Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208027
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114208027.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínvprávnejvecinavrhovateľa:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomvBratislave,

ul. Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kubániho 16, proti odporcovi: Q. K., bytom T., ul. J. XXXX/X, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave,
Šafárikovo nám. 7, zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul.
Dobrovičova 13, o zaplatenie 1.702,72 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo
výške 439,18 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 11.04.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.702,72 eur spolu
s úrokom z omeškania. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že s odporcom dňa 03.03.2008 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400007268,

na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver v sume 1.659,70 eur a odporca sa zaviazal uhrádzať
poskytnutý úver v 30 pravidelných mesačných splátkach vo výške 106,42 eur v termínoch splatnosti
podľa dohodnutého splátkového kalendára. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri
1. splátke. Do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka zaplatil odporca
navrhovateľovi len sumu 1.489,88 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní so zaplatením
splátky č. 15 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru ku dňu 07.01.2010.

Podaním zo dňa 17.09.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník, a to Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, a to na stranu odporcu. Vedľajší účastník je združenie pôsobiace na ochranu práv
spotrebiteľov. Vstup vedľajšieho účastníka bol navrhovateľovi aj odporcovi riadne oznámený. Odporca
na toto oznámenie súdu, rovnako ako aj na samotný návrh na začatie konania, nereagoval.

Dňa 16.10.2014 a dňa 13.10.2015 boli súdu doručené podania vedľajšieho účastníka, obsahom ktorých

je jeho vyjadrenie k návrhu. V nich uviedol, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je
spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň vzniesol námietku premlčania celého nároku, ktorú odôvodnil tým, že
navrhovateľ si mohol svoje právo na súde uplatniť už 08.01.2010, najneskôr však 08.01.2013. Návrh
však podal dňa 11.04.2014. Takisto uviedol, že Zmluvné dojednania uzavretej zmluvy sú neplatné,pretožeideoneprijateľnúinkorporačnúdoložku.Tietodojednaniaboliuvedenénetransparentnemenším
písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy a odporca ich nepodpísal.
Nebola preto dodržaná písomná forma tohto právneho úkonu, ktorý je tým neplatný. Odhliadnuc od

uvedeného poukazuje aj na výšku ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70 %, ktorý sa prieči dobrým
mravom. Preto je dohoda o výške úroku za úver neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj preto, že v zmluve nie sú uvedené údaje podľa §
4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/, l/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preto je potrebné
návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal odporcu, právneho zástupcu
navrhovateľa a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Právny zástupca
navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Odporca a právny zástupca vedľajšieho
účastníka sa pojednávania zúčastnili.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí a navrhuje, aby ho súd zamietol.
Takisto súhlasí, aby v tomto konaní vystupoval na jeho strane vedľajší účastník.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu na pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby
súd návrh zamietol z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa. Navrhovateľ zosplatnil úver ešte v

roku 2009, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 11.04.2014. Pri aplikácii Občianskeho zákonníka
uplynula premlčacia doba v roku 2012. Ak by aj nárok nebol premlčaný poukazuje na skutočnosť, že v
zmluve o úvere absentujú náležitosti, v dôsledku čoho je potrebné tento úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov. V zmysle vykonaného dokazovania vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo
výške 1.659,79 eur a splácaním zaplatil odporca celkovo sumu, ktorá je približne o 100 eur nižšia ako

poskytnutý úver. Preto aj v prípade nepremlčania nároku by dlh odporcu nebol vo výške žalovanej sumy,
ale necelých 100 eur.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: žiadosťou o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluva, zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa o schválení

úveru, oznámením veriteľa o zosplatnení úveru, splátkovým kalendárom k zmluve o revolvingovej
pôžičke a kartou klienta. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu
podstatný skutkový stav:

Navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku od zmluvného vzťahu

s odporcom. Navrhovateľ dňa 03.03.2008 uzatvoril s odporcom zmluvu, označenú ako Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, v ktorej bolo v časti 6 (Údaje o
schválenom revolvingovom úvere) uvedené, že poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) je 50.000,-Sk.
Ďalej boli v tejto zmluve ručne písaným písmom uvedené údaje, ktoré sa mali týkať riadnej úverovej
zmluvyatzv.revolvingovéhoúveru.Ďalejbolovtejtozmluveuvedené,žeodporcabudesplácaťpeňažný

dlh v 30 pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.206,-Sk. V Zmluve je ďalej uvedené, že ročná
úroková sadzba úveru je vo výške 77,02 % ročne a RPMN bola uvedená vo výške 73,36 % ročne.
Takisto bola uvedená ročná úroková sadzba revolvingu 71,34 % ročne a predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 63,60 % ročne. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o..

V oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 03.03.2008 sú uvedené okrem iných aj údaje ako
schválená (rovnako ako aj celková) výška úveru 50.000,-Sk, splatnosť úveru 30 mesiacov, výška
mesačnej splátky 3.206,-Sk, dátum splatnosti prvej splátky úveru 16.04.2008, dátum poslednej splátky
úveru 16.09.2010, RPMN úveru 73,36 %.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka,vzneníúčinnomvčasevznikuzáväzkovéhovzťahu,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
úvere ( § 497).Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a
povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 písm.zd/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie produktom výrobok
alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 2 písm.a/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenie
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.Podľa§4ods.2písm.g/,i/,k/zákonaospotrebiteľskýchúveroch,zmluvaospotrebiteľskomúvereokrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov

na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 4 ods.3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Úverová zmluva, ktorú uzatvoril navrhovateľ s odporcom ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože pri ich uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti a odporca je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Takáto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko na základe nej boli odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru. Tým sa pri
rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch.
Napríklad podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, či zákona o ochrane spotrebiteľa.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho súdneho
konania, sa prioritne zaoberal námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom na strane
odporcu. Úspešné vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku,
v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje

v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ
odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho
významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie súdu.

Aj napriek skutočnosti, že námietku premlčania nevzniesol odporca, ale vedľajší účastník vystupujúci v

konaní na jeho strane, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa, súd sa touto námietkou zaoberal
tak, ako keby ju vzniesol samotný odporca. Zmyslom účasti vedľajšieho účastníka v občianskom
súdnom konaní na strane spotrebiteľa je ochrana jeho práv. Ochrana spočívajúca vo vznesení námietky
premlčania je typickým prostriedkom na dosiahnutie tohto účelu, a preto nemožno mať pochybnosti o
práve vedľajšieho účastníka namietať premlčanie v mene spotrebiteľa. Súd považuje za potrebné v tejto

súvislosti uviesť aj to, že s účinnosťou od 01.05.2014 sú súdy povinné z úradnej povinnosti prihliadať na
premlčaniepráva,nárokuvočispotrebiteľovipodľa§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaa
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Od uvedeného dňa teda nie je nevyhnutné vznesenie námietky premlčania odporcom, resp. vedľajším
účastníkom.

Predmetnáúverovázmluvajespotrebiteľskázmluva,pretosanaposúdenieexistenciepremlčaniapráva
navrhovateľa vzťahujú na daný záväzkový vzťah ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka,
a to podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle tejto úpravy sa na daný záväzkový vzťah
vzťahuje premlčacia doba v trvaní troch rokov podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začala

v danom prípade plynúť dňa 08.01.2010, pretože celý dlh odporcu sa stal splatným dňa 07.01.2010
(ako to tvrdí samotný navrhovateľ). Podľa úverovej zmluvy mal odporca splatiť celý dlh dňa 16.09.2010.
Navrhovateľ si právo na žalovanú sumu mohol uplatniť prvý krát dňa 08.01.2010, avšak uplatnil si ho až
dňa 11.04.2014 (deň doručenia návrhu na začatie konania súdu). Uplatnil si ho teda po uplynutí troch
rokov od splatnosti jeho pohľadávky, resp. dlhu odporcu. Jeho právo je tak premlčané, pričom podľa

§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľovi nemožno premlčané právo priznať. Preto súd návrh
navrhovateľa zamietol.Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti (posúdenie premlčania pohľadávky navrhovateľa) uviesť
to, že pri svojom rozhodnutí sa riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka).
Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého

záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka).
Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však
v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou

úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.
102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu aj v súčasnosti účinná
právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak
uvedenou novelizáciou sa akákoľvek pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia znenia
tohto ustanovenia) o tom odstránila.

Vo vzťahu k uvedenej výške úroku za úver 77,02 % ročne súd uvádza, že takáto výška úroku je v zmysle
už ustálenej a notoricky známej judikatúry súdov Slovenskej republiky v rozpore s dobrými mravmi.
Takisto je takáto výška úveru považovaná za civilnú úžeru. Teda nie je možné úspešne sa domáhať
úroku v uvedenej výške.

Okrem uvedených skutočností je nemenej významné aj to, že v predloženej zmluve absentujú zákonom
o spotrebiteľských úveroch požadované údaje, s čím tento zákon spája následok, že prípadný úver
je bezúročný a bez poplatkov. Týmito údajmi je napríklad údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských

úveroch je tak poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Súd poukazuje aj na to, že
nie je možné považovať za riadne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak
sú uvedené v inej listine ako je samotná úverová zmluva. Tak je tomu v prejednávanej veci. Uvedené
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v listine vyhotovenej navrhovateľom
a označenej ako oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporca
bol v konaní plne úspešný. Vzhľadom k tomu, že odporca si v konaní právo na náhradu trov konania
neuplatnilazobsahuspisumužiadnetrovykonaniaaninevyplývajú,súdodporcovináhradutrovkonania
nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník na strane odporcu a vzhľadom na
úspešnosť odporcu v konaní, bolo potrebné rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov
konania, ktoré si uplatnil. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa
súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93,

§ 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri
navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania (s výnimkou konania
o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona
č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z.

z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93
ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V
konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší
účastníkmarovnaképrocesnéprávaapovinnostiakoúčastník,pričomniejezástupcomtohtoúčastníka,
pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v

konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje.
Občiansky súdny poriadok potom v ustanoveniach § 153d a § 201 špecifikuje procesné postavenie
vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa. V týchto prípadoch právo vedľajšieho účastníka obmedzuje tak, že právo podať odvolanie má
iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a

vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom inak
pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom
poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon
celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny

názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom
z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným
znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie
je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší
účastník na strane odporcu.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je
ochranaprávspotrebiteľov.Vedľajšíúčastníkbolzaloženýzatýmtoúčelomazatýmtoúčelomajexistuje.
Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa,
ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú,

skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne
záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. V danom konkrétnom prípade vedľajší účastník
splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Ten urobil v konaní, ohliadnuc od vlastného podnetu na
vstup do konania, aj vyjadrenie k návrhu zo dňa 16.10.2014 a takisto sa zúčastnil pojednávania. Práve
pre okolnosť, že vedľajší účastník sa aktívne zúčastnil pojednávania prostredníctvom svojho právneho

zástupcu, súd konštatuje, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v konaní bolo účelné. Ak
by sa vedľajší účastník nenechal zastúpiť advokátom je zrejmé, že pri takom počte súdnych konaní,
ktorých sa zúčastňuje (túto skutočnosť súd zistil zo svojej činnosti), by nebolo objektívne možné, aby
bol prítomný na tomto pojednávaní.

Vedľajší účastník si uplatnil v rámci trov konania trovy právneho zastúpenia, a to v podaní zo dňa
13.10.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.10.2015, teda v zákonnej lehote troch pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku. Tieto pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby a to: príprava a prevzatie
zastúpenia zo dňa 12.08.2014, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie zo dňa
10.10.2014, účasť na pojednávaní dňa 13.10.2015, z náhrady za stratu času a z náhrady cestovných

výdavkov.

Za každý z vyššie uvedených úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len
„vyhláška“, odmena vo výške 81,33 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
súd určil podľa § 10 ods.1 vyhlášky vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 1.702,72 eur. Ku každému

z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v
ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804 eur a v roku
2015 vo výške 839 eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 268,46 eur.

Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, ktorý je advokátom so sídlom v Bratislave, patrí aj náhrada
za stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny príslušného výpočtového základu
za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade,
že ich vykonal v Trenčíne a nie v Bratislave. Ide o prípad právneho zastúpenia na pojednávaní. Cesta
toto pojednávanie vrátane cesty späť trvala osem začatých polhodín. Celkovú výšku náhrady za stratu
času strávený cestou na pojednávanie a späť súd určil v sume 111,84 eur (6 x 13,98 eur).

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal vedľajšiemu účastníkovi aj náhradu cestovných
výdavkov v súvislosti s účasťou jeho právneho zástupcu na pojednávaní. Právny zástupca vedľajšieho
účastníka použil na dopravu motorové vozidlo zn. BMW 318d s ev. č. PD276ET s kombinovanou
spotrebou 5,6 litra nafty na 100 km jazdy. Vzdialenosť medzi sídlom právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka a sídlom súdu je približne 129 km. Priemerná cena 1 litra nafty podľa Štatistického
úradu Slovenskej republiky bola v 42. týždni 2015 (12.10.2015 - 18.10.2015) vo výške 1,079 eura.
Základná náhrada za použitie vlastného osobného cestného motorového vozidla je stanovená podľa
opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 eura za 1 km
jazdy. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka tak vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené

pojednávanie v celkovej výške 62,80 eur (15,59 eur + 47,21 eur).

Celkovú výšku trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd určil v sume 443,10 eur, avšak tento
si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 439,18 eur. Preto súd uložil navrhovateľovi povinnosť na
náhradu trov vedľajšieho účastníka v ním uplatnenej výške.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania
zo zákona na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.