Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 1, 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18C/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413216281
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6413216281.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Danielom Konerackým v právnej veci navrhovateľky:
P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O., N. XXX/X, zastúpená advokátom JUDr. Michal Matala, AK so sídlom
Lučenec, M. Rázusa č. 19, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava, Pribinova č.
25, IČO: 35792752, zastúpený AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho č. 16, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200029414 zo dňa 30.04.2010, uzavretá
medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 323,13 €
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľky advokáta
JUDr. Michal Matala, AK so sídlom Lučenec, M. Rázusa č. 19.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.4.2010, ktorú uzavrela s odporcom. Zároveň
spolu s podaným návrhom podala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala,
aby sa odporca zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň, aby sa jej zamestnávateľ
zdržal povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy. Takýto návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavrela s odporcom na zabezpečenie úveru, ktorý jej bol poskytnutý
je v rozpore ustanovenia práva EÚ ako aj právnych predpisov SR nakoľko boli porušené ustanovenia

o ochrane spotrebiteľa.
Tunajší súd následne uznesením zo dňa 7.1.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
zamestnávateľovi navrhovateľky povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy na základe uzavretej dohody
o zrážkach zo mzdy a zároveň uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia takejto dohody o zrážkach
zo mzdy a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Proti takémuto uzneseniu podal
odvolanie odporca, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 12.3.2014 rozhodnutie prvostupňového súdu
potvrdil.

Odporca s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť nakoľko odporca
využil inštitút dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého úveru v dôsledku čoho
dochádza k splácaniu predmetného úveru. Ide tak o rovnocenný spôsob splácania dlhu ako uhrádzanie
splátok vkladom v banke, trvalým príkazom a pod. Odporca zároveň poukázal na skutočnosť, že
na použitie takéhoto právneho inštitútu nie je potrebné schválenie súdu ale postačuje existencia
určitej právnej skutočnosti a to napríklad porušenie povinnosti vyplývajúce zo zmluvy /v danom

prípade nesplácanie dohodnutých splátok/. Takýto zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského
práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, a preto nejde o neprijateľnú podmienku, pretože
dohoda o zrážkach zo mzdy bola jednak individuálne dojednaná a nevytvára nerovnováhu v právach apovinnostiach v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľky. Z podaného návrhu na začatie konania tiež
nie je zrejmé, prečo by sa nemohli uhrádzať splátky úveru, keď každá splátka predstavuje platenie
predmetu plnenia a ceny plnenia. Predmet a cena plnenia nie sú v zmysle platnej právnej úpravy /§ 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka/neprijateľnou podmienkou, a preto pri uhrádzaní splátok prostredníctvom
zrážok zo mzdy nie je možné tvrdiť, že by sa tak uhrádzalo plnenie z neprijateľných podmienok. Odporca
tiež uviedol, že navrhovateľka nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy už len preto, že žiadne plnenia z neprijateľných podmienok sa na základe takejto
dohody neplatili. Dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje zrážanie časti mzdy na základe akejsi

subjektívnej predstave odporcu, ktorý by mal byť podľa tvrdení navrhovateľky splatený, ale predstavuje
zrážky v podobe a výške ako boli dojednané mesačné splátky úveru a to z dôvodu, že navrhovateľka
porušila svoje povinnosti. Okrem toho navrhovateľka odôvodňuje neplatnosť predmetnej dohody len
odkazom na skutočnosť, že by odporca mohol vymôcť nároky z nekalých ustanovení hoci navrhovateľka
by sa mohla domáhať posúdenia ich platnosti resp. neplatnosti. Zároveň podľa novely zákona o ochrane
spotrebiteľa účinnej od 1.5.2014, a to § 5a ods. 1 písm. a) neprípustné je zabezpečenie uspokojenia

pohľadávok alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Z takéhoto
ustanovenia tak vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade s platnými právnymi predpismi.
Tunajší súd následne nariadil termín pojednávania na 20.6.2014, pričom v zmysle § 101 ods. 2 Osp

pojednával v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, pretože tí mali termín pojednávania
riadne doručený a nepožiadali o odročenie z dôležitého dôvodu. Navrhovateľka na pojednávaní spolu so
svojím právnym zástupcom poukázali na skutočnosť, že podľa ich názoru je dohoda o zrážkach zo mzdy
neplatná nakoľko nebola individuálne dojednaná, pretože bez podpisu takejto dohody by jej odporca
neposkytolrevolvingovýúver.Okremtohonavrhovateľkanebolavopredoboznámenástakoutodohodou

a existovala tu nerovnováha v postavení odporcu a jej. Navrhovateľka tiež poukázala na nekalé praktiky
odporcu, pretože reálne jej bol poskytnutý úver len vo výške 770,18 eur a nie vo výške 900 eur ako
je deklarované v zmluve o úvere s tým, že uhradila celkovo sumu 1.552,58 eur čo je niekoľkonásobne
viac ako jej bol poskytnutý úver. Zároveň žiadala, aby súd vypočul zamestnankyňu odporcu s ktorou
uzatvárala úverovú zmluvu a to pani G. X.. Súd následne nariadil pojednávanie na deň 1.8.2014, pričom

toto pojednávanie sa opätovne vykonalo v zmysle § 101 ods. 2 Osp v neprítomnosti odporcu a právneho
zástupcu odporcu. Navrhovateľka na takomto pojednávaní spolu s jej právnym zástupcom žiadali, aby
súd upustil od výsluchu navrhovanej svedkyne G. X..
Odporca zotrval na svojich písomných vyjadreniach s tým, že podľa jeho názoru je dohoda o zrážkach
zo mzdy v súlade tak s unijným právom ako aj právnym poriadkom SR, a podľa jeho názoru je platná.

Zároveň odporca oznámil miesto podnikania svedkyne G. X..
Súd po oboznámení sa zmluvou o revolvingovom úvere č. 8200029414 uzavretou medzi účastníkmi
konania zo dňa 30.4.2010, oznámením odporcu o schválení úveru navrhovateľke zo dňa 30.4.2010,
dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.4.2010, č. XXXXXXXXXX, listom zo dňa 24.1.2013, potvrdením
o vykonávaní zrážok zo mzdy zo dňa 10.10.2013, rozhodnutiami všeobecných súdov SR, ako aj

ostatným spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka uzavrela dňa 30.4.2010 s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere na základe ktorej
bol poskytnutý úverový limit 900 € s tým, že poskytnutá čiastka revolvingu bola 474,48 €. Zároveň
sa navrhovateľka sa zaviazala takto poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vo výške
48,22 € so splatnosťou 42 mesiacov. Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola dojednaná

vo výške 682,85 €, pričom ročná úroková sadzba úveru bolo 76,20% a RPMN za úver bolo 60,48
%. Navrhovateľka reálne čerpala sumu úveru vo výške 770,18 €. Zároveň uzavrela navrhovateľka s
odporcom dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2014
na základe ktorej mal mať odporca pohľadávku voči navrhovateľke z titulu poskytnutého úveru vo
výške 900 € s tým, že takáto pohľadávka je zabezpečená takouto dohodou o zrážkach zo mzdy a

to vrátane príslušenstva úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, ako aj nákladmi, ktoré
preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Zároveň sa účastníci konania dohodli,
že podľa takejto dohody o zrážkach zo mzdy je zamestnávateľ navrhovateľky povinný vykonávať v
prospech odporcu mesačné zrážky zo mzdy vo výške 48,22 € mesačne. Strany sa tiež v zmysle
článku III. takto uzavretej dohody dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom

navrhovateľky a to až do doby než odporca zamestnávateľovi ohlási, že všetky jeho pohľadávky sú
splatené. Zároveň podľa článku V. navrhovateľka nemôže takúto dohodu pred splatením pohľadávky
vypovedať alebo od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. S oznámenia odporcu
zo dňa 24.1.2013 adresovaného zamestnávateľovi navrhovateľky bolo oznámené, že navrhovateľkezostáva splatiť na istine úveru 866,10 € s tým, že odporca žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy. Z
potvrdenia o vykonávaní zrážok zo mzdy zo dňa10.10.2013 zamestnávateľom navrhovateľky vyplýva,
že revolvingová pôžička č. 8200029414 boli navrhovateľke vykonané zrážky v prospech odporcu vo

výške 360,44 €. Navrhovateľka zároveň poukázala na skutočnosť, že do uplatnenia dohody o zrážkach
zo mzdy zaplatila dobrovoľne odporcovi sumu 1.159,14 €, pričom odporca výšku vykonaných úhrad,
resp. zrážok zo mzdy nespochybňoval.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by

boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a
potom môže by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť

aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať
všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t. j. musí byť urobený tejto úkon
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo
mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o
uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.

Súd po preskúmaní zmluvy o úvere ako aj uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy dospel k názoru,
že navrhovateľka má postavenie spotrebiteľa nakoľko zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo
mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Zároveň nebolo v konaní preukázané a ani odporcom tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté

navrhovateľke na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka tak
mala pri uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým,
že takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec odporcu.

Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z

poskytnutého úveru s tým, že navrhovateľka ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu nemohla
jednak ovplyvniť aký inštitút zabezpečenia takéhoto úveru si zvolí odporca a nemohla tiež ovplyvniť
obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval odporcovi
obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva ako aj právnehoporiadku SR nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy
navrhovateľky bez toho, aby boli nároky odporcu uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom ,
pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený

alebo nie. Z celého konania odporcu tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky
bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči navrhovateľke, pričom takúto
pohľadávku vymáhal aj napriek tomu, že navrhovateľka čiastočne splácala poskytnutý úver s tým,
že splatila viac ako bola poskytnutá istina úveru a odporca napriek tomu pokračoval vo vykonávaní
zrážok zo mzdy navrhovateľky. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná

jednostranne v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa /podľa článku I takejto dohody odporcovi
vznikne pohľadávka voči navrhovateľke vo výške poskytnutého úveru vo výške 900 € s tým, že
takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva ako aj
zmluvných pokút a nákladov, ktoré odporcovi vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky ako aj
ďalšími pohľadávkami, ktoré vzniknú odporcovi, podľa článku III sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až
do doby pokiaľ odporca písomne neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené,

článok V dohody vyplýva, že dlžník nemá právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak
ukončiť/ a takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech navrhovateľky s tým, že
ide o neprijateľné podmienky, ktoré robia takúto dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou. Okrem toho
dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečovať len pohľadávku, ktorá existuje v čase jej uzavretia
avšak ako vyplýva zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30.4.2010 tak v tento deň bola uzavretá

aj dohoda o zrážkach zo mzdy avšak v takýto deň pohľadávka vzhľadom na charakter úveru /ide o
revolvingový úver na základe ktorého navrhovateľka takýto úver čerpala zo svojho bankového účtu,
pričom z listinného dokladu zažurnalizovaného na čl. 8 vyplýva, že splatnosť prvej splátky nastala
19.6.2010 a teda pohľadávka tak vznikla až po uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy/ neexistovala a teda
aj nemohlabyťplatneuzavretádohodaozrážkachzomzdy. Zároveňtakátodohodaozrážkachzomzdy

neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako základnú náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v
zmysle§37ods.1 Občianskehozákonníkaneplatná.Vzhľadomnatietoskutočnostisúdurčilneplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval
všetky zákonné náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli navrhovateľke ako
slabšej strane vnútené odporcom. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení

neplatnosti takéhoto právneho úkonu tak ten spočíva v tom, že určením neplatnosti právneho úkonu
sa vyrieši sporná otázka či odporca je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejto
dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie a odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti
právneho úkonu. Zároveň v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu sa prestanú vykonávať zrážky
zo mzdy navrhovateľky.

Keďže navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu, súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a to náhradu trov právneho zastúpenia. Právny zástupca navrhovateľky
vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote 3 pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia
a preto súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania v celkovej výške 323,13 €. Trovy právneho

zastúpeniapozostávajúznasledovnýchúkonovprávnejpomoci:prípravaaprevzatiezastúpeniavrátane
prvej porady s klientom - hodnota úkonu právnej pomoci 61,87 € + režijný paušál vo výške 8,04 € pre
rok 2014; účasť na pojednávaní zo dňa 20.06.2014 vo výške 61,87 € + režijný paušál vo výške 8,04 €;
účasť na pojednávaní zo dňa 01.08.2014 vo výške 61,87 € + režijný paušál vo výške 8,04 €; strata času
za účasť na pojednávaní zo dňa 20.06.2014 v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

SR č. 655/2014 a to v rozsahu 2 hod. 12 min. na ceste medzi mestom Lučenec a Žiar nad Hronom a
späť (5 polhodín x 13,40 €); strata času za účasť na pojednávaní zo dňa 01.08.2014 v zmysle § 17 ods.
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2014 a to v rozsahu 2 hod. 12 min. na ceste medzi
mestom Lučenec a Žiar nad Hronom a späť (5 polhodín x 13,40 €); cestovné a paušálna náhrada, t. j.
cesta na pojednávanie z Lučenca do Žiaru nad Hronom a späť dňa 20.06.2014; cesta na pojednávanie

z Lučenca do Žiaru nad Hronom a späť 01.08.2014 osobným motorovým vozidlom Mazda; náhrada za
PHM za účasť na pojednávaní zo dňa 20.06.2014 vo výške 17,06 € + 0,183 €/km x 160 km; cestovná
náhradazaPHMzaúčasťnapojednávanízodňa01.08.2014-17,19€+0,183€/kmx160km.Vzhľadom
na právne zastupovanie aj v ďalšom konaní sp. zn. 18C 70/2013 v ten istý deň na tom istom súde
si právny zástupca z celkovej sumy cestovnej náhrady 226,81 eur (náhrada za km, spotreba PHM,

náhrada za čas strávený na ceste) uplatnil 50 %, t.j. 113,40 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto úkony
ako aj náhrady hotových výdavkov boli účelne uplatnené, súd priznal celkovú náhradu trov právneho
zastúpenia navrhovateľky vo výške 323,13 €. Trovy právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť na
účet právneho zástupcu navrhovateľky v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú
tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to
výslovne do zápisnice súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.