Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212216158
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:1212216158.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu: U. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T., J. XXX, práv. zast. JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, AK Mierová 87,
proti žalovanému: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňová 24, Bratislava, IČO 35 914 921,
o neplatnosť výpovede, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodaldňa02.07.2012naOkresnýsúdBratislavaIIžalobu,ktoroužiadalurčiť,žeskončeniejeho
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 14.02.2012 je neplatné a jeho pracovný pomer u žalovaného

trvá.

Uznesením Najvyššieho súdu SR 4Ndc/6/2014 zo dňa 21.05.2014 bolo prejednanie predmetnej veci
prikázané podľa § 12 ods. 2 O.s.p. Okresnému súdu Humenné. Spis bol tunajšiemu súdu doručený
Okresným súdom Bratislava II dňa 10.07.2014.

Žalobca vo svoje žalobe uviedol, že u predchodcu žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy

z roku 1988 a u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2005 uzatvorenej na dobu
neurčitú, a to ako rušňovodič. Dňa 14.02.2012 mu žalovaný najprv doručil oznámenie o prekážke na
strane zamestnávateľa s tým, že prijatou organizačnou zmenou č. 26/2011 na úseku prevádzky bolo
jeho miesto 02.18 - rušňovodič II zrušené s účinnosťou od 01.02.2012. Počas trvania prekážky mal byť
doma a zamestnávateľ mu mal poskytovať náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Následne v
ten istý deň mu bola daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce
s výpovednou dobou 3 mesiace, teda výpovedná doba mala uplynúť dňa 31.05.2012. Dňa 16.04.2012

mu bolo doručené oznámenie o skončení výpovednej doby dňa 30.04.2012 s tým, že vo výpovedi mu
bola omylom uvedená 3-mesačná výpovedná doba namiesto 2-mesačnej. Žalobca považuje dôvody
výpovede za neopodstatnené a nedôvodné, v rozpore so skutkovým stavom, výpoveď považuje za
neplatnú a dňa 27.04.2012 žalovanému oznámi, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní, pretože jeho
pracovný pomer trvá naďalej.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 14.12.2012. V ňom

uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť, pretože žalobca naplnil svojím konaním dňa 27.12.2011 skutkovú
podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny a navyše žalobu podal po uplynutí zákonnej
dvojmesačnej lehoty, teda jeho právo zaniklo preklúziou. K porušeniu pracovnej disciplíny uviedol, že
žalobca sa podrobil dňa 27.12.2011 pri nástupe do práce na pracovisku Humenné orientačnej dychovejskúške na alkohol s pozitívnym výsledkom, pričom nameraná hodnota koncentrácie alkoholu v dychu
predstavovala 0,30 mg/l, t.j. 0,621 promile. Hoci mala byť u neho vykonaná opakovaná dychová skúška
železničnou políciou, napriek upozorneniu žalobca nerešpektoval pokyn strojmajstra a z pracoviska

svojvoľne odišiel. Po výzve mobilným telefónom sa na pracovisko nevrátil a pokyn nadriadeného
nerešpektoval. Jeho neprítomnosť v práci bola vyhodnotená ako neospravedlnená absencia a bola
prerokovaná zástupcami zamestnancov dňa 11.01.2012. Toto konanie žalobcu bolo vyhodnotené ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré zamestnávateľ pristúpil k skončeniu pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Výpoveď bola žalobcovi doručená

17.02.2012, výpovedná lehota mu mala plynúť od 01.03.2012. Keďže vo výpovedi bola omylom uvedená
trojmesačná výpovedná lehota, oznámením zo dňa 16.04.2012 žalovaný túto chybu napravil a žalobcovi
oznámil, že pri predmetnej výpovedi je výpovedná lehota dva mesiace. U žalobcu dňa 01.02.2012 došlo
k zrušeniu funkčného miesta žalobcu a zamestnávateľ chcel s ním skončiť pracovný pomer výpoveďou
z organizačných dôvodov. Žalobcovi oznámil trvanie prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Ku
skončeniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov ani k žiadnemu úkonu zo strany žalovaného

voči žalobcovi okrem oznámenia o prekážke v práci na strane zamestnávateľa nedošlo. Žalobca
oznámil žalovanému listom z 27.04.2012, že výpoveď považuje za neplatnú a žiadal, aby ho ďalej
zamestnával. Žalovaný mu listom zo 14.05.2012 oznámil, že trvá na platnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP dňom 30.04.2012.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - Pracovnou zmluvou z 30.06.1988, Dohodou o
zmene obsahu pracovnej zmluvy z 21.02.2005 a 21.09.2010, s oznámením o prekážke v práci na strane
zamestnávateľa zo 14.02.2012, s Výpoveďou z pracovného pomeru zo 14.02.2012, s Oznámením o
skončení výpovednej doby dňa 30.04.2012 zo dňa 16.04.2012, oznámením žalobcu o trvaní pracovného

pomeru z 27.04.2012, s Hlásenkou o podrobení sa dychovej skúške žalobcom z 27.12.2011, so Zápisom
so žalobcom ako zamestnancom a s Jozefom Sakalíkom z 28.12.2011, so Žiadosťou žalovaného
o prerokovanie absencie s odborovou organizáciou z 05.01.2012, so Stanoviskom žalovaného k
oznámeniu o trvaní pracovného pomeru zo 14.05.2012, výsluchom účastníkov konania.

Žalobca na prvom pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava II uviedol, že koncom roka 2012
sa dostal do výberu 5 ľudí, ktorí mali byť prepustení. Prepustili ho tak, že najprv ako dôvod výpovede
uviedli alkohol a uviedli trojmesačnú výpovednú dobu, neskôr v apríli listom zmenili výpovednú dobu na
dvojmesačnú. V tom čase bol práceneschopný. K dychovej skúške uviedol, že sa konala po návrate z
jeho práceneschopnosti, keď vedúcemu povedal o svojich zdravotných ťažkostiach a on mu dal fúkať.

O 6.15 hod. nastúpil na vlak do Michaloviec, kde mal nastúpiť zmenu, a vo vlahu sa cez telefón od
strojmajstra dozvedel, že na zmenu nemá nastúpiť, lebo nafúkal. Kvôli dôkazu chcel potom fúkať na
mestskej polícii a na dopravnej polícii, ale nebolo mu to umožnené, pretože nespáchal nijaký priestupok.
Na jeho vlastný telefonát mu strojmajster oznámil, že má absenciu a že má čerpať voľno až do odvolania.
Neskôr mu zavolali, že ráno o piatej má nastúpiť do Strážskeho. Ráno mu strojmajster povedal, že má

čakať výpoveď a do Strážskeho šiel niekto iný. O šiestej dostal výpoveď. K dychovej skúške uviedol, že
prístroj nefunguje dobre, keď má slabé batérie; po prvom fúknutí sa prístroj vypol a na druhýkrát ukázal
hodnotu, na ktorú on nevidel.

Na tom pojednávaní súd vypočul zástupcu odporcu. Ten uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia

doručeného súdu, ktoré pred súdom zopakoval. Doplnil, že každý rok sa v Železničnej spoločnosti Cargo
znižujú stav zamestnancov o 10 % kvôli poklesu prepravných výkonov. Žalobcovi bolo miesto zrušené
k 01.02.2012, ale nakoľko u neho došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, bola mu dňa 17.02.2012
doručená výpoveď. Za neprítomnosť v práci bola žalobcovi uložená neospravedlnená absencia a bola
prerokovaná aj s odborovou organizáciou. Žalobca musí vedieť, čo bolo dôvodom výpovede; bola to

pozitívna hodnota alkoholu a nerešpektovanie nadriadeného zamestnanca. Vo výpovedi bola uvedená
omylom trojmesačná výpovedná doba. Po zistení nedostatku bolo žalobcovi doručené oznámenie o tom,
že výpovedná doba je dvojmesačná a končí dňom 30.04.2012. Na otázku súdu uviedol, že žalobca nebol
v predchádzajúcom období písomne upozornený na nedostatky v práci. Na železničnú políciu mal v deň
dychovej skúšky čakať z dôvodu, aby bola vykonaná skúška dregerom, pretože sa jednalo o podozrenie

na požitie alkoholu zo strany žalobcu ako rušňovodiča; prístroj u žalovaného nie je kalibrovaný a preto
je len orientačný.Na ďalšom pojednávaní dňa 20.01.2015 zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe. Výpoveď
považuje za neplatnú, pretože výpovedný dôvod podľa písm. e) rieši situácie, keď by pri existencii
dôvodov mohol zamestnávateľ skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite, alebo keď ide o

menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré sa v posledných šiestich mesiacoch opakovalo a
pri predchádzajúcom porušení bol zamestnanec písomne upozornený na možnosť výpovede. Zo strany
žalobcu k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo a v danej výpovedi žalovaný ani dôvody
výpovede nešpecifikuje. Požitie alkoholu u žalobcu nebolo preukázané a neuposlúchnutie príkazu
nadriadeného pracovníka je len menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Žalovaný pristúpil k

výpovedi až po dvoch mesiacoch, pritom okamžite mohol skončiť pracovný pomer ihneď na druhý deň.

Žalovaný na uvedenom pojednávaní nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že výpoveď neobsahuje dôvod
skončenia pracovného pomeru. Je ním závažné porušenie pracovnej disciplíny dňa 28.12.2011 pri
nástupe do pracovnej zmeny. Uviedol, že aj pri uvedení dátumu porušenia došlo k chybe, pretože k
porušeniu došlo dňa 27.12.2011, kedy sa žalovaný podrobil orientačnej skúške na alkohol. Výsledok

kontroly bol pozitívny a následne žalovaný nerešpektoval príkaz nadriadeného vyčkať na pracovisku,
čím znemožnil vykonanie určujúcej skúšky na alkohol a porušil tak ustanovenie § 47 ods. 1 písm. a)
Zákonníka práce.

Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 18.02.2015 žalovaný poukázal na to, že žalovaný bol

oboznámený so všetkými pracovnoprávnymi predpismi zamestnávateľa, čo potvrdil svojím podpisom
na Dohode o vykonaní práce z 01.12.2011, ktorá bola so zamestnancom uzatvorená v mesiaci,
v ktorom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny z jeho strany. V zmysle kapitoly 5 bodu 4.14.5
Pracovného poriadku je nerešpektovanie príkazu nadriadeného zamestnanca závažným porušením
pracovnej disciplíny, ktoré žalovaný potvrdil vlastnoručným podpisom v Zápise so zamestnancom

z 28.12.2011. Oznámením o skončení výpovednej doby zo 16.04.2012 zamestnávateľ korigoval
údaj o dĺžke výpovednej doby tak, aby korešpondoval so zákonným znením, pričom k zmene
podstatných náležitostí výpovede nedošlo a označenie právneho úkonu výpovede je nezameniteľné.
Hmotnoprávnymi podmienkami výpovede je písomná forma a doručenie druhému účastníkovi; s ich
nesplnením zákon spája sankciu neplatnosti právneho úkonu. Okrem nich je už len povinnosťou

zamestnávateľa skutkovo vymedziť výpovedný dôvod v zmysle taxatívne vymedzených výpovedných
dôvodov. Výpoveď nemusí obsahovať výslovné uvedenie výpovednej doby, jej dĺžka a plynutie vyplýva
priamo zo zákona. Ak výpoveď spĺňa zákonom požadované náležitosti, je platná aj vtedy, ak v nej
výpovedná doba nie je uvedená vôbec alebo je uvedená nesprávne.

Na pojednávaní dňa 03.03.2015 žalobca trval na tom, že výpoveď zo 14.02.2012 je zmätočná a nespĺňa
náležitosti výpovede, pretože neuvádza, z akého dôvodu bola daná výpoveď. Uvedené ustanovenia
pracovného poriadku citované vo výpovedi sa rozchádzajú s ustanoveniami, ktoré uvádza žalovaný v
písomnom vyjadrení. Vo výpovedi z pracovného pomeru je potrebné citovať právne predpisy a skutkovo
konkretizovať a vymedziť výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je výpoveď neplatná.

Navrhoval žalobe vyhovieť a uplatnil si aj trovy konania pre prípad úspechu.

Zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní zopakoval doterajšie tvrdenia týkajúce sa skutkového
a právneho stavu. Potvrdil, že dňom 01.02.2012 došlo k zrušeniu funkčného miesta žalobcu a
zamestnávateľchcelprikročiťkukončeniupracovnéhopomerusožalobcomvýpoveďouzorganizačných

dôvodov. Pre vzniknutú prekážku v práci na strane zamestnávateľa mu oznámil trvanie tejto prekážky,
no k žiadnemu úkonu smerujúcemu k skončeniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov
okrem uvedeného oznámenia nedošlo. Žalobca ako zamestnanec bol oboznámený so všetkými
pracovnoprávnymi internými predpismi, čo potvrdil svojím podpisom na pracovnej zmluve v roku 1988 i
na dohode o vykonaní práce v decembri 2011, a teda vedel, že nerešpektovanie príkazov nadriadeného

je v zmysle pracovného poriadku závažným porušením pracovnej disciplíny, čo potvrdil aj podpísaním
zápisu so zamestnancom z 28.12.2011. Trval na tom, že výpoveď daná žalobcovi je platná aj vtedy, keď
v nej nie je uvedená výpovedná doba vôbec alebo je uvedená nesprávne. Citoval rozsudok Najvyššieho
súdu SR 5Cdo/155/1999, podľa ktorého na splnenie požiadavky písomnej formy výpovede, v ktorej musí
byť dôvod výpovede uvedený, stačí stručné skutkové uvedenie dôvodu. Rovnako je to uvedené aj v

judikáte č. 59/96 Zb. súdnych rozhodnutí a stanovísk. Uviedol, že právny úkon nemôže byť neplatný
pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.. K chybe došlo pri písomnom vyhotovení
výpovede nepozornosťou bez vplyvu na slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle. Trval
na zamietnutí žaloby, trovy konania si neuplatňuje.Podľa Pracovnej zmluvy z 30.06.1988 bol žalobca prijatý do pracovného pomeru u zamestnávateľa ČSD
- Východná dráha v Bratislave, prevádzkový oddiel Košice, pobočné rušňové depo Humenné, a to na

pozíciu elektromechanik na dobu neurčitú.

Dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 21.02.2005 začal žalobca vykonávať od 01.03.2005
funkciu č. 02.18 - rušňovodič, a to na pracovisku Humenné ďalšou Dohodou o zmene obsahu pracovnej
zmluvy z 21.09.2010 s účinnosťou od 14.06.2010 začal vykonávať funkciu rušňovodiča s miestom

výkonu práce na vnútroštátnych vozebných ramenách SRT Košice a vozebnom ramene Medzilaborce
- Lupkow.

Z listu zo dňa 14.02.2012 vyplynulo, že žalobcovi bola žalovaným oznámená prekážka na strane
zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce v súvislosti s prijatou organizačnou zmenou č.
26/2011 na úseku prevádzky s účinnosťou od 01.02.2012, na základe ktorej bolo zrušené jeho funkčné

miesto 02.18 - rušňovodič II..

Žalovaný dostal dňa 14.02.2012 Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce, v ktorej sa ako skutkový a právny dôvod výpovede uvádza: „ Na základe zápisu spísaného
dňa 28.12.2011 ste závažným spôsobom porušili pracovnú disciplínu dňa 28.12.2011 pri nástupe do

pracovnej zmeny, kedy ste sa podrobili orientačnej detalkoholovej skúške na pracovisku strojmajstra
v Humennom. Výsledok kontroly na použitie alkoholu bol pozitívny. Nameraná hodnota vykazovala
hodnotu 0,621 promile, čo sa v prepočte rovná 0,30 mg/l. Následne ste dostali príkaz od nadriadeného,
aby ste počkali na pracovisku na vykonanie ďalšej určujúcej detalkoholovej skúšky, ktorú mala vykonať
Železničná polícia. Príkaz ste nerešpektovali a z pracoviska ste svojvoľne odišli, čím ste znemožnili

vykonanie určujúcej detalkoholovej skúšky. Uvedeným konaním ste porušili ustanovenia § 47 ods. 1
písm. b), § 81 Zákonníka práce písm. a), ako aj článok IV., kapitola 2, bod 4.5.1, 4.5.3, 4.5.27. 4.5.28
Pracovného poriadku Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. Na základe všetkých uvedených
skutočností Vám zamestnávateľ dáva výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce je Vaša výpovedná doba trojmesačná a začne

plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím
posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.“

Na základe Oznámenia o skončení výpovednej doby dňa 30.04.2012 napísaného dňa 16.04.2012 bolo
žalobcovi žalovaným oznámené, že jeho výpovedná doba na základe výpovede z pracovného pomeru

podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP zo dňa 14.02.2012, ktorá mu bola doručená dňa 17.02.2012, sa končí dňa
30.04.2012. Výpovedná doba podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce je dvojmesačná, pričom v doručenej
výpovedi je nedopatrením nesprávne uvedená trojmesačná výpovedná doba.

Listom zo dňa 27.04.2012 žalobca prostredníctvom svojho advokáta oznámil žalovanému, že doručenú

výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, pretože
jeho pracovný pomer trvá naďalej.

Podľa Hlásenky o podrobení sa dychovej skúške žalobcom z 27.12.2011 bolo vedeniu RD-VP Humenné
hlásené, že pri nástupe služby na SP Michalovce s nástupom 5.45 hod. rušňovodič Sičák Slavomír sa

podrobil dychovej skúške s výsledkom pozitívnym 0,621 promile. Strojmajster Štefan Ontkoc v hlásenke
uviedol, že ho upozornil, aby vyčkal v zapisovni ruš. čiat. On medzitým zabezpečoval za neho náhradu
a zaznamenanie určujúcej skúšky, ktorej sa mal ruš. Sičák podrobiť. V zapisovni ruš. čiat ho nenašiel.
Vola mu na MT, kde sa nachádza. Odpoveď znela - na ŽST Humenné. Povedal mu, že sa má vrátiť do
RD a podrobiť sa určujúcej skúške a na SP Michalovce nenastúpi. Keď neprichádzal, volal mu opätovne

na MT, ale už nereagoval ( účastník MT momentálne nedostupný ).

Zo Zápisu so žalobcom ako zamestnancom a s Jozefom Sakalíkom z 28.12.2011 bolo preukázané,
že žalobca odpovedal na položené otázky na základe hlásenky strojmajstra. Pre toto konanie je
rozhodujúca jeho odpoveď na otázku, prečo porušil príkaz nadriadeného zamestnanca a opustil

pracovisko bez jeho súhlasu, čím vedome zmaril povinnosť podrobiť sa určujúcemu vyšetreniu, či nie
je pod vplyvom alkoholu: „Neviem na to odpovedať.“Dňa 05.01.2012 žalovaný požiadal ZO federácie strojvodcov Humenné o prerokovanie absencie
žalobcu. Dňa 11.01.2012 ZO FS Humenné prerokovala podľa § 144 ods. 7 ZP neprítomnosť v práci
zamestnanca Slavomíra Sičáka ako neospravedlnené zameškanie práce - absenciu.

Podľa Stanoviska žalovaného k oznámeniu o trvaní pracovného pomeru zo 14.05.2012 žalovaný
oznámil žalobcovi, že trvá na platnosti skončenia jeho pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.
1 písm. e) Zákonníka práce dňom 30.04.2012.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd prejednávanú vec takto právne uzatvára:

Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZP“)
výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná
a doručená, inak je neplatná.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť ( § 61 ods. 2 ZP ).

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u

zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby ( § 62 ods. 1 ZP).

V súlade s § 62 ods. 3 ZP výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na
svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je

a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,

b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval

najmenej päť rokov.

Podľa § 62 ods. 4 ZP výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako
podľa odseku 3, je dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia

výpovede trval najmenej jeden rok.

V zmysle § 62 ods. 7 ZP výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,
ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v

lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.V zmysle § 47 ods. 1 písm. b) ZP odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

V súlade s § 81 písm. a) ZP zamestnanec je povinný najmä
pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu.

Porušením pracovnej disciplíny je zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z
právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej či pracovnej zmluvy.
Zákonník práce obsahuje len dva výpovedné dôvody pre porušenie pracovnej disciplíny. Jedným je
dôvod, pre ktorý by mohol zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer; vyjadruje situáciu, že
zamestnanec sa dopustí skutku, ktorý zakladá právo zamestnávateľa okamžite s ním skončiť pracovný
pomer, no zamestnávateľ volí radšej výpoveď. Druhým je menej závažné porušenie pracovnej disciplíny,

ktoré nemusí byť sústavné, ale musí byť opakované v posledných šiestich mesiacoch a musí mu
predchádzať písomné upozornenie na možnosť výpovede. V prejednávanej veci žalovaný aplikoval
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm e) ZP z prvého dôvodu, tj. dal žalobcovi ako zamestnancovi výpoveď
z dôvodov vyhodnotených tak, že sa jedná o dôvody, pre ktoré by s ním mohol skončiť pracovný
pomer okamžite. Z vykonaného dokazovania súd má za dostatočne preukázané, že žalovaný ako

zamestnávateľ použil za účelom skončenia pracovného pomeru so žalobcom správny výpovedný
dôvod a podľa správneho ustanovenia Zákonníka práce. Konanie, ktorého sa žalobca dopustil pred
zistením pozívneho alkoholového testu - požitie alkoholu v množstve, ktoré sa u neho prejavilo aj v
nasledujúci deň pri nástupe do práce, súd hodnotí ako nezodpovedné, ktoré by potenciálne mohlo
spôsobiť ohrozenie života či zdravia ľudí, teda verejné ohrozenie. Rovnako tak konanie žalobcu ako

zamestnanca po zistení pozitívneho alkoholového testu, aj keď len orientačného, súd vyhodnotil ako
nezodpovedné a úmyslné nerešpektovanie pokynu nadriadeného zamestnanca. Za iných okolností
by toto nerešpektovanie mohlo byť posúdené ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny,
ale vzhľadom na konkrétne zistenie, ktorým je prítomnosť alkoholu u zamestnanca pracujúceho na
železničnej dráhe, ho súd nemôže kvalifikovať inak ako porušenie pracovnej disciplíny závažné.

Pokiaľ ide o výpovedný dôvod, tento súd považuje za jasný, správny a nezameniteľný. Pokiaľ sa vo
výpovedi z pracovného pomeru vyskytla chyba v údaji o dĺžke výpovednej lehoty, jedná sa o chybu, ktorá
nerobí tento jednostranný právny úkon neplatným, a ktorú žalovaný ako zamestnávateľ zhojil včasným
doručením oznámenia žalobcovi o kratšej výpovednej lehote s uvedením zákonného ustanovenia, ktoré

túto dobu pri danom výpovednom dôvode upravuje. Súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že uvedenie
výpovednej doby nie je podstatnou náležitosťou výpovede. Aj v prípade jej neuvedenia by bola výpoveď
platná, pretože dĺžku výpovednej lehoty upravuje priamo zákonník práce v ustanovení § 62 ods. 4.
Ustanoveni § 62 o výpovědných dobách má kogentný charakterSamotný výpovedný dôvod podľa §
63 ods. 1 písm. e) ZP sa nemenil. Súd nemá možnosť skúmať a hodnotiť, či zamestnávateľ mal

skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý závažne porušil pracovnú disciplínu, okamžite alebo
výpoveďou, pretože tento výber spôsobu skončenia pracovného pomeru je výsostným rozhodnutím
zamestnávateľa. Argument zástupcu žalobcu spočívajúci v tvrdení, že žalobca mal dostať výpoveď
z organizačných dôvodov, neobstojí napriek tomu, že funkčné miesto žalobcu bolo s účinnosťou od
01.02.2012 zrušené. Je pravdou, že žalobca obdržal oznámenie o vzniknutej prekážke v práci na strane

zamestnávateľa, ktorý mu oznámil trvanie tejto prekážky, no k žiadnemu úkonu, ktorý by smeroval k
skončeniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov, napokon nedošlo. Žalobcovi bola doručená
jedine výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že výpoveď je neplatná z dôvodu uvedenia nesprávnych ustanovení predpisov, aj

tútoargumentáciusúdvyvraciatým,žecitovanieprávnychčiinýchpredpisov,ktorézamestnanecporušil,
nie je obligatórnou náležitosťou výpovede. V nej je nutné uviesť len skutkové vymedzenie výpovedného
dôvodu. Hmotnoprávnymi podmienkami výpovede je len jej písomná forma a preukázateľné doručenie
druhému účastníkovi. Iba pri nesplnení týchto podmienok by bola výpoveď ako jednostranný právny
úkon neplatná. Vo výpovedi v prejednávanej veci žalovaný uviedol zo strany žalobcu ako zamestnanca

porušenie § 47 ods. 1 písm. b) ZP o všeobecnej povinnosti dodržiavať pracovnú disciplínu, ďalej
porušenie § 81 písm. a) ZP o povinnosti pracovať zodpovedne a riadne, vrátane plnenia pokynov
nadriadených, ako aj porušenie pracovného poriadku. U tohto interného predpisu použil zamestnávateľ
nesprávny článok, kapitolu a body, pretože zo strany zamestnanca došlo k porušeniu kapitoly 5 bodu4.14.5 Pracovného poriadku, teda k nerešpektovaniu príkazu nadriadeného zamestnanca závažným
porušením pracovnej disciplíny tak, ako to bolo uvedené v Zápise so zamestnancom zo dňa 28.12.2011.

V danom prípade súd zamietol návrh žalobcu, pretože po vykonanom dokazovaní dospel k názoru,
že žalobca nepreukázal skutočnosť, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná, a to ani podľa
ustanovení Zákonníka práce, ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca dôkazné
bremeno v tomto konaní neuniesol, súd žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o trovy konania, súd pri ich rozhodovaní vychádzal zo zásady úspešnosti v konaní obsiahnutej
v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný bol síce v konaní úspešný, ale trovy konania si výslovne neuplatňoval, preto súd vyriekol, že
mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. O.s.p.).