Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2008

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/415/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206230527
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2008:1206230527.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci navrhovateľa: V. S., C. 5, XXX XX D., zast.: JUDr. Martin Sečanský, advokát, SALLEM, SEČANSKÝ
& PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava proti odporcovi: X.. O. N., N. C.
XXB, XXX XX I. S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: 1. X., T., XXX XX D.., IČO: XX
XXX XXX, zast.: JUDr. Mária Gbelská, advokátka, A. Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou 2. D..,
IČO: XX XXX XXX, C., D. zast.: JUDr. David Soukeník, advokát, Moskovská 13, 811 08 Bratislava o
určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade na strane odporcu X. náhradu trov
konania vo výške 49 320,- Sk k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Márii Gbelskej do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade na strane odporcu D. náhradu trov
konania vo výške 58 690,50 Sk k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Davidovi Soukeníkovi, advokáta
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsasvojímnávrhomdoručenýmsúdudňa04.12.2006domáhal,abysúdurčil,ženavrhovateľ
je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom I. katastra pre
H. mesto SR D., pre katastrálne územie C. ako byt č. X na prvom podlaží bytového domu súpisné č.
XXXX s vchodom na C. ul. č. X v D., ktorý je postavený na pozemkoch parc. č. XXXX, parc. č. XXXX
a parc. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXX/

XXXXX.

NavrhovateľsanazákladekúpnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX,ktorúuzavrelsospoločnosťouI.a.s.ako
s predávajúcim, stal vlastníkom štvorizbového bytu č. X na 1. podlaží bytového domu s vchodom na C.
ul. č. X v D.. Správu vyššie uvedeného bytového domu vykonáva podnikateľka X.. T. D., podnikajúca pod
obchodným menom X., s miestom podnikania T., identifikačné číslo XX XXX XXX. Tejto osobe vznikla
v minulosti pohľadávka voči žalobcovi vo výške 29.199,- Sk s prísl., pričom Okresný súd Bratislava II

uložil navrhovateľovi zaplatiť túto pohľadávku platobným rozkazom sp. zn.: 32Ro 1903/2004 zo dňa
07.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.11. 2004.
Vymoženia vyššie uvedenej pohľadávky sa X.. T. D. domáhala v exekučnom konaní vedenom u
súdnej exekútorky S.. Q. H. pod č. k.: Ex X/XX, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zodňa XX.XX.XXXX. Táto súdna exekútorka vykonávala exekúciu zrážkami zo starobného dôchodku
navrhovateľa (tieto zrážky sa vykonávali počnúc mesiacom máj XXXX, pričom v roku XXXX bola
navrhovateľovi zrážaná suma 4155,- Sk mesačne a v roku XXXX suma 4 842,- Sk mesačne),

pričom však zároveň navrhovateľa upovedomila aj spôsobe vykonania exekúcie predajom vyššie
uvedeného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu.
Upovedomeniaozačatíexekúcieaospôsobevykonaniaexekúciepredajomnehnuteľnosti,akoajpríkaz
na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov súdna exekútorka zrušila rozhodnutiami datovanými
dňa XX.XX.XXXX.

V priebehu exekúcie však X.. T. D. zaslala navrhovateľovi list zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým mu oznámila,
že ako správca bytového domu na P. ul. č. X - č. X v D. začala výkon "zákonného záložného práva,
ktoré vzniklo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v súlade s ust. § 15 zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov", pričom uviedla, že
vlastníci bytov a nebytových priestorov jej v čl. VIII Zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX udelili
plnomocenstvo na uspokojenie ich pohľadávok, ktoré im vzniknú z dôvodu neuhrádzania preddavkov do

fondu prevádzky, údržby a opráv, preddavkov na plnenia spojené s užívaním bytu a odmeny správcu za
výkon správy domu. Uspokojenia pohľadávky voči navrhovateľovi sa X.. T. D. mala domáhať predajom
vyššie uvedených nehnuteľností a na dobrovoľnej dražbe.
NáslednelistomzodňaXX.XX.XXXXspoločnosťBQ..oznámilanavrhovateľovi,žehonazákladenávrhu
X.. T. D. (označenej aj ako správkyňa bytového domu na i C. ul. č. X - č. X v D.) vyzývajú, aby umožnil

obhliadku vyššie uvedeného bytu za účelom jeho ohodnotenia. Navrhovateľa neskôr síce navštívili dve
jemu neznáme osoby, ktoré pravdepodobne boli zo spoločnosti D. avšak tieto osoby (a ani žiadne iné
osoby) nevykonali žiadnu obhliadku bytu. Nakoľko však navrhovateľ týmto osobám objasnil skutočnosti,
podľa ktorých mal byť jeho dlh voči X.. T. D. uspokojený, považoval celú záležitosť za ukončenú.
Následne v mesiaci október XXXX však bol navrhovateľovi doručený list podpísaný menom "N.", ktorým

mu pisateľ oznámil, že v máji roku XXXX na dražbe vykonanej spoločnosťou D.. vydražil vyššie uvedený
byt, pričom ho vyzval, aby tento byt vypratal najneskôr v termíne do XX.XX.XXXX.
Po doručení tohto o listu navrhovateľ nahliadol do zbierky listín I. D. a zo získaného odpisu notárskej
zápisniceč.NXXXX/XXXX,NzXXXXX/XXXX,ktorúdňaXX.XX.XXXXspísalnotárK..T.Q.sadozvedel,
že dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnila dobrovoľná dražba jeho bytu a súvisiaceho spoluvlastníckeho

podielu. Navrhovateľ o tejto dražbe nebol upovedomený, nakoľko mu nebolo doručené oznámenie o
dražbe.
Podľa údajov uvedených v predmetnej notárskej zápisnici bola navrhovateľom dražby X.. T. D., pričom
predmetný štvorizbový byt bol znaleckým posudkom ocenený na sumu 1.800.000,- Sk a za najnižšie
podanie 1 260 000,- Sk ho vydražil odporca. Podľa informácií navrhovateľa je odporca zaťom X.. T. D.j.

Na základe vyššie uvedenej notárskej zápisnice, ktorú spoločnosť D. zaslala X. v prílohe listu zo dňa
XX.XX.XXXX, zapísal katastrálny úrad odporcu ako vlastníka draženého bytu a súvisiaceho podielu.
Odporca následne listom, ktorý nie je datovaný, opätovne vyzval navrhovateľa na vypratanie
predmetného bytu, pričom mu z vlastnej iniciatívy zaslal aj kópiu plnomocenstva na vykonanie právnych
úkonov súvisiacich s výkonom zákonného záložného práva, ktoré mali v neurčenom čase udeliť vlastníci

bytov v bytovom dome na C. ul. č. X - č. X X.. T. D., ktorá toto plnomocenstvo mala podľa rukou
dopísaného dátumu údajne prijať dňa XX.XX.XXXX, a to aj na priek tomu, že v písomnej komunikácii,
ktorá bola navrhovateľovi doručená po tomto dátume, sa na takéto plnomocenstvo nikdy neodvolala a
opakovane poukazovala len na čl. VIII Zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX.

Navrhovateľ je presvedčený, že celý proces výkonu záložného práva vrátane dobrovoľnej dražby bol
v rozpore so zákonom, a preto na jeho základe nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva z
navrhovateľa na odporcu.

Navrhovateľ najmä uvádza, že nakoľko on nikdy zmluvou nezriadil záložné právo na svoj byt, takéto

záložné právo mohlo potenciálne vzniknúť len na základe § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov,
a to v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Takéto záložné právo je zapísané aj na
príslušnom liste vlastníctva. V zmysle § 15 ods. 1 uvedeného zákona v spojení s § 151a OZ slúži
vyššie uvedené záložné právo na zabezpečenie pohľadávok záložných veriteľov vzniknutých z právnych
úkonov týkajúcich sa bytu, pričom v tomto prípade mala byť záložným právom zabezpečená pohľadávka

voči navrhovateľovi na zaplatenie preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, preddavkových
platieb a odmeny správcu. Okrem toho v danom prípade sa neuskutočnila ani žiadna schôdza vlastníkov
bytov, na ktorej by bolo prijaté rozhodnutie o začatí výkonu záložného práva na byt navrhovateľa. O jeho
výkone svojvoľne rozhodla správkyňa predmetného bytového domu X.. D..X..T.D.privýkonezáložnéhoprávanabytnavrhovateľakonalabezplnomocenstvaostatnýchvlastníkov
bytovakozáložnýchveriteľov.Nakoľkoostatnívlastnícibytovnikdydodatočneneschválilitakétokonanie

správkyne, pričom ako je zrejmé z okolností prípadu, o takomto jej konaní ani nemali žiadnu vedomosť, v
súlade s § 33 ods. 2 OZ nemôže byť takéto konanie považované za konanie ostatných vlastníkov bytov,
ale výlučne za vlastné úkony X.. D., ktorá ako osoba, ktorá nie je záložným veriteľom
navrhovateľa, nebola na ich vykonanie oprávnená. Preto jej právne úkony sú absolútne neplatné,
nakoľko sú v rozpore s § 151a v spojení s § 151j ods. 1 OZ a § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov.

Na základe takýchto absolútne neplatných právnych úkonov preto nemohlo dôjsť k platnému výkonu
záložného práva a ani k prechodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu na odporcu.
Zároveň navrhovateľ poukazuje aj na viaceré aspekty dobrovoľnej dražby. V zmysle § 7 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách môže vykonanie dražby navrhnúť len vlastník alebo záložný veriteľ. Nakoľko
dražbu možno vykonať len na návrh oprávnenej osoby, je zrejmé, že pokiaľ takýto návrh chýba, dražba
sa nemôže uskutočniť.

Z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby žalobcovho bytu, ako aj z oznámení o dražbe a o
výsledku dražby, je však zrejmé, že ako navrhovateľka dražby je výslovne označená X.. T. D., a to bez
akejkoľvek zmienky o tom, že by mala byť splnomocnenou zástupkyňou vlastníkov bytov ako záložných
veriteľov žalobcu. V súlade s cit. ust. § 4 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s § 32
ods. 2 OZ je preto zrejmé, že navrhovateľkou dražby predmetného bytu bola X.. T. D., ktorá konala vo

vlastnom mene (a to aj napriek tomu, že nebola a ani nie je záložnou veriteľkou navrhovateľa), ktorá by
bola oprávnená v navrhnúť vykonanie dražby tohto bytu. Nakoľko teda vykonanie dražby predmetného
bytu navrhla vo vlastnom mene X.. T. D., dobrovoľná dražba sa nemala vôbec uskutočniť, a to aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že predmetná dražba mala byť spôsobom výkonu záložného práva, ktoré
bolo od počiatku vykonávané v rozpore zákonom. Napriek týmto skutočnostiam však dražobník dražbu

predmetného bytu vykonal.
Okrem toho dražobník v rozpore s cit. ust. § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách nezaslal
oznámenie o dražbe navrhovateľovi ako vlastníkovi predmetu dražby, v dôsledku čoho mal v súlade s
cit. ust. § 19 ods. 1 písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách upustiť od dražby. Navyše dražobník
by bol povinný upustiť od dražby aj v zmysle cit. ust. § 19 ods. 1 písm. g) zákona o dobrovoľných

dražbách, nakoľko na predmet dražby sa viedlo exekučné konanie. Dražobník však aj napriek týmto
skutočnostiam od dražby neupustil a v rozpore so zákonom ju vykonal, pričom udelením príklepu malo
prejsť vlastnícke právo k draženému bytu na odporcu, ktorý podľa oznámenia dražobníka uhradil cenu
dosiahnutú vydražením.
Pri dražbe predmetného bytu bol viacnásobne závažne porušený zákon, a to predovšetkým tým, že

dražbabolavykonanánazákladenávrhuneoprávnenejosobyabezvedomianavrhovateľaakovlastníka
predmetu dražby.
Právo namietať porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a domáhať sa určenia
neplatnosti dražby malo síce v zmysle § 21 ods. 2 zákona o o dobrovoľných dražbách zaniknúť
uplynutím troch mesiacov odo dňa konania dražby, avšak nakoľko v tomto prípade bola nezákonná

dobrovoľná dražba len spôsobom nezákonného výkonu záložného práva na navrhovateľov byt, na
ktoré sa obmedzenie stanovené v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nevzťahuje, právo
navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k bytu (s posúdením platnosti výkonu záložného práva ako
predbežnej otázky) tým nemôže byť dotknuté.
Navyše odporca podľa názoru navrhovateľa účelovo po prvýkrát kontaktoval navrhovateľa a oznámil

mu, že vydražil jeho byt, až v mesiaci október roku XXXX, kedy už nebolo možné domáhať sa určenia
neplatnosti dražby. Pričom do tohto času nevykonal žiadny úkon, z ktorého by sa navrhovateľ mohol
dozvedieť, že mal stratiť vlastnícke právo k svojmu bytu.

Navrhovateľ je presvedčený, že v súlade s cit. ust. § 3 ods. 1 OZ je pri aplikácii príslušných právnych

predpisov potrebné vziať do úvahy charakter vyššie uvedeného konania odporcu, ako aj X.. T. D. a
poskytnúť navrhovateľovi primeranú ochranu jeho práv, a to aj na úkor ochrany práv odporcu, nakoľko
ich mal nadobudnúť v rozpore s dobrými mravmi, pričom z okolností ce1ého prípadu je podľa nášho
názoru dostatočne zrejmé, že sa tak stalo vedome.

Na základe návrhu odporcu doručenému súdu dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol uznesením č.k.:
51C/415/2006-98 zo dňa 29.07.2008 o pripustení pristúpenia vedľajších účastníkov na strane odporcu
a to dražobníka - spoločnosti D.. a správkyne X.. T. D., A.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
02.09.2008.Odporca na pojednávaní uviedol, že sa o dražbe dozvedel od svojej svokry X.. T. D. v apríli XXXX,
skutočnosti si preveril v P. R. registri. Na dražbe sa zúčastnil a byt riadne vydražil. Zároveň poukázal,

že za tento byt riadne platí všetky poplatky spojené s jeho užívaním, aby sa mu nestalo, že o byt príde,
pričom však predmetný byt nemôže s rodinou užívať

Vedľajší účastník na strane odporcu X.. T. D., D., uviedla, že súd si ako predbežnú otázku v konaní
musí vyriešiť platnosť priebehu dražby, pričom poukázal na to, že zákon o dobrovoľných dražbách v

§ 21 ods. 2 stanovuje trojmesačnú lehotu, v ktorej sa osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach
môže domáhať na súde, aby súd určil neplatnosť dražby. Táto lehota je prekluzívna, a v danom prípade
nebola dodržaná.
Pokiaľ ide o oprávnenie jej ako správkyne na vykonanie všetkých uvádzaných úkonov, tak jej oprávnenie
na tieto úkony vyplýva z ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a navyše jej
toto oprávnene vyplýva aj priamo zo samotnej zmluvy o výkone správy. X.. T. D. - A. vykonávala správu

celého bytového domu. Nakoľko bol dom vo veľmi zlom stave, bola nevyhnutná jeho rekonštrukcia.
Podmienkou na poskytnutie úveru z banky na takúto rekonštrukciu však bolo, že dom nesmie mať
žiadnych dlžníkov. Z uvedeného vyplýva, že ak by ona ako správkyňa domu sa uvedeného dlhu
nezbavila, boli by poškodení ostatní vlastníci.

Vedľajší účastník na strane odporcu D.. uviedol, že predmetná dobrovoľná dražby prebehla v súlade
so zákonom. Dňa XX.XX.XXXX bol navrhovateľ vyzvaný na sprístupnenie predmetu dražby za účelom
jej ocenenia. Dňa XX.XX.XXXX bol tento byt sprístupnený, o čom bol spísaný aj protokol, ktorý bol
podpísaný zamestnancom dražobníka a znalcom, ktorí sa tejto ohliadky zúčastnili. Na základe tejto
ohliadky potom znalec vypracoval znalecký posudok. Nie je pravdivé tvrdenie, že dražobník nezaslal

navrhovateľovi oznámenie o uskutočnení dražby. Dražobník zaslal toto oznámenie navrhovateľovi,
avšak navrhovateľ si zásielku neprevzal, zásielka mu bola doručovaná opakovane poštou a následne
bola na pošte uložená. Navrhovateľ si však zásielku neprevzal.
Zároveň poukázal aj na to, že zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje lehotu, počas ktorej sa môže
osoba,ktorátvrdí,žeboladotknutánasvojichprávachobrátiťnasúdapožiadaťsúd,abyurčilneplatnosť

dražby. Po uplynutí tejto lehoty právo zaniká.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o prevode vlastníctva bytu
medzi predávajúcim I., a.s. a navrhovateľom, LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a LV č. XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o výkone správy, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo

dňa XX.XX.XXXX, Výzvu dražobnej spoločnosti zo dňa XX.XX.XXXX, Úradný výpis z Notárskeho
centrálneho registra dražieb, Notársku zápisnicu o priebehu dobrovoľnej dražby, Oznámenie o dražbe,
oznámenie odporcu o nadobudnutí vlastníckeho práva spolu s výzvou na vypratanie bytu a výzvu
odporcu - pokus o zmier výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu pripojeného dražobného spisu,
exekučného spisu súdnej exekútorky S.. Q. H., sp. zn.: Ex X/XX a výsluchom účastníkov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav podstatný pre
rozhodnutie súdu vo veci :

Navrhovateľ bol pôvodne v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník bytu č. X na prvom

podlaží bytového domu súpisné č. XXXX s vchodom na C. ul. č. X v D., ktorý je postavený na pozemkoch
parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach
bytového domu vo veľkosti XXX/XXXXX.

Dňa XX.XX.XXXX bola na návrh správcu bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza,

vykonaná verejná dražba označeného bytu podľa zákona č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách,
pričom vydražiteľom sa stal odporca, ktorý bol na základe výsledku dražby zapísaný do katastra
nehnuteľností ako vlastník predmetného bytu. Na notárskom úrade notára S.. T. Q. bola o priebehu
dražby spísaná dňa XX.XX.XXXX notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX.

Navrhovateľ doručil návrh na určenie vlastníctva k predmetnému bytu tunajšiemu súdu dňa 04.12.2006.

Ďalšie skutočnosti zistené z vykonaných dôkazov nemali rozhodujúci význam pre meritórne posúdenie
veci, a to s poukazom na dôvody a právne posúdenie veci uvedené nižšie.Podľa § 21 ods. 2 z.č. 527/21002 Z.z., o dobrovoľných dražbách (ďalej len "Zákon o dobrovoľných
dražbách"), cit. : "V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že

tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak
sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby".

Z citovaného § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že právo obrátiť sa so žalobou o
neplatnosť dražby na súd má osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na jej právach. Zákon však zároveň

stanovuje lehotu, v ktorej tak môže táto osoba urobiť, pričom ak sa v zákonom stanovenej lehote na
súd neobráti (nedoručí v tejto lehote návrh súdu), právo domáhať sa neplatnosti dražby zaniká. Zákon
zakotvuje prekluzívnu lehotu ako 3 mesačnú, pričom začína plynúť odo dňa konania dražby.
V tejto súvislosti treba poukázať na to, že, hoci sa to v určitých prípadoch môže javiť ako príliš tvrdé, nie
je možné zánik práva domáhať sa neplatnosti dražby zvrátiť (zhojiť), a to ani ak by sa javil zánik práva
domáhať sa neplatnosti dražby za skutočnosť v rozpore s dobrými mravmi. Samotný rozpor s dobrými

mravmi totiž ešte nemôže mať za následok vznik nových práv, ale iba to, že sa s poukazom na takýto
rozpor odoprie ochrana právam už existujúcim.
Tu treba poukázať osobitne na to, že nemožno pripustiť ani možnosť dosiahnuť preskúmanie platnosti
dražby po márnom uplynutí tejto lehoty napríklad žalobou o určenie vlastníctva pôvodného vlastníka z
dôvodu neplatnosti dražby, kedy by súd musel ako predbežnú otázku skúmať platnosť dražby. Išlo by

totiž o obchádzanie zákona (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách), pričom ak by sme takýto postup
pripustili, bolo by to v rozpore s účelom a zmyslom tohto ustanovenia § 21 zákona, ktoré zakotvuje
jednoznačne túto lehotu ako prekluzívnu, a to najmä na zabezpečenie právnej istoty vydražiteľa.

Keďže, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, v prípade bytu navrhovateľa bola dražba vykonaná

dňa XX.XX.XXXX, navrhovateľ mal možnosť domáhať sa neplatnosti dražby až do XX.XX.XXXX. S
poukazom na to, že navrhovateľ návrh doručil súdu až dňa 04.12.2006 (resp. nedoručil ho súdu
najneskôr dňa21.07.2006 ), možno konštatovať, že došlo k zániku jeho práva domáhať sa neplatnosti
predmetnej dražby. Preto sa navrhovateľ už nemôže úspešne domáhať ako neplatnosti dražby, tak ani
určenia, že pre neplatnosť dražby je stále vlastníkom predmetného bytu.

Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa ohľadne dôvodov neplatnosti predmetnej dražby treba uviesť, že
týmito sa súd podrobne nezaoberal, keďže ani v prípade, ak by dražba nebola vykonaná v súlade
so zákonom, nemohol súd pre márne uplynutie zákonnej prekluzívnej lehoty skúmať v tomto konaní
zákonnosť dražby.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súdu nezostalo iné, než návrh v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca ako aj vedľajší účastníci mali

vo veci mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal proti neúspešnému navrhovateľovi plnú náhradu
trov konania.

Úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 1. rade: X.. T. D. A., ktorý mal vo veci plný úspech, priznal
náhradu trov konania spolu vo výške 49 320,- Sk, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré
súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. a za jeden úkon právnej pomoci priznal 16 250,- Sk, za 3
úkony (1. príprava a prevzatie veci, 2. účasť na pojednávaní dňa 24.09.2008, 3. účasť na pojednávaní
dňa 12.11.2008) priznal 48 750,- Sk s režijným paušálom 570,- Sk (3x 190,- Sk rok 2008).

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 2. rade: BL P., s.r.o., ktorý mal vo veci plný úspech, priznal
náhradu trov konania spolu vo výške 58 690,50 Sk, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré
súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. a za jeden úkon právnej pomoci priznal 16 250,- Sk, za 3
úkony (1. príprava a prevzatie veci, 2. účasť na pojednávaní dňa 24.09.2008, 3. účasť na pojednávaní
dňa 12.11.2008) priznal 48 750,- Sk s režijným paušálom 570,- Sk (3x 190,- Sk rok 2008) spolu s DPH

19% vo výške 9 370,50 Sk.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.