Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Mária Žáková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/270/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109230514
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7109230514.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobkyne P. A., A. V. Č.. XXX, Ž.
N. S., zast. advokátom Mgr. Peter Serina, Advokátska kancelária, s.r.o. Bratislava, Poľnohospodárska
č. 10, IČO 36 858 510 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska č. 2, Košice, IČO
31 690 904, zast. advokátom JUDr. Daniel Blyšťan, Advokátska kancelária Košice, Rastislavova č. 68
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 14.9.2009 sp. zn. 3C 232/2009
s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude súd pokračovať v konaní vo veci samej.
O trovách celého konania bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa žalobou, ktorú podala súdu dňa 19.11.2009 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina č. 41 zo dňa 14.9.2009 č.k. 3C 232/2009 a zamietnutia žaloby,
ktorú podal žalovaný voči nej. Predmetným rozsudkom Arbitrážneho súdu jej bolo uložené, aby do 5-tich
dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila žalobcovi Rapid life, životná poisťovňa , a.s. sumu
11,62 EUR na jeho účet a trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za konanie pred
rozhodcami, paušálu na správne náklady a odmeny za právne zastupovanie vo výške 500 EUR na účet
právneho zástupcu žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor alebo námietky na súde, ktorý tento
rozhodcovský rozsudok vydal. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že rozhodcovský súd založil
svoju právomoc konať vo veci na neexistujúcej rozhodcovskej doložke, pričom ignoroval § 33 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa tvrdila, že práve spôsob údajného uzatvorenia
okrem iného aj rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom a je sporný a ako taký je predmetom
konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 11C 91/2009. Vydaním rozhodcovského
rozsudku rozhodcovský súd nerešpektoval zásady ochrany spotrebiteľa, nielen v Zákone o ochrane
spotrebiteľa, ale aj v Občianskom zákonníku, v ktorom sú uvedené neprijateľné podmienky, ktoré nesmú
obsahovať spotrebiteľské zmluvy. Podľa nej skutočnosť, že žalovaný jej zaslal list oznamujúci zníženie
poistného, pričom oproti ostatnému textu drobným písmom jej zároveň oznámil, že podpisom pod
zníženie poistného sa zaväzuje k novým všeobecným poistným podmienkam, ktorých súčasťou bola
aj rozhodcovská doložka, nepochybne sú neprijateľnou podmienkou o to viac, že samotné všeobecné
poistné podmienky priložené k listu neboli. Podľa nej rozhodcovský rozsudok sa nevysporiadal s
námietkou nepríslušnosti, ktorú uviedla vo svojej žalobnej odpovedi, jeho odôvodnenie rozsudku je
zmätočné, formálne a nepreskúmateľné, nakoľko v rovine procesnej nezdôvodnil prelomenie zásady
litispendencie a prisvojil si právomoc rozhodovať vo veci, aj keď je rozhodcovská doložka sporná.
Rozhodcovský súd sa zároveň nevysporiadal s otázkou prekážky litispendencie vzhľadom na to, že
konanie pred Okresným súdom v Trenčíne túto prekážku založilo, pretože rozhodcovský súd začal konať
až potom, čo iný súd začal konanie o otázke, ktorú bol rozhodcovský súd povinný zodpovedať pred
konaním vo veci samej. Žalobkyňa zároveň poukázala na konanie rozhodcovského súdu v rozpore so
zákonom o rozhodcovskom konaní, keď žalobu žalobkyni, ako aj upovedomenie o žalobe a zároveň
rozhodcovský rozsudok boli zaslané žalobkyni naraz. Trovy konania, ktoré boli v rozhodcovskom
rozsudku žalovanému priznané vo výške 500 EUR, čo predstavuje 43-násobok istiny, podľa nej
dokazuje, že Arbitrážny súd mal slúžiť spoločnosti Rapid life, životná poisťovňa, a.s. len ako náhrada za
riadne civilné konania, v ktorom by bolo možné v zmysle zákona nepriznať právnemu zástupcovi takúto
odmenu vzhľadom na výšku istiny.
Na pojednávaní súdu dňa 28.1.2011 právny zástupca žalobkyne doplnil, že žaloba sa zakladá na dvoch
základných dôvodoch pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to procesných a hmotno-právnych. Čo
sa týka hmotnoprávnych dôvodov, podľa nich bola porušená základná zásada občianskeho konania, a to
litispendencia z dôvodu konania prebiehajúceho na Okresnom súde v Trenčíne, ktorého účastníčkou je
aj žalobkyňa spolu s ostatnými 90-timi žalobcami a v ktorom konaní je napadnutá neplatnosť zmluvného
dojednania, a to rozhodcovskej doložky, ktorá bola obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach
žalovaného. Žalobkyňa je v tomto konaní zastúpená Asociáciou užívateľov služieb. Na základe tohto
konania potom rozhodcovský súd nemal vo veci konať vôbec. Čo sa týka procesných dôvodov, podľa
nich existujú dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a j/ Zákona
a o rozhodcovskom konaní č. 244/2002. Tieto dôvody spočívajú v tom, že neexistovala podľa nich
platne uzavretá rozhodcovská doložka, žalobkyňa podpisovala listinu o znížení poistného, ktorú jej
ponúkol žalovaný, nemala žiadnu vedomosť o tom, že drobnými písmenami v spodnej časti tejto listiny
sa nachádza zmena všeobecných poistných podmienok a tieto k uvedenej listine pripojené neboli, iba
odkazovali na internetovú stránku. Teda nemala žalobkyňa žiadne vedomosti o tom, že podpisovala
nejakú rozhodcovskú doložku, a preto takýto právny úkon podľa nich nebol urobený slobodne, určite
vážne, a preto je neplatný podľa OZ. Podľa nich je naviac neplatná rozhodcovská doložka, podľa
ktorej má rozhodovať vo veci rozhodcovský súd v inom sídle, než je bydlisko spotrebiteľa a v tejto
súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora č. C 137/08. Okrem toho takéto dohody
sú v rozpore aj s ust. § 53 ods. 1,4 a OZ a § 54 OZ. Tieto ustanovenia vylučujú, aby sa spotrebiteľ
vopred vzdal svojich práv a akýmkoľvek spôsobom si zhoršil svoje právne postavenie, a v takom
prípade sú tieto zmluvné dojednania neplatné. Poukázal na to, že v právnom vzťahu so žalovaným
bola žalobkyňa v nerovnoprávnom postavení, pretože pokiaľ sa mal spor poistnej zmluvy prejednať na
Arbitrážnom súde v Košiciach je jednoznačné, že pokiaľ má bydlisko žalobkyňa v Žiari nad Hronom,
má v tomto právnom vzťahu nerovnoprávne postavenie a prístup na Arbitrážny súd má najmä žalovaný.
Žalobkyňa vystupovala v právnom vzťahu so žalovaným ako spotrebiteľ a práve z dôvodu tohto právneho
postavenia jej priznáva európske právo zvýšenú ochranu, pretože nikdy nemôže mať také vedomosti a
schopnosti uplatniť svoje práva, ako má dodávateľ v tomto prípade žalovaný, pretože tento má vlastný
aparát na dosiahnutie týchto
cieľov.
Právny zástupca žalovaného vo viacerých písomných podaniach, ako aj na pojednávaní súdu poukázal
na to, že podľa neho dôvody pre zrušenie rozhodcovského neboli obsiahnuté v podanej žalobe a tieto
uviedol právny zástupca žalobkyne až na pojednávaní súdu dňa 28.1.2011. Predovšetkým poukázal na
to, že z ich strany je nesporné, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. 5128900039 zo
dňa 29.4.1999. Následne počas trvania poistenia došlo k zmene obsahu tejto poistnej zmluvy, a to na
základe žiadosti samotnej žalobkyne zo dňa 24.7.2009, kedy požiadala žalovaného o zníženie poistného
a výslovne pristúpila k Všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007 a osobitným dojednaniam
č. 01/2007. Žalovaný tieto zmeny poistnej zmluvy akceptoval, a to znížením predpísaného poistného,
vydaním osobitnej poistky zo dňa 10.8.2007, ako aj osobitným listom zo dňa 2.3.2009. Podľa neho
žalobkyňa dobrovoľne podpísala akceptáciu zníženia poistného a zároveň pristúpila k rozhodcovskej
doložke, ako aj k platnému uzavretiu dohody o tom, že poistnými podmienkami, ktoré sú podľa § 788
ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy, sú poistné podmienky z 21.5.2007. Čo je však podstatné, je, že
žalobkyňa mala možnosť riadne sa so znením všeobecných poistných podmienok oboznámiť, čo aj
urobila, ako sama vo svojej žiadosti tvrdí, ale mala najmä možnosť rozhodcovskú doložku individuálne
ovplyvniť, keďže v žiadosti o zníženie poistného je jasne uvedená možnosť pre žalobkyňu, jednostranne
odstúpiť od časti XV poistných podmienok bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu, a
to v 10-dňovej lehote, čo však žalobkyňa slobodne nevyužila na rozdiel od iných klientov žalovaného,
ktorí tak učinili a tak aplikáciu rozhodcovskej doložky na ich vzťah so žalovaným vylúčili. Žalovaný
mal za to, že všeobecné poistné podmienky poistiteľa boli žalobkyni takto riadne oznámené a tým boli
splnené zákonné podmienky podľa ust. § 788 ods. 3 OZ. Naviac o platnosti pristúpenia žalobkyne k
novým všeobecným poistným podmienkam žalovaného bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským
rozsudkom zo dňa 28.7.2009 č.k. 1C 09/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.8.2009. Tento
rozhodcovský rozsudok okrem iného určil, že pristúpenie k všeobecným poistným podmienkam Rapid
life, životnej poisťovne, a.s. z 21.5.2007 podpísané žalovanou dňa 24.7.2007 je platné a určil, že právo
žalobcu na administratívny a správny poplatok podľa časti XVI ods. 7 Všeobecných poistných podmienok
žalobcu z 21.5.2007 a podľa písm. k/ sadzobníka administratívnych poplatkov žalobcu je platné.
Preto pokiaľ o tejto otázke už bolo právoplatne rozhodnuté pred rozhodcovským súdom, je tu prekážka
res iudikáta a súd v tomto konaní nie je oprávnený tieto okolnosti opätovne skúmať, ale naopak v súlade
s ust. § 135 ods. 2 O.s.p. je týmto rozhodnutím viazaný.
Právny zástupca žalobkyne namietal proti tvrdenej skutočnosti, že by pristúpenie žalobkyne k
novým všeobecným poistným podmienkam žalovaného a k rozhodcovskej doložke boli výsledkom
individuálneho dojednania. Vyjadril presvedčenie, že individuálne dojednanie by malo byť výsledkom
individuálneho rokovania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, žalovaná strana však nepredložila
dôkazy o takomto individuálnom rokovaní.
V súvislosti s porušením zásady, rovnosti účastníkov konania v rozhodcovskom konaní, právny zástupca
žalovaného poukázal predovšetkým na to, že na základe nimi podanej žaloby rozhodcovský súd
rozhodoval v rozkaznom konaní, ktoré možno porovnať s konaním o vydaní platobného rozkazu,
účastníci sa tohto konania nezúčastňujú a súd rozhoduje na základe návrhu. Žalobkyňa mala možnosť
využiť opravný prostriedok, a to odpor, aby zvrátila výsledok rozhodcovského konania a takto zabezpečiť
ďalšie konanie, ktoré by na rozhodcovskom súde prebiehalo. Preto popierajú, že by došlo k porušeniu
zásady rovnosti účastníkov konania a práva žalobkyne neboli žiadnym spôsobom porušené.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že až z rozhodcovského rozsudku, ktorý jej bol doručený dňa
21.10.2009 sa dozvedela o tom, že voči nej viedol žalovaný rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého
bol rozhodcovský rozsudok, v ktorom bola zaviazaná na zaplatenie poplatku za zníženie poistného v
sume 11,62 EUR a k náhrade trov konania. V tomto rozhodcovskom rozsudku si prečítala, že čiastka
sa týka poplatku za zníženie poistného, ktoré podpísala a že zároveň podpísala aj súhlas s novými
všeobecnými poistnými podmienkami, ako aj rozhodcovskú doložku ešte v r. 2007. Uviedla, že niekedy
v auguste 2007 jej žalovaný zaslal list, v ktorom jej ponúkol zníženie poistného s tým, že žiadne iné
podmienky poistnej zmluvy a poistného vzťahu sa nezmenia, že všetko zostane zachované tak, ako
to bolo do toho času. Žalobkyňa uviedla, že to brala tak, ako výhodu zo strany žalovaného, ktorú jej
ponúkol z dôvodu, že poistnú zmluvu uzavrela ešte v r. 1999, plnila si pravidelne svoje povinnosti, a
preto túto skutočnosť ako určitú výhodu od žalovaného uvítala. Keďže chceli od nej podľa tohto tlačiva,
aby podpísala spodnú časť tohto tlačiva, tak to urobila a návratku vrátila žalovanému. Uviedla, že sa
oboznámila hlavne s tým, čo bolo hrubým vytlačené, pretože to brala tak, že to je pre ňu významné v
súvislosti so znížením poistného. K textu, ktorý bol napísaný v spodnej časti drobnejšími písmenami,
nepripisovala žiaden význam a neuvedomila si, že to môže mať nejaké následky. Žalobkyňa tvrdila,
že text v spodnej časti tohto tlačiva si prečítala až vtedy, odkedy sa s vecou oboznámila. Nakoniec sa
vyjadrila tak, že si nie je istá, či spodnú časť čítala alebo nie. Až teraz vie, že spodná časť návratky
obsahovala návrh na zmenu všeobecných poistných podmienok, s týmito všeobecnými podmienkami
sa neoboznámila, tak, že by boli pripojené k tejto listine a nehľadala ich ani na internete. Žalobu vo
veci podávala najmä z dôvodu, že tvrdí, že s ňou nebola uzavretá rozhodcovská doložka tak, ako mala
byť uzavretá, nebola s ňou táto rozhodcovská doložka individuálne dojednaná a nebola si vedomá, že
podpisuje nejakú rozhodcovskú doložku. Ona sama nikdy nežiadala žalovaného o zmenu poistných
podmienok, žalovaný to urobil sám bez toho, aby ho o to žiadala. Žalobkyňa však potvrdila, že poistný
vzťah medzi ňou a žalovaným stále existuje a poistku v zníženej výške platí naďalej. Žalobkyňa uviedla,
že pri podpisovaní tlačiva o znížení poistného si bola vedomá iba skutočnosti, že podpisuje žiadosť o
zníženie poistného, nebola si vedomá toho, že podpisuje aj zmenu všeobecných poistných podmienok
a že svojim podpisom pristúpila k rozhodcovskej doložke. Všeobecné poistné podmienky v zmenenej
forme od žalovaného neobdŕžala, a to ani pri podpísaní žiadosti o zníženie poistného, ani pri obdŕžaní
potvrdenia, alebo akceptácie zníženia poistky TS 1/2007, ktoré jej žalovaný zaslal 10.8.2007.
Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
v čase podania žaloby žalobkyňou (19.11.2009), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, podľa písm.
c/ len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa
písm. g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17) a podľa písm. j/ pri
rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ust. § 41 ods. 1 cit. zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podával
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd dospel k tomu záveru,
že predmetom tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný v spotrebiteľskej
veci, pretože ním rozhodcovský súd rozhodol o nároku žalovaného uplatneného voči žalobkyni ako
voči spotrebiteľovi, pretože ich právny vzťah vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej dňa 29.4.1999 č.
poistnej zmluvy 5128900039 medzi žalobkyňou a Prvou Česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s.,
ktorý poistný vzťah medzi účastníkmi konania naďalej trvá. /Žalovaný zmenil svoj obchodný názov na
Rapid life životná poisťovňa a.s./ Z podanej žaloby vyplýva a medzi účastníkmi konania je nesporné,
že žalobkyňa rozhodcovský rozsudok obdŕžala dňa 21.10.2009 a žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podala dňa 19.11.2009, teda v zákonnej 30-dňovej lehote. Ďalej z podanej žaloby vyplýva,
že ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobkyňa predovšetkým uvádza neexistujúcu
rozhodcovskú doložku, resp. namieta jej neplatnosť s prihliadnutím na okolnosti jej uzavretia a v
dôsledku toho aj nedostatok právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodovať v tejto veci. Tento
dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku zodpovedá ustanoveniu § 40 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalšie dôvody, ktoré by korešpondovali s citovaným § 40
Zákona o rozhodcovskom konaní, v žalobe uvedené neboli.
Pokiaľ právny zástupca žalobkyne na pojednávaní súdu dňa 28.1.2011 rozšíril dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 40 ods. 1 písm. g/ a j/, súd tieto dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku už nepreskúmaval, pretože tieto dôvody boli uvedené po uplynutí zákonnej
30-dňovej lehoty pre podane žaloby.
Preto súd pri rozhodovaní o žalobe posudzoval dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
z dôvodu námietky neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Na základe vykonaného
dokazovania bolo jednoznačne preukázané a medzi účastníkmi konania nesporné, že v čase
uzavretia poistnej zmluvy dňa 29.4.1999 ani táto poistná zmluva ani všeobecné poistné podmienky
žalovaného, žiadne ustanovenia o rozhodcovskom konaní, resp. rozhodcovskú doložku neobsahovali.
Žalovaný dňa 21.5.2007 vyhotovil nové všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou
Československou poisťovňou Rapid, a.s. v súlade s ust. § 788 ods. 3 OZ. Podľa tohto zák. ustanovenia
súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva
odvoláva a ktoré sú k nej pripojené, alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu
uzavrel, oznámené.
Tieto nové všeobecné poistné podmienky v čl. XV obsahovali časť o rozhodcovskom konaní a v zmysle
týchto ustanovení poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Súd predovšetkým poukazuje na to, že samotná poistná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá
na základe vzájomnej dohody ako dvojstranný právny úkon medzi dvomi subjektami: medzi poistiteľom
a poistníkom.
Poistné podmienky nie sú dvojstranným právnym úkonom, pretože podľa zákona každý poistiteľ vydáva
svoje vlastné poistné podmienky a tieto nepodliehajú schváleniu žiadneho orgánu. Žalovaný ako poistiteľ
tvorí tieto všeobecné poistné podmienky sám a nepotrebuje k tomu súhlas poistníka. Preto je podľa
zváženia súdu postup žalovaného, ktorý rozhodcovskú doložku zapracoval do svojich všeobecných
podmienok a tieto podsunul žalobkyni ako súčasť návrhu na zníženie poistného / nie však návrhu
žalobkyne, ale samotného žalovaného/ je prinajmenšom veľmi nezvyčajný, a v konečnom dôsledku
nekalý.
Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s tlačivom, ktoré žalovaný zaslal žalobkyni ako ponuku pre
zníženie poistného. Zistil, že tento list bol datovaný 1.6.2007, podpísaný generálnym riaditeľom Prvej
Československej poisťovne Rapid, a.s. vec: Vernostný bonus „Čo je doma, to sa počíta.“ Na prvej strane
tejto ponuky je zrejmé, že sa ponuka zo strany žalovaného zníženie poistného o 40,- Sk, dokonca
žalovaný tento ústretový krok voči žalobkyni označuje ako „darček“, ktorý ju zrejme potešil s nádejou
žalovaného, že bude žalobkyňa s jeho službami spokojná.
Na druhej strane tohto listu s nadpisom Žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve č. 51289000039,
ktorá predstavuje návratku podpísanú žalobkyňou dňa 24.7.2007 je zrejmé, že v hornej časti sa
nachádzajú kolónky pre zníženie poistného, ktoré boli zrejme vopred vyplnené žalovaným a drobným
písmom sa uvádza: poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami Prvej
Československej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 a osobitnými dojednaniami č. 012007, ktoré
boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk .) a ku ktorým podpisom
tejto žiadosť v celom rozsahu pristupuje.
Ďalej citujem: „Súhlasím, aby sa všetky sporné nároky z tejto žiadosti ako aj všetky sporné nároky
z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV
všeobecných poistných podmienok Prvej Československej poisťovni Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007.
Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2 osobitných dojednaní. Poistník je oprávnený
najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto žiadosti aj bez udania dôvodu jednostranne odstúpiť od
časti XV Všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 a bodu 2 osobitných dojednaní 012007 bez
toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu.“ V poslednom riadku opäť drobnými
písmenami sa uvádza, že žiadateľ žiadosť podáva po oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi,
všeobecnými poistnými podmienkami, osobitnými dojednaniami po jej dôkladnom zvážení slobodne a s
úplnou vážnosťou. Raz podaná žiadosť je neodvolateľná a nemožno ju vziať späť.
Žalovaný z takto podpísanej žiadosti o zníženie poistného vyvodzuje platné pristúpenie žalobkyne k
všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007 a k rozhodcovskej doložke obsiahnutej v časti
XV týchto všeobecných poistných podmienok. Poukazuje na to, že napriek tomu, že žalobkyňa sa
oboznámila s touto žiadosťou o zníženie poistného a mala možnosť do 10 dní odstúpiť od časti XV
Všeobecných poistných podmienok. Túto možnosť nevyužila, preto jej pristúpenie k týmto všeobecným
poistným podmienkam, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku, považuje za platné.
Podľa zváženia súdu je možné uveriť žalobkyni v tom, že pokiaľ obdŕžala žalovaným vyhotovený návrh
na zníženie poistného, považovala to za návrh na zmenu poistnej zmluvy, pretože návrh obsahoval
zmenu takej podstatnej náležitosti poistnej zmluvy, ako výška poistného a keďže zníženie poistného
bolo pre ňu výhodné, svojim podpisom na návratke potvrdila predovšetkým túto skutočnosť, a preto
je možné uveriť, že žiadnymi ďalšími zmenami, ktoré by mali byť obsiahnuté na uvedenej listine
drobnými písmenami a pod čiarou sa nezaoberala. Preto podľa zváženia súdu podpísaním uvedenej
návratky, mohlo dôjsť medzi účastníkmi konania iba k platnej zmene poistnej zmluvy, nie však k
platnej zmene všeobecných poistných podmienok a už vôbec nie k dohode o rozhodcovskej doložke.
Takáto rozhodcovská doložka ako dvojstranný právny úkon nemôže byť obsiahnutá vo všeobecných
poistných podmienkach, ktoré sú žalovaným vytvoreným jednostranným dokumentom. Pre platnosť
týchto všeobecných poistných podmienok nie je potrebný súhlas, alebo dohoda s poistníkom. Poistná
zmluva sa na poistné podmienky odvoláva, sú k nej pripojené alebo musia byť pred uzavretím poistnej
zmluvy poistníkovi oznámené a ich význam spočíva v tom, že podrobnejšie dopĺňajú obsah poistného
pomeru. V tomto prípade však zmenené všeobecné poistné podmienky žalovaný nepredložil žalobkyni
k svojmu návrhu, aj keď mu v tom nič nebránilo a odvolal sa na internetovú stránku, kde si mohla tieto
všeobecné podmienky žalobkyňa naštudovať. Aj takýto postup žalovaného sa javí ako problematický a
ako taký nespĺňa zákonné podmienky ukladajúce povinnosť poisťovni oboznámiť poistníka s poistnými
podmienkami. Dôkazné bremeno je na žalovanom. Žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol, pretože
nepreukázal tú skutočnosť, že žalobkyňa sa so zmenenými poistnými podmienkami naozaj oboznámila.
V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 4 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, ktorý v ods.
1 upravuje, že rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve. Podľa ods. 2 cit. §-u, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom, alebo
pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy
a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa ods. 3 cit. §-u, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia
konania od veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Predovšetkým súd poukazuje na to, že úprava cit. § 4 v zákone o rozhodcovskom konaní je striktná,
bez možnosti extenzívneho výkladu, a preto podľa zváženia súdu formálna podmienka písomnej formy v
danom prípade dodržaná nebola. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by zmenená poistná zmluva
a zmenené všeobecné poistné podmienky boli spojené a podpísané obidvomi zmluvnými stranami.
Z podpisu žalobkyne na Žiadosti o zníženie poistného k poistnej zmluve zo dňa 24.7.2007 nie je
možné vyvodiť jej vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku a podmienky obsiahnuté drobnými písmenami
v uvedenom tlačive podľa zváženia súdu boli nanútené žalovaným takým spôsobom, aby jednoducho
zmluvného partnera uviedli do omylu. Nie je podľa zváženia súdu obvyklé, aby rozhodcovská doložka
bola obsiahnutá, iba vo všeobecných obchodných podmienkach, bez jednoznačnej zmienky o tejto
rozhodcovskej doložke v hlavnej zmluve, v tomto prípade v zmluve poistnej. Naviac, podľa zváženia
súdu písomná forma všeobecných poistných podmienok nebola doručená žalobkyni a oboznámenie sa
s týmito novými všeobecnými poistnými podmienkami poukazom na internetovú stránku, na ktorej sa
žalobkyňa s nimi mohla oboznámiť, nespĺňa zákonné podmienky cit. § 788 OZ. Rozhodcovská doložka
je najčastejším spôsobom uzatvárania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa
použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská
zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny
vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané, a preto súd dospel k tomu záveru, že
rozhodcovská doložka platne uzavretá nebola.
Naviac podľa zváženia súdu, takýmto postupom sa žalovaný dostal do rozporu so spotrebiteľským
právom, ktoré je upravené v § 52 a nasl. OZ.
Podľa ust. § 52 OZ v znení účinnom v čase podpísania žiadosti o zníženie poistného (k 24.7.2007),
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 54 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Rozhodcovskú doložku, ktorú súd v tomto konaní preskúmaval, považoval za neplatnú s poukazom
na cit. zák. ustanovenia z dôvodu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa
s prihliadnutím na znenie čl. XV Všeobecných poistných podmienok, ku ktorým mala žalobkyňa za
uvedených sporných okolností pristúpiť. Z uvedeného článku vyplýva, že iba žalovaný mal oprávnenie
poveriť osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu, resp. zriadiť stály rozhodcovský súd, alebo rozhodcovský súd vytvoriť podľa potreby od prípadu
k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Žalovaný mal
oprávnenie vydať štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok. Preto podľa zváženia súdu
takáto dohoda je ako neprijateľná zmluvná podmienka absolútne neplatná podľa § 53 ods. 4 OZ a je
v rozpore a ustanoveniami Smernice Rady č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.
Podľa zváženia súdu v danom prípade rozhodcovská doložka nachádzajúca sa vo všeobecných
obchodných podmienkach v časti XV, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a praktickým dôsledkom
tohto ustanovenia o rozhodcovskej doložke bolo, že spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa sa podpisom žiadosti o zníženie poistného, ktorým
mala pristúpiť k rozhodcovskej doložke, vopred vzdala svojich práv na účinnú procesnú obranu, čo
je neprijateľné. Rovnako spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, že rozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov medzi zmluvnými stranami je taktiež
neprijateľné.
Vzhľadom na takéto závery súdu a najmä na skutočnosť, že rozhodcovská doložka medzi zmluvnými
stranami nebola platne dojednaná, súd vyhovel žalobe žalobkyne a zrušil rozhodcovský rozsudok aj
napriek konaniam, ktoré prebiehajú na tunajšom súde, ako aj na Okresnom súde v Trenčíne. Podľa
zváženia súdu tieto prebiehajúce konania môžu mať význam pre rozhodovanie súdu iba v konaní vo
veci samej, ktoré bude nasledovať po právoplatnosti tohto rozsudku. Keďže súd preskúmaval otázku
dôvodnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku iba podľa cit. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z.z., nemalo žiaden právny význam vyčkávať na výsledky uvedených konaní.
O trovách celého konania súd rozhodne v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.