Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115216047
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115216047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym, v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s. r. o. so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02
Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: M. F.Ý., N.. XX.XX.XXXX, A. H. XXX/XX, XXX XX C. N.
M., Š. Y. B., o zaplatenie 207,62 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 114,62 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 114,62 eur od 27.12.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 93,- eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
93,- eur od 27.12.2013 do zaplatenia zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1,65 eur, titulom náhrady
súdneho poplatku za návrh na začatie konania, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 29.04.2015, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 25.05.2015

sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť
zaplatiť mu sumu 207,62 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 207,62 eur
od 27.12.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvy č. P
č. P a č. P ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv
navrhovateľ vypožičal odporcovi 3 ks SIM kariet, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné

služby, poskytované navrhovateľom a k týmto priradil účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Ďalej navrhovateľ uviedol, že sa domáha nároku vo výške škody voči
odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia C5, a
to vo výške 93,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje
jeho škodu, ktorú mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto

platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol
vedomý v zmysle dodatku, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu
uvedenú v čl. 1 bod 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenoua poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu, dohodnutú v
dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte

spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k
zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom. Výpočet spôsobenej skutočnej škody,
ktorú mu odporca spôsobil je nasledovný: akciová cena 1,- euro, predajná cena 125,- eur, poskytnutá
zľava124,-eurauplatnenáškoda93,-eur.Ďalejnavrhovateľuviedol,žeodporcariadneavčasnezaplatil
cenu poskytnutých služieb vo výške 124,62 eur, vyfakturovaných v období 2013/08-2013/10. Preto

pokusom o pokonávku zo dňa 12.12.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej
lehote. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 10,- eur odpísaná, a preto si ju v
tomto konaní neuplatňuje. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou
pohľadávky. Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil s odkazom na Všeobecné zmluvné podmienky
čl. 11 bod 11.14, a to počnúc dňom, nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v

pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 27.12.2013. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal
za neuhradené služby sumu vo výške 114,62 eur a sumu 93,- eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške
škody a ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne vznikla. V prípade ak súd, vzhľadom na individuálne
okolnosti prípadu, hodné osobitného zreteľa, bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú,
ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody po využití práva výšku škody znížiť, mu súd

prizná.

Odporca sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk, v súdom určenej
lehote nevyjadril.

Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur
(ďalej len "drobné spory").

Podľaust.§115aods.1O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor, po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4

O.s.p., súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 18.08.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli dňa 12.08.2015.

Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým

zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k
nasledovným záverom.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods.
2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a
lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach

týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,
[napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä
lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku
pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie

o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných
služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie
dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v
telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné
údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať

aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v
nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie
za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia
a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných

identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady
nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa
uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov
podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity
siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ust. § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v
odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane
všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo
v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných

služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie
na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť
alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych
číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a
možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade

fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania
služby.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a

sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.

Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik
má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručilúčastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Na základe zmluvy č. A6823342, uzavretej v súlade s ust. § 44 ods. 1 až 3 zákona č. 351/2011 Z.
z. o elektronických komunikáciách dňa 21.02.2013, navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty,
priradil k nej telefónne číslo XXXXXXXXXX a zaviazal sa pre odporcu zriadiť prístup k službe „Lite

TV“ a aktivovať mu služby „TV Extra“ a „Mobilná TV“. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné
podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie služby Lite TV a cenník služby Lite TV,
pričom účastník svojím podpisom potvrdil oboznámenie sa a súhlas s ich obsahom.

Na základe zmluvy č. A6032214, uzavretej v súlade s ust. § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.

z. o elektronických komunikáciách dňa 12.12.2011 navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty
č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXXXXXXXX a zaviazal sa aktivovať
odporcovi účastnícky program „Paušál pre blízkeho bez telefónu“, sprístupniť mu a poskytovať mu
v zmluve a vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „VP“)

špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Zároveň sa odporca zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých
služieb podľa Cenníka navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).

Na základe zmluvy č. A2463544, uzavretej v súlade s ust. § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.

z. o elektronických komunikáciách dňa 04.07.2006, navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty
č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXXXXXXXX a zaviazal sa aktivovať
odporcovi účastnícky program „Paušál 199 Sk“, sprístupniť mu a poskytovať mu v zmluve a vo VP
špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnúsúčasť zmluvy. Zároveň sa odporca zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých
služieb podľa Cenníka navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).

V zmysle medzi účastníkmi uzavretého dodatku k tejto zmluve zo dňa 21.02.2013 sa navrhovateľ
zaviazal aktivovať odporcovi účastnícky program „Maximum 2“ a súčasne predať mobilný telefón zn.
Nokia C5 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- euro. (čl. 1 dodatku) Týmto došlo medzi účastníkmi konania aj
zároveň k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bol
predaj uvedeného mobilného telefónu za cenu 1,- euro.

Ust. čl. 2 predmetného dodatku k zmluve upravovalo práva povinnosti navrhovateľa a odporcu. Odporca
sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku
a) zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu poskytovaných
navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať tieto služby, a to v
súlade so svojimi záväzkami a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu

alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom za porušenie tejto
povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z. z., b)
nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto povinnosť
nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v

užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú SIM kartu),
c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také
konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať
zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v
dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v dobe viazanosti

dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky
program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu v bode 2.2 písmene b)
uvedených služieb (resp. iných produktov), že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka, uvedeného v
bode 2.2 tohto článku, e) včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči
navrhovateľovi a včas a riadne uhrádzať navrhovateľovi iné platby, ktoré je povinný platiť navrhovateľovi,

a to aj v prípade, ak sa nejedená o peňažné záväzky voči navrhovateľovi, avšak je povinný ich uhradiť
navrhovateľovi alebo prostredníctvom navrhovateľa tretej osobe.

V ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatku si účastníci ďalej dohodli, že ak odporca počas doby viazanosti
uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom

podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je povinný uhradiť
navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 124,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období

posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal

počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré ma v
čitateli výšku zmluvnej pokuty a, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo
šesť, Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch
vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej
pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú

pokutu, v jej výške, ako je stanovená pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje
rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú navrhovateľ predal
odporcovimobilnýtelefón.Právonazmluvnúpokutupodľatohtoboduvzniknenavrhovateľovisamotným
porušením povinnosti odporcu, a to v okamihu porušenia povinnosti odporcom, pričom toto právo nie

je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa (napr. odstúpením od Zmluvy alebo
prerušením či obmedzením poskytovania Služby v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm.
c) tohto článku).Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatku účastník (odporca) súhlasí s tým, že ak počas doby viazanosti dodatku
dôjde na základe jeho žiadosti alebo z dôvodov jeho zavinenia k dočasnej deaktivácii jemu pridelenej
SIM karty a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa zmluvy o

pripojení, že doba po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby sa mu nezapočítava do doby
viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za túto dobu
cenu služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani plniť svoje záväzky dohodnuté v
písm. a) a c) bodu 2.3 tohto článku.

Súd, vychádzajúc v ďalšom z obsahu ust. čl. 1 bod 1.2, v spojení s ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b)
dodatku nemal dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti skutkového tvrdenia navrhovateľa, že
predajná (štandardná) cena mobilného telefónu zn. Nokia C5 v čase uzavretia dodatku k zmluve bola
u navrhovateľa vo výške 125,- eur s DPH.

Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa

bodu 11.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vystaví
faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota
splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má navrhovateľ
nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej zákonom z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo
účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.

Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou
zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo navrhovateľa, d)
smrťou alebo zánikom účastníka.
Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných

podmienkach, resp. v zákonoch č. 351/2011 Z. z. a č. 610/2003 Z. z. právo na úhradu ceny poskytnutej
služby, administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8
Všeobecných podmienok.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto

Všeobecných podmienkach, resp. v zákonoch č. 351/2011 Z. z. a č. 610/2003 Z. z. právo na dočasné
prerušenie alebo obmedzenie poskytovania služby účastníkovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za
poskytnutéslužbypodľabodu1písm.b)tohtočlánkunajneskôrvlehote1deňpodátumesplatnosticeny
za poskytnuté služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia
ceny alebo do zániku zmluvy).

Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie
uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi faktúrami: č. 2206267222 zo dňa 15.08.2013
splatnou dňa 29.08.2013 v sume 7.- eur, č. 2206187099 zo dňa 15.08.2013 splatnou dňa 29.08.2013
v sume 43,82 eur, č. 2206192819 zo dňa 15.08.2013 splatnou dňa 29.08.2013 v sume 1,- euro, č.

2209859593 zo dňa 15.09.2013 splatnou dňa 29.09.2013 v sume 52,28 eur, č. 2209866058 zo dňa
15.09.2013 splatnou dňa 29.09.2013 v sume 1,- euro, č. 2209939348 zo dňa 15.09.2013 splatnou dňa
29.09.2013 v sume 7,- eur a č. 2213447320 zo dňa 15.10.2013 splatnou dňa 29.10.2013 v sume 2,76
eur, cenu služieb celkovo vo výške 114,86 eur podľa uvedených zmlúv č. A6823342, č. A6032214,
č. A2463544 a v zmysle cenníka navrhovateľa. Navrhovateľ v ďalšom vyúčtoval odporcovi faktúrami

č. 2206122004 zo dňa 15.08.2013 splatnou dňa 29.08.2013 v sume 7,- eur, č. 2209794537 zo dňa
15.09.2013 splatnou dňa 29.09.2013 v sume 2,- eurá a č. 2213381925 zo dňa 15.10.2013 splatnou dňa
29.10.2013 v sume 5,- eur poplatok za poistenie faktúr a upomienky.

Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 12.12.2013 na zaplatenie faktúr za obdobie

08/2013 v sume 56,58 eur, 09/2013 v sume 60,28 eur a 10/2013 v sume 7,76 eur, celkovo v sume 124,62
eur. Ďalej navrhovateľ odporcu upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa
dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 294,- eur. Tieto pohľadávky
navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 26.12.2013.

Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ
neuhradenej ceny poskytnutých služieb, v súlade s vyššie uvedenými zmluvami, VP a vyššie uvedenými
faktúrami, vo výške 114,62 eur (z toho sumu 7,- eur, vyúčtovanú faktúrou č. 2206267222, sumu
43,58 eur ako neuhradenú časť sumy 43,82 eur vyúčtovanej faktúrou č. 2206187099, sumu 1,- euro,vyúčtovanú faktúrou č. 2206192819, sumu 52,28 eur, vyúčtovanú faktúrou č. 2209859593, sumu 1,-
euro, vyúčtovanú faktúrou č. 2209866058, sumu 7,- eur, vyúčtovanú faktúrou č. 2209939348 a sumu
2,76 eur, vyúčtovanú faktúrou č. 2213447320), a preto mu priznal voči odporcovi nárok na zaplatenie

sumy 114,62 eur, keďže nevyšlo najavo, že by odporca do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok
splnil.

Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky oneskorenej platby v sume 10,-
eur (vyúčtovaných faktúrami č. 2206122004 a č. 2213381925), z podaného návrhu na začatie konania

je zrejmé, že túto pohľadávku si navrhovateľ v konaní neuplatňoval, z dôvodu jej odpísania.
Pre úplnosť súd uvádza, že sumu 4,- eurá, titulom poplatku za poistenie faktúr, vyúčtovanú faktúrami
č. 2206122004 a č. 2209794537 a sumu 0,24 eur, ako neuhradenú časť ceny poskytnutých služieb, si
navrhovateľ návrhom na začatie konania taktiež neuplatnil.

Navrhovateľ si v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 93,- eur, ktorý skutkovo

vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinností
odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas
cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy z predajnej
ceny mobilného telefónu pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k
zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom, t. j. sume 93,- eur.

Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.

Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo
opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych
predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak
konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť

sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.

Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je
definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej

škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s
ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí

Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou
škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti
sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné
zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu
príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám

občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku
škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája.

Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré

býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento
vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť.Zavinenieakopsychickývzťahmusízahrňovaťvšetkyznakypríslušnejskutkovejpodstaty,
teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.

Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je
v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu spočíva v tom, že tento porušil svoje povinnosti
a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku

k zmluve o pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda,
ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu, a to akciovej cene za ktorú bol tento
predaný odporcovi a predajnej skutočnej cene, pričom škodu si uplatnil v zníženej výške pri zohľadnení
počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti odporcom.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si
uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní.

Vprejednávanejvecizostranynavrhovateľa,nesúcehodôkaznébremeno,bolopreukázané,žeodporca

porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe zmluvy poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však
navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri
tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v ust. čl. 4 VP,
ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa ust. § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda
môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne

uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.

Pokiaľ sa týka vzniku škody ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa
navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode

by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako navrhovateľom deklarovanú trhovú
cenu. Účel, sledovaný navrhovateľom podaným návrhom, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie
je následkom (tvrdeného, ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom

zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku odporcu tak nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú
dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd
poukazuje na to, že škoda, ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného -

navrhovateľa, mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatku zľavnený mobilný
telefón. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované
navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére navrhovateľa, keď poskytol
zľavu na mobilný telefón a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za
služby v roku 2013, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Teda z časového

hľadiskanavrhovateľzamieňapríčinusnásledkom,inakpovedanénajskôrmalodôjsťknásledku(vzniku
škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).

Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za navrhovateľom
tvrdenú škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 93,- eur, spolu s jej uplatneným príslušenstvom, úrokmi

z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 93,- eur od 27.12.2013 do zaplatenia, zamietol.

Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si navrhovateľ uplatnil uvedený žalovaný nárok,
sa súdu javí ako účelový, v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli
súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj keď navrhovateľ skutkovo

vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa však domáha akoby zmluvnej
pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu.Navrhovateľovi vzniklo, v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP, právo na úroky z omeškania vo výške
stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v
spojení s ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z.

z., účinnom od 01.02.2013. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že odporca sa dostal do
omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, t. j. sumy 114,62 eur, prvým dňom po splatnosti
jednotlivých faktúr: č. 2206267222 splatnej dňa 29.08.2013 v sume 7,- eur, č. 2206187099 splatnej dňa
29.08.2013 v sume 43,58 eur, č. 2206192819 splatnej dňa 29.08.2013 v sume 1,- eur, č. 2209859593
splatnej dňa 29.09.2013 v sume 52,28 eur, č. 2209866058 splatnej dňa 29.09.2013 v sume 1,- eur,

č. 2209939348 splatnej dňa 29.09.2013 v sume 7,- eur a č. 2213447320 splatnej dňa 29.10.2013 v
sume 2,76 eur, ktorými navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretých
zmlúv o pripojení. V čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením uvedených faktúr bola výška
základnej úrokovej sadzby ECB 0,5 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.).
Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 5,50 % ročne zo sumy
7,- eur od 30.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 43,58 eur od 30.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 1,-

eur od 30.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 52,28 eur od 30.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 1,- eur
od 30.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 7,- eur od 30.09.2013 do zaplatenia a zo sumy 2,76 eur od
30.10.2013 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania až od 27.12.2013 a len vo výške 5,25 % ročne, súd mu, viazaný rozsahom návrhu, s
poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p., priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25

% ročne zo sumy 114,62 eur od 27.12.2013 do zaplatenia.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z toho, že čistý úspech
navrhovateľa v konaní bol v rozsahu 10 % [úspech navrhovateľa 55 % {114,62 eur (priznaná suma) /

207,62 eur (celkovo žalovaná suma) = 0,55} : úspech odporcu 45 % (100 % - 55 % úspech navrhovateľa
=45%);tedačistýúspechnavrhovateľa=55%-45%=10%].Navrhovateľovitakvzhľadomnauvedené
vzniklo právo požadovať od odporcu náhradu trov konania v rozsahu 10 % účelne vynaložených trov na
uplatnenie svojho práva, pričom vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si nárok na náhradu trov konania proti
odporcovi uplatnil návrhom na začatie konania, súd mu priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov

konania vo výške 1,65 eur, a to titulom náhrady časti zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie
konania, zodpovedajúcej čistému úspechu navrhovateľa (10 % zo sumy 16,50 eur), a to v zmysle ust.
§ 149 ods. 1 O.s.p., k rukám jeho právneho zástupcu.

Pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, súd

navrhovateľovi náhradu týchto trov nepriznal. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal zo znenia ust. § 142
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, avšak iba
tých, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Súd mal za to, že navrhovateľ ním tvrdené
trovy právneho zastúpenia nevynaložil účelne. Pri tomto závere vychádzal zo skutočností, ktoré sú mu
známe z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), a to, že navrhovateľ donedávna podával formálne a obsahovo

úplne totožné návrhy ako v prejednávanej veci sám bez toho, aby bol právne zastúpený. Ide pri tom
o formulárové návrhy, do ktorých navrhovateľ, resp. teraz jeho právny zástupca, len administratívne
dopisuje údaje týkajúce sa účastníka a iné číselné údaje. Súd má tak za to, že administratívne vypĺňanie
formulárových návrhov (okrem toho používaných predtým samotným zastúpeným navrhovateľom)
nemožno považovať za poskytovanie právnej služby. Rovnako v tomto smere nemožno hovoriť ani

o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia pri úkone právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Iné úkony právnej služby právny zástupca navrhovateľa
navrhovateľovi neposkytol. (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6 MCdo 9/2013 zo dňa
20.06.2014, trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných /skutkovo a právne
takmer totožných/ veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len

o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne /účelne/
vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde).