Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114200623
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114200623.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. Z., U..

XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky Z. G., U.. XX.XX.XXXX, R. L., L. Č.. X za účasti
O. R. A., U.. XX.X.XXXX, R. N., E. Č.. XXXX, O.. A., v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 14.1.2014 domáhala zvýšenia výživného pre mal. A. Z., U..
XX.X.XXXX z toho dôvodu, že posledná úprava výživného pre maloletú zo strany otca bola ešte v r.

2008, rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 29.9.2008, č.k. 22P 181/2007. Výživné bolo takto
naposledy upravené na sumu 1.500 SK (49,79 EUR). Matka žiadala zvýšenie výživného na sumu 150
EUR mesačne od januára 2014. Zároveň žiadala o doplatenie výživného za mesiace 10,11,12/2013 v
sume 149,37 EUR.

Otec podal vo veci písomné vyjadrenie dňa 25.5.2015, v ktorom uviedol, že za posledné obdobie nebol
zamestnaný a z toho dôvodu je spolu so svojou rodinou na hmotnej núdzi, pričom ich príjem predstavuje

284 EUR mesačne. Zároveň žiadal, aby ho súd nevypočúval ani prostredníctvom dožiadaného súdu v
Rožňave, pretože je na hmotnej núdzi, má malý príjem, nemá peniaze na to, aby sa na súd dostavil.

Kolízny opatrovník prešetril pomery na strane rodičov mal. dieťaťa, vykonal šetrenie aj prostredníctvom
Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Rožňave, ktorý prešetroval pomery na strane otca. Zo správy, ktorú
podal Úrad práce, soc. vecí a rodiny v Rožňave dňa 3.6.2015 vyplýva, že sociálne zisťovanie bolo
vykonané na adrese bydliska otca v N.Š., E. Č.. XXXX dňa 22.5.2015, bolo zistené, že otec je ženatý,

býva so svoju manželkou Ž.K. R., U.. XX.X.XXXX a mal. deťmi D. R., U.. XX.X.XXXX a A. R., U..
XX.XX.XXXX, pričom mal. deti navštevujú 6. a 8. ročník ZŠ v N.. Obaja manželia sú nezamestnaní
a poberajú dávky v hmotnej núdzi, ako aj prídavky na deti. Nemajú žiaden iný príjem. Výživné, ktoré
bolo určené rozsudkom súdu pre mal. A. Z., podľa informácií otca platí iba nepravidelne, nakoľko nemá
dostatok finančných prostriedkov. Okrem troch mal. detí, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Rodina býva
v nájomnom 2-izbovom byte, uhrádzajú inkaso, nájomné vo výške 220 EUR mesačne, 50 EUR mesačne
poplatok za elektrickú energiu a rozhlas, 20 EUR poplatok za internet a televízny prijímač. Otec uviedol,

žeomal.A.nemážiadneinformácie,neudržiavajúžiadnekontakty,prehlásil,ženiejebiologickýmotcom
dieťaťa. S návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov.Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 6.8.2015 vyplýva, že otec telefonicky skontaktoval Úrad práce,
soc. vecí a rodiny v Košiciach, uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby pricestoval do
Košíc, s návrhom matky nesúhlasí. Sám má finančné problémy. V súčasnosti začal pracovať na dohodu,

robí 10 hodín týždenne a jeho príjem činí cca 40 EUR mesačne. Jeho manželka je nezamestnaná,
evidovaná na Úrade práce v Dobšinej. Naďalej poberajú dávky v hmotnej núdzi v sume 280 EUR.
Matka maloletej pracuje ako kuchárka vo firme E. L., žije sama s dcérou v prenajatom byte a sama
zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Otec na výživu maloletej prispieva iba sporadicky, rôznymi
sumami, napriek tomu, že výživné bolo naposledy upravené na výšku 50 EUR. S maloletou sa

nestretáva. Maloletá bola žiačkou ZŠ, v súčasnosti už navštevuje strednú školu, blíži sa k veku
dospelosti, v januári 2016 dovŕši 18 rokov. Matka udáva, že všetky výdavky spojené so štúdiom dcéry,
náklady s bývaním ako aj chodom domácnosti znáša sama. Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné
pre mal. A. Z. s prihliadnutím na jej vek a odôvodnené potreby.

Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach, ktorú predložil otec, vyplýva, že v mesiacoch

január, február, marec 2015 rodina otca poberala hmotné dávky v sume 347,10 EUR, od apríla 2015
v sume 284 EUR. Otec bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 15.2.2013 do
31.8.2014, z evidencie bol vyradený z dôvodu nespolupráce. Naposledy bol zamestnaný od 16.1.2013
do 31.12.2013 u A. M. - V., C. XXX, N..

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na podanom návrhu na zvýšení výživného pre mal. A. Z.,
pretože výživné bolo naposledy zvýšené na sumu 1.500,- Sk mesačne od 1.9.2008. Otec od toho času
platí toto výživné sporadicky, niekedy zaplatí menej, ale keď matka podá na trestné stíhanie, tak dlh
vyrovná. Tak to bolo naposledy v novembri 2014, kedy skončilo trestné stíhanie a vyrovnal svoj dlh vo
výške 600 EUR. Od januára 2015 však opätovne platí nižšie výživné, ako je určené. Oproti stavu v čase

predchádzajúceho rozhodnutia o zvýšení výživného, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal.
dcéry, pretože nastúpila na strednú školu a v čase výsluchu matky vo februári 2015 navštevovala 2.
ročník Obchodnej akadémie na D. Č.. X H. L., v súčasnosti navštevuje už 3. ročník tejto obchodnej
akadémie. Matka predložila súdu potvrdenie o návšteve školy maloletou. Výdavky súvisiace s maloletou
spočívajú v stravovaní v škole 20 EUR, MHD mesačník 10 EUR, doučovanie z angličtiny 28 - 30 EUR

mesačne. Maloletá je zdravá, mimoškolské záujmy nepestuje. Ostatné náklady spojené s oblečením,
obutím, hygienou, drogériou sú primerané jej veku.

Matka uviedla, že jej príjem predstavuje 450 EUR mesačne, za bývanie v 2-izbovom prenajatom byte
platí mesačne 200 EUR. Otec sa s dcérou nestretáva, v podstate sa nepoznajú a nejaví o ňu záujem

už od narodenia.

Súdzistil,žeotecbolvrozhodnomobdobí,oddátumupodanianávrhu,tedaodjanuára2014dojúla2014
zamestnaný u A. M. - V. a vymeriavací základ pre sociálnu poisťovňu predstavoval v týchto mesiacoch
január až marec 5 EUR, apríl, máj po 15 EUR, jún 2014 13 EUR a júl 2014 10 EUR. Od tohto dátumu,

otec nie je evidovaný ako odvádzateľ poistenia.

Podľa § 163 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene

pomerov.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé

opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pri určovaní výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri

rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p.),
platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle

slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré

dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že maloletá v čase predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia o zvýšení výživného navštevovala 5. ročník ZŠ, otec bol zamestnaný s priemerným
čistým mesačným príjmom 11.000,- Sk, matka v tom čase zarábala 10.000,- Sk. Otec už aj v čase
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia bol ženatý a mal vyživovacie povinnosti voči dvom deťom z

tohto manželstva.

Súd upustil od výsluchu otca, pretože býva v N. a jeho príjem mu neumožňuje cestovať na výsluch do
Košíc, ani na dožiadaný súd do Rožňavy, keďže na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Pomery
na strane otca boli dostatočným spôsobom prešetrené prostredníctvom kolízneho opatrovníka a preto

súd na základe tohto prešetrenia vo veci vedel rozhodnúť.

Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd dospel k tomu záveru, že napriek tomu,
že podstatne sa zmenili pomery na strane mal. A. Z., keďže nastúpila na štúdium na strednej školy a
pokračuje úspešne v tomto štúdiu, v súčasnosti už v 3. ročníku, na strane otca sa pomery nezmenili,

pretože otec je nezamestnaný a má iba nepravidelný príjem z brigádnickej činnosti alebo z dohody o
vykonaní práce a tak je to aj v súčasnosti, keď jeho mesačný príjem predstavuje asi 40 EUR. Oproti
stavu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia sa jeho príjem nezvýšil, práve naopak, znížil, a preto niesú splnené podmienky pre zvýšenie výživného. Z tohto dôvodu súd návrh matky na zvýšenie výživného
zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. §146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konanie, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.