Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/169/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105224962
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7105224962.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcov v 1. S. D. Q., F..

XX.X.XXXX, T. P., B. Č.. X, v 2. rade A. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. V. Č.. X, P., obaja právne zastúpení
advokátom JUDr. Ján Kic, Alžbetina č. 15, Košice proti žalovaným v 1. rade D.. D. T., F.. X.XX.XXXX, a v
2. rade R. T., F.. XX.XX.XXXX, Z. T. P., P. Č.. XX, právne zastúpení advokátom JUDr. Ondrej Lučivjanský,
Floriánskač.16,Košicevkonaníourčenievlastníctvanehnuteľnosti,ovydanienehnuteľnostiauvedenie
oplotenia do súladu s geometrickým plánom takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2 k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. území J. E., obec P., a to novovytvoreného pozemku parc. č. XXXX/X o výmere

113 m2 záhrada, ktorá parcela bola odčlenená od pôvodnej parcely č. XXXX/X geometrickým plánom č.
24/07, vyhotoveného Parcel Consulting, s.r.o. Košice, ktorý bol úradne overený Správou katastra Košice
dňa 27.12.2007 pod č. XXXX/XX a tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Pozemok je v teréne
vytýčený geodetickými vykolíkovanými bodmi, pričom vzdialenosť medzi bodom A a B je 63,68 m, medzi
bodmi B a C 2,37 m a medzi bodmi A a C 63,68 m.

U k l a d á žalovaným v 1. a 2. rade vydať žalobcom v 1. a 2. rade pozemok parc. č. XXXX/X o výmere

113 m2 v lehote 5-tich mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

U k l a d á žalovaným v 1. a 2. rade uviesť oplotenie medzi parcelami č. 5926/1 a novovytvorenou
parcelou č. 5926/5 do súladu s uvedeným geometrickým plánom a týmto rozsudkom v lehote 5-tich
mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 5.425,79 EUR
na účet právneho zástupcu žalobcov v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku spoločne a

nerozdielne.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť trovy štátu v sume 390,72 EUR na účet tunajšieho súdu v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou, ktorú podali na súd dňa 7.10.2005 pôvodne domáhali uloženia
povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť oplotenie, ktoré neoprávnene postavili na pozemku parc.
č. XXXX kat. územia P. - J., evidované na LV č. XXXX Správy katastra P., ktorý je vo vlastníctve žalobcov

v 1. a 2. rade do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a nahradiť odstránené pôvodné oplotenie iným
oplotením, najmenej rovnakej kvality, akú malo pôvodné oplotenie v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Zároveň sa domáhali aj náhrady trov konania.Svoju žalobu odôvodnil tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX záhrady o výmere 3.820
m2, zapísaných na LV č. XXXX, kat. územia P. - J., každý v podiele 1 k celku. Tento pozemok nadobudli
kúpnou zmluvou v roku 1975 v stave, v akom bol pozemok zachytený geometrickým plánom zo dňa

3.12.1974. Medzi oboma pozemkami bolo pozdĺž hranice pozemkov od nepamäti až doposiaľ oplotenie,
ktoré však žalovaní v 1. a 2. rade bez ich súhlasu odstránili a postavili nové oplotenie na inom mieste
tak, že zasiahli do pozemku žalobcov.

Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že v roku 1997 nadobudli do svojho

bezpodielového spoluvlastníctva pozemok parc. č. XXXX/X záhradu o výmere 2.223 m2, ktorý susedí s
pozemkov žalobcov parc. č. XXXX. Tvrdili, že medzi pozemkami nebolo žiadne oplotenie a pred začatím
výstavby oplotenia si dali vyhotoviť vytyčovací náčrt O.. W. P., hranica medzi dvomi pozemkami bola
vytýčená, označená a na nej postavili oplotenie. Žiadne staré oplotenie neodstraňovali. Preto tvrdili, že
oplotenie je postavené výlučne na hranici dvoch pozemkov a do pozemku žalobcov nezasahuje. Preto
žiadali žalobu zamietnuť.

Okresný súd Košice I svojim rozsudkom zo dňa 12.10.2007 žalobu žalobcov zamietol v podstate z
toho dôvodu, že zo záverov znaleckého posudku, ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že plot
postavený žalovanými sa nenachádza na pozemku žalobcov, ale stojí na právnej hranici parciel č. XXXX/
X I. XXXX, teda pri oplotení nedošlo k zásahu do pozemku žalobcov a nie je dôvod na vyhovenie žaloby.

Napriek tomu, že žalobcovia v priebehu konania tvrdili, že sa cítia byť vlastníkmi aj tej časti pozemku,
ktorá bola vymedzená pôvodným oplotením, svoje vlastníctvo v tomto konaní nepreukázali a súd sa v
tomto konaní nemohol zaoberať posúdením predbežnej otázky, či došlo z ich strany k vydržaniu nimi
uvedenej časti pozemku.

Na základe odvolania žalobcov v 1. a 2. rade Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní uznesením zo
dňa 26.2.2009, č.k. 2Co 357/2007-142 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Zo záverov odvolacieho súdu vyplýva, že názor súdu prvého stupňa o tom, že nebol oprávnený v

tomto konaní sa zaoberať posúdením predbežnej otázky, či zo strany žalobcov nedošlo k vydržaniu
nimi uvedenej časti pozemku, nie je správny, pretože podmienkou úspešnosti žaloby podľa § 126 OZ (o
ochranevlastníkapredneoprávnenýmizásahmidojehovlastníckehopráva)jepreukázanievlastníckeho
práva. Otázka preukazovania vlastníckeho práva v sebe zahŕňa aj posudzovanie toho, či vlastníctvo
účastníkov nie je odlišné od zápisu v katastri nehnuteľnosti, pretože otázku vlastníctva je súd oprávnený

posúdiť aj odlišne od existujúcich zápisov, čo vyplýva aj z odôvodnenia súdu prvého stupňa, ktorý sám
uviedol, že údaje z LV sú pre súd záväzné, pokiaľ sa nepreukáže ich opak. Preto súd prvého stupňa
aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil a nesprávne ho aplikoval na daný skutkový
stav. Odvolací súd poukázal na to, že v prípade, ak došlo k porušeniu vlastníckeho práva pri určení
priebehu hraníc medzi pozemkami, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva

aj návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkami s pozemkom susediacim a v takomto prípade
ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha. Ako predbežná otázka sa
môže vo vlastníckych sporoch vyskytnúť otázka zistenia hranice medzi pozemkami účastníkov. Vždy
ide v podstate o vyriešenie otázky vlastníctva určitej plochy, ktoré medzi vlastníkmi dvoch susediacich
pozemkov sú sporné. Z týchto dôvodov Krajský súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu s tým, že po

vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa ako predbežnú otázku vyriešiť vlastnícke právo k
pozemku, na ktorom bolo oplotenie postavené a komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná
plocha a vo veci opätovne rozhodnúť.

Okresný súd Košice I v tomto konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým

posudkom znalca Ing. Andreja Tarasoviča, výsluchom svedkov U. E., D.U. U., L. R. I. O. Q.,
geometrickým plánom zo dňa 12.12.2007 vypracovaným Parcel Consulting, s.r.o., kúpnymi zmluvami
preukazujúcimi nadobudnutie nehnuteľnosti žalobcov v 1. a 2. rade ako aj žalovaných v 1. a 2. rade,
listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, vyžiadanými súdom a zistil nasledujúci skutkový
a právny stav:

Žalobcovia v priebehu konania so súhlasom súdu zmenili petit žaloby tak, že žiadali, aby súd určil, že
žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
kat. území Severné mesto, obec Košice, a to novovytvoreného pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 113m2, záhrada, ktorá bola odčlenená od pôvodnej parcely č. 5926/1 geometrickým plánom č. 24/07, ktorý
vyhotovil Parcel Consulting, s.r.o. Košice a bol úradne overený Správou katastra Košice dňa 27.12.2007
pod č. XXXX/XX a tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Pozemok je v teréne vytýčený geodetickými

kolikovanými bodmi, pričom vzdialenosť medzi bodom A a B je 63,68 m, medzi bodmi B a C 2,37 m a
medzi bodmi A a C 63,68 m, ďalším výrokom sa domáhali určenia povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade
vydať žalobcom v 1. a 2. rade pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 113 m2 a uviesť oplotenie medzi
predmetnými pozemkami do súladu s uvedeným geometrickým plánom a týmto rozsudkom.

Z výpovede žalobcov v 1. a 2. rade vyplýva, že svoju nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva
nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.1975 (č.l. 53 súdneho spisu) a ich parcela bola stále
oddelená od susedných parciel oplotením, rovnako to bolo aj s parcelou žalovaných. Žalovaní v 1. a 2.
rade však svoj pozemok nadobudli až v roku 1997. Žalobcovia uviedli, že 30 rokov žili v tom domnení,
že hranica pozemkov sa nachádza tam, kde bolo pôvodné oplotenie a že to pôvodné oplotenie tam bolo
vo forme drevených stĺpikov a ostnatého drôtu, doložili o tom fotodokumentáciu. Poukázali na to, že

geometrický plán, ktorý bol vyhotovený v r. 1974 O.. P. v čase, keď oni kupovali pozemok, určoval, že
hranice pozemku sú označené plotom. Táto skutočnosť je konštatovaná aj v kúpno-predajnej zmluve.
Preto, keď kupovali predmetnú nehnuteľnosť, tomuto oploteniu pripisovali hranicu pozemku, a preto
podľa nich aj v súčasnosti je to existujúca hranica pozemku. Až potom, keď žalovaní v 1. a 2. rade
odkúpili časť susednej parcely, po zameraní hranice bolo zistené, že táto hranica zabieha do pozemku

žalobcov a nie je na mieste pôvodného oplotenia. Napriek tomu, že bolo vykonané zameranie na mieste
samom, s týmto žalobcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili. Napriek tomu žalovaní na tomto mieste v roku
2005 postavili oplotenie a tým zasahujú do ich vlastníctva. Preto žiadali, aby súd určil ich vlastníctvo k
parcele na hranici pozemkov č.XXXX/X na základe vydržania.

Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že v čase, keď odkúpili nehnuteľnosť, v roku 1997 do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva, na hranici pozemkov so žalobcami v 1. a 2. rade bol hustý divorastúci
porast a sem-tam sa nachádzal nejaký stĺp, alebo zvalené oplotenie a visiace drôty. Žiadne iné oplotenie
sa v tomto poraste nenachádzalo. Stávalo sa, že cez nepostavenú hranicu prešiel na ich stranu pes
žalobcov, a preto sa rozhodli, že na hranici pozemkov postavia riadne oplotenie, aby sa tomuto zásahu

zabránilo. Prvýkrát dali zamerať hranicu pozemkov roku 2000, už vtedy zistili, že porast, ktorý sa medzi
dvoma pozemkami nachádza, nie je na hranici pozemkov a že stále viac sa posúva do ich parcely.
V roku 2004 požiadali o opätovné zameranie hranice pozemku, o vytýčenie tejto hranice riadnymi
kolíkmi, aby vedeli, kde majú postaviť oplotenie. Pri tomto zameraní boli prítomní aj žalobcovia, avšak
so zameranou hranicou pozemkov nesúhlasili. Napriek tomu oplotenie postavili na takto vymeranej

hranici, resp. na určitom mieste, ešte zabočili do svojej vlastnej parcely, pretože žalobcovia tam mali
posadené asi 3 korene trojročných viničov a toto obišli. Žalovaný v 1. rade uviedol, že netvrdí, že neboli
zbytky pôvodného oplotenia, avšak nebolo jasné, kadiaľ toto pôvodné oplotenie viedlo. Podľa neho sa
hranica pozemkov zo strany žalobcov mohla posúvať aj ich neúmyselným konaním, ako sa čistilo krovie.
Žalovaní namietali proti fotodokumentácii predloženej žalobcami na preukázanie existencie oplotenia

medzi susednými parcelami z toho dôvodu, že nie je známe a preukázateľné, z akého dátumu tieto fotky
pochádzajú.

Právny zástupca žalobcov poukázal na to, že žalobcovia kupovali nehnuteľnosť podľa hraníc pôvodných
pozemkov určených pôvodným oplotením a nie podľa parcelných čísiel. Poukázal na perfektnú

kúpnu zmluvu z roku 1975, ktorou žalobcovia nadobudli predmetnú nehnuteľnosť a pokiaľ sa jedná
o spornú časť nehnuteľnosti, užívali ju žalobcovia dlhodobo nerušene, dobromyseľne, čím splnili
podmienky vydržania. Žalobcovia v priebehu konania predložili súdu geometrický plán vyhotovený
Parcel Consulting, s.r.o. v Košiciach pre novovytvorenú parcelu č. XXXX/X o výmere 113 m2, ktorú mali
vydržaním nadobudnúť, s tým, že tento geometrický plán sa mal stať súčasťou výroku rozhodnutia súdu.

Žalovaní namietali proti tomu, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali dobromyseľné držanie
spornej časti nehnuteľnosti, na hranici pozemkov sa nachádzali náletové dreviny, ostružiny a krovie.
Preto žalobcovia túto časť pozemku ani nemohli riadne užívať. Postupne však v dôsledku kosenia kríkov
sa tlačili do pozemku žalovaných, najprv to bolo 1 metra a postupne to narastalo.

Žalobcovia tvrdili, že pokiaľ kosili na svojej strane pozemku, tak stále to bolo po hranicu pozemku po
pôvodné oplotenie.Svedkyňa Q. O., vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú jej synovia a užíva
dom, ktorý je postavený na predmetnej nehnuteľnosti. Žila tam od začiatku, odkedy jej synovia túto
nehnuteľnosť kúpili, v roku 1975. Pôvodne susedil tento pozemok s pozemkom, ktorý vlastnili R. a

neskôr ho predali T.. Svedkyňa tvrdila, že na pôvodnej hranici stále bolo pôvodné oplotenie, ktoré sa
skladalo z drevených dubových stĺpikov a na tom bol natiahnutý drôt. Nejaký pevný plot tam nikdy nebol.
Oplotenie bolo postavené v kroví, ktoré sa nachádzalo na hranici pozemkov a tieto kroviny oni občas
ostrihali, z ich strany boli pred krovinami vysadené egreše, ríbezle aj hrozno. Tvrdila, že tieto egreše
tam už zrejme nebudú, pretože pri výstavbe oplotenia ich žalovaní osekali. Svedkyňa tvrdila, že keď

boli vlastníkmi susedného pozemku R., aj jedna aj druhá strana rešpektovala hranicu medzi pozemkami
podľa pôvodného oplotenia. Túto ale nerešpektovali žalovaní v 1. a 2. rade potom, čo si nehnuteľnosť
odkúpili. Stále si dávali niečo vymeriavať a dovtedy boli vzťahy s nimi dobré, kým ich žalovaní v 1. a 2.
rade nepožiadali o možnosť cez ich pozemok priviesť vodu a kanál a pokiaľ s tým nesúhlasili, tak sa
začali problémy. Poukázala na to, že posun oplotenia zo strany žalovaných je zrejmý aj podľa toho, že
toto oplotenie nenadväzuje na oplotenie, ktoré je medzi ich pozemkom a pozemkom p. R.. Oplotením

žalovaných je tam vytvorený akýsi klin.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že počas výstavby oplotenia realizovanom žalovanými
v 1. a 2. rade na základe oznámenia Miestneho úradu Mestskej Č. P. - J. vznikli medzi účastníkmi
konania spory, ktoré nakoniec riešil Obvodný úrad v Košiciach v priestupkovom konaní pod č. VVS-

Pr/1624/05. Súd si vyžiadal tento priestupkový spis a z neho zistil, že sa jednalo o spáchanie priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu na základe oznámenia D. Q. proti podozrivému D.. D. T..

Žalobcovia uviedli, že pri stavbe oplotenia vyhotovili videozáznam, ktorý súdu predložili.
Podľa nich aj z tohto videozáznamu je zrejmé, že pri výstavbe oplotenia žalovanými boli zrejmé zostatky

starého oplotenia.

Ďalej súd vypočul svedkyňu E., zamestnankyňu Miestneho úradu Mestskej časti P. - J. v súvislosti
s listom zo dňa 15.7.2005, v ktorom sa konštatuje, že pri stavbe oplotenia žalovanými v 1. a 2.
rade pri obhliadkach bolo zistené, že nové oplotenie je oproti pôvodnému stavu posunuté, a preto

bolo doporučené žalobcovi D. Q., aby sa obrátil na autorizovaného geodeta a kartografa za účelom
kontrolného vytýčenia hraníc medzi parcelami XXXX I. XXXX/X. Svedkyňa potvrdila, že niekedy v roku
2005 riešila tento problém ohľadne výstavby oplotenia, pretože p. Q.Á. nesúhlasil s tým, kde sa toto
oplotenie má postaviť. V takomto prípade však miestny úrad odporúča, aby si vlastník sám dal vymerať
hranice pozemkov a v prípade sporu sa obrátil na súd. Svedkyňa uviedla, že podľa nej sa na hranici

pozemkov nachádzalo nejaké staré oplotenie, ktoré charakterizovala tak, že to bolo staré pletivo, že táto
časť pozemku bola dosť neudržiavaná, porastená nejakým krovím. Pokiaľ sa však v liste vyjadrovala
tak, že nové oplotenie je oproti starému posunuté, určite tam boli nejaké znaky starého oplotenia,
na podrobnosti sa už nepamätala. Uviedla však, že určite zápisnica miestneho úradu nebola robená
účelovo, ale na základe toho, čo sa tam zistilo.

Žalobca v 1. rade k výpovedi svedkyne potvrdil, že stopa pôvodného oplotenia na mieste samom je
stále viditeľná.

Žalovaný v 1. rade naopak uviedol, že svedkyňa si správne nepamätá, pretože 7.7.2005, kedy bola

vykonaná miestna obhliadka, jeho oplotenie už riadne stálo. Takže pokiaľ tam bola nejaká stopa, bola
to stopa po jeho oplotení a nič iné.

Súd vykonal vo veci miestnu obhliadku dňa 18.11.2010 na Č. B. Č.. XX R. P. a na tejto miestnej obhliadke
vypočul zároveň svedka D. U., ktorý vypracoval geometrický plán, predložený žalobcami a zároveň

vypracoval aj porovnanie kontrolných meraní na parc. č. XXXX v Košiciach z roku 2002 a júla 2005 /
č.l.10,11 súdneho spisu/, ktorý predložili žalobcovia k žalobe. Ďalej súd vypočul na tomto miestnom
šetrení aj svedkyňu L. R..

Pri tomto miestnom šetrení súd zistil, že medzi bodom A a B zakresleným na kópii sútlače

vektorizovaného stavu platnej katastrálnej mapy / použitej na tento účel/ sa nachádza oplotenie
vlastníčky L. R., parcely č. XXXX/X, pričom oplotenie žalovaných parc. č. XXXX/X a žalobcov parc. č.
XXXX nenadväzuje na koniec oplotenia p. R., ale v bode B sa vkliňuje do pozemku žalobcov. Krovinatýporast sa nachádzal v čase obhliadky asi v šírke 1,5 až 2 metrov práve na mieste medzi bodmi A a B,
od bodu B smerom k hornej hranici parcely žalovaných boli viditeľné zostatky zosekaných drevín.

Svedok D. U. potvrdil, že na základe žiadosti žalobcov zameriaval ich pozemok a zameriavanie
uskutočňoval ešte podľa pôvodného oplotenia, ktoré sa tu nachádzalo. Bolo to v rokoch 2002 a 2005 a
podľanehototopôvodnéoploteniebolopletivo,stĺpikyapodľanehotietostĺpikyboliželezné.Nepopieral,
že v mieste merania hranice pozemkov boli aj nejaké kroviny, ktoré neboli také husté, že by mu v meraní
zavadzali.Prenehobolooplotenievčaseprvéhomeraniajasné.Svedokuviedol,žepodľanehopôvodné

oplotenie bolo pokračovaním oplotenia so susednou parcelou p. R. v priamej línii až k bodu v hornej
časti hranice pozemku žalovaných.
Svedok U. ďalej uviedol, že pokiaľ na jeho vytyčovacom náčrte je zakreslená hranica pozemkov
červenou farbou, tak je to pôvodné oplotenie, ktoré tu našiel v roku 2002, kedy robil zameranie prvýkrát,
pokiaľ by tam oplotenie nebolo, nemal by podľa čoho zamerať a zakresliť túto hranicu pozemkov.
Následne na požiadanie žalobcov v roku 2005 zakreslil do tohto vytyčovacieho náčrtu stav po postavení

oploteniažalovanýmiačiernoufarboujevnáčrtezakreslenýpôvodnýkatastrálnystav.Nazákladetýchto
podkladov potom vypracoval aj geometrický plán na požiadanie žalobcov. Svedok ešte uviedol, že sa
nepamätá na to, v akom stave bolo pôvodné oplotenie, stále trval na tom, že to bolo nejaké pletivo,
aspoň znaky pletiva a nejaké kovové stĺpiky. Na geometrickom pláne sú lomenia z toho dôvodu, že tieto
zakreslil po digitalizácii katastrálnej mapy, a to na základe zameraných vypočítaných súradníc.

Svedkyňa R. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcov v 1. a 2. rade dobre pozná, pretože sú to jej susedia
už 35 rokov a so žalovanými mala problém aj ona, pretože p. T. jej asi 4 roky zakášal do pozemku,
potom sa naťahovali o hranicu, až nakoniec si dal p. T. hranicu pozemkov vymerať, bolo to vtedy už
správne vymerané a podľa toho postavil oplotenie na hranici pozemkov na správnom mieste. Pôvodne

bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti spolu s neb. manželom a v hornej časti tento pozemok hraničí s
pozemkom žalobcov. Asi pred 5-timi rokmi stavali pletivo na hranici týchto pozemkov tak, že odštikávali
staré ostnaté drôty, ktoré tvorili hranicu medzi nimi a svedkyňa tvrdila, že tieto ostnaté drôty tam boli
stále. Boli natiahnuté aj medzi hranicami T. a Q. až do toho času, kým si p. Belej nepostavil svoj vlastný
plot. Pamätala sa na to, že v tom čase do jej záhrady boli prehodené zbytky týchto ostnatých drôtov.

Hornú časť pozemku, ktorú odkúpili T., získali od jej švagrinej, p. J., ktorá žije v Prahe, ale je zdravotne na
tom veľmi zle, lebo už mala dvakrát infarkt. Svedkyňa uviedla, že na hranici pozemkov medzi žalobcami
a žalovanými bol aj krovinatý porast, ktorý bol v podstate neudržiavaný, ale niekde na tej hranici bolo
vidieť ostnatý drôt. Svedkyňa uviedla, že oplotenie na jej pozemku je postavené tak, že nemá pocit, že
by ona užívala niečí cudzí pozemok, alebo že by niekto užíval jej pozemok. Je to tak, ako to vymerali

geodeti. Svedkyňa neuvádzala žiadne spory, ktoré by boli medzi pôvodnými vlastníkmi a žalobcami.

Žalobcovia predložili súdu list žalovaného v 1. rade zo dňa 18.7.2005, ktorým vyzval žalobcu v 1. rade
na vstup na jeho pozemok na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere za účelom starostlivosti a
zberu plodov z dvoch kusov viniča, ktoré bez súhlasu žalobcovia posadil na pozemku patriaceho do

vlastníctva žalovaných a zároveň ho vyzval, aby v období vegetačného pokoja odstránil predmetný vinič
z ich pozemku.

Z videozáznamu predloženého žalobcami vyplýva, že sú to dva záznamy, ktoré mali byť vyhotovené
dňa 1.8.2005. Z prvého je zrejmé, že na pozemku žalovaných - vľavo od novo stavaného oplotenia

sú pozostatky pôvodného oplotenia, a to vo forme troch drevených stĺpikov s háčikmi z klincov s tým,
že ostnatý drôt už vidieť nie je, ten je stočený bokom na zemi, sú viditeľné i pne viniča / v počte 5-6
ks/, medzi ktorými prechádza novo postavené oplotenie a malé stromčeky zo strany parcely žalobcov,
v tesnej blízkosti novopostaveného oplotenia. Na ďalšom zázname je zachytený spor, ktorý vznikol
medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade pri výstavbe oplotenia, kedy na miesto bola prizvaná

aj polícia. Na tomto zázname sú v priamej línii, vo vzdialenosti 1- 1,5 m od novostavaného oplotenia
zostatky zrezaných drevín. Ostatná plocha medzi novým oplotením a týmito zrezanými drevinami zo je
zarastená trávou.

Žalovaní namietali proti tomu, že časová stopa na videozázname sa dá meniť, preto podľa nich nie

je možné zistiť, kedy bol záznam urobený. Zároveň podľa nich záber na tri drevené stĺpiky, ktoré
majú dosvedčiť existenciu pôvodného oplotenia, je zo strany žalobcov fingovaný. Preto podľa nich
predmetný videozáznam nemá dostatočnú výpovednú hodnotu v tom zmysle, že by preukazovalexistenciu pôvodného oplotenia, resp. existenciu právneho dôvodu potvrdzujúceho vydržanie spornej
nehnuteľnosti žalobcami.

Zo záverov znaleckého posudku Ing. Andreja Tarasoviča vypracovaného dňa 21.5.2007 v tomto konaní,
súd zistil, že v čase vypracovania znaleckého posudku a vykonania miestnej obhliadky znalcom zostatky
starého plota už v teréne neexistovali, pozemok žalovaných bol vyčistený, upravený a vykosený. Iba asi
1,5 až 2 metre od oplotenia sa nachádzali rôzne kultúrne dreviny, ihličnaté dreviny a znalec uviedol, že
podľa vyjadrenia žalobcu na tomto mieste sa nachádzalo staré oplotenie. Zrejme tento porast zamerala

aj firma Geotop Košice, s.r.o. v oboch vytyčovacích náčrtoch nachádzajúcich sa v spise. V náčrte č.
105/2004 je tento porast označený prerušovanou čiarou s popisom porast a v náčrte č. 131/2005 je vedľa
vytýčenej hranice danej bodmi 1,2,3 taktiež čiarkovaná čiara s popisom sporná hranica. Na základe toho
znalec dospel k tomu záveru, že užívacia hranica medzi pozemkami č. 5926/1 a 5923 má úplne iný
priebeh ako vlastnícka hranica zadefinovaná v katastrálnej mape. Podľa znalca žalobcovia aj žalovaní
nadobúdali, kupovali pozemky zadefinované hranicami v teréne (vtedajšími plotmi) a nekupovali parcely.

Je teda na zvážení súdu, či v tomto prípade nie je potrebné skúmať vydržanie. Podľa znalca by sa
jednalo o vydržanie plochy 120 m2, ktoré zakreslil do sútlače vektorizovaného stavu platnej katastrálnej
mapy a skutočne meraného oplotenia danú bodmi AB 18A.

S týmito závermi znaleckého posudku nesúhlasili žalovaní, pretože podľa nich znalec sa zaoberal

zodpovedaním otázky, ktorá mu súdom uložená nebola. Dospel k záverom a posudzoval skutočnosti,
ktoré mu v znaleckom posudku posudzovať neprislúchalo.

Podľa ust. § 134 ods. 1 O.s.p., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods. 3 cit. §-u do

doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa
ods. 4 pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo

predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá
nie je vlastníkom. V prípade, že medzi vlastníkmi susedných pozemkov dochádza k nezrovnalostiam
ohľadne hranice ich pozemkov, je daný naliehavý právny záujem na podanie žaloby o určenie
vlastníckeho práva k predmetnej časti pozemku.

Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V danom prípade sa žalobcovia určovacou žalobou domáhajú určenia, že sú vlastníkmi časti
nehnuteľnosti vytvorenej geometrickým plánom a vzhľadom na to, že hranica medzi nehnuteľnosťami

účastníkov konania je sporná, je tu daný naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby.
Len takouto určovacou žalobou môžu žalobcovia dosiahnuť deklarovanie svojho vlastníckeho práva
vzhľadom na to, že v súčasnosti vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti
nie sú.

Kzákonnýmpredpokladomvydržaniapatrí:nadobúdateľjeoprávnenýmdržiteľomvecipocelúvydržaciu
dobu, t.j. držba musí byť pokojná bez toho, aby si niekto uplatňoval vlastnícke právo na túto vec,
vydržacia doba musí plynúť nepretržite, t.j. musí sa jednať o neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom stanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Plynutie vydržacej
doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou, ako

so svojou. Pre posúdenie splnenia zákonných podmienok vydržania je potrebné primerané použitie
ustanovení OZ o premlčaní na začiatok a trvanie doby potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva. Po
uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, bez splnenia akýchkoľvek ďalších
podmienok. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť.
Predmetom vydržania nemôžu byť veci, ktoré sú uvedené v § 125 OZ.

Ďalej pre splnenie zákonných predpokladov vydržania je dôležité posúdiť, kedy sa skončila oprávnená
nepretržitá držba a vydržacia doba a aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia
vydržacej doby, pretože okamih vzniku vlastníckeho práva treba posudzovať podľa týchto predpisov, aaká bola vtedajšia konštantná judikatúra súdov v sporoch o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
a aká je intertemporálna úprava v platnom a účinnom zákone, obsahujúcom takýto spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva.

Žalobcovia v tomto konaní preukázali, že od roku 1975 sú vlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. 5923 o
výmere 3.820 m2, ktorú nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.1975 a od toho
času, ako dobromyseľní užívatelia nepretržite až do roku 2005 užívali svoju nehnuteľnosť podľa hraníc
určenýchpôvodnýmoplotením.Pritomtoužívanínehnuteľnostinebolinikýmrušení.Nehnuteľnosť,ktorú

žalobcovia nadobudli predmetnou kúpnou zmluvou bola vyčlenená z pôvodných parciel geometrickým
plánom č. 762-3601-177-74 vyhotoveného dňa 3.12.1974 O.. P. a v tomto geometrickom pláne sa
uvádza, že nové hranice boli označené plotom. Žalobcovia preukázali, že zostatky tohto oplotenia
existovali od toho času čo nehnuteľnosť takto nadobudli až do toho času, kým nezačali stavať svoje
oplotenie žalovaní v 1. a 2. rade. Tieto skutočnosti boli preukázané najmä výsluchom svedka D. U.,
ktorý potvrdil, že ako geodet na požiadanie žalobcov vykonal porovnanie kontrolných meraní na parc.

č. 5923 v roku 2002 podľa pôvodného oplotenia a v roku 2005 podľa nového oplotenia a zistil, že
žalovaní nepostavili svoje oplotenie na mieste pôvodného oplotenia, avšak toto oplotenie posunuli do
pozemku žalobcov a tým zabrali z pozemku žalobcov 77 m2. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záverov
znaleckého posudku Ing. Tarasoviča, podľa neho žalovaní zabrali z pozemku žalobcov novým oplotením
120 m2. Z výpovede svedkyne R., ako aj zo zistení pri miestnej obhliadke vykonanej súdom vyplýva,

že pôvodné oplotenie nadväzovalo priamo na plot p. R. a smerovalo priamo hore na hornú hranicu
pozemkov k bodu, kde sa stretávali oplotenia na konci záhrady žalobcov a žalovaných. Súd zistil,
že na pozemku žalovaných, vo vzdialenosti 1-1,5 m od nového oplotenia sa nachádzajú zostatky
zosekaných drevín, medzi ktorými zrejme viedla pôvodná hranica pozemkov. Táto skutočnosť vyplýva
aj z videozáznamu predloženého žalobcami. Všetky tieto dôkazy v súhrne preukázali, že pôvodné

oplotenie medzi pozemkami bolo, v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalovanými to mohli byť zostatky
pôvodného oplotenia vo forme niekoľkých drevených stĺpov a ostnatého drôtu ktoré viedlo pomedzi
kroviny na hranici pozemkov a túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný v 1. rade pred súdom. Preto pokiaľ
uviedol, že tam „nejaké“ oplotenie bolo, a že žalobcovia stále viac a viac zakášali do jeho pozemku,
potvrdzuje to užívanie sporného pozemku žalobcami, teda reálny výkon užívacieho práva žalobcov.

Určite však pôvodná hranica pozemkov nadväzovala v priamej línii na oplotenie p. R. a nevytvárala
vklinenie do pozemku žalobcov tak, ako je to v súčasnosti, po postavení nového oplotenia.

Dobromyseľné užívanie spornej nehnuteľnosti žalobcami preukazuje aj skutočnosť, že na užívacej
hranici žalobcovia zasadili viniče, ktoré sa po postavení oplotenia dostali na pozemok žalovaných a to

že to tak naozaj je dosvedčuje list žalovaných s výzvou adresovanú žalobcom na zber úrody z viniča a
na ich odstránenie v období vegetačného pokoja.

Pokiaľ viaceré merania uskutočnené a preukázané v tomto konaní dospeli k rôznym záverom ohľadne
výmery,ktorúmaližalobcoviavydržať,súdvzaldoúvahygeometrickýplánpredloženýžalobcamivtomto

konaní. Pri tomto geometrickom pláne boli použité podklady geodeta U. podľa meraní vykonaných ešte
v roku 2002 podľa pôvodného oplotenia a tieto merania boli po digitalizácii prenesené do katastrálnej
mapy a preto tento geometrický plán mohol reálne určiť výmeru sporného pozemku parc. č. XXXX/
X-113 m2. Súd nemal dôvod neuveriť týmto podkladom odborného geodeta, ani dôvod neuveriť jeho
tvrdeniam, ktoré uviedol ako nestranný svedok.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že žaloba žalobcov, pokiaľ sa
domáhajú určenia vlastníckeho práva na základe vydržania k novovzniknutej parcele č. 5926/5 je právne
odôvodnená a žalobcovia v tomto konaní vydržanie preukázali.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom vydržacia doba žalobcov mohla plynúť od 26.2.1975 do
26.2.1985, pretože v tomto období zákon č. 131/1982 Zb. opätovne zaviedol inštitút vydržania. Účinky
vydržania podľa ust. § 135a OZ v znení do 1.1.1992 mohli nastať vzhľadom na prechodné ustanovenie
§ 507a ods. 3 OZ (zákon č. 131/1982 Zb. ) najskôr od 1.4.1984. Toto ustanovenie umožňuje, aby
do vydržacej doby uvedenej v ust. § 135a ods. 1 OZ bolo možné započítať aj dobu, po ktorú občan,

alebo jeho právny predchodca za podmienok uvedených v § 135a ods. 1, 2 OZ mal vec v nepretržitej
oprávnenejdržbe,alebonepretržitevykonávalprávozodpovedajúcevecnémubremenupredúčinnosťou
novely OZ. K nadobudnutiu práva vydržaním došlo, pokiaľ v dobe po nadobudnutí účinnosti novely č.
509/1991 Zb. boli splnené predpoklady vydržania. Do doby, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe,je treba pre účely vydržania započítať i dobu držby vykonávanú pred 1.1.1992 aj v prípade, pokiaľ by
išlo o vec, ktorú v tej dobe nebolo možné vydržať.

K týmto záverom súd uvádza, že žalovaní nadobudli svoju nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X až v roku 1997,
preto až od tohto obdobia môžu posudzovať správanie sa žalobcov vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti.
V čase, keď žalovaní nadobudli svoju nehnuteľnosť však v zmysle vyššie uvedených záverov súdu
žalobcovia už spornú nehnuteľnosť nadobudli vydržaním, a žalovaní o priebehu vydržacej doby nemohli
mať žiadne vedomosti. Práve z toho dôvodu súd v tomto konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom

svedkyne R., ktorá bola vlastníčkou susednej nehnuteľnosti aj počas vydržacieho obdobia.

Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

V súlade s cit. zák. ustanoveniami sa žalobcovia domáhali aj vydania novovzniknutej parcely č. 5926/5,

ktorú v súčasnosti, po postavení oplotenia zaberajú žalovaní v 1. a 2. rade. Vzhľadom na to, že súd
vyhovel ich žalobe v prvom výroku, rovnako vyhovel aj žalobe v druhom výroku, pretože dôvod na
vydanie nehnuteľnosti po určení vlastníckeho práva žalobcov je právne odôvodnený.

Ďalším výrokom sa žalobcovia domáhali odstránenia nového oplotenia postaveného žalovanými a

zosúladenia tohto oplotenia s výsledkom dokazovania a s rozhodnutím v tomto konaní, ako aj
geometrickým plánom, ktorý sa stáva súčasťou výroku rozsudku súdu. Keďže výstavbou tohto oplotenia
došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, žalobcom vzniklo právo domáhať sa ochrany svojho
vlastníckeho práva aj vo forme uloženia povinností žalovaným, na umiestnenie svojho oplotenia na
novú hranicu pozemkov určenú geometrickým plánom v tomto konaní. Súd svojim rozhodnutím môže

iba výnimočne uložiť vlastníkovi niečo vykonať, ale v tomto prípade takúto povinnosť žalovaným bolo
potrebné uložiť vzhľadom na to, že oplotenie nimi postavené nie je na hranici pozemkov určenej v tomto
konaní.
Lehotu na splnenie rozhodnutia v 2. a 3. výroku rozsudku súd určil lehotou piatich mesiacov s
prihliadnutím na to, že rozsudok súdu bol vyhlásený 10.11.2011. Žalobcovia budú môcť vykonať obsah

súdneho rozhodnutia, ktorý je spojený so stavebnou činnosťou, až po uplynutí zimných mesiacov.

Vzhľadom na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli v tomto konaní úspešní, súd im priznal náhradu trov
konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. oproti neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade. V tomto konaní
žalobcovia uplatňovali 3 nároky v spojenom konaní, za čo zaplatili súdny poplatok 248,86 EUR / vrátane

súdneho poplatku v odvolacom konaní/, preto im súd náhradu tohto súdneho poplatku priznal. Okrem
toho im súd priznal náhradu za zálohu zloženú na znalecké dokazovanie v sume 2.000,- Sk, t.j. 66,38
EUR.
Ďalej súd priznal žalobcom trovy právneho zastúpenia za nasledujúce právne úkony: prevzatie
zastúpenia a príprava dňa 22.9.2005, podanie žaloby vo veci dňa 7.10.2005, účasť na pojednávaniach

dňa 12.10.2006 a 12.10.2007, otázky znalcovi podaním zo dňa 31.10.2006, stanovisko k znaleckému
posudku zo dňa 8.6.2007, odvolanie proti rozsudku zo dňa 12.10.2007, predloženie listinných dôkazov-
geometrického plánu 18.1.2008, účasť na pojednávaniach po vrátení spisu z odvolacieho konania dňa
1.10.2010, 5.3.2010, 15.4.2010, 8.10.2010, 6.3.2011, 10.11.2011, návrh na zmenu žalobného petitu
dňa 12.4.2010 a návrh na doplnenie dokazovania dňa 9.10.2009 a 25.11.2010, t.j. za 17 úkonov právnej

služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojení s ust. § 13 ods. 2,3 cit. vyhl. s prihliadnutím
na to, že právny zástupca žalobcov zastupoval dvoch účastníkov / zníženie tarifnej odmeny o 20%/ v
troch spojených nárokoch / základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou
hodnotou zvýšenou o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by patrila v ostatných spojených
konaniach.

Základná sadzba tarifnej odmeny bola odvodená z ceny sporného pozemku, stanovenej znaleckým
posudkom č. 38/2010 Ing. Dušana Nemeša, ktorú v tomto konaní predložil právny zástupca žalobcov a
ktorý ohodnotil 1m2 spornej nehnuteľnosti na 74,77 EUR , t.j. za 113 m2 8.450 EUR / 254.564,- Sk/.
Z tejto hodnoty je základná sadzba tarifnej odmeny 253,94 EUR / 7.650,- Sk/. V ostatných spojených
výrokoch nie je možné určiť hodnotu veci, preto v súlade s §11 ods. 1 písm.a/ cit. vyhlášky prislúcha

zvýšenie o 2x polovicu 1/13-tiny výpočtového základu. V súlade s§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky prislúcha
právnemu zástupcovi žalobcu aj režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu.
Za úkony právnej služby potom odmena právneho zástupcu predstavuje:
V roku 2005: 2x 7.043,20 Sk a 2x 150,- Sk, spolu 14.386,40 Sk, t.j. 477,54 EUR,V roku 2006: 2x 7.128,- Sk a 2x 164,- Sk, spolu 14.584,- Sk, t.j. 484,10 EUR,
V roku 2007: 3x 7.216,80 Sk a 3x 178,- Sk, spolu 22.184,40 Sk, t.j. 736,39 EUR,
V roku 2008: 1x 7.284,- Sk a 1x 190,- Sk, spolu 7.474,- Sk, t.j. 248,09 EUR,

V roku 2009: 2x 245,95 EUR a 2x 6,95EUR, spolu 505,80 EUR,
V roku 2010: 5 x 247,55 EUR a 5 x 7,21 EUR, spolu 1.273,80 EUR,
V roku 2011: 2 x 248,75 EUR a 2x 7,41 EUR, spolu 512,32 EUR.
Spolu: 4.238,04 EUR. K tejto odmene prislúcha právnemu zástupcovi žalobcov zvýšenie o 20% DPH v
súlade §18 ods. 3 cit. vyhl., pretože je platiteľom DPH, t.j. o 847,61 EUR, spolu 5.085,65 EUR.

Súd priznal žalobcom náhradu hotových výdavkov v súlade s§ 137 vzhľadom na to, že im vznikli
v súvislosti s týmto konaním: zaplatením správneho poplatku v sume 500,- Sk t.j. 16,60 EUR za
vyhotovenie výpisu z LV č. XXXXX I. XXXX pre potrebu žaloby, a za vyhotovenie geometrického plánu
250,- Sk, t.j. 8,30 EUR, čo preukázali. Napriek tomu, že uplatnili náhradu ďalších nákladov, ktoré im
vznikli vypracovaním znaleckého posudku a vyhotovením geometrického plánu, tieto náklady im súd
nepriznal, lebo neboli preukázané dokladmi o zaplatení.

Rovnako súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcov náhradu trov právneho zastúpenia za úkony,
ktoré súd neuznal ako účelné úkony: konanie o vydanie predbežného opatrenia sa zastavilo a žalobca
sám na základe vlastného rozhodnutia zobral späť návrh na vydanie predbežného opatrenia, čím zavinil
jeho zastavenie procesne, ďalej súd nepovažoval za účelné predkladanie listinných dôkazov a návrhov
na dokazovanie, ktoré mohli byť predložené alebo navrhnuté už spolu so žalobou a lebo neúspešné

podania na zmenu petitu žaloby.

Trovy konania spolu predstavujú 5.425,79 EUR /248,86 + 66,38 + 5.085,65+ 24,90/, ktoré trovy sú
žalovaní povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalobcu v J. J., č. účtu
XXXXXXXXXX/XXXX /DIČ SK XXXXXXXXXX,O.: XXXXXXXX/.

Vzhľadom na to, že v tomto konaní v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku vznikli trovy štátu,
podľa ust. §148 ods. 1 a podľa výsledku konania súd zaviazal neúspešných žalovaných v 1. a 2.
rade spoločne a nerozdielne nahradiť tieto trovy na účet tunajšieho súdu. Z celkových trov znaleckého
dokazovania v sume 13.771,- Sk zálohu v sume 2.000,- Sk zaplatili žalobcovia, v prevyšujúcej časti, v

sume 11.771,- Sk, t.j. 390,72 EUR súd zaviazal zaplatiť žalovaných, pretože v tejto sume súd zaplatil
odmenu za znalecké dokazovanie predbežne z finančných prostriedkov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.