Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/160/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513219080
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513219080.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. U., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: W. U., trvale
bytom N., Z. 4, zastúpená V. kanceláriou ALFA LEGAL, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karpatská 6 a otca:
V. U., trvale bytom N., Z. 4, zastúpený Advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co., s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Zámocká 30, na návrhy rodičov o úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou S. U., nar. X.X.XXXX, v každom párnom kalendárnom týždni v
sobotu od 10.00 do 17.00 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom týždni v nedeľu od 10.00 do 17.00

hodiny s tým, že maloletú si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá.
Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomzodňa27.5.2013,tunajšiemusúdupodanýmdňa31.5.2013,požiadalamatkaoúpravuvýkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej S. U., nar. X.X.XXXX a zároveň aj o úpravu styku otca s
maloletou.

Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej bol upravený samostatným rozsudkom zo dňa
11.12.2013, č.k. 17P/160/2013.

Matka úpravu styku otca s maloletou navrhla každú nedeľu v mesiaci od 9.00 hod. do 20.00 hod. v mieste
prechodného bydliska matky za jej prítomnosti a jeden deň v každom týždni v mesiaci v čase od 9.00

hod.do20.00hod.vmiesteprechodnéhobydliskamatkyzajejprítomnosti,pričomotecjepovinnýmatke
vopred 48 hodín oznámiť tento termín styku s maloletou. Návrh zdôvodnila tým, že od svojho odchodu zo
spoločnej domácnosti bol otec s maloletou sám iba dva razy s tým, že prespala s ním raz u jeho matky.
Ona chce, aby maloletá trávila so svojim otcom čo najviac času, avšak nemôže pripustiť, aby u otca aj
prespávala, resp. bola viac so starými rodičmi, nemá problém, aby bol styk realizovaný v jej rodinnom
dome v F., kde s maloletou býva. Maloletá má ku svojmu otcovi vybudovaný veľmi slabý vzťah z dôvodu,
že ju navštevuje raz do týždňa na cca dve hodiny, čo je podľa jej mienky veľmi málo. Na pojednávaní

dňa 12.8.2013 matka navrhla úpravu styku otca s maloletou len každú nedeľu v mesiaci od 9.00 hod. do
20.00 hod. v mieste prechodného bydliska matky za jej prítomnosti, inú úpravu styku nenavrhla. Uviedla,
že otec trval na tom, aby mal možnosť styku mimo jej bydliska, s tým ale ona nesúhlasí. Na pojednávaní
dňa 23.10.2013 matka súdu oznámila, že svoj návrh na úpravu styku berie späť a konanie v tejto častižiada zastaviť. Na pojednávaní dňa 3.3.2014 matka zotrvala na návrhu o úpravu styku a tento žiadala
upraviť každú druhú nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. za svojej prítomnosti, ktorú zdôvodnila vekom
dieťaťa jeden rok, čo je obdobie separačnej úzkosti prejavujúcej sa tým, že v prítomnosti cudzích osôb

vyhľadáva prítomnosť matky. Ako ďalší dôvod svojej požiadavky uviedla zdravotný stav maloletej, ktorá
trpí zvýšenou chorobnosťou a alergiou na kravské mlieko. Stalo sa, že po stretnutí s otcom bola jej
maloletá vrátená s bolesťami brucha v dôsledku nevhodnej stravy poskytnutej otcom. Za dôvod svojej
prítomnosti na styku otca s maloletou uviedla svoju nedôveru k otcovi maloletej, ktorý jej mal povedať,
že časť styku bude s maloletou tráviť u svojej matky, zatajili jej však, že dieťa zobrali aj na návštevy

a povedali jej, že bolo len u nich. Ide o budovanie vzťahu otca s dieťaťom a nie medzi dieťaťom a
tretími osobami. Matka má tiež obavu, že otec sa nevie o maloletú samostatne postarať. Na pojednávaní
dňa 14.5.2014 matka zotrvala na svojom návrhu, resp. súhlasila s úpravou styku podľa odporučenia
kolízneho opatrovníka.

Otec sa na pojednávaní dňa 12.8.2013 k návrhu vyjadril tak, že vzhľadom na rozvrátené vzťahy medzi
ním a matkou maloletej je proti tomu, aby sa s dieťaťom stýkal v jej prítomnosti. Má záujem o styk s

maloletou,alenietakouformou,akotochcematka.Bolzato,abybolstykponechanýnadohodurodičov.
Na pojednávaní dňa 11.12.2013 otec napriek vôli matky maloletej zobrať svoj návrh na úpravu styku späť
asvojmupredošlémuvyjadreniu,žechcesvojstyksmaloletouponechaťnamimosúdnudohodu,navrhol
styk upraviť každú druhú nedeľu ale od 10.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky. Na pojednávaní
dňa 3.3.2014 otec naďalej žiadal úpravu styku bez matkinej prítomnosti. On sa o dieťa vie plnohodnotne

postarať, v jeho spoločnosti je spokojné, styk navrhol upraviť v každom párnom kalendárnom týždni v
pondelok od 10.00 hod. do 18.00 hod. a zároveň aj od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod., pričom
styk by sa realizoval vo S., kde v súčasnosti býva a pracuje. Na pojednávaní dňa 14.5.2014 otec žiadal
styk upraviť v každom párnom kalendárnom týždni od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod. bez
prítomnosti matky.

Kolízny opatrovník spočiatku navrhol styk otca s maloletou neupraviť. Neskôr odporučil prvý rok styk
realizovať za prítomnosti matky v N. každú druhú nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a po roku už bez
jej prítomnosti, kedy by si ju otec mohol zobrať do svojho bydliska. Požiadavku otca realizovať styk vo
S. nepovažoval za vhodnú.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa sú zatiaľ manželmi, v súčasnosti

na tunajšom súde prebieha konanie vo veci rozvodu ich manželstva pod sp. zn. 17P/39313/2013,
pojednávanie vo veci sa zatiaľ neuskutočnilo.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.12.2013, č.k. 17P/160/2013, bol upravený výkon rodičovských
právapovinnostíkmaloletejtak,žejusúdzverildoosobnejstarostlivostimatky,ktorájubudezastupovať
a spravovať jej majetok a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej sumu 160,-€ mesačne.

Matka čerpá rodičovskú dovolenku, spolu s maloletou býva v súčasnej dobe v F., v rodinnom dome,
ktorého je výlučnou vlastníčkou, kde aj naposledy viedli s otcom maloletej spoločnú domácnosť, z ktorej
sa otec odsťahoval dňa 19.3.2013, k trvalému pobytu je prihlásená v byte svojej matky. Otec pracuje vo
S., kde má prenajatý X-izbový zariadený byt. Aktuálne má otec pracovnú dobu od pondelka do piatku
od 6.00 hod. do 15.30 hod., voľné má všetky víkendy a dni rakúskych sviatkov.

Maloletá S. je vo veku jeden a štvrť roka. Podľa lekárskej správy zo dňa XX.X.XXXX si vyžaduje úpravu
stravy, mliečne výrobky namiesto kravského mlieka, má byť chránená pred infekciami.

Šetrením vykonaným dňa 7.2.2014 kolíznym opatrovníkom v mieste bydliska otca v N. na J. XX v
domácnosti jeho rodičov bolo zistené, že ide o byt vo vlastníctve otcových rodičov, ktorí súhlasia s
tým, aby tam otec aj s maloletou chodil. Domácnosť je kompletne zariadená, hygiena v nej bola na

požadovanej úrovni. V domácnosti boli hračky pre maloletú, detskú postieľku majú zatiaľ v pivnici s tým,
že maloletá doposiaľ do domácnosti nechodila. Šetrenie sa uskutočnilo za prítomnosti maloletej a obochjej rodičov. Maloletá spočiatku opatrne, ale po chvíli bez problémov reagovala na otca a starú matku. Z
pozorovaniabolovidieťsnahuotcaajstarejmatkyzaujaťmaloletú,ktoránapodnetyreagovalapozitívne.
Stará matka ponúkla dieťaťu jesť, matka ju upozornila, že brokolicovú polievku so smotanou dieťaťu

nemôže dať kvôli alergii na kravské mlieko, slepačí vývar, ktorý stará matka varila, matka nenamietala.
V domácnosti sú vytvorené podmienky pre stretávanie sa otca s dieťaťom.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd
upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Zákonuprednostňujevoveciúpravystykumaloletéhodieťaťastýmrodičom,sktorýmnezdieľaspoločnú
domácnosť, predovšetkým mimosúdnu dohodu rodičov. Pokiaľ sa ale rodičia nedokážu ohľadne styku

dohodnúť, vykoná autoritatívnu úpravu styku súd. Pri rozhodovaní o úprave styku musí súd vychádzať
predovšetkým z pomerov zistených u maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, denného
režimu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomnej vzdialenosti ich bydlísk, ako
aj z pomerov na strane zo styku oprávneného rodiča, najmä z jeho pracovnej doby, bytových pomerov,
ale tiež z jeho osobnostných predpokladov a schopnosti zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu

určenú na styk a vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom
a potrebám dieťaťa. Pokiaľ sa jedná o úpravu styku dieťaťa v útlom veku, je nevyhnutné zohľadňovať
aj jeho určitú závislosť na matke a spôsobilosť otca riadne mu poskytnúť základnú starostlivosť v dobe
určenej na styk, predovšetkým čo sa týka stravy, hygieny, spánku a pod.

V danom prípade sa rodičia vo veci úpravy styku otca s maloletou mimosúdne nedohodli, nakoľko ich

predstavy a požiadavky sú v tomto smere odlišné, preto je daná dôvodnosť súdnej úpravy styku.

Maloletá vzhľadom na svoj nízky vek a isté zdravotné problémy potrebuje zvýšenú starostlivosť a
pozornosť venovanú jej stravovaniu, resp. má špecifické nároky na úpravu stravy. Ako vyplýva z vyššie
zmienenej lekárskej správy týkajúcej sa maloletej, v jej stravovaní má byť kravské mlieko nahradené
mliečnymi výrobkami. V konaní nebolo preukázané, že príprava stravy maloletej si vyžaduje špeciálne

procedúry, ktoré by otec nedokázal zvládnuť. Isté však je, že je potrebná zvýšená opatrnosť čo sa týka
výberu potravín pre maloletú v záujme predídeniu zdravotných potiaží. Dňa 11.3.2014 otec absolvoval
stretnutie s detskou lekárkou, v starostlivosti ktorej sa maloletá nachádza, ktorá ho oboznámila s jej
zdravotným stavom.

K ukončeniu spolužitia rodičov maloletej došlo v dobe, kedy bola maloletá vo veku štyroch mesiacov.

Matka uviedla, že medzi otcom a dieťaťom nebol vybudovaný psychický vzťah, ona sa snažila o to, aby
sa otec s dieťaťom stýkal u nej, otec však chodil na čoraz kratšie návštevy. Skúsila mu dať maloletú mimo
bydliska, otcovi nachystala pre ňu jedlo, otec jej ale dal to, čo sám zabezpečil. Dieťa k nej prichádzalo s
bolesťami bruška, otec jej nepovedal kedy jedlo, kedy spalo, nedodržiaval spánkový režim maloletej. To,
že maloletá u otca nespala, otec zdôvodňoval tým, že sa jej chceli venovať aj ostatní príbuzní. Ona mala

potom problémy s utíšením a uspaním maloletej. Pri svojom odchode zo spoločnej domácnosti otec
tvrdil, že chce byť s dieťaťom čo najčastejšie, po mesiaci prichádzal na jednu až dve hodiny, maloletú
uspal alebo zobral von, a keď zaspala, išiel si napr. vysávať auto. Boli dohodnutí, že otec bude za
maloletou chodiť každú nedeľu a cez týždeň nie, keď mu napísala, aby prišiel po robote dcéru okúpať,
aby si budovali vzťah, odmietol to, že je v práci a má svoj program, cez týždeň tvrdil, že nemá čas.

Otec uviedol, že keď sa chcel po svojom odchode zo spoločnej domácnosti s maloletou stretávať, jej
matka mu povedala, že môže prísť aj so svojimi rodičmi k nej do F., chodili tam mesiac, ale necítili sa
tam dobre, bola tam nervozita a napätie, preto jej napísal, že si dcéru chce brávať so sebou, na čo mu
odpísala, aby sa vzdal otcovstva, že si nájde partnera, ktorý si dieťa osvojí.

V priebehu konania sa začal styk realizovať na základe dohôd medzi rodičmi. Matka otcovi vyčítala, že

na styk chodieva vždy ešte s niekým, vstupujú jej do súkromia, vyriešili to preto tak, že začali chodiť spolu
na prechádzky. Keď vyskúšala zrealizovať styk iba s otcom dopadlo to zle, lebo dcéru jej otec doniesolspoločne so svojou matkou spiacu, nevedeli jej povedať, kedy a kde zaspala, každý z nich hovoril niečo
iné. Prostredníctvom sociálnej siete zistila, že maloletá bola v spoločnosti ďalších šiestich ľudí, že bola v
spoločnosti iných detí, pričom detská lekárka jej vyslovene povedala, že dieťa nemá púšťať medzi deti,

ktoré nepozná. Keď bol otec spoločne so svojou matkou v jej domácnosti za účelom realizovania styku,
vždy ju 40 minút fotili, nenechali ju robiť, čo ona sama chcela, dieťa musí mať aj voľnosť. Otec chcel,
aby mu napísala, čo dcéra môže jesť, ona sama má však problém aby zistila, čo môže a čo nie, aj jej
sa stane, že maloletá sa po požití nejakého jedla povracia alebo má bolesti. Otec vyjadril svoj pocit,
že matka chce všetko sabotovať a vytrestať celú jeho rodinu. Dcéra matku nevyhľadáva, neťahá sa na

ruky, je zvyknutá na ľudí. On do F. nechce chodiť bez inej osoby, matka má tiež vždy niekoho vo svojej
domácnosti. Túto skutočnosť matka otcovi vytkla, a to že chodil buď so svojim otcom, matkou, bratom a
asi aj s priateľkou, ona sprvu na stretnutie chodila sama, ale keďže sa otec snažil slovne ju provokovať,
v dôsledku obáv začala na stretnutia chodiť so svojim priateľom. Otec so spôsobom doterajšej realizácie
styku nebol spokojný s tým, že jedinou možnosťou je vychádzka s maloletou v spoločnosti jej matky a
v prípade nepriaznivého počasia pobyt v nákupnom centre, čo zo zdravotného hľadiska nie je pre dieťa

vhodné. Problém vidí otec na strane matky, ktorá má snahu od dieťaťa ho izolovať a takto sa mu pomstiť
za skrachovaný vzťah.

Doterajší priebeh styku otca s maloletou len potvrdil, že takýto spôsob jeho stretávania sa s dcérou
je vo vzťahu k záujmom dieťaťa nevhodný. Z časového hľadiska, kedy sa styk obmedzuje iba na
dobu spoločnej prechádzky, resp. na pobyt v nákupnom centre a ani z hľadiska spôsobu styku nie je

možné, aby sa takto dostatočným spôsobom rozvíjal vzájomný vzťah medzi dieťaťom a otcom. Otec
nemôže s dieťaťom podnikať spoločné aktivity podľa vlastného uváženia, je neustále sledovaný matkou
maloletej, musí sa prispôsobovať jej požiadavkám. Navyše, medzi rodičmi maloletej v dôsledku doposiaľ
nevysporiadaného partnerského vzťahu (prebieha rozvodové konanie) panuje v súčasnosti vzájomné
napätie a animozita. Už z toho dôvodu by styk otca s dieťaťom za prítomnosti matky bol z hľadiska

záujmov a potrieb maloletého dieťaťa neprijateľný.

Súd nevyhovel požiadavke matky, aby sa styk uskutočňoval výhradne iba v jej prítomnosti, keď túto
považoval za neopodstatnenú, nakoľko nemal za preukázané, že by sa u otca prejavovali také povahové
vlastnosti, ako napr. agresivita, nepredvídateľné a neprimerané reakcie a pod., resp. že by trpel nejakým
duševným ochorením, v dôsledku čoho by bolo dôvodné sa domnievať, že maloletá by mohla byť bez

prítomnosti matky v jeho spoločnosti nejakým spôsobom ohrozená. Otec deklaroval svoj kladný vzťah
k dcére a niet dôvodu pochybovať o ňom.

Vo všeobecnosti pre každé maloleté dieťa majú obaja rodičia nezastupiteľné a rovnako dôležité
výchovné kompetencie bez ohľadu na to, či ich partnerský vzťah pretrváva alebo nie. Absencia
spoločného bydliska nedáva tomu rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti,

nárok na to, aby si vyhradzoval dominantné postavenie vo výchovnom procese a v samotnom citovom
živote dieťaťa. V prípade, že druhý rodič nebude môcť na dieťa výchovne vplývať, i keď len v časovo
obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na vzájomné stretávanie sa, nebudú sa medzi ním a
dieťaťom rozvíjať citové väzby a pocit spolupatričnosti. Nie je len právom rodičia stretávať sa so svojim
dieťaťom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, ale je tiež právom dieťaťa, mať umožnené s týmto

rodičom pravidelne sa kontaktovať a prežívať s ním určitý časový úsek nerušene, podľa jeho vlastných
rodičovských predstáv, bez manipulácie inou osobou, hoci aj matkou dieťaťa. Stretnutia však musia
prebiehať tak, aby malo dieťa zabezpečené riadne všetky svoje potreby zodpovedajúce jeho veku a
zdravotnému stavu, primerané pohodlie a bezpečnosť po každej stránke.

Realizácia styku otca s maloletou za prítomnosti matky v priebehu súdneho konania preukázala, že v

súčasnosti nie je možné počas takto koncipovaného styku vyvarovať sa konfliktným situáciám medzi
rodičmi, ktoré nepriaznivo vplývajú na maloletú aj keď je ešte v útlom veku. Matkina prítomnosť pri styku
otca s maloletou by pôsobila kontraproduktívne a marila by samotný účel styku. Akékoľvek konfliktné
situácie medzi rodičmi v prítomnosti dieťaťa sú z hľadiska jeho zdravého osobnostného vývoja absolútne
nežiadúce. Je v plnej kompetencii otca pripraviť si s dcérou taký program, ktorý jej bude vyhovovať

predovšetkým z hľadiska veku a potrieb k nemu primeraných, vrátane návštev u najbližších príbuzných.
Aj keď ostatné príbuzné osoby nemajú právny nárok na styk s maloletým dieťaťom, pokiaľ im tento nieje upravený súdnou cestou, je nesporne pre každé dieťa obohacujúce a nanajvýš vhodné, aby malo
možnosť kontaktov aj s príbuznými druhého rodiča, keď títo k nemu pristupujú s citom a láskou.

Súdsanestotožnilspožiadavkouotcarealizovaťstyksmaloletouvmiestejehosúčasnéhoprechodného

bydliska v F.. Ide len o dočasné bývanie otca, pomerne vzdialené od bydliska maloletej, ktorej nízky
vek si môže vyžiadať okamžitú súčinnosť zo strany matky, tiež v prípade nepredvídateľnej situácie na
strane otca, ktorý vo S. žije sám, napr. v dôsledku jeho úrazu, by dieťa zostalo v cudzom štáte bez
možnosti okamžitej pomoci zo strany iného príbuzenstva. Aj keď súd nemôže otcovi nariaďovať kde sa
má s dieťaťom počas styku zdržiavať, v každom prípade musí ísť o prostredie vhodné z hľadiska veku

a potrieb dieťaťa, kde bude mať patričné zázemie a pohodlie. Za vhodné sa javí prostredie u rodičov
otca, kde sa inak otec aj zdržiava počas svojho pobytu v N., a kde sú podľa kolízneho opatrovníka, ktorý
tam vykonal šetrenie, pre dieťa vytvorené podmienky. Tu bude mať maloletá priestor na oddych, resp.
spánok v rámci denného režimu a otec, ktorý doposiaľ mal iba veľmi obmedzené možnosti dostatočne
sa oboznámiť s bežnými potrebami dieťaťa kvôli absencii primeraných kontaktov, využiť aj pomoc svojej
matky pri opatere maloletej.

V dôsledku veku dieťaťa, doterajšej nedostatočnej realizácii styku otca s ním a určitej jeho naviazanosti
na matku, súd nepovažuje v súčasnosti za vhodné prenocovanie maloletej u otca, čo bude možné
až po tom, ako sa preukáže, že dieťa je už dostatočne pripravené na dlhšie odlúčenie od matky. Za
dôležité pokladá realizovanie styku aspoň jedenkrát v týždni počas víkendového dňa, kedy pre výkon
práce otca vo S. nie je z časového hľadiska možné, aby sa s dcérou stretával aj v priebehu pracovného

týždňa v poobedňajších hodinách. Preto je styk upravený v jednom týždni v sobotu a v druhom v nedeľu
zatiaľ v rozpätí od 10-tej do 17-tej hodiny, pričom s pribúdajúcim vekom maloletej a najmä vytvorením
dostatočnej citovej väzby medzi ňou a otcom, ako aj preukázaním schopnosti otca o dieťa sa samostatne
postarať, bude možné na návrh niektorého z rodičov, pokiaľ sa nedohodnú mimosúdne, nanovo styk
upraviť.

Otec si maloletú prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá. Matka
je povinná maloletú na styk riadne pripraviť, čo zahŕňa predovšetkým jej vybavenie nevyhnutnými
osobnými potrebami a sezónnym šatstvom, resp. ďalšími pre dieťa dôležitými vecami, ako aj primeranú
motiváciu dieťaťa odísť s otcom na styk bez prípadného odmietania a neskoršie, s pribúdajúcim vekom
dieťaťa, aj jeho oboznámenie s tým, že určitú dobu strávi v spoločnosti otca.

Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu
byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Rovnako je
však potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia a aby
tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré v konečnom dôsledku majú dosah na maloleté dieťa.

Podmienkou úspešného priebehu styku je, aby rodičia dokázali medzi sebou ohľadne svojho jediného

dieťaťa komunikovať bezkonfliktne a vecne. Povinnosťou matky je, aby prispela aktívne k zdarnému
priebehu styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodo-ručenia,písomne,trojmo,

na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42
ods.3O.s.p.análežitosťamipodľa§205ods.1O.s.p.(protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakorozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada
konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci

pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávneskutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a,
nesprávne právne posúdenie veci.)

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na súdny

výkon rozhodnutia.