Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/33/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615201129
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615201129.3

Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca U.. H. W., Q. F. Q. P.. B. C., A.. XX.X.XXXX, W. J. P., N.
O. E. Ú. F., X. Q. Y. H. X. A. Q. , F. L., T. H. P. X. M., A.. XX.X.XXXX, W. M. XXX/XX, A. Y. E. P. C.,
A.. X.XX.XXXX, W. M. XXX, A., F. N.M. P.. P. S. , Y. X. X. M. XX, X. A. Q. , v konaní o úpravu práv a
povinností takto

r o z h o d o l :

Zveruje sa maloletá B. C., A.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná
mal. zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu
maloletej B. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na
neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od 1.2.2015, ktoré výživné
je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. B. za obdobie od 1.2.2015 do 31.8.2015 v celkovej výške 189,91
€, súd povoľuje otcovi splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 6 € spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom zo dňa 31.1.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.2.2015 domáhala, aby
súd zveril P.. B. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej
dcéry výživným vo výške 100,-- € mesačne počnúc od 1.2.2015.

Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nikdy nežili v spoločnej domácnosti aj napriek
tomu, že pochádzajú z rovnakej obce. Otec maloletej po narodení maloletej dcéry riadne podpísal
otcovstvo. Spočiatku maloletú dcéru navštevoval tak cca jeden rok. Zakupoval jej mlieko, plienky,
oblečenie. Od uvedenej doby sa o maloletú dcéru vôbec nezaujíma . Maloletá dcéra je v jej celodennej
starostlivosti. Je zdravá, dobre prospieva. Nemá žiadne vážnejšie zdravotné problémy, ktoré by súviseli
so zvýšenými výdavkami spojenými so zakupovaním liekov. Dcéra je vo veku, kedy neustále rastie ,
potrebuje oblečenie ako aj obuv. Ona ( matka) bola do 11.1.2015 na materskej dovolenke. V súčasnej
dobe je nezamestnaná . Z toho dôvodu si musí vybaviť dávku v hmotnej núdzi, nakoľko v mesiaci február
jej bude naposledy vyplatený rodičovský príspevok. Okrem tejto vyživovacej povinnosti má mal. syna
Branislava Horvátha, nar. 29.10.2008, ktorý je v jej celodennej starostlivosti , u ktorého nie je určené
otcovstvo. Otec maloletej pracuje v Českej republike, na výživu dcéry jej ničím neprispieva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, ako aj poverenej zamestnankyne kolízneho
opatrovníka a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Matka vo svojej výpovediach uviedla, že toho času býva s B. J. X. S. W. M. v rodinnom dome. Spolu s
nimi tam býva aj jej syn W. M., tiež syn jej tety B. M., U. Š., ktorá je ďalšou jej tetou, a tiež teta W.. Ide
o jednoizbový rodinný dom. Je hlásená na úrade práce a poberá dávku hmotnej núdzi v sume 160 Eur
mesačne, kedy v tejto sume sú už zahnuté aj prídavky na jej obe maloleté deti. Okrem maloletej B. a
maloletého syna W. už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok.
Obe deti sú toho času v jej celodennej starostlivosti, pričom W. by mal nastúpiť budúci školský rok do
školy. B. je zdravá, avšak má problémy so srdcom. Otec maloletej jej v januári 2015 kúpil na narodeniny
teplákovú súpravu a ponožky, inak jej nič nezakupoval. Na maloletú neprispieva žiadnymi čiastkami, len
keď ho maloletá pýtala peniaze, dal je 2 Eurá. Tiež boli s maloletou sa u otca maloletej najesť a to raz
v čase, keď sa on vrátil z práce. Poprela tvrdenia otca, že by tento nemal byť otcom maloletej.

Otec maloletej vo svojich výpovediach uviedol, že sa nepovažuje za otca mal dieťaťa, nakoľko mu to
vykričala teta matky maloletej. Tiež ako dôvod, pre ktorý sa nepovažuje za otca maloletej uviedol tú
skutočnosť, že potom čo matka maloletej dostala pôrodné, tak sa jej príbuzní s ktorými žije v spoločnej
domácnosti, teda jej tety začali vzájomne biť o tie peniaze. Neskôr uviedol, že otcom maloletej by mal to
byť nejaký „MOTKY“ z osady Grün , avšak nič iné bližšie k tomu nevedel uviesť, len to, že túto informáciu
má údajne od tety matky maloletej. Na druhej strane pripustil , že sa matkou maloletej spával a to viackrát
než raz. K svojim osobným, príjmovým a majetkovým pomerom uviedol, že on momentálne má vo
vybavovaní starobný dôchodok. V tejto súvislosti uviedol, že zatiaľ ho nemá vybavený , preto lebo by ho
mal dostávať z Čiech ale až potom čo dovŕši vek 62 rokov a 10 mesiacov a zo Slovenska by mal poberať
dôchodok po rozdelení republiky, avšak tento mu nevedeli vypočítať, lebo sa vraj nevedeli dohodnúť s
Českou republikou. Momentálne ani nikde nepracuje . Bol zamestnaný u pána I. , u ktorého pracoval na
dohodu na rôznych miestach v Českej republike , kde rekonštruovali bývalé obchodné domy Interspar.
Od 1.4.2015, síce opäť nastúpil k tomuto zamestnávateľovi, avšak ochorel a preto prišiel domov. Tvrdil,
že za mesiace január 2015 a február 2015 ani nedostal od tohto zamestnávateľa žiadne peniaze, lebo
tomuto mu vraj nezaplatili. Tento zamestnávateľ mu poskytoval len prostriedky na stravu a to nejakých
100 Kč na deň prípadne tri dni a tiež mu zabezpečoval ubytovanie. Taktom mu na stravu prispel za
dva mesiace necelými 4000 Kč. Neskôr však potvrdil, že mu zo strany uvedeného zamestnávateľa boli
vyplatené finančné prostriedky, tak, ako to tento zamestnávateľ uviedol pre súd a tiež , že mu uvedený
zamestnávateľ poskytol čiastku 40 € na elektriku a 20 € na živobytie. Inak nepoberá žiadne dávky a keď
ide do Českej republiky, ide k sestrám a tie ho tam živia. On ( otec) nevlastní žiaden hodnotnejší majetok.
Okrem Eriky nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Naposledy mal. B. zakúpil oblečenie v hodnote 20
Eur a tiež sa maloletá podľa jeho vyjadrenia chodila k nemu najesť. Podľa jeho vyjadrenia na maloletú
neprispieva nijakým výživným, lebo sám nemá z čoho žiť, aj preto mu bol priznaný právnik z centra
právnej pomoci.

Z rodného listu maloletej B. vyplynulo, že táto sa narodila dňa XX.X.XXXX a jej matkou je X. M., A..
XX.X.XXXX a otcom je P. C., A.. X.XX.XXXX, teda rodičia účastní na tomto konaní.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov u maloletej
vyplynulo, že maloletá B. býva s matkou v rodinnom dome , kde bývajú viaceré rómske rodiny. V
spoločnej domácnosti s nimi býva aj jej teta W. M. Y. P.. W. M., A.. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z
iného vzťahu matky maloletej. Všetci majú k dispozícii jednu veľkú priestrannú miestnosť , v ktorej sa
nachádza kuchynská linka , obývacia stena, kreslá, dve postele, gauč. Domácnosť je bez elektriny a
bez vody. Vykurovanie je na tuhé palivo. Aj napriek uvedenej skutočnosti je v domácnosti udržiavaný
poriadok , avšak celková hygiena je na nižšej úrovni. P.. B. je v celodennej starostlivosti matky, ktorá
sa o ňu v rámci svojich možností a schopností riadne stará. Dcéra je zdravá, dobre prospieva . Nemá
žiadne vážnejšie zdravotné problémy.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves , pracovisko Gelnica vyplynulo, že
matka maloletej je od 30.1.2015 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a táto evidencia naďalej
trvá. Je poberateľkou prídavkov na deti v sume 47,04 Eur mesačne. Podľa správ Sociálnej poisťovne
nie je evidovaná ako poberateľka dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a ani dôchodku.

Podľa správy zamestnávateľa otca - U. I. otcovi maloletej bola za mesiac január 2015 vyplatená odmena
31,11 Eur, za mesiac február 2015 vo výške 77,76 Eur a za mesiac marec 2015 vo výške 85,54 Eur.
Podľa správ Sociálnej poisťovne otec u tohto zamestnávateľa pracoval na základe dohody o pracovnej

činnosti. Nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a ani dôchodku. Podľa
lustrácie v Sociálnej poisťovni otcovi od tohto zamestnávateľa za mesiac apríl 2015 bola vyplatená
odmena vo výške 55,--Eur v hrubom a za mesiac máj 2015 vo výške 105,--Eur v hrubom.

Podľa správy Centra právnej pomoci sp.zn. 6370/2015-kaKE , R.z. 39016/2015 zo dňa 16.6.2015
rozhodnutím tohto centra sp.zn. 6413/2015-KaKE, r.z. 38628/2015 zo dňa 16.6.2015 nebola otcovi
maloletej priznaná právna pomoc v právnej veci zapretia otcovstva z dôvodu nesplnenia podmienky
vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle zákona č. 327/2005.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 € na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, aj keď nie v
plnom rozsahu, pokiaľ ide o uplatnené výživné.

Súd v tomto konaní konal s P. C., A.. X.XX.XXXX, ktorý je zapísaný ako otec maloletého dieťaťa ,
nakoľko táto skutočnosť dosiaľ nebola vyvrátená a aj v samotnom konaní pred Centra právnej
pomoci pri rozhodovaní o priznaní právnej pomoci menovanému v právnej veci zapretia otcovstva mu
nebolo vyhovené podľa správy uvedeného centra preto , lebo nesplnil podmienky vylúčenia zrejmej
bezúspešnosti sporu v zmysle zákona č. 327/2005. Za takejto situácie aj vzhľadom na skutočnosť, že
ide o konanie vo veci starostlivosť súdu o maloletých, kde ma súd rozhodnúť čo najskôr, súd nemal inú
možnosť, ako v tejto veci konať a napokon aj rozhodnúť.

Pokiaľ šlo o zverenie maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov, že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov
tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o ňu riadne stará, vo výkone tejto jej
starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd
maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky.

Pokiaľ ide o výživné na maloletú , súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov,
ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,

pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Matka je toho času poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a prídavkov na dve maloleté deti, kedy okrem
mal. B. má vyživovaciu povinnosť ešte k jednému dieťaťu, neplnoletému synovi W.. Otec maloletej
nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok a vykonával len drobné činnosti pre svojho
zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti, z ktorej mu však plynie len nízky príjem v
rozmedzí od 31,11 Eur až do 85,54 Eur mesačne , čo v priemere na mesiac predstavuje sumu cca 64,80
Eur. Iný príjem nemá, nakoľko nemá ešte vybavený starobný dôchodok a súdu sa nepodarilo zistiť, ani
žiadne iné majetkového hodnoty na jeho strane.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť,
že maloletá je toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda
táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletej nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom
finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy, že otec už nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť,
avšak jeho príjem je veľmi nízky ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletú na
sumu minimálneho zákonného výživného, čo v súčasnej dobe predstavuje sumu 27,13 Eur mesačne a
v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 1.12.2015, teda tak ako to matka požadovala, postupujúc
podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať
výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu
tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri
naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné,
účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno
vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je
najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky
trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom
prípade však súd takéto dôvody nezistil Matka podala návrh dňa 2.2.2015 , pričom splatnosť dosiaľ
určeného výživného za ten-ktorý mesiac mal otec stanovenú na 15-tý deň toho-ktorého mesiaca. Teda
súd bol toho názoru , že určenie výživného za celý mesiac február 2015 bolo možné, keďže matka návrh
na jeho určenie podala ešte pred tým, ako nastala splatnosť ňou požadovaného výživného z uvedený
mesiac a zistila, že otec jej za uvedený mesiac neuhradil príslušné výživné.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú za obdobie od 1.2.2015 vznikol otcovi
do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.2.2015 do 31.8.2015
a to v sume 189,91 €, na úhradu ktorého súd otca zaviazal v mesačných splátkach po 6 € spolu s
bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich, berúc do
úvahy celkovú sumu úhrad za ten-ktorý mesiac, ktoré ma otec takto na výživu maloletej poskytovať a
nim dosiaľ dosiaľ dosahovaný príjem. .

Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného za mesiace február 2015 až august
2015 vrátane v určenej výške 27,13 €, mesačne, čo predstavovalo čiastku 189,91 € ( 27,13 € x
7 mesiacov). Keďže otec na maloletú za obdobie mesiacov február 2015 až august 2015 vrátane
neuhradil žiadnu sumu od takto určenej sumy zaostalého výživného súd neodčítaval žiadnu čiastku a
teda takto ustálená výške zaostalého výživného predstavuje skutočnú sumu, ktorú má otec na maloletú
za uplynulé obdobie doplatiť.

Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.8.2015, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac
august 2015 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).