Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Marianna Hosťovecká

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314228935
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314228935.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: AB 1 B. V., so sídlom Holandské kráľovstvo, 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933,
registračné číslo: 560 07 046, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom
911 01 Trenčín, Piaristická 707/25, proti odporcovi: H. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., X.
XX, o zaplatenie 1873,10 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1372,14 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 5. 12. 2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 40,-
eur, kde splátky sú splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto

rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 16. 12. 2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 1873,10 eura s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.
so sídlom v Piešťanoch, uzavrel s odporcom dňa 2. 4. 2013 úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorou
sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý bezúčelový úver vo výške
1500,- eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou
súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal
splácaťvpravidelnýchmesačnýchsplátkach,ktorýchpočet,výškaatermínsplatnostijeurčenývzmluve.
V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového

účtu, úroky, a prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Odporca nedodržal platobnú
disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Dňa 10. 12. 2013 právny
predchodca navrhovateľa vyzval odporcu k splateniu celého zostatku úveru spolu s upozornením na jej
vymáhanie súdnou cestou. Ku dňu podania návrhu predstavuje dlh odporcu sumu 1873,10 eura a to
nasledovne:
- istina: 28,32 eura;
- úrok: 291,60 eura;

- zosplatnená istina: 1471,68 eura;
- poistenie Bill protection: 27,- eur;
- upomienka II: 24,- eur;
- poplatok za možnosť zmeny splátky: 1,50 eur;- zmluvná pokuta: 17,- eur;
- upomienka II: 12,- eur.

Okrem istiny si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Dňa 10. 12. 2013 uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a navrhovateľ Zmluvu o postúpení
pohľadávky, čím je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa.

Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 11. 6. 2015 tak, že je pravda, že uzatvoril úverovú
zmluvu, ako je uvedené v návrhu. Je pravda, že uhradil 63,93 eura v dvoch splátkach, potom prišiel
o prácu a úver prestal splácať. Je pravda, že mu bolo doručené aj zosplatnenie celého úveru. Zmluvu
uzatváral cez telefón, potom mu ju poslali na podpis. Poslali mu aj úverové podmienky, ale nemal
možnosť ich pripomienkovať a teda ovplyvniť ich obsah.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu

a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže

vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10.
2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,

aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - úverová zmluva číslo

XXXXXXXXXX, úverové podmienky, výzva k splateniu celého úveru, rekapitulácia splátok, vyslúchol
účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňa 2. 4. 2013 uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom úverovú zmluvu pod č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru v celkovej výške 1500,- eur, s
mesačnými splátkami vo výške 63,93 eura, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 39,71 %, priemerná
RPMN 26,96 %, prvá splátka bola splatná po mesiaci od poskytnutia úveru a splatnosť jednotlivých
ďalších splátok bola určená na 15. deň toho - ktorého kalendárneho mesiaca, lehota splatnosti 60

mesiacovpoposkytnutíúveruatodo15.Dňavposlednommesiaci.Poistenievzmluveniejedohodnuté.

Právny predchodca navrhovateľa je spoločnosť m.i. s predmetom činnosti - poskytovanie úverov a
pôžičiek nebankovým spôsobom. Odporca uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ.Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinného k 2. 4. 2013), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (účinného k 2. 4. 2013), (1)
Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
(3) Spotrebiteľským úverom nie sú f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur;
ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým

istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver
podľa tohto zákona,

Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f/, k/ cit. zák, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí
konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov.
V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena f/ a k/ citovaného zákona, a to termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Nie je možné zákon vykladať tak, že sa v zmluve uvedie jedna splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky
a úroky, nakoľko z nej nie je možné učiť, ktorá časť splátky sa započítava na istinu, ktorá na úroky a
ktorá na iné poplatky. Takto uvedená splátka je nepreskúmateľná a nič na tom nemení ani splátkový
kalendár,zktoréhoužsčastivyplývajúuvedenéúdaje,pretožesplátkovýkalendárniejezmluvou,pričom

požadované údaje je potrebné uviesť priamo v zmluve v zmysle cit. ustanovenia zákona. rovnako v
zmluve je uvedená lehota splatnosti, nie však termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové

náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného
vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť
obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi.Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom. Zmluva
obsahuje údaj o RPMN určený neprijateľným spôsobom - od 48,3 % do 51,1 %, teda nie dostatočne
konkrétnym spôsobom zohľadňujúcim konkrétne podmienky úveru odporcu.

Pre absenciu uvedených náležitostí podľa 9 ods. 2 písm. f/ a k/ cit. zák., ktoré musia byť v zmluve
uvedené, je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca
je povinný navrhovateľovi vrátiť len to, čo mu jeho právny predchodca poskytol, t. j. 1500,- eur. Zo
splátkového kalendára, ktorý predložil sám navrhovateľ k podanej žalobe vyplýva, že odporca právnemu

predchodcovi navrhovateľa v skutočnosti uhradil dve splátky po 63,93 eura, t.j. 127,86 eura, preto je
povinná zaplatiť navrhovateľovi už „len“ sumu 1500,- eur - 127,86 eura, t.j. 1372,14 eura.

Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti istiny 1372,14 eura a vo zvyšku
žalovanej sumy návrh zamietol (istina 500,26 eura s príslušenstvom). Súd zamietol aj návrh v časti
uplatneného poplatku za upomienky vo výške 36,- eur, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že nejaké

upomienky odporcovi doručoval a doručil.

Podľa§3OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej

zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie
úveru, ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide
o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň
dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a odporca

bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejalebopodnikateľskejčinnosti(tátookolnosťzpripojenejzmluvynevyplývaanavrhovateľopak
tohto postavenia odporcu nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane

spotrebiteľa).

Podľa názoru súdu všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického,
spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy,
ktorou je aj riadne dojednanie výšky úroku za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých poplatkov.

Pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok navrhovateľ ako dodávateľ postupoval v rozpore
so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyhotovil tak drobným písmom, že boli nečitateľné a tým vlastne
využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nevenoval pozornosť. Ďalšie dojednania
ohľadne úveru ako podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch

sú zapracované len v úverových zmluvných podmienkach s názvom „Podmienky splácania úveru“, a
nie priamo v zmluve, sú napísané drobným skoro nečitateľným písmom. Takéto konanie navrhovateľa
ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ takýmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a
porušil zmluvnú slobodu odporkyne, keď jej nanútil podpisom zmluvy prijatie zmluvných podmienok

týkajúcich sa splátok úveru bližšie v zmluve nešpecifikovaných, iba s odkazom na úverové zmluvné
podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dojednania o zmluvne dohodnutých úrokoch,
pravidelných a nepravidelných poplatkoch a zmluvných sankciách, ktoré navrhovateľ špecifikoval len
v úverových zmluvných podmienkach, ktoré odporca ani nepodpísal, za absolútne neplatné, a to zdôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol urobený určite
a zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka.

Keďže odporca si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky
z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 cit. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného od 1. 2. 2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 5. 12. 2014 určená vo výške 0,05 % ročne, potom úrok z
omeškania predstavuje výšku 5,05 % ročne.

Keďžesaodporcadostaldoomeškaniatým,ženesplácalposkytnutýúvertakmerodsaméhopočiatku,je
povinnýplatiťajúrokzomeškaniazdlžnejsumy,naktorúpovinnosťhozaviazalsúd.Vychádzajúcztoho,
že úver je bezúčelový a bez poplatkov, odporca je povinný zaplatiť 1372,14 eura. Úroky z omeškania
je povinný zaplatiť počnúc dňom 5. 12. 2014, ako to navrhovateľ požadoval v návrhu, hoci k omeškaniu
došlo preukázateľne už skôr, súd však nemôže prekročiť návrh (§ 153 ods. 2 O.s.p.).

Súd navrhovateľovi nepriznal ani (mimo úrokov, zmluvnej pokuty, poplatkov za upomienky, poistenia,
poplatku za zmenu splátky) sumu 92,41 eura titulom úrokov z omeškania, nakoľko táto bola zo strany
súdu nepreskúmateľná.

Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, potom súd zamietol návrh v časti žalovanej sumy
presahujúcej výšku 1372,14 eura z titulu poskytnutého úveru ako aj príslušenstvo - úroky z omeškania
presahujúce priznané príslušenstvo.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

S poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na žiadosť odporcu súd určil, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to
aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, nakoľko odporca
preukázal, jeho finančné možnosti neumožňujú zaplatiť celú žalovanú sumu jednorázovo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a

dôkazy uplatniť.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania (v danom prípade by sa o náhrade rozhodovalo podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
a navrhovateľ ako úspešnejší účastník konania by mal právo na náhradu v pomernej časti), avšak súd

dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej
veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

V danom prípade odporca poberá dávky v hmotnej núdzi od 1. 5. 2015 až doposiaľ a pracuje len na

základe dohody o vykonaní práce od 6. 5. 2015 do 31. 12. 2015 za dojednanú odmenu 2,20 eura / hodina
brutto maximálne 32 hodín mesačne. súd je toho názoru, že v prvom rade si zo svojho príjmu musí
odporca zabezpečiť základné potreby a následne uhradiť súdom priznanú sumu; priznať aj náhradu trov
konania by bolo pre odporcu likvidačné a boli by ohrozené jeho základné ľudské potreby.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.