Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114204407
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114204407.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne: Mgr. Q.,

zastúpená JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej: Mgr. W.
zastúpená spoločnosťou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, so sídlom
Miletičova 23, Bratislava, o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške
5.286,18 €, to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet spoločnosti UNITED

LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., právneho zástupcu žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojim návrhom došlým dňa 17.2.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 130.000,00 €, a trovy konania. Uviedla že darovacou zmluvou
zo dňa 12.12.2001 darovala žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec G.
a to byt č. 16 s plochou 70,84 m2, na 2. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č..a ul. O., k
tomu patriaci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 203/10000-ín na spoločných častiach, zariadeniach
domu, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 1.029 m2 na
ktorom je bytový dom postavený (právne účinky vkladu nastali dňa 12.12.2001); darovacou zmluvou

zo dňa 11.7.2006 darovala žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec G. a to
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7377/10000 (73,77%) k nebytovému priestoru č. 31 o
podlahovej ploche 77,40 m2, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX na
ul. O., rovnaký spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru č. 31 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXX/X, zastavaná
plocha o výmere 1.029 m2, na ktorom je bytový dom postavený (právne účinky vkladu nastali dňa
21.7.2006). V byte č. 16 zostala žalobkyňa na základe dohody (zakotvenej aj v nájomnej zmluve z

15.12.2001) bývať. Uviedla ďalej že žalovaná od roku 2007 postupne prerušila so žalobkyňou akýkoľvek
kontakt, vyhýba sa jej spoločnosti, jej komunikácia so žalobkyňou sa obmedzila iba na strohé pokyny
ohľadne bytu - uvedenú situáciu však žalobkyňa akceptovala. Od roku 2012 sa žalobkyňa dostala
do finančných aj zdravotných problémov, a nakoľko v SR okrem dcéry (žalovanej) a jej rodiny nemá
žiadnych príbuzných, požiadala žalovanú o pomoc, nakoľko bola fyzicky aj psychicky „na dne“, nemala
prostriedky na zabezpečenie svojich základných potrieb - z uvedeného dôvodu požiadala žalovanú
listom zo dňa 1.4.2012 o pomoc, čo však žalovaná ignorovala, a prerušila s ňou kontakty (telefonické

aj osobné). K zhora uvedenému žalobkyňa uviedla príklady: 1/ žalovaná používa nebytový priestor
na ul. O. spolu s nábytkom a iným zariadením žalobkyne, od konca roku 2006 obmedzila jej prístup
k uvedeným veciam, na jar 2007 žalovaná odmietla umožniť odoslanie faxu žalobkyne, 2/ žalovaná
odmietla odovzdať žalobkyni pracovné kožené kreslo a krabicu s talianskymi pančucháčmi a ponožkami,3/ žalovaná odmietla stretnutie so žalobkyňou („nemá dôvod na stretnutie“), 4/ v marci 2012 žalovaná
ignorovala žiadosť žalobkyne o kúpu liekov za sumu 39,43 €, 5/ koncom októbra 2013 žalobkyňa
oznámila žalovanej že chce opraviť byt na svoje náklady, a čím žalovaná súhlasila - dňa 2.12.2013 zo

strany žalovanej došlo k zastaveniu rekonštrukčných prac, 6/ žalovaná hrozí žalobkyni vysťahovaním,
zrušením trvalého pobytu a výmenou zámkov. Žalobkyňa cíti psychický atak, ponižovanie a hanbu od
vlastnej dcéry, čo ťažko znáša. Konanie žalovanej je treba považovať za porušenie dobrých mravov,
aj keď nie značnej intenzity, avšak ide o ich sústavné, dlhodobé a úmyselné porušovanie; zo strany
žalovanej je žalobkyňa ignorovaná, pri vzájomnej komunikácii urážaná a osočovaná aj pred inými

ľuďmi. Podľa žalobkyne uvedeným konaním žalovaná naplnila podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho
zákonníka, a žalobkyni vzniklo právo na vrátenie daru, čo žalovanej oznámila listom zo dňa 30.1.2014
(žalovaná ho prevzala 31.1.2014), ktorým žalobkyňa žiadala o vrátenie daru; žalovaná na výzvu
nereagovala. Vzhľadom na skutočnosť že žalovaná previedla darované nehnuteľnosti na svoju dcéru
(o čom žalobkyňu neinformovala), teda predmet daru už nevlastní, žiada aby jej titulom vrátenia daru
zaplatila finančnú hodnotu, a to vo výške 130.000,00 €.

K návrhu priložila žalobkyňa darovaciu zmluvu uzavretú medzi účastníčkami dňa 11.6.2006, darovaciu
zmluvu uzavretú medzi účastníčkami dňa 12.12.2001, LV č. XXXX pre Obec a k.ú. G., zmluvu o nájme
bytu uzavretú medzi žalovanou ako prenajímateľkou a žalobkyňou ako nájomkyňou dňa 15.12.2001, list
žalobkyne zo dňa 1.4.2012, list žalobkyne - prejav vôle na vrátenie daru zo dňa 30.1.2014 s podacím
lístkom a doručenkou pre žalovanú, list žalobkyne - výzva na zaplatenie finančnej náhrady za darované

nehnuteľnosti zo dňa 14.2.2014 s podacím lístkom a doručenkou pre žalovanú.

Rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 1.4.2014 bol žalobkyni priznaný nárok na poskytovanie
právnej pomoci.

Žalovaná sa k návrhu vyjadrila -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 16.5.2014-
v ktorom uviedla že konanie žalovanej nenapĺňa znaky § 630 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná
ako obdarovaná sa nespráva k žalobkyni ako darkyni takým spôsobom, že by tým hrubo porušovala
dobré mravy. Žalobkyňou tvrdené prerušenie kontaktu od roku 2007 nemožno brať do úvahy, nakoľko v
rodine účastníčok je takéto konanie bežné, a sama žalobkyňa zaviedla tento spôsob komunikácie ako

normálnu úroveň medziľudských vzťahov v rámci rodiny (v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť
že žalobkyňa prerušila kontakt so žalovanou už v roku 1981, keď sa vydala na Slovensko, a nechala
svoju dcéru -žalovanú- v Moskve, keď v tom čase mala žalovaná len 16 rokov a ostala sama, bez
starostlivosti žalobkyne, finančných prostriedkov, keď jej jediný príjem predstavoval 48 rubľov sirotského
dôchodku); žalobkyňa (matka) nekontaktovala telefonicky alebo písomne žalovanú (svoju dcéru) aj viac

ako 7 mesiacov, osobne sa nestretli celé roky. V liste zo dňa 1.4.2012 žalobkyňa žiadala o finančnú
pomoc, mesačný príspevok vo výške 250,00 €, ktorý žalovaná mala posielať na jej účet - uvedením čísla
účtuvlistežalobkyňapotvrdilaúmyselžesasžalovanouneplánujestretávať,žejejpostačujúpeniazena
účte. V tom čase mala žalobkyňa príjem 432,00 € mesačne, pričom dcéra žalovanej (vnučka žalobkyne)
v tom čase platila žalobkyni všetky výdavky spojené s užívaním bytu (zálohové platby a platby do fondu

opráv) vo výške cca. 110,00 € až 130,00 € mesačne, a nedoplatky z ročných vyúčtovaní; žalobkyňa však
v tom čase si platila prenájom garáže v hodnote viac ako 600,00 € ročne, internet a káblovú televíziu,
antivírusový program, benzín a iné platby spojené s užívaním auta, žalovaná usudzovala že finančná
situácia žalobkyne nie je taká dramatická ako ju žalobkyňa vykresľovala (žalobkyňa si tiež sama platí
pobytyvkúpeľoch).Odostatkufinančnýchprostriedkovžalobkynesvedčíajskutočnosťževoktóbri2013

začala v prenajatom byte (bez súhlasu prenajímateľky a jej vedomia) vykonávať nákladnú rekonštrukciu
v hodnote viac ako 10.000,00 €, na druhej strane však neplatila platby za byt spojené s užívaním bytu
(vodné a stočné, elektriku a ostatné náklady za plnenia spojené s užívaním bytu). Prípady uvedené
žalobkyňou nemôžu byť preto považované za sústavné, dlhodobé a úmyselné porušovanie dobrých
mravov.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej list žalobkyne zo dňa 14.2.2014, list žalovanej zo dňa
11.2.2014 s doručenkou pre žalobkyňu, potvrdenie MUDr. S. PhD. zo dňa 26.2.2014, Notársku zápisnicu
č. NZ 206/94, N 236/94napísanú dňa 21.12.1994 na notárskom úrade JUDr. F., 4 ks fotografií.

Na pojednávaní konanom dňa 21.7.2014 právny zástupca žalobkyne uviedol že v roku 2001 previedla
žalobkyňa na žalovanú byt č. 16 nachádzajúci sa v G. na ulici O. a v roku 2006 previedla na ňu
spoluvlastnícky podiel k nebytovým priestorom nachádzajúcich sa v G. na O. v byte aj naďalej ostala
bývať žalobkyňa, nebytové priestory užíva žalovaná. Prevody boli vykonané formou darovacej zmluvy,keď vzťahy medzi účastníčkami boli v tom čase dobré, nemali medzi sebou žiadne problémy. K zmene
situáciedošlovroku2007,keďžalobkyňavdôsledkusúdnehosporubolapozbavenávlastníckehopráva
k nehnuteľnosti na G. v dôsledku čoho bola žalovaná nútená vypratať dve poschodia ktoré užívala v

uvedenej nehnuteľnosti, následne žalobkyňa ukončila podnikanie a odišla do dôchodku. Od uvedenej
doby žalovaná sa vyhýbala žalobkyni, komunikovali minimálne (hlavne ohľadom platieb za byt užívaný
žalobkyňou), a to aj napriek tomu že žalobkyni sa výrazne zhoršil zdravotný stav, pričom jej jedinou
rodinou žijúcou na Slovensku je žalovaná. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa žiadala žalovanú o pomoc
pri liečbe, čo však žalovaná odmietla. Kontakty sa narušili aj medzi žalobkyňou a dcérou žalovanej

(vnučka žalobkyne), ktorá takisto sa prestala kontaktovať so žalobkyňou. Koncom roka 2013 žalobkyňa
začala opravovať byt, na opravu jej však žalovaná neprispela s odôvodnením že jej prispieva na byt,
keď platí za služby v súvislosti s užívaním bytu. Medzičasom žalovaná bez vedomia žalobkyne previedla
darované nehnuteľnosti na svoju dcéru, preto sa žalobkyňa domáha zaplatenia finančnej hodnoty vo
výške130.000,00€.Poukázalďalejnaskutočnosťžežalobkyňajestarobnoudôchodkyňou,mázávažné
zdravotné problémy ktoré si vyžadujú nákladnú liečbu, a jej príjem nepostačuje na úhradu nákladov

liečenia - žalovaná sa však odmieta podieľať na uvedených nákladoch. Je teda zrejmé že jediná pomoc,
ktorú môže žalobkyňa získať, je zo strany žalovanej, ktorá ju odmieta poskytnúť, čím sú dané dôvody
na vrátenie daru.
Na pojednávaní konanom dňa 21.7.2014 právny zástupca žalovanej poukázal na skutočnosť že v
minulosti samotná žalobkyňa v roku 1981 opustila žalovanú (vtedy 16-ročnú) keď odišla na Slovensko,

a zaujímala sa o ňu iba občasne, telefonicky. Bežný štandard v rodine účastníčok funguje tak, že
príslušníci rodiny sa nenavštevujú, občasne sa stretávajú na ulici, často spolu nekomunikujú, preto
popísané správanie sa žalovanej voči žalobkyni nie je možné považovať za porušenie dobrých mravov.
Pri občasných stretnutiach medzi príslušníkmi rodiny sa títo bavia o bežných záležitostiach, žalovaná
vie o zdravotnom stave žalobkyne a o jej problémoch a o finančnej situácii - o týchto záležitostiach

sa rozprávajú účastníčky pri stretnutiach ktoré sa realizujú približne dvakrát za mesiac. Poukázal ďalej
na skutočnosť že žalobkyňa vykonala nákladnú rekonštrukciu bytu z vlastných prostriedkov, nežiadala
žalovanú aby sa na rekonštrukcii podieľala. Uviedol ďalej že žalovaná sa o zdravotný stav a život
žalobkyne zaujíma, naopak žalobkyňa sa nezaujíma o svojich príbuzných, vrátane dcéry a vnuka
žalovanej. Zo strany žalovanej teda neprišlo k porušeniu dobrých mravov.

Na pojednávaní konanom dňa 21.7.2014 žalobkyňa uviedla že v roku 1981 odišla na Slovensko, v tom
čase žalovaná mala 16 rokov a 7 mesiacov, avšak v Moskve jej nechala zariadený byt, informovala sa o
ňu telefonicky, do Ruska na návštevy chodila každého pol roka. V roku 1995 sa žalovaná presťahovala
na Slovensko, rodiny sa (bez manžela žalobkyne) navštevovali, boli nimi normálne vzťahy, komunikovali
spolu, pomáhali si, na sviatky sa navštevovali v bytoch - takto fungovali vzťahy do konca roku 2006,

žalobkyňa žalovanej pomáhala, finančne ju podporovala, podporovala aj vnučku (v súvislosti s jej
nástupom na vysokú školu jej darovala 100.000,- Sk). V dedičskom konaní po svojom priateľovi Ing. V.
získala žalobkyňa v roku 2013 sumu vo výške 26.000,00 €, ktorú použila na úhradu svojich dlhov a na
úhradu rekonštrukcie bytu v ktorom býva; z dedičstva jej ostala nepatrná čiastka. Okrem dôchodku nemá
žalobkyňa žiadne úspory, dôchodok má vo výške 352,90 € mesačne, vlastní spoluvlastnícky podiel na

nebytovom priestore na O. a staré auto, inak nevlastní žiadne hodnotné veci ani umelecké predmety.
Od roku 2007 sú vzťahy medzi účastníčkami narušené, málokedy si telefonujú (keď aj žalovanej zavolá
vybaví ju tým že nemá čas), keď sa náhodne strednú, rozprávajú sa max. 2 až 3 minúty. Taký istý vzťah
má žalobkyňa aj s vnučkou (dcéra žalovanej) - žalobkyňa napr. nevedela že sa vydala, že má dieťa, že
skončila školu, nepozvala ju ani na svadbu, ani na promócie. V roku 2012 žalobkyňa požiadala žalovanú

aby jej platila sumu 250,00 € mesačne na liečenie, žalovaná sa však vyjadrila že to čo jej platí za byt (cca.
110,00 € mesačne) je dostatočná pomoc. Poukázala na skutočnosť že na akúkoľvek výzvu alebo žiadosť
reaguje žalovaná mlčaním, všetko ignoruje, žalovaná sama nezatelefonuje, nepošle pozdrav k sviatku.
Na otázku sudcu žalobkyňa uviedla že so žalovanou žiadne hádky nemala, pri rozhovoroch žalovaná
voči žalobkyni nikdy nepoužívala vulgarizmy.

Na otázky svojho právneho zástupcu žalobkyňa uviedla že bola v júni 2014 hospitalizovaná, predtým
bola liečená v súvislosti s ochorením pečene, pričom zdravotná poisťovňa túto drahú liečbu odmietla
preplácať. Žalovaná nevedela že žalobkyňa má zdravotné problémy, resp. že je hospitalizovaná,
žalobkyňa jej to neoznámila. Aj predtým, keď žalobkyňa mala úraz, žalovaná síce za ňou prišla na
ošetrenie, neprejavila však žiadnu účasť ani ľútosť, nezaujímala sa ako sa má.

Na otázky právneho zástupcu žalovanej žalobkyňa uviedla že žiadala, aby jej žalovaná vkladala sumu
250,00 € na účet, pričom nepredpokladala že by sa mali stretávať, nakoľko žalovaná mala k tomuto
odmietavý postoj. So žalovanou sa stretáva náhodne, raz až tri krát za mesiac, približne dva roky
žalobkyňa žalovanej nezatelefonovala.Na pojednávaní konanom dňa 27.8.2014 žalovaná uviedla že pre ich rodinu sú typické vzťahy ktoré nie
sú príliš rodinné - nikdy sa neschádzali pri rodinných príležitostiach, každý mal svoj vlastný život, o iných

sa nezajímal. O vzťahoch v rodine svedčí napr. skutočnosť že keď mala žalovaná 16 rokov, žalobkyňa
(matka) sa odsťahovala na Slovensko a žalovanú nechala v Moskve, žalobkyňa nepozvala žalovanú
na svoju svadbu, posledný krát boli na spoločnej dovolenke keď mala žalovaná 12 rokov. Aj potom
ako obe účastníčky začali bývať v Trnave nemali záujem spoločne tráviť chvíle napr. na dovolenkách,
ani krátkodobo, nakoľko pre rodinu je to normálne a typické. Žalovaná však žalobkyni ako matke vždy

pomáhala keď mala problémy (napr. súdne spory), nie je pravdou že by sa nezaujímala o jej zdravotný
stav - má vedomosť že pred časom sa liečila žalobkyňa na hepatitídu, z tohto dôvodu bol obmedzený
styk s ňou, pretože sa báli nákazy, pričom žalobkyňa svoju chorobu zatajila; na zdravotný stav žalobkyne
sa pýtala aj dcéra žalovanej, pričom žalobkyňa tvrdila že má chorobu, avšak pomoc žiadnu nepotrebuje.
Na otázky sudcu žalovaná uviedla že nábytok ktorý nevydala žalobkyni považovala za súčasť daru
- keďže ho nepotrebovala darovala ho iným ľudom, teda v čase keď ho žalobkyňa žiadala ho už

nemala. Čo sa týka výtky že jej odmietla pomôcť s kúpou liekov uviedla že v lekárni sa pýtala sa o
aké lieky sa jedná, pričom jej bolo povedané že ide o výživový doplnok na podporu trávenia, pričom
taký výživový doplnok nemusí byť pre žalobkyňu vhodný; aj vzhľadom na cenu 40,00 € ho žalovaná
nekúpila. V čase keď žalobkyňa mala úraz suseda volala žalovanej, a okamžite sa na miesto úrazu
dostavila,následnepoošetreníprišlaprežalobkyňudonemocniceaodviezlajudomov.Srekonštrukciou

bytu ktorý užíva žalobkyňa bola žalovaná oboznámená - keďže za užívanie bytu žalobkyňou bol
nedoplatok, požiadala žalovaná žalobkyňu aby najskôr vyrovnala tento nedoplatok; keďže to žalobkyňa
odmietla, žalovaná robotníkom oznámila aby v rekonštrukcii nepokračovali (pokračovalo sa až potom
ako žalobkyňa nedoplatky zaplatila). Uviedla že nikdy sa nevyhrážala žalovanej vysťahovaním z bytu,
ani jej dcéra. Nikdy sa nestalo že by si účastníčky vulgárne nadávali, málokedy sa rozprávali zvýšeným

tónom, neprišlo medzi nimi k fyzickému napadnutiu.
Na otázky právneho zástupcu žalobkyne žalovaná uviedla že vzťahy medzi členmi rodiny nepovažuje za
chladné - také aké boli, boli pre nich normálne. So žalovanou nikdy spoločne nepodnikali, po príchode
na Slovensko pracovala žalovaná vo firme ktorú vlastnila žalobkyňa, ich vzťahy boli bežné, komunikovali
spolu. V roku 2002 žalobkyňa poskytla žalovanej sumu 200.000,- Sk ako dar (v tom čase predala za

výhodnú cenu nehnuteľnosť), dcére žalovanej dala na štúdium sumu 100.000,- Sk. Naposledy navštívila
žalovaná žalobkyňu v novembri 2013, predtým ju bola navštíviť v čase kratšom ako jeden rok; žalobkyňa
bola u žalovanej na návšteve v roku 2001, odvtedy nie. O hospitalizácii žalobkyne na jar 2014 sa
žalovaná dozvedela po jej návrate domov, žalobkyňa ju o tom neinformovala. Je pravdou že žalobkyňa
požiadala žalovanú o platenie príspevku na výživu vo výške 250,00 € - žalovaná však mala dôchodok

322,00 €, a po zaplatení nevyhnutných výdavky jej vystávala suma 179,00 €, naviac dcéra žalovanej
platila za žalobkyňu platby za byt vo výške 130,00 € mesačne, okrem toho žalobkyňa predala byt za
sumu 26.000,00 €; mala teda dostatok peňazí.
Na otázku žalobkyne žalovaná uviedla že ako vlastníčka bytu (ktorý jej darovala žalobkyňa) mohla s ním
disponovať, a rozhodla sa že ho daruje svojej dcére (bála sa exekúcie).

Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila podaním došlým súdu dňa 22.3.2014 v ktorom poukázala na viaceré
skutočnosti ktoré sa odohrali v minulosti, ktoré však pre posúdenie veci sú irelevantné (napr. okolnosti
nadobudnutia bytu žalovanou v Moskve, jej svadby z roku 1981, detstva a štúdia žalovanej, príchodu
žalovanej na Slovensko a pod.). Ďalej uviedla že do roku 2007 boli medzi nimi normálne rodinné

vzťahy, boli v kontakte každý deň (podnikali v spoločných priestoroch), spoločne oslavovali Vianoce -
chovanie žalovanej sa zmenilo potom, keď bola žalobkyňa nútená opustiť polyfunkčnú budovu v Trnave,
pričom vysťahovanie realizovala žalovaná, ktorá žalobkyni nedovolila zobrať si niektoré kusy nábytku.
Poukázala na skutočnosť že žalovanú nikdy nezaujímali problémy žalobkyne, nespýtala sa ako sa má,
nemá o ňu záujem ani v o súčasnosti (zdravotné problémy, súdne spory). Opísala tiež incident zo dňa

29.11.2013 pri rekonštrukcii bytu. Na záver poukázala na skutočnosť že jej dcéra (žalovaná) odmieta
kontakty s ňou (musí jej písať), že ju bude ignorovať, a nebude jej pomáhať, hrozí jej zrušením trvalého
pobytu a vysťahovaním z bytu.
K vyjadreniu priložila žalobkyňa potvrdenie Okresného národného výboru mesta Moskvy zo dňa
13.1.1983, fotografiu polyfunkčnej budovy v Trnave, plnú moc udelenú žalobkyňou dňa 21.12.1994,

Notársku zápisnicu NZ 205/94, N 235/94 napísanú na Notárskom úrade JUDr. F. dňa 21.12.1994,
nedatované potvrdenie Notárskeho úradu JUDr. F., súpis vecí a nábytku nachádzajúcich sa v nebytovom
priestore na O. zo dňa 20.9.2014 spísaný žalobkyňou, príbalový leták k lieku Lagosa, potvrdenie
spoločnosti TT-KOMFORT, s.r.o. zo dňa 8.12.2009Žalovaná sa vo veci vyjadrila podaním došlým súdu dňa 30.9.2014 v ktorom poukázala na viaceré
skutočnosti ktoré sa odohrali v minulosti, ktoré však pre posúdenie veci sú irelevantné (napr. okolnosti

sobáša žalobkyne, ich podnikania, nadobudnutia bytu žalovanou v Moskve, a pod.). Poukázala na
skutočnosť že žalobkyňa nepreukázala prípady nevhodného správania sa žalovanej voči nej; žalobkyňa
zavádza súd keď tvrdí že je nemajetná, pritom však mala k dispozícii 26.000,00 €.

Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2014 svedkyňa G. uviedla že vzťahy medzi účastníčkami sú

normálne, podľa svedkyne žalobkyňa má stále pocit že žalovanú je potrebné vychovávať, správa sa k nej
direktívne. Podľa vedomostí svedkyne rodinné vzťahy a stretnutia medzi účastníčkami boli sporadické,
viac sa stretávali pracovne, občasne zašli na obed. Žiadna z účastníčok nikdy svedkyni nehovorila že
by sa hádali, že by mali nejaké spory, nikdy jedna o druhej nič zlé nepovedala.
Na otázky sudcu svedkyňa uviedla že vzťahy medzi účastníčkami sa pravdepodobne zhoršili po tom
ako žalobkyňa napísala žalovanej list v ktorom jej vyčítala viaceré veci; podľa svedkyne žalobkyni išlo

hlavne o peniaze. Podľa svedkyne žalovaná na žalobkyňu nikdy nekričala, nenadávala jej, ani ju fyzicky
nenapadla, práve naopak jej morálne aj finančne vypomáhala. Pri úraze ktorý mala žalobkyňa bola hneď
kontaktovaná žalovaná, ktorá sa následne k žalobkyni dostavila a poskytla jej pomoc.
Na otázky právneho zástupcu žalobkyne svedkyňa uviedla že poznatky ktoré uviedla sú faktami ktoré
ona sama odpozorovala (nie sú to informácie ktoré by mala sprostredkovane), svedkyňa sa často

stretávala s oboma účastníčkami naraz.
Na otázku právneho zástupcu žalovanej svedkyňa uviedla že nepočula, že by sa žalobkyňa kedykoľvek
sťažovala na žalovanú.
Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2014 svedkyňa S. uviedla že žalobkyňa trpí chronickým ochorením
pečene - počas doby kedy je v jej lekárskej starostlivosti sa žalovaná, ani nikto iný z príbuzných, o

zdravotný stav žalobkyne nezaujímal.
Na otázku sudcu svedkyňa uviedla že žalobkyňa sa nikdy nesťažovala na žalovanú, so žalobkyňou
svedkyňa nikdy nerozoberala vzťahy v rodine.
Na otázku právneho zástupcu žalobkyne svedkyňa uviedla že liečba ochorenia ktorým trpí žalobkyňa
je náročná (injekcie, lieky), pri liečbe sa zhoršuje psychický aj fyzický stav pacientov; pri liečbe nie

je potrebná asistencia resp. opatera inou osobou, žalobkyňa sa nikdy nedožadovala žiadnej opatery,
nesťažovala sa na nevládnosť. Liečba je plne hradená poisťovňou, sprievodné ochorenia sa liečia, na
lieky je treba čiastočne doplácať, vyžaduje sa diétne stravovanie. Liek Lagosa je regulárny liek, nejedná
sa o výživový doplnok.
Na otázky právneho zástupcu žalovanej svedkyňa uviedla že v prípade žalobkyne sa jedná o nákazlivú,

prenosnú chorobu, pri bežnom styku sa nakazenie nedá vylúčiť; osoba s ochorením ako žalobkyňa by
mala informovať všetkých s ktorými príde do styku o tomto ochorení.
Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2014 svedkyňa F. uviedla že keď sa spolu s rodičmi prisťahovala
na Slovensko v roku 1994 žalobkyňa prejavovala o nich záujem, ktorý však približne po roku opadol,
nakoľko žalobkyňa mala svoj vlastný život, o rodinu žalovanej sa zvlášť nezaujímala. Ako rodina nikdy

spolu netrávili žiadne sviatky, neboli na dovolenke - rovnaké vzťahy v rodine trvajú dlhodobo, vôbec sa
nezmenili.
Na otázky sudcu svedkyňa uviedla že žalobkyňa a rodina žalovanej sa spolu nenavštevujú ani sa
nenavštevovali, občasne sa stretnú na ulici a porozprávajú sa - takéto vzťahy v rodine boli od nepamäti,
v poslednom období sa vzťahy nezmenili. Svedkyňa nikdy nebola pri tom, že by účastníčky na seba

zvyšovali hlas, kričali by, nadávali si, alebo sa fyzicky napádali. Žalobkyňa sa sťažovala že má vážne
ochorenie, odmietla však povedať čo jej je. Od svedkyne žalobkyňa nikdy nežiadala pomoc.
Na otázky právneho zástupcu žalobkyne svedkyňa uviedla že netrávila so žalobkyňou žiadne sviatky
ani oslavy. Jedenkrát žalobkyňa poskytla svedkyni dar na štúdium vo výške 100.000,- Sk. Žalobkyňa
svedkyni nepovedala že bola hospitalizovaná v nemocnici

V záverečnej reči právny zástupca žalovanej uviedol, že dokazovaním bolo preukázané že žalovaná
sa k žalobkyni správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy - žalovaná sa o ňu vôbec nezaujíma,
ignoruje ju ako matku, nenavštevuje ju, nezaujíma sa o jej potreby a zdravotný stav, nekomunikuje
s ňou (čo uznáva aj samotná žalovaná, potvrdila to aj svedkyňa F.) - z tohto dôvodu žalovaná tvrdí

že takého správanie sa je bežným štandardom v rodine, že je to obvyklé, a následne s poukazom
na princíp vzájomnosti podľa žalovanej neprichádza k porušeniu dobrých mravov. V konaní však bolo
preukázané že žalovaná za obdobie minimálne 3 rokov žalobkyňu ani raz nenavštívila (okrem „návštevy“
počas prebiehajúcej rekonštrukcie bytu), stretnutia účastníčok majú formu výhradne náhodných stretnutína ulici keď sa pozdravia a formálne si vymenia pár slov, žalovaná sa nezaujíma o zdravotný stav
žalobkyne, čo žalobkyňa považuje za dostatočný dôkaz o nezáujme žalovanej o ňu. Poukázala na
skutočnosť že komunikácia medzi účastníčkami prebiehala v poslednom období takmer výhradne

písomnou formou, čo tiež dokazuje hlboké narušenie komunikácie a vzájomných vzťahov, žalovaná
si nenašla v posledných rokoch čas na osobné stretnutia so žalobkyňou. V ďalšom sa vyjadruje
žalobkyňa ku vzťahom účastníčok a ich rodín v minulosti, z čoho vyvodila že jej vzťah k žalovanej
nie je „chladný“, nakoľko po príchode žalovanej na Slovensko sa pravidelne stretávali a navštevovali,
trávili spolu sviatky, žalobkyňa poskytovala žalovanej vecné dary veľkej hodnoty a finančnú pomoc,

a napokon aj dve nehnuteľnosti vysokej hodnoty (ktoré sú predmetom konania), spolupracovali pri
práci a podnikaní (prenechanie do užívania nebytových priestorov na dobu 3 rokov bezodplatne,
keď žalovaná dokonca časť týchto priestorov ďalej prenajímala a príjmy si ponechávala). O dobrých
vzťahoch a dôvere medzi účastníčkami v období pred rokom 2007 svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa
pri darovaní bytu nežiadala zriadiť vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania, ale spoľahla sa
na dohodu so žalovanou, pričom väčšinu peňažných prostriedkov ktoré žalobkyňa nadobudla dedením

investovala do rekonštrukcie darovaného bytu, teda zhodnotila majetok dcéry žalovanej. Skutočnosť že
si účastníčky nikdy navzájom nenadávali, nedochádzalo k hádkam a fyzickému napadnutiu medzi nimi
treba interpretovať v kontexte ich výchovy, povahy a zvyklostí, nakoľko vždy zachovávali dekórum a
distingvovanosť - preto skutočnú mieru narušenia vzťahov nemožno merať znakmi ktoré predstavujú
konflikty, a ich absenciu vykladať ako dôkaz, že vzťahy nie sú narušené a rozvrátené. Poukázala

ďalej na skutočnosť že svedkyňa F. je blízka priateľka žalovanej, napriek tomu potvrdila zhoršenie
vzťahov účastníčok od roku 2012. Podľa žalobkyne svedkyňa N. potvrdila že žalobkyňa trpí závažným
ochorením ktorého liečba je náročná, je potrebné diétne stravovanie - žalovaná však pri žiadosti o
zaobstaranie liekov pre žalobkyňu tieto nekúpila (svojvoľne ich kvalifikovala ako výživové doplnky).
Svedkyňa Q. potvrdila že bola svedkom sporu, keď žalobkyňa prosila žalovanú o poskytnutie peňažnej

pomoci / výživného, čo táto odmietla. Bolo teda preukázané že vzťahy účastníčok pred rokom 2007 boli
štandardné a dobré, žalobkyňa pomáhala žalovanej - po roku 2006, keď žalobkyňa darovala žalovanej
nehnuteľnosti, a ukončila podnikanie (jej jediným príjmom ostal starobný dôchodok), žalovaná stratila o
žalobkyňu záujem, kontakty s ňou obmedzila, prestala sa o ňu zaujímať, navštevovať ju a pomáhať jej.
S poukazom na vyššie uvedené bolo preukázané, že žalovaná sa k žalobkyni správala (a stále správa)

tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, keď za dobré mravy v rámci rodiny je potrebné považovať
také správanie, keď si jej členovia navzájom pomáhajú, zaujímajú sa o svoje potreby, stretávajú sa a
komunikujú (osobitne vo vzťahu dieťa - rodič) rešpektujú sa, pomáhajú si v starobe a chorobe; žalovaná
sa však vyššie uvedeným spôsobom nespráva, o žalobkyňu sa nezaujíma, nenavštevuje ju, neprejavuje
jej úctu a rešpekt, neposkytuje jej ani na požiadanie potrebnú pomoc, podporu a starostlivosť, nezaujíma

sa o jej potreby a zdravotný stav, dokonca výslovne odmietla kúpiť lieky o ktoré ju žalobkyňa požiadala
(k takémuto postoju vedie žalovaná aj svoju dcéru, ktorá tiež o žalobkyňu neprejavuje záujem). Uvedené
konanie je o to závažnejšie, že žalobkyňa na Slovensku nemá žiadnu inú rodinu ako žalovanú a jej
dcéru, čím sa závažnosť konania v rozpore s dobrými mravmi zvyšuje, a to aj s ohľadom na vysoký
vek žalobkyne (75 rokov), a jej dlhotrvajúce závažné ochorenie. Na záver uviedol že v kontexte toho, že

žalobkyňa darovala žalovanej fakticky všetok svoj majetok v značnej hodnote, nie je možné správanie sa
a postoj žalovanej k žalobkyni hodnotiť inak ako správanie ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi
- bolo by rovnako v rozpore s dobrými mravmi aby žalovaná (resp. jej rodina) naďalej vlastnila dary ktoré
dostala od žalobkyne.
V záverečnej reči právny zástupca žalovanej uviedol že návrh je nedôvodný, nakoľko nedošlo k

porušeniu dobrých mravov žalovanou voči žalobkyni takej intenzity, ktorá by mala za následok splnenie
podmienok na vrátenie daru, a to s poukazom na obvyklé spolužitie a vzťahy v rodine. V konaní nebol
preukázaný žiadny dlhotrvajúci zásah do vzťahov medzi účastníčkami, ktorý by bol v rozpore s dobrými
mravmi. Z uvedených dôvodov žiada návrh zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a jej právneho zástupcu, žalovanej a jej
právneho zástupcu, svedkýň G. oboznámením sa s vyjadreniami účastníčok, s listinnými dôkazmi
uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:
Žalobkyňa je matka žalovanej, účastníčky nebývajú v spoločnej domácnosti; žalovaná býva v byte, ktorý

vlastnícky patrí dcére žalovanej (predmetný byt predtým žalovaná nadobudla do vlastníctva ako dar od
žalobkyne).
Darovacou zmluvou uzavretou medzi účastníčkami dňa 12.12.2001 darovala žalobkyňa žalovanej
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec G., a to byt č. 16 s plochou 70,84 m2,na 2. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX na ul. O., k tomu patriaci spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 203/10000-ín na spoločných častiach, zariadeniach domu, a spoluvlastnícky podiel
k pozemku parc.č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 1.029 m2 na ktorom je bytový dom postavený

(právne účinky vkladu nastali dňa 12.12.2001); darovacou zmluvou uzavretou medzi účastníčkami dňa
11.7.2006 darovala žalobkyňa žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec G. a
to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7377/10000 (73,77%) k nebytovému priestoru č. 31 o podlahovej
ploche 77,40 m2, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX na ul. O.,
rovnaký spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru č. 31 na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXX/X, zastavaná plocha
o výmere 1.029 m2, na ktorom je bytový dom postavený (právne účinky vkladu nastali dňa 21.7.2006).
Uvedené nehnuteľnosti následne previedla žalovaná na svoju dcéru, ktorá je t.č. ich vlastníčkou.
Účastníčky konania medzi sebou takmer nekomunikujú, nestretávajú sa, vôbec sa nenavštevujú (o
stretávanie a komunikáciu nejaví záujem ani žalobkyňa, ani žalovaná, takého vzťahy boli a sú v rodine
bežné, praktizovali sa aj pred rokom 2007).

Nebolo preukázané že by medzi účastníčkami vznikali konflikty (nieto ešte také, ktoré by dosiahli
intenzitu hádok, hrubých a vulgárnych nadávok, vyhrážania sa alebo fyzického napadnutia), nebolo
preukázané že by žalobkyňa žiadala žalovanú o pomoc a opateru.
K údajnému porušovaniu dobrých mravov uvádzaných žalobkyne malo prísť tým, že
1/ žalovaná používa nebytový priestor na ul. O. spolu s nábytkom a iným zariadením žalobkyne,

obmedzila jej prístup k uvedeným veciam, odmietla umožniť odoslanie faxu - tvrdenie ostalo
nepreukázané (hnuteľné veci žalovaná darovala iným osobám); nedá sa považovať za konanie ktorým
by boli porušované dobré mravy,
2/ žalovaná odmietla odovzdať žalobkyni pracovné kožené kreslo a krabicu s talianskymi pančucháčmi a
ponožkami - tvrdenie ostalo nepreukázané (kreslo žalovaná darovala iným osobám); nedá sa považovať

za konanie ktorým by boli porušované dobré mravy,
3/ žalovaná odmieta stretnutie so žalobkyňou - tvrdenie ostalo nepreukázané; nedá sa považovať za
konanie ktorým by boli porušované dobré mravy,
4/ v marci 2012 žalovaná ignorovala žiadosť žalobkyne o kúpu liekov za sumu 39,43 € - jednalo sa
o jediné odmietnutie nákupu liekov, žalovanou dôvodené informáciou lekárnika o nevhodnosti liečiva;

nedá sa považovať za konanie ktorým by boli porušované dobré mravy,
5/ dňa 2.12.2013 zo strany žalovanej došlo k zastaveniu rekonštrukčných prác - žalovanou bolo
odôvodnené nedoplatkami ktoré žalobkyňa mala na prevádzke bytu, ktorý vlastnícky patrí dcére
žalovanej; nedá sa považovať za konanie ktorým by boli porušované dobré mravy,
6/ žalovaná hrozí žalobkyni vysťahovaním, zrušením trvalého pobytu a výmena zámkov - tvrdenie ostalo

nepreukázané.
V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná správala voči žalobkyni tak, že by porušovala dobré
mravy, resp. že by nastali okolnosti ktoré by napĺňali zákonom stanovené podmienky pre vrátenie daru.

Podľa § 628, ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 120, ods. 1, prvá veta Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 153, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa RC 2Cdo 81/97: darca sa môže v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka domáhať
vrátenia daru, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním sa voči darcovi alebo členom
jeho rodiny. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých
mravov ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na
vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho

prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania
sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie
sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia.Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok
darcu.
Podľa R 88/1998: K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na

základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy
svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie
ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie.
PodľaR31/1999:Právodarcudomáhaťsavráteniadarunevznikápriprostejnevďačnostiobdarovaného
voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného.

Podľa Rc 3Cdo 191/96: dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú
užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon
subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú
zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný
všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od
prípadu k prípadu sudcovi.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného
alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie
značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo
iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo

zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.

Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý
môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darcovi
vzniká právo domáhať sa vrátenia daru ak sa obdarovaný správa k nemu (alebo členom jeho rodiny)

tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký
nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní ktoré možno kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov - ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné,
ktoré v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu nadobudne povahu hrubého porušenia
dobrých mravov; takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé

urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a pod.
Pod pojmom „dobré mravy“ je treba rozumieť pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné
v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné
rešpektovanie - jedná sa o súhrn etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných;
činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra

bonos mores).
Procesné dokazovanie ako procesný postup slúži k získavaniu správ o tvrdených dôležitých
skutočnostiach, ktoré zostali v konaní pochybné, tieto tvrdenia sú teda predmetom procesného
dokazovania. Účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čoho účelom
je označiť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení účastníkov v občianskom súdnom konaní.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79, ods. 1 a § 101, ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), pričom dôkaznú povinnosť môže účastník plniť hneď na začiatku
konania, napr. v žalobe, alebo vo vyjadrení k nej, ale tiež mimo týchto procesných úkonov, najmä v
rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania a pod. Povinnosť označiť dôkazy sa pritom
vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie

dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania (bez ohľadu
na jeho procesné postavenie). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie
súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom
procesnompostavenínežjeúčastník,ktorýnesplnil,alebonedostatočnesplnilsvojudôkaznúpovinnosť.
Treba tiež poukázať na skutočnosť, že splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená automaticky aj

unesenie dôkazného bremena - dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu aj navrhnuté dôkazy vyznieť po ich vykonaní a vyhodnotení ako nepoužiteľné
zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena
spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v

ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ
pre svoje rozhodnutie - v takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad
(neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa hmotného práva leží dôkazné bremeno,
t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala zaplatenia
finančného ekvivalentu (hodnoty darovaných nehnuteľností, ktoré žalovaná ako obdarovaná po ich

darovaní žalobkyňou previedla na tretiu osobu - svoju dcéru) v titulu vrátenia daru nie je dôvodný,
nakoľko podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané (z dokazovania to nevyplýva), že by sa
žalovaná / obdarovaná správala voči žalobkyni / darkyni tak, že tým hrubo porušuje, resp. porušovala
dobré mravy.
Darovacou zmluvou uzavretou medzi účastníčkami dňa 12.12.2001 darovala žalobkyňa žalovanej

nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. a T., a to byt č. 16 s plochou 70,84 m2, na 2. nadzemnom
podlaží bytového domu súp.č. XXXX . na ul. O. k tomu patriaci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
203/10000-ín na spoločných častiach, zariadeniach domu, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č.
XXX/X, zastavaná plocha o výmere 1.029 m2 na ktorom je bytový dom postavený (právne účinky vkladu
nastali dňa 12.12.2001), a darovacou zmluvou uzavretou medzi účastníčkami dňa 11.7.2006 darovala
žalobkyňa žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec G., a to spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 7377/10000 (73,77%) k nebytovému priestoru č. 31 o podlahovej ploche 77,40
m2, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX . na ul. O., rovnaký
spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru č. 31 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere
1.029 m2, na ktorom je bytový dom postavený (právne účinky vkladu nastali dňa 21.7.2006) - uvedené

nehnuteľnosti následne previedla žalovaná na svoju dcéru, ktorá je t.č. ich vlastníčkou (z tohto dôvodu
žalobkyňa žiadala z titulu „vrátenia daru“ zaplatenie finančnej hodnoty darovaných nehnuteľností).
Aj keď vzťahy medzi účastníčkami (matkou a dcérou) nie je možné považovať za „dobré“, keď účastníčky
takmer vôbec medzi sebou nekomunikujú, stretávajú sa iba občasne a náhodne, vôbec sa nenavštevujú
(o stretávanie a komunikáciu nejaví záujem ani žalobkyňa, ani žalovaná), nemožno z pohľadu súdu tento

stav považovať za správanie sa žalovanej voči žalobkyni ktoré by bolo rozporné s dobrými mravmi -
takéto vzťahy boli medzi účastníčkami (ale aj členmi ich rodín) bežné aj v minulosti (t.j. aj pred rokom
2007, ktorý žalobkyňa označuje za obdobie keď sa vzťahy medzi účastníčkami výrazne zhoršili), keď
napr. žalobkyňa pri svojom odchode na Slovensko zanechala žalovanú ako maloletú (17 ročnú) samu
v Moskve (netelefonovali sa aj viac mesiacov, osobne sa nestretli roky), účastníčky vzájomne neboli

na svojich sobášoch, od detského veku žalovanej netrávili spoločne dovolenky, navštevovali sa veľmi
sporadicky; v konaní nebolo preukázané že by medzi účastníčkami vznikali konflikty, a už vôbec nie
také, ktoré by dosiahli intenzitu hádok, hrubých a vulgárnych nadávok, vyhrážania sa alebo fyzického
napadnutia.
Žalovaná uviedla konkrétne prípady pri ktorých malo prísť k porušovaniu dobrých mravov žalovanou, a

to že 1/ žalovaná používa nebytový priestor na ul. O. spolu s nábytkom a iným zariadením žalobkyne,
a obmedzila žalobkyni prístup k uvedeným veciam, odmietla jej umožniť odoslanie faxu, 2/ žalovaná
odmietla odovzdať žalobkyni pracovné kožené kreslo a krabicu s talianskymi pančucháčmi a ponožkami,
3/ žalovaná odmieta stretnutie so žalobkyňou, 4/ v marci 2012 žalovaná ignorovala žiadosť žalobkyne o
kúpu liekov za sumu 39,43 €, 5/ dňa 2.12.2013 zo strany žalovanej došlo k zastaveniu rekonštrukčných

prác, odôvodnených nedoplatkami ktoré žalobkyňa mala na prevádzke bytu, ktorý vlastnícky patrí
dcére žalovanej, 6/ žalovaná hrozí žalobkyni vysťahovaním, zrušením trvalého pobytu a výmenou
zámkov - niektoré z uvedených tvrdení ostali úplne nepreukázané, o tvrdeniach ktoré preukázané boli
(napr. ignorácia žiadosti o nákup liekov žalovanou, zastavenie rekonštrukčných prác v byte ktorý užíva
žalovaná) sa však nedá tvrdiť, že by správanie sa žalovanej i v týchto prípadoch bolo v takom hrubom

rozpore s dobrými mravmi, ktoré by dosiahlo intenzitu zákonom predpokladanú na uplatnenie nároku
na vrátenie daru, resp. že by vôbec nastali okolnosti ktoré by napĺňali zákonom stanovené podmienky
pre vrátenie daru.
Keďže podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala hrubé porušenie
dobrých mravov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka zo strany žalovanej, nepredložila súdu žiadne

relevantné dôkazy v tomto smere, súd návrh na vrátenie daru, resp. finančného ekvivalentu za darované
nehnuteľnosti zamietol.
Súdrozhodolonáhradetrovkonaniavzmysleustanovenia§142,ods.1Občianskehosúdnehoporiadku
v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 1, § 10, § 14, § 16 a 17
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania

v sume 5.286,18 €, a to z titulu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci (z predmetu sporu
určenej vo výške 130.000,00 €) po 485,49 € zvýšené o DPH 20% ,
6x režijný paušál po 8,04 € zvýšené o DPH 20% , 8x náhrada za stratu
času (účasť na pojednávaní konanom dňa 21.7.2014, 27.8.2014, 1.10.2014 a 5.11.2014) po 13,40 €zvýšené o DPH 20% , náhrada za použitie motorového vozidla vo výške
0,183 € za km jazdy pri vzdialenosti 4x Bratislava - Trnava a späť (pojednávania konané dňa 21.7.2014,
27.8.2014, 1.10.2014 a 5.11.2014) spolu 464 km zvýšené o DPH 20% spolu vo výške 101,94 €, spotreba

PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 21.7.2014) pri spotrebe osobného
motorového vozidla 8,3 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km a pri cene
PHM 1,35 € zvýšené o DPH 20% vo výške 15,58 €, spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť
(pojednávanie konané dňa 27.8.2014) pri spotrebe osobného motorového vozidla 8,3 l na 100 km a pri
vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km a pri cene PHM 1,35 € zvýšené o DPH 20% vo výške

15,58 €, spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 1.10.2014) pri
spotrebe osobného motorového vozidla 8,3 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116
km a pri cene PHM 1,35 € zvýšené o DPH 20% vo výške 15,58 €, spotreba PHM za cestu Bratislava
- Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 5.11.2014) pri spotrebe osobného motorového vozidla 8,3 l
na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 116 km a pri cene PHM 1,35 € zvýšené o DPH
20% vo výške 15,58 €, proti procesne neúspešnej žalobkyni.

Ďalšie trovy konania a právneho zastúpenia uplatnené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.