Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8Cpr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214229035
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214229035.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: W. I., nar.

XX.XX.XXXX, O.. R.. T. XX, XXX XX B. Z., št. občan SR, zast.: N. G., nar. XX.XX.XXXX, Ľ.. Š. XX, B. Z.
proti žalovanému: D.I.SEVEN Services, spol. s r.o., Miletičova 14, 821 08 Bratislava, IČO: 35 855 916,
zast.: JUDr. Ján Polomský, advokát, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru v skúšobnej dobe, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 262,50 EUR do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2014 domáhal určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ku ktorému malo dôjsť listom žalovaného zo dňa 16.10.2014 ku
dňu 20.10.2014.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v prípise o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa
žalovaný odvoláva na písomnú pracovnú zmluvu zo dňa 06.10.2014, kde je uvedený deň nástupu do
práce 07.10.2014, miesto výkonu práce Sládkovičovo, zaradenie - pracovník strážnej služby. Skúšobná

doba v tejto písomnej pracovnej zmluve bola dohodnutá na obdobie 3 mesiace. Žalobca bol toho názoru,
že v písomnej pracovnej zmluve uzatvoril skúšobnú dobu odo dňa 07.10.2014, avšak v skutočnosti
nastúpil do práce už 06.10.2014, a to konkludentným prejavom zúčastnených strán tak, že už dňa
06.10.2014 sa zúčastnil v zmysle pokynov zamestnávateľa nástupného školenia ochrany a bezpečnosti
zdravia pri práci v centrále žalobcu a po jeho úspešnom absolvovaní mu boli v ten deň žalobcom vydané
pracovné predmety. Zákonná podmienka písomne dohodnutej skúšobnej doby dňa 06.10.2014, kedy
v skutočnosti vznikol pracovný pomer, nebola splnená. Pokiaľ v tento deň nebola písomne dohodnutá

skúšobná doba aj na tento deň, tak názor žalovaného, že skúšobná doba bola dohodnutá od 07.10.2014
a so žalobcom ukončil pracovný pomer v trojmesačnej lehote, je irelevantný, nakoľko v opačnom prípade
by sa jednalo o popretie zmyslu § 39 Obč. zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu
rozporu so zákonom alebo jeho obchádzania. Žalobca poukázal na ustanovenia § 7 ods. 5 a § 6 ods.
11 zákona č. 124/2006 Z.z. Vzhľadom na uvedené bol žalobca názoru, že skúšobná doba bola uzavretá
neplatne.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za
nedôvodný. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným bol založený na základe písomnej pracovnej
zmluvy zo dňa 06.10.2014 a vznikol odo dňa 07.10.2014, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako
deň nástupu do práce. Vznik pracovného pomeru nie je časovo spätý s dňom uzatvorenia pracovnejzmluvy ani so skutočným nástupom do práce. Dňom vzniku pracovného pomeru je deň, ktorý si zmluvné
strany dohodli ako deň nástupu do práce. Skúšobná doba musí byť dojednaná najneskôr so vznikom
pracovného pomeru, teda najneskôr v deň, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu zamestnanca do

práce. V danom prípade bola skúšobná doba dojednaná v písomnej pracovnej zmluve už pri založení
pracovného pomeru dňa 06.10.2014, a preto v čase vzniku pracovného pomeru dňa 07.10.2014 tu
existovala písomná dohoda o skúšobnej dobe. Len samotnou účasťou na školení BOZP a odovzdaním
pracovných predmetov nedošlo k vzniku pracovného pomeru tak, ako sa to nesprávne a účelovo
domnieva žalobca. Žalovaný postupoval pri skončení pracovného pomeru so žalobcom v súlade so ZP,

a preto došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Žalovaný v závere uviedol,
že žalobca sa mal dňa 16.10.2014 dostaviť na školenie BOZP a po jeho absolvovaní nastúpiť na nočnú
zmenu. Žalobca sa napriek prísľubom nedostavil na školenie a ani nenastúpil na pracovnú zmenu dňa
16.10.2014 z dôvodu, že ide pracovať do Nemecka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právnych zástupcov účastníkov,

oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 06.10.2014, tréningovým plánom bezpečnostného
pracovníka, oznámením o skončení pracovného pomeru podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce zo dňa
16.10.2014 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca ako zamestnanec a spoločnosť D.I.SEVEN, a.s., so sídlom Miletičova 14, 821 08 Bratislava,

IČO: 35 799 161 ako zamestnávateľ uzavreli dňa 06.10.2014 pracovnú zmluvu, pričom žalobca mal
byť zamestnaný ako pracovník strážnej služby, asistent. Deň nástupu do práce bol dohodnutý na
07.10.2014. Miestom výkonu práce bolo: KOAM Elektronik, s.r.o., Sládkovičovo a objekty D.I.SEVEN,
a.s. Bratislava v Trnavskom kraji.

Z dokumentu - Tréningový plán bezpečnostného pracovníka vyplýva, že žalobca dňa 06.10.2014
absolvoval nástupné školenie bezpečnosti práce v centrále D.I. SEVEN, a.s. Obsahom školenia malo
byť: popis pracovnej pozície, organizačný poriadok, pracovný poriadok, pravidlá bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a protipožiarnej ochrany.

Napokon žalobca predložil jemu adresovaný listinný dôkaz, označený ako skončenie pracovného
pomeru podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce - oznámenie, ktorým spoločnosť D. I. SEVEN Services, spol.
s r.o. žalobcovi oznámila , že s ním končí pracovný pomer, ktorý bol uzavretý pracovnou zmluvou zo
dňa 06.10.2014 ku dňu 20.10.2014.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žiada, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby. O jeho záujme
o predmetnú prácu svedčí to, že sa po výzve žalovaného 05.10. dostavil do centrály, kde po celý čas
čakal zbytočne a oznámili mu, že má prísť na ďalší deň. Veci, ktoré dostal, bol pripravený odovzdať
po ukončení predmetného sporu. Ďalší postup mal byť taký, že mu mal veliteľ objektu dva dni vopred
oznámiť čas školenia v Sládkovičove, čo však neurobil, až niekoľko dní po školení sa mu ozval, aby sa

dostavil na druhý deň, kedy však bol žalobca objednaný k zubárovi. Keď tento prístup namietal, povedali
mu, že už nemusí chodiť. Tiež si musel dojednať individuálne poistenie zodpovednosti za škodu pri
výkone práce, čo firma vyžadovala.

Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že medzi účastníkmi bol uzavretý pracovný pomer s miestom

výkonu práce v Sládkovičove a aby bol žalobca vôbec pustený do areálu za účelom výkonu práce,
musel predtým absolvovať bezpečnostné školenie. Gramatický výklad zákona zodpovedá skutočnosti,
že pokiaľ zákon používa pojem zamestnanec a zamestnávateľ a nie budúci zamestnanec, bolo školenie
o bezpečnosti vykonané so zamestnancom, t. z. žalobcom už 06.10.2014, čo považoval za deň vzniku
pracovného pomeru konkludentným spôsobom, takže nemohlo dôjsť ani k platnej dohode o skúšobnej

dobetak,akotopredpokladáust.§46ZPpísomnouformou.Vzhľadomnauvedenépovažovaluplatnený
nárok za dôvodný a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby. Cestu na školenie do Bratislavy
je potrebné považovať za pracovnú cestu spojenú s výkonom práce. Čas, miesto aj trvanie školenia
určuje zamestnávateľ a zamestnanec sa tomuto musí prispôsobiť. Pokiaľ teda školenie bolo určené
na 06.10.2014, už pre tento deň mal byť ich vzťah v rámci pracovnej zmluvy upravený a pracovný

pomer založený k tomuto dňu. Poukázal na listinný dôkaz z č.l. 7 spisu, z ktorého vyplýva, že žalobca
absolvoval dňa 06.10. nielen nejaký rozhovor, ale nástupné školenie, pričom aj z tohto dôkazu vyplýva,
že školenie pozostáva z dvoch fáz, z ktorých úvodná sa odohrá v centrále a následne prebehne školenie
v príslušnom objekte. Žalobcu 05.10. poslali domov a 06.10. mu dali podpísať zmluvu na 07.10.,pričom malo ísť o účelové konanie ušetriť na nákladoch súvisiacich s BOZP, ktoré je povinný znášať
zamestnávateľ a nesmie ich prenášať na zamestnanca. Žalobcovi sa napriek uisteniu nikto neozval, keď
sa s nimi spojil telefonicky, povedali mu, že naňho zabudli a následne od dátumu skončenia pracovného

pomeru mu oznámili, že sa má na druhý deň dostaviť do práce. Žalobca v tom čase nemal po takomto
prístupe zamestnávateľa záujem. Deklaroval, že netrvá na ďalšom zamestnávaní, išlo mu len o zákonný
spôsob skončenia pracovného pomeru.

Právnyzástupcažalovanéhouviedol,žeZákonníkprácerozlišujezaloženieavznikpracovnéhopomeru,

pričom tieto termíny nemusia byť totožné, v súlade s tým bolo postupované aj v tomto prípade,
keď bol založený pracovný pomer písomnou zmluvou dňa 06.10. s určeným vznikom v nasledujúci
deň. Žalobcovu prítomnosť v centrále v Bratislave nemožno považovať za výkon práce, išlo o bežnú
administratívu spojenú s uzatváraním pracovnej zmluvy a preskúmaním žalobcovho odborného a
zdravotného stavu a oboznámením sa s pracovným poriadkom. Pracovný pomer tak platne vznikol
k 07.10.2014 s dohodnutou skúšobnou dobou, v priebehu ktorej bol pracovný pomer v súlade so

zákonom ukončený 14 dní po jeho vzniku, kedy žalobca neodpracoval ani jednu zmenu s tým, že o
prácu nemá záujem, nakoľko zohnal prácu v Nemecku. Argumentáciu žalobcu považoval za účelovú,
možno aj v dôsledku straty práce v Nemecku. Žalobca tiež nepreukázal svoje tvrdenie o absolvovaní
školenia BOZP, nakoľko takéto školenie prebieha pre daný objekt, v tomto prípade v Sládkovičove
a je preto nelogické, aby bolo absolvované v Bratislave. Listinný dôkaz, na ktorý sa žalujúca strana

odvolávala, nebol vystavený žalovaným. Čo sa týka údajného účelového konania žalovaného, tento má
scelýmprocesomlennákladypočnúcpracovnýmipohovormiakončiactýmtosporom.Navyšežalobcovi
bol odovzdaný bezpečnostný odev v hodnote asi 250,- EUR, ktorý žalobca nevrátil. Konštrukcia o
konkludentne uzavretom pracovnom pomere, keď je tu písomná pracovná zmluva podpísaná v ten istý
deň, nemá logiku.

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.12.2014, ďalej len "ZP"), pracovný pomer
sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné
vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 43 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 45 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace,
a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho
orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca,

je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Podľa§46ZP,pracovnýpomervznikáododňa,ktorýboldohodnutývpracovnejzmluveakodeňnástupu
do práce.

Podľa § 72 ods. 1 ZP, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný
pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca
deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré
nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

Podľa § 72 ods. 2 ZP, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému
účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,

skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že
žaloba je nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.

Bolo nesporné a z doloženej pracovnej zmluvy preukázané, že žalobca uzavrel podľa ustanovení
§ 42 a nasl. ZP pracovný pomer so zamestnávateľom - D.I.SEVEN, a.s., IČO 35799161 so sídlom
na Miletičovej 14 v Bratislave. Takto je zamestnávateľ identifikovaný v úvode pracovnej zmluvy z
6.10.2014 a aj na mieste jej podpisu za zamestnávateľa pečiatkou spoločnosti D.I.SEVEN, a.s. Oproti
tomu napadnuté písomné skončenie pracovného pomeru z 16.10.2014 je podľa pečiatky a označenia

podpísané konateľom obchodnej spoločnosti D.I.SEVEN Services, spol. s r.o., IČO 35855916 Teda
spoločnosti s iným obchodným menom, právnou formou a identifikačným číslom ako je vyššie označený
zamestnávateľ. Obe tieto spoločnosti síce spája rovnaké sídlo a osoba štatutárneho zástupcu, ale aj z
označenia "konateľ" je zrejmé, že N.. V. skončenie pracovného pomeru podpísal v mene spoločnosti s
ručením obmedzeným. Takéto skončenie pracovného pomeru nemôže mať žiadny vplyv na existenciu
či zánik pracovného pomeru žalobcu so zamestnávateľom D.I.SEVEN a.s. Pokiaľ ho žalobca napriek

tomu napadol žalobou proti spoločnosti s r.o., musel súd takúto žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku
pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
Ustanovenie §§ 77 a nasl. ZP upravuje inštitút obrany a nárokov účastníka pracovnoprávneho vzťahu
z neplatného skončenia pracovného pomeru. Predpokladom úspešnosti tejto určovacej žaloby je, že
účastníci majú vecnú legitimáciu. Popri splnení tejto podmienky zákon priamo predpokladá naliehavosť

právneho záujmu, ktorú netreba preukazovať. Citované ustanovenie identifikuje účastníkov sporu
výlučne ako zamestnanca a zamestnávateľa. Úspešnosť v spore teda primárne závisí od toho, či v
žalobe označení účastníci sú účastníkmi hmotno-právneho, v tomto prípade pracovno-právneho vzťahu,
z ktorého sa žalobou vyvodzuje uplatnený nárok. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že takýto stav sa
žalobcovi preukázať nepodarilo.

Napokon, pokiaľ neboli splnené podmienky ustanovenia § 77 ZP platí čo pre každú určovaciu žalobu
podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., že pre určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, musí úspešný žalobca preukázať svoj naliehavý právny záujem. Ako súd už vyššie uviedol,
prípadné určenie, že napadnuté skončenie pracovného pomeru je neplatné, neprinesie žiadnu zmenu v
existujúcom právnom postavení žalobcu ako účastníka pracovného vzťahu so spoločnosťou D.I.SEVEN

a.s., nakoľko ani samotné "skončenie" nebolo spôsobilé akúkoľvek zmenu vyvolať. Na uplatnenom
určení tak nie je naliehavý právny záujem.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna

trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu
súd priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho

zastúpenia žalovaného v sume 262,50 EUR za nižšie uvedené úkony právnej služby (keďže právny
zástupcažalovanéhojeplatiteľomDPH,sumatrovprávnehozastúpeniasazvyšujeo20%sadzbuDPH):

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 24.02.2015..................64,53 EUR
2. písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 24.02.2015....................64,53 EUR

3. účasť na pojednávaní dňa 02.09.2015 ................................................64,53 EUR

Režijný paušál za rok 2015.............3x 8,39 EUR...........................................25,17 EUR

Spolu.............................................................................................................218,76 EUR

Spolu + 20% DPH.......................................................................................262,50 EUR

Náhradu trov konania je žalobca podľa § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalovaného vedený v Tatra banke, a.s., č. ú. 2628853323/1100.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.