Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712212936
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712212936.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci
navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený
advokátom JUDr. Alanom Strelákom, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31819702 proti odporkyni: T.
U., A. XX.XX.XXXX, A. W. A. XXXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, zastúpená opatrovníčkou X. A.,
X. S. E. X. F., o zaplatenie 614,17 Eur istiny s príslušenstvom a zmluvnými pokutami

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 269,17 Eur s 9% úrokom z omeškania od 05.08.2010
do zaplatenia, 24,50 Eur titulom náhrady trov konania na účet navrhovateľa vedený v BRE Bank SA
- pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, číslo účtu 4201043603/8360 a 49,90 Eur
titulom trov právneho zastúpenia navrhovateľa na účet právneho zástupcu vedený v BRE Bank SA -
pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, číslo účtu 4201043603/8360, všetko do 15
dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd vo zvyšku žalobný návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom podaným dňa 26.07.2012 sa domáhal navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu proti odporkyni zaplatenia sumy 614,17 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom
uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.01.2010 číslo 120100318.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd v súlade s § 156 O.s.p. zverejnil súd dňa 28.04.2015 na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v
predmetnej právnej veci bude dňa 01.10.2015 vyhlásený rozsudok s poukazom na § 115a O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to zmluvou o úvere zo dňa 22.01.2010 č. 120100318, predžalobnou
upomienkou zo dňa 22.06.2010, poštovým podacím hárkom, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa
20.12.2010, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo zmluvy o úvere č. 120100318 uzavretej dňa 22.01.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ sa
zaviazal poskytnúť odporkyni ako dlžníkovi úver vo výške 500,00 eur pri podpise zmluvy. V čl. I zmluvy
o úvere je uvedené, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny. V čl. II predmetnej
zmluvy je uvedené, že celkový poplatok za správu úveru je 345 Eur. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť
veriteľovi úver v pravidelných 13 - nich mesačných splátkach vo výške 65,00 Eur, pričom prvá splátka
je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná
30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmysle predmetnej zmluvy bola priemerná ročná
percentuálna miera nákladov stanovená pri splatnosti úveru 13 mesiacov na 48,96%.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa odporkyňa uhradila celkovo do dnešného dňa 230,83 €, pričom posledná
uhradená suma vo výške 100,00 € bola uhradená dňa 24.07.2010. Vzhľadom na to, že odporkyňa
neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok v
zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 22.06.2010 navrhovateľ
upozornil odporkyňu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky.

V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 20.12.2010 navrhovateľ oznámil odporkyni, že celý dlh sa
stal splatným ku dňu 04.08.2010.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. (účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia dodatkov k zmluvám (ďalej len
"Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a výzvam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení č. 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 22.01.2010
zmluvu o úvere č. 120100318, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni úver
vo výške 500,00 Eur a záväzok odporkyne vrátiť navrhovateľovi peňažné prostriedky vo výške 845,00
Eur (poplatok za správu úveru vo výške 345,00 Eur). Odporkyňa si svoju povinnosť vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky v predpísaných splátkach nesplnila.

Zákonom č. 258/2001 Z.z., účinným od 1.10.2001, boli do nášho právneho poriadku zavedené tzv.
spotrebiteľské úvery, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery poskytnuté vo výške
od 200 eur do 20 000 eur.

Rada ES prijala viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernicu Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

Súd je povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES, ktorý
sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii
vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má
povinnosť, natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak,
aby sa dosiahol účel smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249 EHS (rozsudok
ESD zo dňa 27.6.200 vo veci Oceáno Grupo Editorial SA v. Roció Murciano Quintero, C - 240/98 a
Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón prades, C - 241/98, José Luis Copano Badillo, C - 242/98,
Mohammed Berrone, C - 243/98 and Emilio Vinas Feliú, C - 244/98).

Pri posudzovaní oprávnenosti nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 845,00 Eur súd vychádzal
z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.01.2010, ktorá je spísaná na predtlačenom
formulári. Táto vo svojich ustanoveniach neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru podľa § 4 ods.
2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. V čl. II zmluvy je uvedené, že "dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi
úver v pravidelných 13 mesačných splátkach vo výške65,00 Eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň
po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky". Na základe uvedeného možno konštatovať, že v zmluve absentuje údaj o
konečnej splatnosti úveru, a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že dohodnutá výška mesačnej splátky 65,00 Eur predstavovala
nielen splátku istiny, ale aj úrokov. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a rozhodne nepostačuje, ak úrok
je zahrnutý do jednej splátky spolu s istinou. Preto v prípade nesplnenia povinnosti veriteľa spočívajúcej
v konkretizácii úroku z úveru, nastáva zo zákona sankcia, v danom prípade podľa § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z.z.

Možno tiež konštatovať, že predložená zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe. V čl.
I zmluvy o úvere je uvedené, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny. Z takejto
formulácie nie je možné identifikovať, či sa jedná o ročnú, mesačnú alebo inú úrokovú sadzbu. Až v
obchodných podmienkach v bode 1 posledná veta je uvedené, že "ročná úroková sadzba činí 20% z
istiny za každý rok splácania úveru." Z takéhoto znenia možno vyvodiť záver, že úroková sadzba sa za
každý rok splácania zvyšuje o 20%. Podľa názoru súdu je neprijateľné, aby úverová zmluva obsahovala
údaj o ročnej úrokovej sadzbe v obchodných podmienkach, navyše vo vyššie citovanom znení je tento
údaj nejasný, neurčitý a zavádzajúci.

Pokiaľ sa jedná o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, posudzovaná zmluva obsahuje znenie, v
zmysle ktorého "priemerná RPMN je ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 7 mesiacov /458,92
%". Následne v obchodných podmienkach v bode 1. je uvedené, že "RPMN činí pri splatnosti úveru
na 13 mesiacov /206,73%, ". Uvedená zmluva teda obsahuje dve rozdielne výšky ročnej percentuálnej
miery nákladov pri splatnosti úveru na 13 mesiacov, čo je v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z.. z takto
formulovaných zmluvných podmienok nie je možné určiť, ktorá ročná percentuálna miera nákladov sa
vzťahuje na daný úver, a preto súd túto skutočnosť vyhodnotil tak, že zmluva neobsahuje údaj o ročnej
percentuálne miere nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to že zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej
splatnosti úveru, o ročnej úrokovej sadzbe a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, považoval
súd poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov poukazom na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.

(účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Keďže odporkyni boli
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 500,00 Eur, pričom odporkyňa z tejto sumy uhradila 230,83
Eur, je odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi iba toľko, koľko jej bolo reálne poskytnuté. Na základe
uvedených skutočností preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 269,17 Eur.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy i úrok z
omeškania vo výške určenej v § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase
začatia omeškania, t. j. vo výške 9 % ročne. Odporkyňa sa dostala do omeškania dňom 05.08.2010,
dokedy jej poskytol navrhovateľ lehotu na zaplatenie dlhu.

Navrhovateľ si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,54 Eur za
každý mesiac omeškania až do zaplatenia istiny počnúc mesiacom august 2010 , pričom poukázal na
bod 3 Obchodných podmienok, v zmysle ktorého sa odporkyňa zaviazala uhradiť v prípade porušenia
podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý
kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia úveru. Keďže celkový poplatok za správu úveru je podľa
zmluvy o úvere vo výške 345,00 € a úver bol poskytnutý na obdobie 13 mesiacov, mesačný poplatok a
teda aj dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je 26,54 €(t.j. 345,00€/13=26,54€), pričom zmluvná pokuta
je splatná v okamihu, keď sa odporkyňa dostala do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Hodnotiac
dohodu o zmluvnej pokute súd zastáva názor, že táto nebola uzatvorená v súlade s § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou;

Dohoda o zmluvnej pokute je obsiahnutá v bode 3 Obchodných podmienok, ktoré podpísal iba dlžník
(odporkyňa). Podpis veriteľa (navrhovateľa) absentuje. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o zmluvnej
pokute nebola dojednaná písomne, teda platne.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie odmeny za poskytnutie úveru v zmysle čl. I. zmluvy,
a to vo výške 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne
označované ako "odplata"). Uvedenú sumu zahrnul navrhovateľ do žalovanej istiny, túto sumu možno
bez pochybností označiť za poplatok a keďže súd považoval v zmysle vyššie uvedených skutočností
úver za bezúročný a bez poplatkov, nepriznal žalobcovi nárok jeho zaplatenie.

Podľa 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že zaviazal v spore
čiastočne neúspešnú odporkyňu na zaplatenie sumy 24,52 Eur titulom trov konania navrhovateľovi
(alikvótna 43,8%-ná časť náhrady zaplateného súdneho poplatku podľa z.č. 71/1992 Zb. zák. o súdnych
poplatkoch v znení noviel) a k zodpovedajúcej náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške
49,90 € v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (43,8% úspechu v spore) nasledovne:
1. prevzatie a príprava zastúpenia
2. vypracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde písomne dvojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.