojim

nehnuteľnostiam prístupovú cestu na parc. č. 879/2 smerom na U. P. a teda zo strany navrhovateľky
nemohlo dôjsť k dobromyseľnému a ani k nepretržitému užívaniu predmetných nehnuteľností počas
celej zákonom stanovenej vydržacej doby.V priebehu konania bol vo veci právoplatným uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.03.2007
č. 13C/37/2007-21 zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka
domáhala, aby odporcovi bola uložená povinnosť strpieť prechod cez jeho pozemky C KN parc. č.

689/1 a 689/2 na susediace pozemky navrhovateľky .
Po rozhodnutí o návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd pokračoval v konaní vo veci samej.
Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu účastníkov a ich zástupcov, výsluchom svedkov,
oboznámením sa s návrhom, jeho doplnením a upresnením, s kópiou z katastrálnej mapy, s listami
vlastníctva č. 233, 234, 75 Správy katastra v R. S., s geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX-XX. zo dňa

15.03.1993, s predloženou fotodokumentáciou, s pripojeným spisom Správy katastra v R. S. VXXXX/
XXXX, s čestným vyhlásením E. S., nar. XX.XX.XXXX,. bytom v R. S., U.. G. č. XXX/XX. zo dňa
08.03.2007, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka na základe kúpnej zmluvy , ktorá je obsahom notárskej zápisnice č. N XXX/XX,. Nz
XXX/XX napísanej na N. Ú. J.. A. B. so sídlom v R. S. dňa 19.07.1993 nadobudla od predávajúceho t.č.
nebohého J. S., nar. XX.XX.XXXX,. naposledy bytom v U. P. č. XXX. do svojho vlastníctva nehnuteľnosti

zapísané na liste vlastníctva č. 75 k. ú. U. P. v celosti a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
234 k. ú. U. P. v polovici. Navrhovateľka tieto nehnuteľnosti užíva od ich kúpy. Tieto nehnuteľnosti sa
nachádzajú v susedstve nehnuteľností vlastnícky patriacich odporcovi zapísaných na liste vlastníctva č.
233 k. ú. U. P.. Navrhovateľka až do konca roka 2006 ako prechod ku svojim nehnuteľnostiam využívala
aj dvor odporcu , ktorý sa nachádza na C KN parc. č. 689/1 na hranici s C KN parc. č. 689/2. Tento

dvor odporcu v prírode nadväzuje na prístupovú cestu vybudovanú na C KN parc. č. 884/1 , ktorá
je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Okrem tejto cesty má navrhovateľka prístup ku
svojim nehnuteľnostiam aj po nespevnenej ceste nachádzajúcej sa na C KN parc. č. 879/2, ktorá je v
podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Prístupovú cestu , na ktorú nadväzuje dvor odporcu,
navrhovateľka využívala ako prechod ku svojim nehnuteľnostiam na základe toho, že keď nehnuteľnosti

kupovala bola vedená práve cez tento dvor a cez tento dvor si sťahovala aj svoje veci. Tento dvor
nerušene užívala na prechod od roku 1993 t. j. odvtedy čo svoje nehnuteľnosti kúpila až do konca
roka 2006, kedy odporca na hranici svojich parciel č.689/1a 689/2 vybudoval bránu. Podľa tvrdenia
navrhovateľky v užívaní tohto dvora nebola nikým rušená. Tento dvor na prechod využíval aj jej právny
predchodca nebohý J. S. s rodinou. Podľa tvrdenia odporcu nebohý J. S. s rodinou jeho dvor nevyužíval

ako prechod ku svojim nehnuteľnostiam. Navrhovateľke síce umožnil jeho dvor do istej miery
využívať ako prechod , pretože jej chcel pomôcť keďže bola cudzinka v neznámom prostredí, ale vždy
ju upozorňoval nato, že v budúcnosti si svoj dvor mieni oplotiť. Súčasne tvrdil, že cca 2 - 3 roky potom
ako sa navrhovateľka nasťahovala do jeho susedstva vznikali medzi nimi nezhody , pretože návštevy
ktoré k navrhovateľke chodili parkovali svoje autá priamo na jeho dvore. Ako aj z dôvodu, že keď

navrhovateľka pravidelne každý rok od októbra do decembra odchádza do Švajčiarska, zamestnáva na
svojich nehnuteľnostiach cudzích ľudí , ktorí chodili cez jeho dvor. Posledné dva roky navrhovateľka
chodí ku svojim nehnuteľnostiam cestou smerom na U. P. (C KN parc. č. 879/2), ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov konania.
Z výsluchu svedka M.. L. N. súd zistil, že ako veterinár chodieval ku navrhovateľke ako aj k jej právnemu

predchodcovi nebohému J. S. a chodieval ku nim po ceste smerom na K. (C KN parc. č. 884/1) s tým,
že auto nechával na dvore , ktorý sa podľa neho využíval ako spoločný. Posledné dva roky chodí k
navrhovateľke cestou smerom na U. P.. Po tejto ceste však nemôže ísť autom, keď je mokro, pretože nie
je spevnená a hrozí, že zapadne. Tento svedok uviedol, že cestu vybudovanú na C KN parc. č. 884/1 ,
ktorá nadväzuje na dvor odporcu využívala aj navrhovateľka a to pešo aj autom. K existencii dohody,

ktorá by bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľky a právnym predchodcom odporcu
a ktorá by sa týkala zriadenia práva vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemky
odporcu svedok uviedol, že o takejto dohode nemá vedomosť.
Z výsluchu svedkyne J. D., starostky obce U. P. súd zistil, že táto nepozná pustatinu, na ktorej žije
navrhovateľka a kde sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu a preto sa musela opýtať

občanov obce, ktorí bývajú na susedných pustatinách, aby jej povedali akým spôsobom sa užívali
nehnuteľnosti medzi rodinami nebohého J. S. a J. S. a ako to bolo s prístupovými cestami. Uviedla, že
jej bolo povedané , že ako pevná komunikácia sa používala cesta smerom na N. K. , ktorá nadväzuje
na dvor odporcu. Túto cestu používal aj nebohý J. S., od ktorého navrhovateľka nehnuteľnosti kúpila.
Starostka uviedla aj to, že na požiadanie navrhovateľky z dôvodu tohto sporu medzi ňou a odporcom

vykonala miestnu ohliadku a zistila, že jediná pevná komunikácia k nehnuteľnostiam navrhovateľky je
tá, ktorá nadväzuje na dvor odporcu. Poznamenala, že pokiaľ by si navrhovateľka chcela spevniť cestu
cez jej pozemky vyžadovalo by si to značné náklady.Z výsluchu svedkov Š. S., M. S. a E. S. súd zistil, že títo bývajú na iných pustatinách , ktoré sa
nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti pustatiny, na ktorej býva navrhovateľka. Všetci títo svedkovia
zhodne uviedli, že nemajú žiadnu vedomosť o tom ako rodiny právneho predchodcu navrhovateľky

nebohého J. S. a právneho predchodcu odporcu nebohého J. S. užívali svoje nehnuteľnosti, aké
prístupové cesty k nim viedli a kým, ako a na základe čoho boli užívané.
Z výsluchu svedkyne E. S., ktorá bola manželkou nebohého J. S. súd zistil, že keď jej nebohý manžel
predával nehnuteľnosti navrhovateľke bola aj ona účastná rokovaní s navrhovateľkou. Navrhovateľke na
mieste samom ukázali čo je predmetom vlastníctva jej manžela a čo chce predať, ako aj to kadiaľ vedie

prístupová cesta k týmto nehnuteľnostiam. Ako prístupovú cestu navrhovateľke ukázali cestu smerom
na K. po hranicu kde je teraz brána odporcu, ktorá potom pokračovala poza dvor odporcu, popri potoku
a cez mostík , ktorým sa potom dostali na svoje nehnuteľnosti. Uviedla, že dvor odporcu nebol nikdy jej
rodinou využívaný ako prechod k ich nehnuteľnostiam, pretože im to ani nebolo treba, keďže sa vedeli
k svojim nehnuteľnostiam dostať aj inou cestou. Z jej
výsluchu vyplynulo, že keď navrhovateľka mala prísť pozrieť predávané nehnuteľnosti oslovili právnych

predchodcov odporcu, že ak príde smerom od K., aby tejto umožnili prejsť cez ich dvor. V skutočnosti sa
tak aj stalo, navrhovateľka si prišla pozrieť ich nehnuteľnosti smerom od K. a prešla cez dvor odporcu.
Navrhovateľke nebolo nikým z jej rodiny povedané, že dvor cez ktorý išla je štandardne používaný ako
prechod k ich nehnuteľnostiam. Z výsluchu tejto svedkyne vyplynulo aj to, že istý čas navrhovateľka s
rodinou svedkyne bývala v ich dome spoločne cca 3 mesiace a počas tejto doby chodievala aj cez dvor

odporcu, hoci jej bolo povedané, že cesta vedie okolo tohto dvora, ale navrhovateľka to nerešpektovala.
Z výsluchu tejto svedkyne vyplynulo aj to, že medzi jej manželom a právnym predchodcom odporcu
nebola uzavretá žiadna dohoda o zriadení práva vecného bremena prechodu cez pozemky odporcu.
Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledujúce zákonne ustanovenia:
Podľa ust. § 151n ods. 1 Obč. zák., vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech

niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečo sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa ust. § 151o ods. 1 Obč. zák., vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom

práva ( vydržaním ), ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa ust. § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 130 ods. 1 Obč. zák., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,

že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá , že držba
je oprávnená.
Podľaust.§129ods.1Obč.zák.,držiteľomjeten,ktosvecounakladáakosvlastnoualeboktovykonáva
právo pre seba.
Súd vec na základe citovaných zákonných ustanovení právne posúdil takto:

Kedžeideourčovaciužalobu,súdskúmalajpreukázanienaliehavéhoprávnehozáujmu.Malzato,žebol
preukázaný tým, že ide o právo, na nadobudnutie ktorého je potrebný vklad do katastra nehnuteľností
a preto bez rozhodnutia o tom, či navrhovateľka nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním alebo nie, by bolo jej právne postavenie neisté. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné to,
že dvor o prechod, cez ktorý ide v tomto konaní sa nachádza na C KN parc. č. 689/1 a č. 689/2, ktoré

vlastnícky patria odporcovi ako ani to, že medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna dohoda o zriadení
práva vecného bremena spočívajúceho v prechode cez dvor odporcu v prospech navrhovateľky. Sporné
bolo to, či navrhovateľke vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu
cez tento dvor vydržaním. Navrhovateľka nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
odôvodnila tým, že toto právo nadobudol ešte jej právny predchodca nebohý J. S., ktorý ho aj vykonával

a predajom jeho nehnuteľností prešlo na ňu ako nadobúdateľku a ona pokračovala v jeho vykonávaní
nerušene od roku 1993 do konca roka 2006.
Pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním platia obdobne ustanovenia §
134 Obč. zák. Zákonnými predpokladmi vydržania sú, že musí ísť
o predmet spôsobilý vydržania, musí ísť o oprávneného - dobromyseľného vydržateľa po celu vydržaciu

dobu a držba musí byť nerušená počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby. Vydržacia doba
je tu daná v trvaní 10 rokov , pretože svojou povahou je právo vecného bremena blízke držbe
nehnuteľnej veci. V danom prípade by išlo o predmet spôsobilý vydržania, pretože z ust § 151o ods. 1
Obč.zák. vyplýva, že vydržaním možno nadobudnúť aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorýmje aj právo prechodu cez nehnuteľnosť. O oprávnenú držbu ide vtedy, keď sa držba opiera o nejaký
právny titul, ktorý môže byť aj domnelý za predpokladu, že je držiteľ v dobrej viere so zreteľom na
všetky okolnosti, že mu vec, resp. právo patrí. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí vyplynúť z

posúdenia všetkých okolností , za ktorých došlo k držbe a za ktorých držba prebiehala.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na dotaz súdu na pojednávaní dňa 28.10.2008, aby špecifikovala
právny titul , na základe ktorého navrhovateľka začala s vykonávaním práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu spočívajúceho v prechode cez pozemok - dvor odporcu, právna zástupkyňa uviedla, že keď
navrhovateľka nehnuteľnosti v susedstve odporcu kupovala bola vedená cez jeho dvor a tadiaľ sa aj

sťahovala. Vykonaným dokazovaním hlavne výpoveďou svedkyne E. S. mal súd preukázané, že jej
nebohý manžel J. S. a ani nikto iný z ich rodiny dvor odporcu nevyužíval na štandardný prístup ku ich
nehnuteľnostiam, pretože mali inú prístupovú cestu, ktorú používali. Keď sa stalo , že niekedy prešli cez
dvor odporcu bolo to vždy na základe dohody s jeho právnym predchodcom na konkrétny prípad. Tak sa
to dialo aj opačne , keď rodina právneho predchodcu odporcu potrebovala prejsť cez ich nehnuteľnosti.
Výpoveďou tejto svedkyne mal súd preukázané aj to, že medzi jej nebohým manželom a právnym

predchodcom odporcu nebola uzavretá žiadna dohoda, ktorá by sa týkala zriadenia práva prechodu cez
dvor odporcu ( predtým dvor jeho právneho predchodcu) v prospech jej nebohého manžela. Výpoveď
tejto svedkyne súd považoval za kľúčovú čo sa týka preukazovania právneho titulu vstupu do držby,
resp. vykonávania práva vecného bremena, pretože ide o jedinú žijúcu osobu, ktorá bola účastná
rokovaní s navrhovateľkou ohľadne predaja nehnuteľností , keď jej tieto boli v prírode reálne ukázané

spolu aj s prístupom ku nim. Svedkovia Š. S., M. S. a E. S. nemali žiadnu vedomosť o predmete sporu.
Svedeckou výpoveďou M.. N. mal súd preukázané to, že chodil cez dvor odporcu k navrhovateľke,
čo je bez právneho významu k preukazovaniu tvrdenia navrhovateľky, že vydržala právo vecného
bremena spočívajúce v prechode cez dvor odporcu. Svedeckú výpoveď starostky p. D. súd hodnotil
ako nevierohodnú, pretože táto vychádzala len z informácií od občanov susedných pustatín (vypočutí

svedkovia Š. S., M. S. a E. S. ), ktorí vypovedali, že nemajú žiadnu vedomosť o predmete sporu.
Výpoveď svedkyne p. S. súd hodnotil ako vierohodnú, pretože bola plynulá, logická a zhodná aj s jej
čestným prehlásením zo dňa 08.03.2007. Samotná skutočnosť, že svedkyňa je manželkou nebohého J.
S.,ktorýbolbratrancomnebohéhootcaodporcu,eštenespochybňujepravdivosťjejsvedeckejvýpovede
s prihliadnutím aj na skutočnosť, že svedkyňa sa odsťahovala z pustatiny v mesiaci júl roku 1993 t.j.

pred viac ako 15 rokmi a nezaujímala sa o vzťahy medzi účastníkmi. Na základe takto vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľka nepreukázala žiadny relevantný právny titul vstupu
do držby , z ktorého by bolo možné odvodiť jej dobromyseľné vykonávanie práva vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu cez dvor odporcu. Samotná navrhovateľka pri svojom výsluchu na
pojednávanídňa 03.09.2008uviedla,žeaninevedela,žedvorcezktorýchodíjevovýlučnomvlastníctve

odporcu. Aj z tohto vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že nemohla byť dobromyseľná vo vykonávaní
práva vecného bremena, pretože podstatou
každého práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré sa viaže na nehnuteľnosť je, že obmedzuje
vlastníka tejtonehnuteľnostivprospechosobyoprávnenejzvecnéhobremena,čosivyžadujevedomosť
toho, že ide o cudziu vec. Samotná skutočnosť, že odporca iba na dobré slovo umožnil navrhovateľke

prechádzať cez jeho dvor ako aj skutočnosť, že navrhovateľka sa sťahovala cez dvor odporcu ešte
nestačí na úspešné preukázanie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to ani v
prípade, ak by prechádzanie navrhovateľky trvalo po celú ustanovenú vydržaciu dobu, pretože chýba
dobrá viera navrhovateľky, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu jej naozaj patrí. Preto potom
súd návrh navrhovateľky z tohto dôvodu zamietol a ďalej nedokazoval , či navrhovateľka právo

zodpovedajúce vecnému bremenu vykonávala nerušene počas celej vydržacej doby a ani to, či ho
vykonávala celú vydržaciu dobu v trvaní 10 rokov. Vzhľadom na nepreukázanie titulu vstupu do držby
( vykonávania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu )súd nepovažoval za potrebné pre správne
zistenie skutkového stavu a následné rozhodnutie veci vypočutie ďalších svedkov a to J. M., J. M. a J.
Š., pretože prví dvaja svedkovia sa mali vyjadrovať len k užívaniu dvora medzi rodinami nebohého J. S.

a nebohého J. S. a nie k tomu, na základe čoho došlo k užívaniu. Naviac svedok J. M. podľa vyjadrenia
odporcu zomrel a svedok J. M. má XX. rokov. Tretí svedok sa mal vyjadrovať k tomu, kým a ako bola
spevňovaná cesta na parc.č. 884/1, čo je bez právneho významu, keď nebol preukázaný titul vstupu
do držby, od ktorého by bolo možné odvodiť dobromyseľnosť navrhovateľky, že jej vykonávané právo
vecného bremena patrí.

Pokiaľ navrhovateľka na preukázanie svojho tvrdenia , že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve prechodu cez dvor odporcu uviedla aj to, že v geometrickom
pláne č. XXX-XXX-XX-XX. zo dňa 15.03.1993 bola prístupová cesta smerom od N. K. zakreslená až
popred dvor odporcu, čo by inak ,ak by nemala pokračovať cez dvor odporcu, nebolo logické, súduvádza, že toto zakreslenie cesty na geometrickom pláne nie je dôkazom preukazujúcim vydržanie
práva vecného bremena spočívajúceho v prechode cez dvor odporcu v prospech navrhovateľky.
Zakreslenie cesty od N. K. , ktorá je vybudovaná na C KN parc.č. 884/1 až po hranicu s dvorom odporcu

( C KN parc.č. 689/1 a 689/2 ) korešponduje s vyjadrením svedkyne E. S. ( manželky právneho
predchodcu navrhovateľky ), ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že jej rodina používala túto
cestu až po hranicu s pozemkami právneho predchodcu odporcu, kde je teraz vybudovaná brána
odporcu a samotný dvor obchádzali cez iné nehnuteľnosti. Teda súd mal zato, že cesta bola zakreslená
až po hranicu s dvorom odporcu, preto, že potiaľ bola predmetom podielového spoluvlastníctva a toto

zakreslenie ešte nepredznačovalo existenciu vecného bremena spočívajúceho v prechode cez pozemky
vo výlučnom vlastníctve odporcu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal odporcovi, ktorý
bol v konaní úspešný náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07.03.2007, vyjadrenie
k návrhu zo dňa 07.03.2007, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 25.04.2007, účasť na

pojednávaní dňa 04.03.2008, 03.09.2008, 28.10.2008 a účasť na vyhlásení rozsudku dňa 18.11.2008)
prvé tri úkony odmena vo výške 1 371,- Sk , 4. až 6. úkon odmena vo výške 1 465,- Sk, 7. úkon
odmena vo výške 732,50 po zaokrúhlení vo výške 733,- Sk (§ 14 ods. 4 Vyhl. č. 655/2004 Z. z.) spolu
tarifná odmena vo výške 9 241,- Sk , DPH vo výške 19 % z tarifnej odmeny, čo predstavuje sumu 1 755,-
Sk, 3 x 178,- Sk paušálna náhrada, čo predstavuje sumu 534,- Sk, 4 x 190,- Sk paušálna náhrada,

čo predstavuje sumu 760,- Sk , náhrada za stratu času za cesty z V. K. do R. S. a späť v dňoch
04.03.2008, 03.09.2008, 28.10.2008 a 18.11.2008 (jedna cesta tam a späť trvá 6 polhodín) za 24
polhodín vo výške 7 608,- Sk (24 polhodín x 317,- Sk), náhradu cestovných výdavkov osobným
motorovým vozidlom V.- G., ev.č. V. XXX. A. za cestu z V. K. do R. S. a späť uskutočnenú dňa 04.03.2008
pripočteprejazdených140km,základnejnáhrade6,20Sk,spotrebena100km5,5lacenezajedenliter

PHM 41,10 Sk vo výške 1 184,47 Sk, náhradu cestovných výdavkov osobným motorovým vozidlom M.-
B., ev.č. V. XXX. A. za cestu z V. K. do R. S. a späť uskutočnenú dňa 03.09.2008 pri počte prejazdených
140 km, základnej náhrade 5,50 Sk , spotrebe na 100 km 6,1 l a cene za jeden liter PHM 43,20 Sk vo
výške 1 138,93 Sk, za cestu z V. K. do R. S. a späť uskutočnenú dňa 28.10.2008 pri počte prejazdených
140 km, základnej náhrade 5,50 Sk , spotrebe na 100 km 6,1 l a cene za jeden liter PHM 38,50 Sk vo

výške 1 098,79 Sk a za cestu z V. K. do R. S. a späť uskutočnenú dňa 18.11.2008 pri počte prejazdených
140 km, základnej náhrade 5,50 Sk , spotrebe na 100 km 6,1 l a cene za jeden liter PHM 38,50 Sk vo
výške 1 098,79 Sk t. j. spolu náhradu cestovných výdavkov 4 520,98 Sk po zaokrúhlení 4 521,-
Sk, t. j. spolu trovy konania vo výške 24 419,- Sk ( 9 241,- Sk tarifná odmena + 1 755,- Sk DPH
+ 534,- Sk paušálna náhrada + 760,- Sk paušálna náhrada + 7 608,- Sk strata času + 4 521,- Sk

cestovné výdavky ).
Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p., v spojitosti s ust. § 149 ods. 1 O. s. p., je navrhovateľka povinná
prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to jeho
právnemu zástupcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sleduje, musí byť datované a podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z

účastníkov dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde. Ďalej z odvolania musí byť zrejmé,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom toto rozhodnutie, alebo postup
súdu je nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým , že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s.

p. , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak navrhovateľka nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa Exekučného poriadku.