Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/166/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612209835
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612209835.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne C. M., O..

XX. X. XXXX, V. P. Č.. XXX, D. G. U., zastúpenej JUDr. Natáliou Kanderkovou, advokátkou so sídlom v
Žiline, A. Kmeťa 12, proti žalovanému Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský
Mikuláš,Kollárova3588,IČO:00222011,zastúpenémuJUDr.JanouČončolovou,advokátkousosídlom
v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 17, o zaplatenie 33.294 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 2496,81 eura, ktoré je

žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť advokátke žalovaného do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 10. 9. 2012, sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanému zaplatenia 33.294 eur z titulu ujmy spôsobenej vydaným predbežným opatrením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 15. 5. 2007, sp. zn. 6C/106/2002 a zo dňa 13. 1. 2010,
sp. zn. 4C/176/2009, ako aj z dôvodu nesplnenia si povinnosti vydať vyhlásenie podľa § 5 ods. 2 zák.
č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že
bola výlučnou vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa v polyfunkčnom bytovom dome súp. č. XXXX,
na pozemku parc. č. KN 2494/58, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. KN 2494/55, 2494/58 a 2494/59 vo veľkosti
5918/2437241-ín. V súvislosti s výstavbou uvedeného bytu podal v roku 2002 žalovaný proti nej
žalobu o zaplatenie 146.278,90 Sk s prísl., konanie o ktorej bolo vedené Okresným súdu Liptovský
Mikuláš pod sp. zn. 6C/106/2002. Dňa 24. 4. 2007 uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj
uvedeného bytu kupujúcim Ľ. G. R. C. G.. V deň podpisu zmluvy navštívila žalovaného za účelom
vyžiadania vyhlásenia o splnení všetkých povinností voči správcovi domu. Zamestnankyňa žalovaného
jej odmietla uvedený doklad vydať a dňa 25. 4. 2007 podal žalovaný na súde návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorému súd uznesením zo dňa 15. 5. 2007 vyhovel a uložil jej zákaz predať
a darovať uvedený byt. Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo na základe jej odvolania potvrdené
aj krajským súdom. V kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude splatná v 3
splátkach. Kupujúci dňa 27. 4. 2007 zaplatili prvú splátku kúpnej ceny a dňa 14. 1. 2008 ju písomne
vyzvali k odstráneniu závad, ktoré bránia prevodu bytu a súčasne si vyúčtovali zmluvnú pokutu vo
výške 105.000 Sk. Zároveň odmietli zaplatiť ďalšie 2 splátky na byt, splatné dňa 30. 9. 2007 a 31.
12. 2007. Prvú splátku kúpnej ceny bytu si sčasti započítali na vyúčtovanú zmluvnú pokutu. Dňa 14.

1. 2008 sa obrátila na žalovaného so žiadosťou o zrušenie vydaného predbežného opatrenia a ako
náhradné riešenie ponúkla poskytnutie iného zálohu, a to nehnuteľnosti v kat. území Podtureň. Žalovaný
s uvedeným riešením nesúhlasil. Dňa 7. 10. 2008 požiadala o vydanie vyhlásenia správcu bytu písomne.
Dňa 19. 2. 2009 jej kupujúci vyúčtovali zmluvnú pokutu vo výške 395.000 Sk, ktorú si započítali nadruhú splátku kúpnej ceny. Dňa 7. 1. 2009 opätovne vyzvala žalovaného na vydanie vyhlásenia správcu
bytu, žalovaný opätovne na výzvu nereagoval. Dňa 8. 12. 2009 podala na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš žalobu o splnenie povinnosti vydať vyhlásenie nevyhnutné pre povolenie vkladu vlastníckeho

práva v katastri nehnuteľností. V konaní, vedenom pod sp. zn. 8C/215/2009, bolo žalovanému uložené
vydať vyhlásenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok prvostupňového súdu bol potvrdený aj
odvolacím súdom. Žalovaný však vyhlásenie vydal až na podnet exekútorského úradu dňa 16. 2. 2011.
Dňa 7. 1. 2010 podal žalovaný opätovne na súde návrh na vydanie predbežného opatrenia, zákazu
nakladať s predmetným bytom. Súd predbežné opatrenie dňa 13. 1. 2010, v konaní vedenom pod sp. zn.

4C/176/2009, vydal. Dňa 21. 3. 2010 jej bol doručený list od kupujúcich, ktorým jej vyúčtovali zmluvnú
pokutu vo výške 13.278 eur, ktorú si započítali na tretiu splátku kúpnej ceny. Po právoplatnom skončení
konania, vedenom pod sp. zn. 4C/176/2009, požiadala príslušnú správu katastra o výmaz predbežného
opatrenia z listu vlastníctva. Následne bol vklad vlastníckeho práva do katastra povolený dňa 9. 5. 2012.
Konaním žalovaného, resp. podaním a opätovným podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
ktorým jej bolo zakázané nakladať s bytom, jej vznikla škoda na majetku zaplatením, resp. započítaním

zmluvnej pokuty na kúpnu cenu. Taktiež jej škoda bola spôsobená aj nečinnosťou žalovaného, ktorý
napriek niekoľkým výzvam a upozorneniam na hroziacu škodu jej odmietol vydať vyhlásenie v zmysle §
5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. Žalovaný za uvedenú škodu zodpovedá podľa § 77 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku. Škoda pozostáva zo sumy 29.874,53 eura, ktorú bola povinná zaplatiť na základe
zmluvného ustanovenia vyplývajúceho z kúpnej zmluvy na zmluvnú pokutu a z bankového úroku, ktorý

zaplatila P. V. F., a. s., keďže v období od uzatvorenia kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva k bytu začala
s výstavbou domu v Podturni, pričom tento chcela financovať z prostriedkov získaných predajom. V
dôsledku konania a nečinnosti žalovaného však kúpna cena vyplatená nebola v plnej výške, preto bola
nútená uzatvoriť s bankou zmluvu o úvere a zaplatiť úrok a povinné poplatky, ktoré ku dňu 1. 7. 2012
predstavovali 3419,95 eura a pozostávali z úrokov vo výške 3122,44 eura, poplatku za poskytnutie úveru

vo výške 116,18 eura, poplatku za správu úverového účtu vo výške 148,14 eura, poplatku za dodatok
k zmluve vo výške 33,19 eura.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 6. 6. 2014, uviedol, že
jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti. Ak je príčinou
škody iná skutočnosť (dobrovoľné prevzatie záväzku žalobkyňou, zabezpečené zmluvnou pokutou),

medzi konaním žalovaného a vznikom škody nie je bezprostredný vzťah príčiny a následku, preto
zodpovednosť za škodu nevznikla. Poukázal na to, že žalobkyňa nekonala v rámci prevenčnej
povinnosti, keď uzavrela kúpnu zmluvu, ktorej obsahom bola dohoda o povinnosti zaplatiť extrémne
vysokú zmluvnú pokutu pre prípad, ktorý nespočíval v jej moci, ale bol závislý od výsledku konania
tretieho subjektu (Správa katastra Liptovský Mikuláš). Vzniesol aj námietku premlčania žalovaného

nároku, nakoľko 2-ročná subjektívna premlčacia doba na jeho uplatnenie uplynula dňa 19. 2. 2011, resp.
dňa 21. 3. 2012, t. j. uplynutím 2 rokov odo dňa, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Poukázal tiež na skutočnosť, že ak mala žalobkyňa za to, že porušenie zmluvne prijatého
záväzku zabezpečiť povolenie vkladu vlastníckeho práva do predmetného bytu nezavinila, nebola v
zmysle § 545 Občianskeho zákonníka povinná zaplatiť zmluvnú pokutu. Mala sa preto zaplatenia

zostatku kúpnej ceny za byt domáhať voči kupujúcim. Navrhol preto podanú žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 17. 10. 2014, poukázal žalovaný na to, že
žalobkyňa sa dozvedela o škode z listov manželov G. zo dňa 19. 2. 2009 a 21. 3. 2010. O tom, kto
za uvedenú škodu zodpovedá, sa dozvedela z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa
15. 5. 2007 o vydaní predbežného opatrenia, resp. z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš

zo dňa 13. 1. 2010 o nariadení predbežného opatrenia. Z uvedených skutkových okolností si mohla
urobiť dostatočný úsudok o tom, kto a v akej výške za škodu zodpovedá. Premlčanie nároku na náhradu
škody podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nemá osobitnú právnu úpravu, preto sa na
premlčanie aplikuje ustanovenie § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o škodu, ktorá mala
žalobkynivzniknúťvdôsledkuzaplateniaúrokovapoplatkovztituluposkytnutéhoúveruY.V.,jeuvedený

nárok taktiež premlčaný. Nárok však považuje za nedôvodný aj preto, že žalobkyňa nepreukázala
tvrdenie o príčinnej súvislosti medzi prevzatím úveru a konaním žalovaného. Žalobkyňa napriek tomu, že
vyhlásenie správcu bytu nemala, dňa 24. 4. 2007 uzavrela zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Žalobkyňa
vlastnila nový byt, nebola teda v tiesni, ktorá by spočívala v tom, že pre potreby bývania svojej rodiny
potrebuje nutne a rýchlo postaviť rodinný dom.

Právna zástupkyňa žalobkyne na podanej žalobe trvala. Poukázala na to, že predmetom konania je
náhrada škody spôsobenej nariadeným predbežným opatrením podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku, teda skutočnosť nedôvodného predbežného opatrenia v súvislosti s neúspešným sporom,
preto až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej bolo možné ustáliť, že predbežné opatrenie bolonedôvodné.Nároknemoholbyťuplatnenýskôr,akonadobudloprávoplatnosťrozhodnutievovecisamej.
Pri podpise kúpnej zmluvy bola obava kupujúceho, ktorý sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu, pričom nebolo
možné ovplyvňovať obsah kúpnej zmluvy a zmluvnú voľnosť jej účastníkov. Pokiaľ bolo dojednané

ustanovenie o zmluvnej pokute, toto bolo záväzné pre obidve zmluvné strany. Žalobkyňa niekoľkokrát
písomne upozornila žalovaného a vyzvala ho na odstránenie protiprávneho stavu, vrátane upozornenia
na sankciu zmluvnej pokuty. Žalobkyňa predložila žalovanému aj návrh iného riešenia, čo však odmietol.
Žalobkyňa potrebovala prostriedky na krytie stavebných prác na rodinnom dome, pričom predpokladala,
že ich získa predajom bytu. Keďže sa tak nestalo, musela prevziať úver, ktorý doposiaľ spláca. Konanie

žalovaného považujú za konanie úmyselné, s ktorým zákon spája 10-ročnú premlčaciu dobu, nakoľko
žalovanývedel,žehrozíujma,nijakovšaktomunezabránil.Výškaškodysamohlaustáliťažpozaplatení
poslednej sumy peňažnému ústavu. Navrhla podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V konaní bola
preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného. Žalobkyňa sa nemohla
domáhať náhrady škody skôr ako bolo právoplatne skončené konanie vo veci samej.
Právna zástupkyňa žalovaného na súdnom pojednávaní uviedla, že v konaní nebolo preukázané

úmyselné konanie žalovaného. Nebolo preukázané, že žalobkyňa predala byt v časovej tiesni. V čase
uzavretia zmluvy bola žalobkyňa v súdnom spore so žalovaným a vyhlásenie správcu bytu zabezpečené
nemala. Pokiaľ by žalobkyňa zaplatila zákonnú sankciu, mohla by byť preukázaná príčinná súvislosť so
vznikom škody. Žalobkyňa úver prevzala v roku, kedy uzavrela kúpnu zmluvu. Nevyjadrila sa, prečo sa
nedomáhala zaplatenia kúpnej ceny voči kupujúcim, pokiaľ mala za to, že za vznik škody nezodpovedá.

Započítanie bolo podľa ich názoru neplatné. V čase prevzatia úveru ešte nebolo oznámené započítanie
zmluvnej pokuty na kúpnu cenu, ku ktorému došlo prvý krát až v roku 2008. Žalobkyňa by teda bola
zrejme prevzala úver bez ohľadu na uplatnenie zmluvnej pokuty. Navrhla podanú žalobu zamietnuť.
Žalobkyňa pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že podpísala kúpnu zmluvu a v ten istý deň si
išla pýtať vyhlásenie od správcu bytu. Zamestnankyňa správcu jej povedala, že ho môže podpísať len

predseda. Na druhý deň jej oznámili, že vyhlásenie jej z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu nedajú.
Taktiež podal žalovaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Zmluva bola daná na kataster bez
vyhlásenia správcu, kataster ju vyzval na doplnenie. Žalovaný vydal vyhlásenie až v rámci exekúcie.
Žalovaného opakovane navštívila, písala mu listy, aby poskytol vyhlásenie a byt odblokoval. Ponúkla mu
aj náhradné zabezpečenie. Nakoľko byt odvkladovaný nebol, kupujúci si uplatnili svoje právo a nechceli

jej vyplatiť zvyšok kúpnej ceny. Preto prevzali úver z Y. V.. Kupujúci jej zaplatili len prvú splátku kúpnej
ceny vo výške 500.000 Sk a zvyšok si započítali na zmluvnú pokutu. Žiadne právne kroky ohľadne
zaplatenia kúpnej ceny voči ním nepodnikla. Počítali s tým, že ak im kupujúci zaplatia kúpnu cenu, úver
predčasne splatia. Úver brali ešte pred splatnosťou druhej splátky na kúpnu cenu, nakoľko kupujúci im
avizovali, že splátku kúpnej ceny neuhradia. Kúpnu zmluvu podpísali v roku 2007, z dôvodu nariadeného

predbežného opatrenia však návrh na vklad nedávali. V roku 2008 overili podpisy a v októbri 2009 podali
návrh na vklad, nakoľko v tom čase bola vec právoplatne skončená. Na katastri jej povedali, že budú
žiadať vyhlásenie žalovaného, aj nového správcu. V čase, keď nebolo na liste vlastníctva zapísané
predbežné opatrenie, nepodala návrh na vklad, keďže nemala vyhlásenie správcu.
Predseda predstavenstva žalovaného pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že žalobu považuje

za účelovú, nakoľko v čase, keď bolo predbežné opatrenie zrušené, sa nekonalo. Je zaužívané, že
vyhlásenia o nedoplatkoch podpisuje predseda. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či vyhlásenie nebolo dané
preto, že sa viedol súdny spor. V septembri 2009 sa zmenil správca, preto by bolo scestné, aby vydávali
vyhlásenie. Od 1. 9. 2009 už správca Nociarová, s. r. o. mohol vydať vyhlásenie, že na službách nie sú
dlžoby, nakoľko mu boli odovzdané všetky účtovné doklady, týkajúce sa bytového domu. Opakovane sa

stretol so žalobkyňou a jej manželom ohľadne mimosúdneho riešenia sporu. Odkedy si však naštudoval
materiály a tvrdí, že je to účelové. Nebol uzrozumený tým, že konaním žalovaného môže vzniknúť
žalobkyni škoda.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to
vyúčtovaniami zmluvnej pokuty, vyhlásením správcu bytu, žiadosťami žalobkyne o vydanie vyhlásenia

správcu bytového domu, zamietnutím žiadosti, výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie P.,
výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Liptovský Mikuláš, zmluvou o poskytnutí úveru,
dodatkom č. 1 k zmluve o poskytnutí úveru, potvrdením banky, výzvou pred podaním žaloby, zmluvou
o prevode vlastníctva bytu a obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
4C/176/2009, vrátane spisu sp. zn. 6C/106/2002, sp. zn. 8C/215/2009, obsahom pripojeného spisu

Správy katastra Liptovský Mikuláš, sp. zn. V 3134/2009, zistiac nasledovný skutkový stav:
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 4C/176/2009 (pôvodne konanie
vedené pod sp. zn. 6C/106/2002), súd zistil, že žalovaný (v procesnom postavení žalobcu) sa proti
žalobkyni (v procesnom postavení žalovanej) žalobou, podanou na Okresnom súde Liptovský Mikulášdňa 12. 12. 2002, domáhal zaplatenia 149.988,90 Sk, spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,5 %
ročne od 4. 4. 2001 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa
21. 12. 2005, č. k. 6C/106/2002-131, ktorým bolo žalovanej uložené zaplatiť žalobcovi 3710 Sk s úrokom

z omeškania vo výške 15,5 % ročne od 4. 4. 2001 do zaplatenia, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá.
Proti uvedenému rozsudku v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal žalobca odvolanie.
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 23. 4. 2007, č. k. 6Co/155/2006-171, rozsudok v časti napadnutej
odvolaním zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Žalobca dňa 25. 4. 2007 podal na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu

žalovanej predať a darovať byt č. 4 nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. 3588 v Liptovskom Mikuláši,
spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
pozemkoch parc. č. KN-C 2494/55, 2494/58, 2494/59, vo veľkosti 5918/243724-ín, zapísaný na liste
vlastníctva č. 5340. V návrhu uviedol, že dňa 23. 4. 2007 sa dostavila žalovaná do jeho učtárne a
žiadala vydanie potvrdenia, že nemá nesplatené záväzky z titulu správy bytu, z dôvodu zamýšľaného
odpredaja bytu. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 15. 5. 2007, pod č. k. 6C/106/2002-180, vydal

predbežné opatrenie, ktorým žalovanej zakázal uvedený byt do právoplatného rozhodnutia súdu vo
veci samej predať a darovať. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu zo dňa
29. 6. 2007, č. k. 6Co/180/2007-202. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 28. 9. 2007,
č. k. 6C/106/2002-214, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 146.278,90 Sk, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 15,5 % ročne od 4. 4. 2001 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Odvolací

súd rozsudkom zo dňa 26. 5. 2008, č. k. 6Co/26/2008-285, rozsudok prvostupňového súdu zmenil
tak, že návrh žalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 7. 12. 2009,
sp. zn. 3Cdo/305/2008, rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 26. 5. 2008, sp. zn. 6Co/26/2008, zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci prvostupňovému súdu bola vec zapísaná pod sp. zn.
4C/176/2009. Dňa 7. 1. 2010 podal žalobca na súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým

súd uloží žalovanej do právoplatného skončenia konania vo veci samej predmetný byt predať a darovať.
V návrhu pritom poukázal na to, že žalovaná podala na súde návrh, v ktorom sa domáha vydania
vyhlásenia v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z., čo svedčí o tom, že hodlá previesť vlastnícke
právo k bytu. Súd dňa 13. 1. 2010 uznesením, č. k. 4C/176/2009-339, nariadil predbežné opatrenie,
ktorým žalovanej predmetný byt zakázal do právoplatného rozhodnutia vo veci samej predať a darovať.

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. 4. 2010, č. k. 6Co/62/2010-354, bol rozsudok Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28. 9. 2007, č. k. 6C/106/2002-214, zrušený a vec bola vrátená súdu na
ďalšiekonanie.Rozsudkomzodňa15.10.2010,č.k.4C/176/2009-1099,boložalovanejuloženézaplatiť
žalobcovi 416,61 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,5 % ročne od 4. 4. 2001 do zaplatenia
a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu

v Žiline zo dňa 9. 11. 2011, č. k. 6Co/438/2010-1128. Súčasne bolo nariadené prvostupňovému súdu
vykonať opravu výroku rozsudku v časti o uloženej povinnosti tak, že správna suma na plnenie je 406,61
eura. Prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9. 12. 2010 v časti, v ktorej bolo priznané
plnenie a v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, dňa 6. 3. 2012. Opravným uznesením zo
dňa 23. 3. 2012, č. k. 4C/176/2009-1135, bol výrok rozsudku zo dňa 15. 10. 2010 opravený tak, že

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 406,61 eura. Dňa 10. 4. 2012 doručila žalovaná súdu návrh na
zrušenie predbežného opatrenia z dôvodu právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd dňa 30. 4.
2012 žalovanej oznámil, že právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej predbežné opatrenie, v súlade
s ustanovením § 77 ods. 1 písm. d) O. s. p., zaniklo a nie je potrebné rozhodnúť o jeho zrušení. Dňa 2.
5. 2012 bola oznámená uvedená skutočnosť aj Správe katastra Liptovský Mikuláš.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8C/215/2009, súd zistil, že
žalobkyňasažalobou,podanounasúdedňa8.12.2009,domáhalavočižalovanémuuloženiapovinnosť
vydať vyhlásenie v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že o vydanie vyhlásenia žiadala žalovaného niekoľkokrát
od uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva, pred podaním návrhu na vklad na Správu katastra

Liptovský Mikuláš, žalovaný však na jej požiadavku reagoval zamietavo, z dôvodu iného právneho
sporu, ktorý je medzi nimi vedený. Z úradného záznamu zo dňa 17. 3. 2010 súd zistil, že príslušná
zamestnankyňa Správy katastra Liptovský Mikuláš súdu oznámila, že pri vkladovom konaní je potrebné
predložiť vyhlásenie správcu bytového domu, označeného v predmetnej zmluve, za obdobie, v ktorom
vykonával správu bytového domu, ako aj prehlásenie nového správcu za obdobie, odkedy začal

vykonávať správu bytového domu. Súd rozsudkom zo dňa 8. 4. 2010, sp. zn. 8C/215/2009, uložil
žalovanému povinnosť vydať žalobkyni vyhlásenie správcu, že žalobkyňa ako vlastníčka bytu nemá
žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby
a opráv za obdobie od 24. 4. 2007 do 31. 8. 2009, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vozvyšku žalobu zamietol. Na základe odvolania, podaného žalovaným, Krajský súd v Žiline rozsudkom
zo dňa 22. 6. 2010, č. k. 5Co/176/2010-69, rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
Z obsahu pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš, sp. zn. V

3134/2009, súd zistil, že žalobkyňa ako predávajúca a Ľ. G. R. C. G. ako kupujúci uzatvorili dňa 24.
4. 2007 zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX,
postavenom na pozemku parc. č. KN-C 2494/58, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na pozemkoch zapísaných ako parc. č. KN-C 2494/55, 2494/58, 2494/59, vo
veľkosti5918/243724-ín,nachádzajúcehosavkatastrálnomúzemíG.U.,zapísanéhonalistevlastníctva

č. XXXX. Účastníci zmluvy si dojednali kúpnu cenu vo výške 1.400.000 Sk, ktorú sa kupujúci zaviazali
zaplatiť v 3 splátkach, a to 500.000 Sk do 30. 4. 2007, 500.000 Sk do 30. 9. 2007 a 400.000 Sk do
31. 12. 2007. V čl. II. ods. 5) zmluvy sa žalobkyňa ako predávajúca zaviazala, že najneskôr do 30. 9.
2007 zabezpečí povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a pre prípad nesplnenia
uvedenej povinnosti sa zaviazala zaplatiť kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške 1000 Sk denne za každý
deň omeškania. Dňa 20. 10. 2009 bol Správe katastra Liptovský Mikuláš doručený návrh na povolenie

vkladu vlastníckeho práva na základe uvedenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Dňa 26. 11. 2009
Správa katastra Liptovský Mikuláš katastrálne konanie prerušila z dôvodu rozporu medzi priezviskom
predávajúcej na liste vlastníctva a zmluve a absencie vyhlásenia správcu v súlade s § 5 ods. 2 zák. č.
182/1993 Z. z. Súčasťou spisu je aj vyhlásenie žalovaného ako správcu zo dňa 16. 2. 2011, že žalobkyňa
nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby

a opráv a taktiež vyhlásenie správcu Nociarová Jaroslava - byty, s. r. o. Vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy bol povolený dňa 9. 5. 2012.
Dňa 21. 3. 2010 Ľ. G. R. C. G. vyúčtovali žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 13278 eur za obdobie od
13. 2. 2009 do 20. 3. 2010 a súčasne si ju započítali na jej záväzok zaplatiť tretiu splátku kúpnej ceny
vo výške 13278 eur. Dňa 19. 2. 2009 Ľ. G. R. C. G. vyúčtovali žalobkyni zmluvnú pokutu za obdobie od

14. 1. 2008 do 12. 2. 2009 vo výške 13111,55 eura, ktorú si započítali na svoj dlh z titulu druhej splátky
kúpnej ceny vo výške 16596,96 eura, a to vrátane zmluvnej pokuty za obdobie od 1. 10. 2007. Dňa 14.
1. 2008 Ľ. G. R. C. G. vyúčtovali žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 105.000 Sk a oznámili jej, že túto
si započítajú pri vyplácaní zvyšku kúpnej ceny za byt.
Žalobkyňa dňa 7. 10. 2008 požiadala žalovaného o vydanie vyhlásenia správcu v zmysle ust. § 5 ods. 2

zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dňa 14. 1. 2008 žalobkyňa požiadala
žalovaného o podanie návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, nariadeného uznesením zo dňa 15.
5. 2007, nakoľko má záujem byt predať a súčasne mu navrhla zabezpečenie pohľadávky nehnuteľným
majetkom v kat. území P.. Dňa 22. 2. 2008 žalovaný žalobkyni oznámil, že z dôvodu neukončeného
konania, vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6C/106/2002, jej žiadosť o zrušenie

predbežného opatrenia zamieta. Žalobkyňa dňa 7. 1. 2009, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,
vyzvala žalovaného na vydanie vyhlásenie správcu, súčasne ho upozornila na možnosť domáhať sa
uvedeného nároku súdom, ako aj na možnosť domáhať sa náhrady škody, ktorá predstavuje minimálne
sumu 169.000 Sk.
Dňa 24. 9. 2007 uzatvorili Y. V. F., a. s. ako veriteľ a žalobkyňa a U. M. ako dlžníci zmluvu o poskytnutí

úveru číslo 96/209/07, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 500.000 Sk za účelom
výstavby rodinného domu na pozemku parc. č. 644/30 v kat. území P.. Podľa potvrdenia P. V. F., a. s.
zo dňa 13. 7. 2012, suma zaplatených úrokov k 1. 7. 2012 na základe uvedenej úverovej zmluvy bola
3122,44 eura, poplatok za poskytnutie úveru 116,18 eura, poplatky za správu úverového účtu od 1. 7.
2012 v sume 148,14 eura, sankčné poplatky 0,04 eura, poplatok za dodatok 33,19 eura, poplatok za

vyhotovenie potvrdenia 24 eur, zostatok istiny úveru k 13. 7. 2012 predstavuje 8848,08 eura.
Podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z
iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo
uspokojené,navrhovateľjepovinnýnahradiťujmytomu,komupredbežnýmopatrenímvznikli.Rozhodne
o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.Podľa § 5 ods. 2 prvá veta zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva
nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním
bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý
prevod vlastníctva bytu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobkyne v celom rozsahu
zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť ako aj z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku

premlčania, ktorú súd považoval čiastočne za dôvodnú. Žalobkyňa sa žalovaného nároku domáhala
titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla v dôsledku vydaných predbežných opatrení, ktoré zanikli z iného
dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, v zmysle zákonného ustanovenia § 77 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vydať vyhlásenie
správcu v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytu a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov. Žalobkyňa si uplatnila náhradu škody v sume zaplatenej zmluvnej pokuty

v celkovej výške 29874,53 eura, ktorá bola uhradená formou vzájomného započítania pohľadávky
žalobkyne na kúpnu cenu za predaj bytu a vo výške úrokov a poplatkov, ktoré zaplatila na úver,
poskytnutý jej bankou. Predpokladmi vzniku zodpovednostného vzťahu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pokiaľ ide o škodu, ktorá mala žalobkyni vzniknúť zaplatením

úrokov a poplatkov na úver poskytnutý bankou, súd nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti žalovaným (povinnosťou vydať vyhlásenie správcu), resp. nariadením
predbežných opatrení a vznikom ujmy na strane žalobkyne. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala, že dôvodom vzniku jej zmluvnej povinnosti zaplatiť úroky a poplatky na
poskytnutý úver (a teda ujmy na jej majetku) bolo porušenie právnej povinnosti žalovaným resp.

nariadenie predbežného opatrenia. Žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere s bankou dňa 24. 9. 2007,
t. j. ešte pred splatnosťou druhej splátky kúpnej ceny a uplynutím dátumu, do ktorého sa v zmluve
o prevode vlastníctva bytu zaviazala zabezpečiť povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností (30. 9. 2007). V čase uzavretia zmluvy o úvere teda ešte nebolo možné ustáliť, že
žalobkyňa povinnosť, na ktorú sa zaviazala v zmluve, nesplní, ani že jej kupujúci druhú splátku kúpnej

ceny nezaplatia. V čase prevzatia úveru už síce bolo nariadené predbežné opatrenie zo dňa 15. 5.
2007 a žalobkyňa mala vedomosť, že žalovaný jej odmietol vydať vyhlásenie správcu, avšak ešte
nebolo ustálené, že druhá splátka na kúpnu cenu zaplatená nebude (splatnosť druhej a tretej splátky
kúpnej ceny v zmluve o prevode vlastníctva bytu nebola viazaná na povolenie vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností), ani že si kupujúci voči nej uplatnia nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Navyše, k uplatneniu práva na zaplatenie zmluvnej pokuty došlo zo strany kupujúcich až dňa 14. 1.
2008. Pokiaľ aj teda žalobkyňa tvrdila, že úver si vzala na účely výstavby rodinného domu, z dôvodu,
že jej nebola zaplatená druhá splátka na kúpnu cenu, práve v dôsledku nemožnosti povolenia vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, uvedené tvrdenie nepreukázala. Tu už len okrajom súd
uvádza, že v čase prevzatia úveru ako ani v čase splatnosti druhej splátky kúpnej ceny nebol návrh

na vklad do katastra nehnuteľností na príslušnej správe katastra ani podaný (k tomu došlo až 28.
10. 2009). Pokiaľ ide o náhradu škody vo výške zaplatenej zmluvnej pokuty, ktorá mala byť žalobkyni
spôsobená porušením povinnosti žalovaného vydať vyhlásenie v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytu a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, súd mal vo vzťahu k
uvedenému nároku preukázanú dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Žalobkyňa tvrdila, že už v

deň podpisu kúpnej zmluvy, t. j. 24. 4. 2007, žiadala žalovaného o vydanie vyhlásenia, čo vyplynulo aj
z následného podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dňa 25. 4. 2007 žalovaným, kde
žiadosť o vydanie uvedeného vyhlásenia bola tvrdená ako dôvod podania návrhu. Prvýkrát bol nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty u žalobkyne kupujúcimi uplatnený dňa 14. 1. 2008, poslednýkrát dňa 21.
3. 2010. Žalobkyňa sa teda najneskôr dňa 21. 3. 2010 dozvedela, že v dôsledku porušenia povinnosti

žalovaného vydať jej vyhlásenie správcu, jej vznikla škoda vo výške zmluvnej pokuty. Keďže žalobkyňa
podala žalobu na súde dňa 10. 9. 2012, v čase podania žaloby už uplynula dvojročná subjektívna
premlčacia doba. Pokiaľ aj žalobkyňa poukazovala na to, že zo strany žalovaného sa jednalo o úmyselné
porušenie povinnosti, na ktoré sa vzťahuje desaťročná premlčacia doba, bola uvedená argumentácia
bez právneho významu. Desaťročná premlčacia doba je lehotou objektívnou. Preto v prípade, že

uplynie dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku, nie je možné, v prípade vznesenia námietky
premlčania, priznať uplatnené právo, hoci by aj ešte objektívna lehota neuplynula. Keďže uplatnený
nárok žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť zaplatením zmluvnej pokuty v dôsledku
porušeniapovinnostižalovanéhovydaťvyhláseniesprávcu,bolvčasepodaniažalobynasúd premlčanýa žalovaný vzniesol námietku premlčania, nebolo možné žalobkyni uplatnený nárok priznať. Pokiaľ ide o
námietku premlčania, vznesenú žalovaným vo vzťahu k nároku na náhradu škody spôsobenej žalobkyni
zaplatením zmluvnej pokuty z dôvodu vydaného predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku, súd jej dôvodnosť preukázanú nemal. Súd mal za to, že v prípade nároku na náhradu
škody v zmysle § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, začína plynúť subjektívna premlčacia doba
právoplatnosťou rozsudku, ktorým bola žaloba vo veci samej zamietnutá. Len uvedeným okamihom je
totiž splnená zákonná podmienka na to, aby nárok na náhradu škody vôbec vznikol (v prípade úspechu
žalobcu vo veci samej totiž nárok na náhradu škody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia

nevzniká). Keďže rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. 11. 2011, č. k. 6Co/438/2010-1128, ktorým
bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 15. 10. 2010, č. k. 4C/176/2009-1099, v časti,
v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nadobudol právoplatnosť dňa 6. 3. 2012, bola žaloba na
súde podaná včas. Súd však nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na strane
žalobkyne a nariadenými predbežnými opatreniami. Žalobkyňa zaplatila zmluvnú pokutu na základe
zmluvného dojednania, keďže za účelom zabezpečenia splnenia povinnosti zabezpečiť povolenie

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností si dojednala v zmluve o prevode vlastníckeho práva
k bytu zmluvnú pokutu. Samotné nariadenie predbežného opatrenia nebolo preto v priamej príčinnej
súvislosti s ujmou na majetku žalobkyne, nakoľko povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikla
ako priamy následok nariadenia predbežného opatrenia. Dojednanie zmluvnej pokuty nie je podstatnou
náležitosťou kúpnej zmluvy a jej zmluvné dojednanie a následné zaplatenie nemôže predstavovať

ujmu, ktorá vznikne v priamej príčinnej súvislosti s nariadeným predbežným opatrením. Súd mal za
to, že prevzatie právnej povinnosti na základe zmluvného dojednania a jej následné splnenie nie je
možné samé o sebe pričítať ako priamy následok nariadenia predbežného opatrenia. V tejto súvislosti
už len okrajom súd poukazuje aj na zákonné ustanovenie § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého dlžník nie je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie povinnosti nezavinil. Pokiaľ teda

mala žalobkyňa za to, že porušenie zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou
pokutou (povolenie vkladu do katastra nehnuteľností do dojednaného dátumu) nezavinila, a toto bolo
spôsobené nariadeným predbežným opatrením, nemala zmluvnú pokutu zaplatiť.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd v konaní v

plnom rozsahu úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 2496,81 eura, a to tarifnú odmenu za 4 úkony
právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 492,93 eura, podanie písomného vyjadrenia
k žalobe zo dňa 6. 6. 2014 vo výške 492,93 eura, účasť na súdnom pojednávaní dňa 25. 6. 2014

za dve začaté dvojhodiny vo výške 985,86 eura a účasť na súdnom pojednávaní dňa 29. 10. 2014 vo
výške 492,93 eura (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej
vyhlášky) a režijný paušál k 4 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014 po 8,04 eura (§ 16 ods.
3 citovanej vyhlášky). Nakoľko žalovaný bol zastúpený advokátkou, súd uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania advokátke žalovaného, a to, vzhľadom na výšku trov konania, v lehote

30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal žalovanému tarifnú odmenu a k tomu prislúchajúci
režijný paušál za písomné vyjadrenie zo dňa 17. 10. 2014, nakoľko účastníkovi prislúcha len náhrada
účelne vynaložených trov konania. Uvedené vyjadrenie žalovaného však nepredstavovalo účelné trovy
konania, nejednalo sa o vyjadrenie, ktoré by malo význam z hľadiska hmotného resp. procesného práva,
žalovanému nebola uložená súdom povinnosť uvedené vyjadrenie podať, učinil tak z vlastnej iniciatívy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.