Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 23, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212212835
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212212835.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: PRESTO Services Slovakia, s.r.o., Bulharská

70, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Mokráň Záhon 2, Bratislava, proti
odporcovi: D.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, Q.Ú. XXXX/X, B., zastúpenému Mgr. Luciou Hrivnákovou,
advokátkou, Záborského 19, Bratislava o zaplatenie istiny 626,74 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia náhrad
trovkonaniavovýške37,50EURatrovyprávnehozastúpeniavovýške142,59EUR,všetkodotrochdní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.05.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by

súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 626,74 EUR s príslušenstvom. Navrhovateľ vo svojom
návrhu na začatie konania ďalej uviedol, že na základe autorskej zmluvy uzatvorenej dňa 22.08.2008
medzi navrhovateľom ako objednávateľom na jednej strane a odporcom ako autorom na strane druhej,
sa odporca zaviazal uskutočňovať pre navrhovateľa preklady e-learningových kurzov YDP Universal
Curriculum pre základné a stredné školy z angličtiny do slovenčiny.

V septembri roku 2009 zadávateľ projektu, ktorým bola spoločnosť PRESTO - PŘEKLADATELSKÉ

CENTRUM, s.r.o. reklamoval u navrhovateľa chyby v preklade. Zadávateľ v mesiacoch apríl až
september2009vykonalkontrolu,nazákladečohopredložil„Vyhodnoceníchybovostikorektoruprojektu
Planéta vedomostí“. Výsledok bol vyčíslený v závislosti od počtu chýb jednotlivých prekladateľov.
Kontrolou boli zadávateľom zistené vady a nedostatky, čím mu vznikla škoda v celkovej výške
213.922,88 Eur, ktorú znášal poskytovateľ (navrhovateľ) ako priamy zmluvný partner zadávateľa. Na
základe vykonaného vyčíslenia, navrhovateľ oznámením o odpočítaní nákladov na opravu zo dňa 27.
08. 2010 oznámil odporcovi, že celkové náklady na opravu dodaného prekladu sú vo výške 973,63

EUR. Keďže časť vzniknutých nákladov na opravu prekladu zodpovedá nevyplatenej odmene vo výške
310,89 EUR, doručením oznámenia došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok vo výške 310,89 EUR.
Z titulu náhrady škody si preto navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje náklady na opravu prekladu vo
výške 626,74 EUR s príslušenstvom.

Súd vo veci vydal dňa 03.08.2012 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej
istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote

odpor, v ktorom uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Žalovaný v
odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania navrhovateľovho nároku a uviedol, že
navrhovateľ predložil ako listinný dôkaz k svojmu návrhu: oznámenie o odpočítaní nákladov na opravu,
výzva na náhradu škody zo dňa 27.08.2010, prílohou tohto oznámenia bolo plnomocenstvo udelenéprávnemu zástupcovi navrhovateľa zo dňa 12. 04. 2010 z ktorého vyplýva, že navrhovateľ už v tento
deň vedel o škode a kto za ňu zodpovedá. Návrh bol na súde podaný dňa 30. 05. 2012, teda po uplynutí
premlčacej lehoty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením s obsahom listinných dôkazov:
oznámenia o odpočítaní nákladov na opravu, Výzvy na náhradu škody zo dňa 27.08.2010, rozboru
nedostatkov práce a kvantifikácie vzniknutých finančných nákladov, autorskej zmluvy, výpisu z
obchodného registra navrhovateľa pričom zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu odporcu súd zistil, že odporca sa k práci pre navrhovateľa dostal prostredníctvom svojej
manželky, ktorá tiež vykonávala preklady pre navrhovateľa. Odporca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že
on samotné preklady nerobil, robil iba korektúry vložených textov v oblasti fyziky. Predložené texty si cez
internet stiahol, vykonal v nich korektúry a tieto texty potom opätovne vložil do systému. Pri tejto činnosti
sariadilpokynmiJ.B.,ktorávykonávalakontrolutextovajpokorektoroch.Razodporcukontaktovalatáto

pracovníčka navrhovateľa s tým, že aj po korektúre je v texte veľa chýb, pričom sa zistilo, že informatik,
ktorý s textami ďalej pracoval, pracoval s textami ešte pred korekciou. Keďže audio nahrávky sa museli
prehrávať, pracovníčka navrhovateľa J. B.á usmernila odporcu, aby opravoval iba najzávažnejšie chyby
a drobnejšie chyby mal ignorovať.

Z Autorskej zmluvy súd zistil, že dňa 22.08.2008 uzatvoril navrhovateľ ako objednávateľ s odporcom
ako autorom zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok odporcu uskutočňovať pre navrhovateľa preklady
e-learningových kurzov.

Z Plnomocenstva súd zistil, že toto plnomocenstvo bolo udelené navrhovateľom ako splnomocniteľom

JUDr. Jozefovi Pojdákovi, advokátovi dňa 12. 04. 2010 na zastupovanie voči odporkyni za účelom
uplatnenia si náhrady škody vo výške 626,74 EUR.

Z Oznámenia o odpočítaní nákladov na opravu zo dňa 27. 08. 2010 vyplýva, že navrhovateľ zastúpený
JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom vyzval odporcu z titulu náhrady škody na úhradu sumy vo výške

626,74 EUR.

Z Vyhodnocení chybovosti korektorů projektu Planéta vedomostí (nedatovaného) súd zistil, že od
polovice apríla 2009 do septembra 2009 sa vykonávali intenzívne pedagogické kontroly a odstraňovanie
vád prekladov projektu Planéta vedomostí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu

škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť vadným
splnenímpovinnostívyplývajúcichodporcovizuzatvorenejautorskejzmluvy.Odporcavzniesolnámietku

premlčania týchto navrhovateľových nárokov.

Premlčaním právo na plnenie nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba
namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty. To znamená, že premlčané právo trvá ďalej ako tzv.
naturálne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť sa mení na naturálnu obligáciu. Súd je povinný na

námietku premlčania prihliadať a ak je právne opodstatnená nemôže premlčané právo priznať.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia

doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone
či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú
možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu
škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom

nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním. Ďalšou podmienkou pre
začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu
zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o
škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o
týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť

subjektívna premlčacia doba.

Posúdenie právnej opodstatnenosti premlčania žalobcom uplatnených nárokov tak tvorilo základnú
otázku pri rozhodovaní súdu o nároku žalobcu. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania a to najmä z
navrhovateľom predloženého plnomocenstva na zastupovanie v tomto konaní, navrhovateľ už dňa 12.

04. 2010 vedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V texte plnomocenstva je výslovne uvedené,
že navrhovateľ splnomocňuje právneho zástupcu JUDr. Jozefa Pojdáka na jeho zastupovanie voči
odporkyni za účelom uplatnenia náhrady škody vo výške 626,74 EUR. Je teda zrejmé, že navrhovateľ
už v tento deň vedel, že mu škoda vznikla, kto za ňu zodpovedá a poznal aj jej presnú výšku, ktorú už
tom čase ponížil o sumu 310,89 EUR (odmena nevyplatená odporcovi), hoci k započítaciemu prejavu

došlo až jeho listom zo dňa 27. 08. 2010. Navrhovateľ teda poznal presnú výšku jemu vzniknutej
škody už najneskôr dňa 12. 04. 2010 a túto škody si v nezmenenej výške uplatnil návrhom doručeným
tunajšiemu súdu dňa 30. 05. 2012. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že v tom čase výšku škody
iba predpokladal, súd považuje v kontexte vyššie uvedených skutočností za účelové a hlavne ničím
nepreukázané tvrdenie. Za nepreukázané súd považuje aj jeho tvrdenie o údajnom R-tíme, ktorý mal

chybovosť prekladov vyhodnotiť až v čase po udelení plnej moci. Navrhovateľ nijako nepreukázal, že
k ďalšiemu prehodnocovaniu výšky škody skutočne došlo, kedy sa tak stalo ani to, aké boli výsledky
hodnotení R-tímu. Hoci navrhovateľ na tieto ním tvrdené skutočnosti poukazoval, žiadne dôkazy na
ich preukázanie súdu nepredkladal. Práve naopak z listinného dôkazu, ktorý predložil v tomto konaní
(VyhodnoceníchybovostikorektorůprojektuPlanétavedomostí)vyplýva,žekontrolyprebiehaliodapríla

do septembra 2009, teda nie až v období po 12. 04. 2010. Ide teda len o ničím nepodložené tvrdenia
navrhovateľa, oproti ktorým stojí v konaní preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ už dňa 12. 04. 2010
splnomocnil právneho zástupcu na uplatnenie náhrady škody voči odporkyni vo výške 626,74 EUR,
ktorú škodu si následne v nezmenenej výške uplatnil voči odporkyni v tomto konaní. Návrh navrhovateľa
bol teda v čase podania návrhu na súd v celom rozsahu premlčaný v 2-ročnej zákonnej subjektívnej

premlčacej lehote.

Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
námietkapremlčaniabolaodporcomvznesenádôvodneapretovsúladesust.§100ods.1Občianskeho
zákonníka rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľ
je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v
sume 37,50 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 39,84 EUR. Trovy právneho zastúpenia odporcupozostávajú z troch úkonov právnej pomoci po 142,59 EUR (prevzatie a príprava zastupovania, písomné
podanie na súd - odpor zo dňa 20.08.2012, účasť na pojednávaní dňa 23.01.2013) + dva režijné paušály
á 7,63 EUR, jedného režijného paušálu á 7,81 EUR. Trovy právneho zastúpenia je navrhovateľ povinný

zaplatiť k rukám právnej zástupkyne odporcu Mgr. Lucie Hrinákovej (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne,
dvojmo na tunajšom súde. (§ 204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.