Rozsudok – Príslušnost ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/195/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613206592
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4613206592.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, vo veci starostlivosti súdu o mal.

A. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Topoľčanoch, dieťa rodičov: matky E. Ď., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, zastúpenej
JUDr. Jozefom Dudzíkom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, a otca R. Ď.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpenému JUDr. Stanislavom Pavlom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Šancová 58, o návrhu matky na úpravu práva a povinností k mal. dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zverenie mal. dieťaťa určenie vyživovacej povinnosti zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 03.07.2013 návrh na zverenie mal. A. do jej osobnej starostlivosti a určenie

výživného za obdobie od 19.04.2014 do právoplatnosti rozsudku o rozvode, pričom navrhla určiť výživné
v sume 200 eur mesačne, do kt. čiastky, čo sa týka zročného výživného budú zarátané sumy, kt. otec
zaplatil za jednotlivé mesiace a to vo výške 216 eur, resp. 100 eur. Návrh odôvodnila tým, že ona dňa
19.04.2012 opustila spoločnú domácnosť, kt. mala s otcom mal. a v tomto období jej otec neprispieval
ničím, neskôr sporadicky sumou 26 eur mesačne.

Otec s návrhom nesúhlasil, okrem iného aj z dôvodu, že matka vybrala počas tohto obdobia z ich

spoločného účtu, kde mali spoločné financie sumu 4210,70 eur a to na dva krát, prvý krát 03.05.2012
a potom došlo ešte k niekoľkým výberom. V tomto období on pracoval ako živnostník, pričom ako
živnostník pôsobí naďalej. Od 19.04.2012 prispieval na výživu mal. sumou 16 eur mesačne a v jednom
prípade jej poukázal sumu 100 eur, pričom v tomto období mal. prispieval aj v naturálnej forme
zakupovaním oblečenia, obuvi, hračiek, kt. veci zakupoval on, ako aj jeho rodičia.

Kolíznyopatrovníkžiadal,abynávrhumatkybolovyhovenéaabysúdurčilvyživovaciupovinnosťvsume

50 eur mesačne od podania návrhu, resp. od 19.04.2012, do právoplatnosti rozvodu a to aj vzhľadom
na vyjadrenie otca v rámci rozvodového konania, kde sa vyjadril, že je schopný platiť sumu 100 eur
mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav.

Rozsudkom OS v Topoľčanoch, sp. zn. 9P/51/2012 zo dňa 02.07.2013 bolo manželstvo účastníkov
rozvedené, pričom mal. A. bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov a rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť, čo sa týka rozvodu dňa 27.09.2013.Matka v čase podania návrhu pracovala u zamestnávateľa ZKW Slovakia a to od 07.01.2013 do
06.01.2014 na dobu určitú, pričom v tomto období dosiahla priem. mesač. mzdu 498,48 eur. Matka
poberala v období od 01.02.2013 rodičovský príspevok v sume 199,60 eur. Matka zároveň pracovala

pre Allianz - Slovenskú dôchodkovú správcovskú spoločnosť a.s. na zákl. dohody o vykonaní práce od
01.08.2012, pričom v jednotlivých mesiacoch jej boli vyplácané čiastky od 28 do 31 eur, a celkove jej
bola vyplatená čiastka vo výške 367 eur za 12 mesiacov.

Otec pracoval v čase podania návrhu ako živnostník, pričom v roku 2011 podal daňové priznanie, kde

jeho príjmy boli úhrnne vo výške 24 809,29 eur, výdaje vo výške 23 197,97 eur. Základ dane bol 1611,32
eur. V toku 2012 boli jeho príjmy vo výške 65 053,41 eur, výdaje 87 355,00 eur, strata - 17 301,59 eur.
Otec v mesiacoch máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november
2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013,
august 2013, september 2013 ako vyplýva z písomných dokladov na čl. 29-36 platil výživné v sume 26
eur mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému s rodičov zverí mal. dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa§62ods.1,2,3a4Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa§65ods.1Zákonaorodine,akrodičiamal.dieťaťaspolunežijú,súdupravírozsahichvyživovacej
povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súdmôžerozhodovaťovýškevyživovacejpovinnostirodičakmal.ajmimokonaniaorozvodmanželstva
a to v dvoch prípadoch - ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, alebo ak aj rodičia spolu žijú, ale jeden
z nich neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, musí byť
rozhodovanie o výživnom na dieťa spojené s rozhodnutím o otázke, ktorému z rodičov bude dieťa
zverené do osobnej starostlivosti podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Súd si musí pred samotným

rozhodovaním o výške výživného ustáliť začiatok vzniku povinnosti platiť výživné, teda deň, keď rodič
prestal dobrovoľne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará
plní zväčša svoju vyživovaciu povinnosť vo forme osobnej starostlivosti o dieťa a zabezpečovaním
jeho bytových potrieb, preto súd o výške jeho vyživovacej povinnosti nerozhoduje. Pri rozhodovaní o
dlžnom výživnom (výživnom za uplynulé mesiace) súd berie do úvahy tak mieru potrieb oprávneného

v sledovanom, konkrétnom období, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. S
určenou vyživovacou povinnosťou súd započíta plnenia, kt. povinný rodič preukázateľne v sledovanom
období dieťaťu poskytol. Tieto plnenia nemusia mať výlučne charakter opakujúcich sa pravidelných
splátok, môže ísť aj o jednorazové plnenia, kt. však slúžia uspokojovaniu bežných potrieb dieťaťa.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec si v rozhodujúcom období a to od 19.04.2012 do

27.09.2013, t.j. právoplatnosti rozsudku svoju vyživovaciu povinnosť plnil, čo bolo preukázané listinnými
dôkazminačl.29-35,akoajvýpoveďamiúčastníkovnapojednávaní.Samanavrhovateľkajednoznačne
uviedla, že otec jej po tom, ako opustila spoločnú domácnosť posielal výživné v sume 26 eur a v jednom
prípade zaslal sumu 100 eur. Zároveň bolo v konaní preukázané, že v tomto sledovanom období matka
uskutočnila výber finančných prostriedkov z účtu, kde mali spoločné finančné prostriedky a to v celkovej

výške4210,71eurkt.skutočnosťnavrhovateľkaajnapojednávanípotvrdilaajezrejmé,žetietofinančné
prostriedky mohla vzhľadom na výšku a objem finančných prostriedkov použiť aj na výživu mal. dieťaťa.
Zároveň túto skutočnosť potvrdili aj listinné dôkazy na čl. 38 - 42.
S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca od
19.04.2012 do právoplatnosti rozsudku v konaní o rozvod manželstva zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na
ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.