Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 9, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/286/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413206494
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6413206494.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO:
36 442 151 proti žalovanému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. D. XXX/X, K.Á. O., t. č. na
neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou A. V., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, o návrhu
na zaplatenie sumy 1.428,64 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.428,64 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne počítaný od 31.01.2013 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
žalobcu, Mgr. Pavla Karmana, pozostávajúce z trov konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške
85,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 190,03 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia,
na účet právneho zástupcu žalobcu, vedený v W. W., U..W.., č. účtu: XXX XXXX XXX/XXXX, VS:
XXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 28.05.2013 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 1.428,64 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
1.428,64 € od 31.01.2013 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný na odbernom mieste

Rekreačná cesta 371, Nová Baňa neoprávnene odoberal elektrickú energiu, za odber ktorej mu faktúrou
č. 2013 2320 011000196 splatnou dňa 30.01.2013 vyúčtoval cenu 1.428,64 €, ktorá s poukazom na § 46
ods. 2 Zákona č. 251/20012 Z. z. o energetike predstavuje vzniknutú škodu. Vyúčtovanú cenu odobratej
elektrickej energie mu žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, preto si voči nemu okrem istiny 1.428,64
€ uplatnil aj nárok na úrok z omeškania.

Uznesením č. k. 5C/286/2015 - 43 zo dňa 25.08.2015 súd s poukazom na § 29 ods. 2 O.s.p.

ustanovilžalovanémuopatrovníkavosobeA.V.,zamestnankyneOkresnéhosúduZvolen,pretožepobyt
žalovaného sa ani po vykonaných lustráciách v dostupných verejných registroch súdu nepodarilo zistiť.

Opatrovníčka žalovaného sa k návrhu žalobcu nevyjadrila.

O návrhu žalobcu rozhodol tunajší súd najprv platobným rozkazom č. k. 11Ro/362/2013 - 14 zo dňa
23.08.2013, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa platobný rozkaz žalovanému

nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd tento uznesením č. k. 11Ro/362/2013 - 36 zo dňa 14.07.2015
zrušil v plnom rozsahu s poukazom na § 173 ods. 2 O.s.p a vo veci nariadil pojednávanie.Žalobca, jeho právny zástupca ani opatrovníčka žalovaného sa pojednávania nariadeného na
deň 09.11.2015 nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu ani opatrovníčka žalovaného svoju neúčasť
neospravedlnili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žalobca svoju neúčasť

ospravedlnil za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby súd o veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd
preto v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď pritom v zmysle § 101 ods.
2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to faktúrou za neoprávnený odber elektriny č.

6315542042 splatnou dňa 30.01.2013, protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie
č. NO*307002 zo dňa 07.01.2013, výzvou na zaplatenie zo dňa 19.04.2013, špecifikáciou výpočtu škody
žalobcom zo dňa 30.10.2015, faktúrou dodávateľa SSE Metrológia s.r.o. č. 4134990025 splatnou dňa
21.02.2013, vyhodnotením kvantitatívnych ukazovateľov január 2013, výpisom z účtu VÚB, a.s. od SSE
Metrológia s.r.o., čiastkovou zmluvou na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmena
elektrometrov na rok 2013 zo dňa 01.02.2013 v spojení s Prílohou č. 1.

Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o energetike“), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez
uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto

zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1

písm. i).

Podľa § 46 ods. 3 Zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa
elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody

spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva
elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším
takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa
odseku 2.

Podľa § 46 ods. 4 Zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať
potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu
elektriny.

Podľa § 46 ods. 5 Zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vyžiadať pred

obnovením distribúcie elektriny do odberného miesta, v ktorom bol opakovane zistený neoprávnený
odber elektriny, rekonštrukciu elektrickej prípojky vrátane umiestnenia určeného meradla na verejne
prístupnom mieste v zmysle platných obchodných podmienok a technických podmienok pripojenia.

Podľa § 95 ods. 1 písm. i) Zákona o energetike, Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis,

ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „Vyhláška
č. 292/2012 Z. z.“), sa škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny vypočíta vynásobením

celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou
neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako
súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely

pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím

platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny

c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke

elektrinyalebozmluvuodistribúciiaprístupedodistribučnejsústavy,kuškodeurčenejpodľaodseku1sa
pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty
hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty
tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu

elektriny.

Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného
odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len
"denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny

trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený
odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia
alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie
posledných 183 dní

Podľa § 1 ods. 6 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak
odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa
vypočíta tak, že ak
a)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín

za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený

odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.

Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného
odberu elektriny.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je v celom
rozsahu dôvodný.

Z vykonaného dokazovania listinným dôkazom - Protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej
energie č. NO * 307002 zo dňa 07.01.2013 vyplýva, že žalovaný na odbernom mieste Rekreačná
cesta 371, Štále, Nová Baňa neoprávnene odoberal elektrickú energiu, a to bez elektromera a zmluvy
o pripojení. Z popisu spôsobu neoprávneného odberu elektrickej energie v protokole vyplynulo, „že z

hlavného ističa z vývodu bol napojený trojfázový nemeraný vývod na ističe 1x 16A 3 kusy, 3x 16A 1
kus, ktoré slúžia na elektroinštaláciu rodinného domu a odberné miesto vypnuté na hlavnom ističi“. Pri
zistení neoprávneného odberu elektrickej energie bol prítomný pracovník žalobcu a policajt Obvodného
oddelenia PZ Nová Baňa. Odberateľ prítomný nebol.

Faktúrou č. 6315542042 splatnou dňa 30.01.2013 fakturoval žalobca žalovanému sumu neoprávneného

odberu elektrickej energie 1.428,64 €, z čoho výška škody predstavovala 1.179,04 € a zisťovací poplatok
249,60 €. Žalovaný fakturovanú sumu neuhradil ani po výzve žalobcu zo dňa 19.04.2013.

Z čiastkovej zmluvy na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov
na rok 2013 uzavretej dňa 01.02.2013 medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou SSE -

Metrológia,s.r.o.,sosídlomŠkultétyho76,Žilina,IČO:36411141akozhotoviteľommalsúdpreukázané,
že zmluva bola uzavretá na základe Rámcovej zmluvy č. Z-D-2010-000374-00 a jej predmetom bol (o.i.)
záväzok zhotoviteľa vykonať pre žalobcu ako objednávateľa v roku 2013 výkon činnosti v oblasti merania
elektrickej energie, odpočet odberných miest a kontrolu odberných miest („meranie“) v zmysle § 40 ods.
1 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, za čo sa žalobca ako objednávateľ zaviazal zaplatiť

cenu podľa článku III. tejto zmluvy.

Faktúrou č. 4134990025 splatnou dňa 21.02.2013 spoločnosť SSE - Metrológia, s.r.o., so sídlom
Škultétyho 76, Žilina, IČO: 36 411 141 vyúčtovala žalobcovi sumu 67.802,40 € za kontrolu odberných
miest za mesiac január 2013, keď podľa prílohy k tejto faktúre „vyhodnotenie kvantitatívnych

ukazovateľov január 2013“ súčasťou fakturácie bola i cena za práce vykonané dňa 07.01.2013 pri zistení
neoprávneného odberu elektrickej energie spolu vo výške 208 € (2 € plus 59 € plus 147 € = 208 €).
Z výpisu z bankového účtu spoločnosti SSE - Metrológia, s.r.o. mal súd preukázané, že žalobca sumu
67.802,40 € uhradil dňa 22.02.2013.

Zo špecifikácie výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie mal súd
preukázané, že škoda bola žalobcom vypočítaná v súlade s § 1 ods. 1 Vyhlášky, a to vynásobením
celkovej spotreby elektriny počas doby trvania neoprávneného odberu (30 dní) cenou neoprávnene
odobratej elektrickej energie. Keďže čas trvania neoprávneného odberu nebolo možné zistiť, žalobca s
poukazom na § 1 ods. 4 vyhlášky vychádzal z predpokladanej doby trvania neoprávneného odberu v

trvaní 30 dní, pričom spotrebu za toto obdobie násobil dennou spotrebou elektrickej energie vypočítanou
s poukazom na § 1 ods. 6 písm. a) vyhlášky podľa menovitej hodnoty hlavného ističa 3x 25 A, potom
výpočet príkonu je 3x 320 V x 25 A, t. j. 17,25 kW a denná spotreba je 207 kWh/deň (17,25 kW x
12 hodín). Spotreba za 30 dní, od 09.12.2012 do 31.12.2012 predstavuje 4761 kWh a od 01.01.2013
do 07.01.2013 predstavuje 1449 kWh, pričom pri výpočte boli použité jednotkové ceny z Cenníka pre

distribúciu elektriny na roky 2012 a 2013 pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti
SSE - Distribúcia, a.s. platné v rokoch 2012 a 2013. Výška škody tak bola ustálená sumou 1.179,04 €.

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu neoprávneného odberu elektrickej energie. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu

škody bolo potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny
úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4.
zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednostiza škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri
neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi vyplynulo, že žalovaný na odbernom mieste Rekreačná
chata 371, Štále, Nová Baňa neodoberal elektrickú energiu spôsobom predpokladaným Zákonom o
energetike, teda odber realizoval bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej resp. distribučnej
sústavy, čo Zákon o energetike v § 46 ods. 1 písm. a) kvalifikuje ako neoprávnený odber elektriny.
Pracovníkom žalobcu a zástupcom Obvodného oddelenia PZ Nová Baňa bolo v protokole zo

dňa 07.01.2013 potvrdené, že elektrickú energiu neoprávnene odoberal žalovaný. Pokiaľ ide ďalší
predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to samotný vznik škody, podľa § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe
ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,

predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). Z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda,
ktorú žalobca vyčíslil v súlade s ustanoveniami Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

č. 292/2012 Z. z., ktorá ustanovuje stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektrickej energie. S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj splnenie ďalšieho
predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením
zákonnej povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože pri neoprávnenom odbere elektriny
vzniká žalobcovi škoda, ktorú je potom žalovaný s poukazom na § 46 ods. 2 Zákona o energetike

uhradiť žalobcovi. Škoda žalobcu tak predstavuje cenu spotrebovanej neoprávnene odobratej elektrickej
energie vo výške 1.179,04 €. S poukazom na § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z. žalobca ku škode
dôvodne pripočítal aj nevyhnutné náklady spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného
odberu elektriny vo výške 249,60 € (208 € plus 20 % DPH = 1.428,64 €), čo spolu predstavuje 1.428,64 €.

Súd považoval návrh žalobcu za dôvodný, preto žalobcovi prisúdil sumu 1.428,64 €. Keďže s platením
tejto sumy sa žalovaný dostal do omeškania, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 1.428,64 € počítaný od 31.01.2013 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania
vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 31.01.2013 (prvý
deň omeškania žalovaného s úhradou faktúry) predstavovala 0,75 % ročne, žalobcovi tak vzniklo právo

na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne (0,75 % + 8% = 8,75 %).

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie §

10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Záväzkový vzťah zo spôsobenej škody vznikol do 31.01.2013, pretože do tohto dňa žalobcovi

preukázateľne vznikla škoda spojená s neoprávneným odberom elektrickej energie žalovaným (od
09.12.2012 do 07.01.2013). Výška úrokov z omeškania sa preto spravuje právnou úpravou platnou do
31.01.2013.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V prejednávanej veci bol plne úspešný žalobca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči vo veci
plne neúspešnému žalovanému. Súd priznal žalobcovi trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku

z návrhu vo výške 85,50 € aj náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 71,37 €
- prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na súd vo výške 2 x 71,37 € a k tomu prináležiace
režijné paušály 2x 7,81 €, spolu 158,36 € a po zvýšení o 20 % DPH trovy právneho zastúpenia činia
190,03 €.Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu žalobcu
o ukončení právneho zastupovania žalobcu, bude povinnosťou právneho zástupcu poukázať priznaný

súdny poplatok vo výške 85,50 € na účet žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo
sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo
ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).