Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 27, 2010

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Cb/10/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2101899431
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2010:2101899431.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: František

PokusaBLESK,ŠtefanovnadOravouč.17,IČO:10846603,zastúp.Mgr.VierouLaczovou,advokátkou
so sídlom Dolné bašty 2, Trnava, proti odporcom: 1. Mesto Trnava, Hlavná 1, Trnava, IČO: 313 114,
2. TT - KOMFORT s.r.o., Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, obaja zastúp. JUDr. Ruženou
Bubenčíkovou, advokátkou so sídlom Trnava, Kollárova 8, o zaplatenie 4.217,45 eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.891,75 eur, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 1. rade vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodným návrhom súdu doručeným dňa 20.12.2000 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal pôvodne označeného odporcu v 1. rade Správu mestského majetku, príspevková
organizácia Trnava zaplatiť mu sumu 165.512,- Sk (5.494,- eur) ako úrok z omeškania v súvislosti s

omeškaním, zaplatenia ceny dodávok stavebno-montážnych prác uplatnených siedmymi faktúrami za
obdobie rokov 1996-1997, ktoré pre neho vykonal na základe uzatvorených zmlúv o dielo.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil.

Súd rozsudkom zo dňa 16.1.2002 vo veci rozhodol a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
36.247,- Sk (1.203,18 eur), v časti o zaplatenie sumy 39.170,- Sk (1.300,21 eur) konanie z dôvodu

späťvzatia návrhu zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Proti rozsudku v časti zaviazania k plneniu a zamietnutia návrhu podali v zákonnej lehote odvolanie
obaja účastníci konania, Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn. 21Cob 125/2002 zo dňa 28.6.2002
rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom zistenia
s úhradou ktorých faktúr sa dostal odporca do omeškania a po akú dobu, vzhľadom na rozporné
stanoviská účastníkov konania, so zameraním prečo a ktoré dni je možné považovať za dni splatnosti

a dni úhrad faktúr, s ktorými faktúrami sa odporca nedostal do omeškania a na základe akých dôkazov,
pri vyporiadaní sa aj s podanou námietkou premlčania.Podaním zo dňa 7.5.2001 navrhovateľ navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane
odporcu, a to Mesto Trnava. Uznesením zo dňa 9.8.2002 súd pripustil vstup navrhovaného účastníka
do konania na strane odporcu a dňa 2.9.2004 uznesením pripustil zmenu návrhu navrhovateľa a ďalej

rozhodoval o jeho nároku na zaplatenie sumy 126.342,- Sk (4.193,79 eur), a to po čiastočnom zastavení
konania v časti istiny 39.170,- Sk (1.300,21 eur) odporcami v 1. a 2. rade.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými
dokladmi ako aj celým obsahom spisu a vo veci opätovne rozsudkom zo dňa 20.11.2006 rozhodol, keď

konanie vo vzťahu k Mestu Trnava z dôvodu späťvzatia návrhu v celom rozsahu zastavil, vo vzťahu k
Správe mestského majetku, príspevková organizácia Trnava konanie v časti istiny 6.261,- Sk (207,83
eur) zastavil a vo zvyšnej časti nárok ako nepreukázaný zamietol.

Proti rozsudku v časti zamietnutia návrhu (120.081,- Sk t.j. 3.985,96 eur) podal navrhovateľ v
zákonnej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd Trnava ako odvolací súd rozhodol uznesením č.k.

21Cob/17/2007-324 zo dňa 30.10.2007 a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a
veci mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že v zmysle
zákonnej úpravy zmluvy o dielo tým aj zmlúv účastníkov konania povinnosťou objednávateľa nie je
zaplatenie faktúr, ale zaplatenie dohodnutej ceny diela po vzniku nároku zhotoviteľa na jej zaplatenie.
rovnako nárok na úrok z omeškania nevzniká v dôsledku oneskorenej úhrady faktúry, ale v dôsledku

oneskorenej úhrady peňažného záväzku - záväzku k zaplateniu ceny tovaru, diela a podobne. Prípadná
predčasná fakturácia nemá vplyv na povinnosť objednávateľa zaplatiť dohodnutú cenu diela, ani na
jeho možnosť dostať sa s peňažným plnením do omeškania, hoci nepochybne nezakladá povinnosť
zaplatiť vyfakturovanú cenu diela v termíne splatnosti uvedenom na takto predčasne vystavenej faktúre.
Záver súdu o nedostatku, ani čiastočnej dôvodnosti uplatneného nároku potom nezodpovedá skutkovým

zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej odvolací súd poukázal v súvislosti
so zrušením a zánikom označeného odporcu Správa mestského majetku, príspevková organizácia, že
jeho právnym nástupcom sa stal jeho zriaďovateľ, teda Mesto Trnava, s ktorým súd ďalej v konaní
pokračoval. Pokiaľ aj strana odporcu namietala pasívnu legitimáciu Mesta Trnava s poukazom na
uzatvorenú Zmluvu o výkone správy Mesta Trnava s obchodnou spoločnosťou SMM s.r.o. Trnava zo

dňa 16.4.2007, podľa ktorej Mesto Trnava odovzdalo a obchodná spoločnosť ako správca prevzala do
svojho výkonu správy okrem ostatného aj záväzky uvedené v osobitných protokoloch tvoriacich prílohu
zmluvy, z ktorých jedným z týchto záväzkov bol aj nárok uplatnený v prejednávanej veci, odvolací súd
sa nestotožnil s názorom, že na základe uvedenej zmluvy sa obchodná spoločnosť SMM s.r.o. Trnava
stala v konaní pasívne legitimovanou, nakoľko z uvedenej zmluvy nevyplýva prevzatie dlhu odhliadnuc

od skutočnosti, že odporca jeho samotnú existenciu popiera alebo, že by nastal jeho prechod zo zákona
na subjekt, ktorý nie je univerzálnym právnym nástupcom pôvodne žalovaného.

Podaním súdu doručeným dňa 23.4.208 požiadal odporca Mesto Trnava o zámenu účastníka na
strane odporcu a žiadal, aby súd pripustil jeho vystúpenie z konania, a aby na jeho miesto nastúpila

obchodná spoločnosť SMM Trnava s.r.o.. Súd o tomto návrhu rozhodol uznesením zo dňa 25.8.2008,
kde navrhovanú zámenu účastníka na strane odporcu nepripustil s odvolaním sa na právny názor
vyslovený odvolacím súdom v uznesení č.k. 21Cob 17/2007-324 zo dňa 30.10.2007 tak, ako to bolo
popísané vyššie a v konaní pokračoval s účastníkom na strane odporcu Mestom Trnava.

Súd doplnil dokazovanie v prejednávanej veci výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania,
navrhovateľa, svedka Ľubomíra Krajčoviča, oboznámením sa s ďalšími predloženými listinnými
dokladmi, predovšetkým zápismi zo stavebného denníka a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že uplatnená pohľadávka vo výške 126.342,- Sk predstavuje úrok z

omeškania z dôvodu oneskorene uhradených faktúr, ktoré boli vystavené navrhovateľom odporcovi za
dodávku stavebných prác v zmysle uzatvorených zmlúv o dielo zo dňa 19.6.1996, zo dňa 19.7.1996 a
ďalej ústne uzatvorených zmlúv. V zmysle uzatvorených zmlúv o dielo navrhovateľ vykonal pre odporcu
práce v dojednanom rozsahu a za vykonanie práci si aj vyfakturoval ich cenu, ktorá zo strany odporcu
navrhovateľovibolauhradená,avšakpolehotesplatnosti.Keďževyfakturovanésumymu boliuhradené,

vyplýva z toho, že práce boli riadne vykonané, predmetom konania je len vyčíslený úrok z omeškania v
súvislosti s oneskoreným zaplatením ich ceny. Fakturácia a spôsob platenia boli v zmluvách dohodnuté
a podľa toho sa aj fakturovalo. Vo všetkých faktúrach došlo k povinnosti zaplatiť vyfakturovanú sumu
odporcom uplynutím 10 dní po ich doručení. Obranu odporcu považuje za irelevantnú z dôvodu, žeodporca zaplatil cenu diela a tým pádom uznal čo do výšky a dôvodu pohľadávku ako takú a tým aj
jej splatnosť, z ktorej sa odvíjajú ním uplatnené úroky z omeškania. V priebehu konania navrhovateľ
prezentoval, že pokiaľ išlo o uplatnenie ceny diela faktúrami č. XXXXXX a č. XXXXXX, práce boli

vykonané pre odporcu na základe ústnej zmluvy, keď pôvodne bol s odporcom v písomnom zmluvnom
vzťahu ohľadom prác na výmenníkovej stanici Družba, ktoré boli riadne vykonané s tým, že následne po
ústnej dohode bol požiadaný vykonať aj ďalšie práce, konkrétne na fasáde kotolne Veterná, ktorých cena
bola vyfakturovaná práve uvádzanými faktúrami. Na ostatné vykonané práce sa vzťahovali písomne
uzatvorené zmluvy o dielo.

Odporca v konaní uviedol, že dôvodom nesúhlasu s podaným návrhom je tá skutočnosť, že odporca
v 1. rade sa nedostal do omeškania, a preto navrhovateľovi nevznikol nárok na úrok z omeškania.
Tvrdené omeškanie sa týkalo vyfakturovanej ceny za práce na oprave rozvodov ÚK a TÚV v kanály
na Prednádraží 2/2 v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 19.7.1996 a dodatku č. 1 zo dňa
20.1.1997, podľa ktorého dodatku navrhovateľ mal vykonať práce naviac oproti pôvodnej zmluve.

Faktúry č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, sa týkali naviac prác v zmysle poukazovaného dodatku
k zmluve. M. č. XXXXXX sa týkala naviac prác na sídlisku Urán, pri rekonštrukcii výmenníkovej stanice
Urán 2 Trnava v zmysle uzatvorenej zmluvy zo dňa 19.6.1996. Faktúra č. XXXXXX sa týkala prác
na fasáde na ul. Veternej, pričom písomne uzatvorená zmluva medzi účastníkmi nebola a navrhovateľ
nepredložil doklad o odovzdaní a prevzatí vykonaných prác. Rovnako aj v prípade faktúry č. 971218,

ktorá sa týkala prác na výmenníkovej stanici Vodáreň, nejednalo sa o práce vykonané v zmysle písomne
uzatvorených zmlúv a navrhovateľ nezdôvodnil a nepredložil doklad o odovzdaní a prevzatí týchto prác.
Vykonanie prác nie je z ich strany spochybnené, preto aj bola uhradená ich vyfakturovaná cena, do
omeškania so zaplatením ceny prác sa však nedostal, pretože navrhovateľ nezdôvodnil a nepreukázal
splatnosť pohľadávky v zmysle fakturácie. Sám nemá vedomosť, kedy došlo k odovzdaniu prác, resp. k

samotnému ich vykonaniu, čo je dôležité pre posúdenie splatnosti pohľadávky.

V štádiu konania po zrušení rozsudku zo dňa 20.11.2006 odvolacím súdom navrhovateľ v konaní ďalej
uviedol, že na doterajších prednesoch zotrváva s tým, že nárok opiera o tieto tvrdenia a predložené
listinné doklady. Všetky predložené fakturácie sa vzťahovali na vykonané práce ako predmet diela s

odkazom na písomne uzatvorené zmluvy súdu predložené, konkrétne zmluvy zo dňa 19.6.1999 a z
19.7.1996 s tým, že nárok na zaplatenie ceny diela vznikol po odovzdaní dielčích úsekov. Dohoda bola
taká, že preberať práce za odporcu budú pracovníci S. alebo M., záviselo to vždy od konkrétneho úseku.
Ich priamym nadriadeným bol pracovník Sivo. Pokiaľ išlo o dielčie úseky, robilo sa to potvrdením v
stavebnom denníku tak, ako to súdu zdokladoval a až následne sa vyhotovoval osobitný protokol po

konečnom vyhotovení celého diela, ktorý bol v písomnej forme, s tým, že ak sa vyhotovil, bol aj súdu
predložený. Zo zmluvy však vyplývalo, že bol oprávnený vystaviť čiastkovú faktúru bez toho, aby tomu
predchádzala osobitná dohoda, teda stačilo, aby práce prevzal pracovník objednávateľa a následne sa
mohla vystaviť faktúra. Nepotreboval nikoho vyzývať na prevzatie diela, pretože denne ho pracovníci
objednávateľa kontrolovali. Písomné zmluvy podpisoval so štatutárom, konkrétne p. P., s ktorým sa

aj dohadoval o rozsahu prác a postupe, rovnako bol oprávnený konať aj pracovník J., ktorý následne
všetko riadil. Dodatok k zmluve ohľadom Prednádražia sa uzatváral až po vykonaní prác, pretože v
rámci vykonávania prác podľa zmluvy sa zistilo, že je potreba vykonať širší rozsah prác, teda opravovať
viac potrubí, než obsahovala pôvodná zmluva s tým, že práce sa vykonali a dodatok sa spisoval až
neskôr. Práce preberal 4.11. p. S.. Išlo o všetky práce podľa zmluvy aj podľa dodatku, okrem zemných

prác. V roku 1997 išla až druhá etapa, ktorá s fakturovanou cenou diela v súvislosti s prejednávanou
vecou nesúvisí.

Právna zástupkyňa odporcu v konaní uviedla, že Dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 19.7.1996 bol uzatvorený
preto, lebo bolo potrebné vykonať práce naviac. Avšak podľa Dodatku č. 1 bol zmenený termín

ukončenia prác ku dňu 31.8.1997 z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok. Vzhľadom na
uvádzané preto uplatnená cena diela faktúrou č. 961233 nemôže byť založená na skutočnom stave veci
vzhľadom na uvádzané skutočnosti v dodatku a aj vzhľadom na to, že bola uplatnená cena prác za
mesiac december, kedy boli práce prerušené pre nepriaznivé počasie. Celkové práce, ktoré navrhovateľ
vykonával pre objednávateľa boli rozložené do dvoch etáp s tým, že každá sa mala odovzdať osobitne.

Až následne sa mala vystaviť faktúra a do 10 dní od doručenia mal objednávateľ povinnosť plniť.
Poukazuje, že z predložených faktúr, ktorými bola cena diela uplatnená, nie je zrejmé, na ktorý úsek
prác sa vzťahovala a kedy bol úsek odovzdaný. Z predložených záznamov zo stavebného denníka nie
je zrejmé, čo bolo odovzdávané a že to vskutku zodpovedá predloženým faktúram. V rozhodnom obdobínebol zo strany objednávateľa určený stavebný dozor s tým, že p. S. bol zodpovedným pracovníkom
objednávateľa, túto skutočnosť strana odporcu nesporuje, či mohol prevziať práce, k tomu sa môže
vyjadriť oprávnený zástupca objednávateľa.

J. O.. Q. P., ako riaditeľ J. mestského majetku, príspevková organizácia, teda pôvodného odporcu a
zároveň objednávateľa, v konaní uviedol, že navrhovateľa pozná ako zmluvného partnera J. mestského
majetku, príspevková organizácia, s ktorým boli uzatvorené zmluvy o vykonaní diela, pretože uspel vo
výberovom konaní. Zmluvy sa týkali rekonštrukčných prác na kanály ÚK a TÚV na sídlisku Prednádražie

v Trnave a boli uzatvorené písomne s tým, že za objednávateľa zmluvy uzatváral on. Ďalší postup -
t.z. riadenie prác a komunikáciu s navrhovateľom ako zhotoviteľom vykonávali iní pracovníci, ktorých
na to poveril, konkrétne vedúceho prevádzky tepelných zariadení pracovníka Siva, ktorý práce ďalej
koordinoval. Vzhľadom na odstup času sa už nevie súvisle vyjadriť ako sa postupovalo v danej veci s
tým, že platobné podmienky každej akcie sú stanovené v zmluve a predpokladá, že sa tak postupovalo
aj v danom prípade, keď svojim podriadeným dal pokyn, že pokiaľ sa mali platiť faktúry, ktorými bola

uplatnená cena diela, tieto sa museli najskôr prekontrolovať, či sú vecne správne a až následne mohli
byť uhradené. V prípade zistených nezrovnalostí sa faktúry vracali na prepracovanie. Pokiaľ aj v zmluve
bolo uvedené, že právo na zaplatenie ceny diela vzniká odovzdaním dielčích úsekov, tieto úseky mal
preberať pracovník J., ktorý v rámci svojej pôsobnosti mohol poveriť aj ďalšieho pracovníka s tým, že
z pracovnej náplne toto oprávnenie vyplývalo aj pracovníkovi S.. Oni mohli preberať vykonané práce.

Vždy sa však mal robiť zápis o odovzdaní a prebratí, nevie sa však vyjadriť, či sa takýto zápis reálne
aj vyhotovoval. Nepamätá si, ale nevylučuje to, či navrhovateľ vyzýval zodpovedných pracovníkov
objednávateľa na prevzatie diela, nepamätá si, ani či vyzýval jeho samého. Svedok ďalej potvrdil, že
na zmluve zo dňa 19.7.1996 sa nachádza jeho podpis, takisto aj na dodatku zo dňa 20.1.1997, ktorý
uzatváral, nepamätá si však za akých okolností s tým , že dodatky sa vždy uzatvárali preto, lebo bola na

to nejaká objektívna príčina - či už zmena termínu alebo zmena rozsahu prác, alebo sa na niečo zabudlo.
Nevylučuje, že dodatok k zmluve mohol deklarovať aj vykonanie prác z predchádzajúceho obdobia, teda
z obdobia do jeho uzatvorenia, mohlo sa tak stať za okolností, že v čase potreby vykonania ďalších
prác, na ktoré sa pôvodná zmluva vzťahovala, nebol k dispozícii, ale musel by tomu predchádzať zápis
v stavebnom denníku. V danom konkrétnom prípade v súvislosti s dodatkom zo dňa 20.1.1997 sa nevie

vyjadriť, či práce boli vykonané pred uzatvorením tohto dodatku, ale nevylučuje to. Faktúry, ktorými boli
uplatnené ceny za vykonané práce sa pracovníkmi objednávateľa museli skolaudovať, t.z. preskúmať
ich dôvodnosť, pričom pokiaľ ide o uplatnenie ceny diela v súvislosti s danou prejednávanou vecou sa
už vyjadriť nevie, ale príkaz na úhradu dával pracovník J. alebo S., ktorý museli preveriť ich vecnosť.
Sám nemá vedomosť, že by boli v omeškaní so zaplatením ceny diela pokiaľ ide o zmluvný vzťah s

navrhovateľom. Pokiaľ tu omeškanie bolo, tak niektorý z pracovníkov musel porušiť svoju povinnosť, o
čom však nemá vedomosť. Pokiaľ cena diela bola zaplatená, muselo byť dielo vykonané.

Podaním súdu doručeným dňa 23.9.2009 požiadal navrhovateľ o pripustenie vstupu ďalšieho účastníka
do konania na strane odporcu, a to obchodnej spoločnosti TT - P. s.r.o. bez bližšieho zdôvodnenia

a v súvislosti s týmto návrhom žiadal zaviazať oboch odporcov na zaplatenie uplatnenej pohľadávky
spoločne a nerozdielne.

Súd, akceptujúc dispozičné právo navrhovateľa k návrhu na začatie konania a určenia okruhu
účastníkov konania na strane odporcu, uznesením zo dňa 28.9.2009 pripustil vstup navrhovaného

účastníka do konania a po upresnení petitu návrhu na pojednávaní dňa 27.1.2010 právnou zástupkyňou
navrhovateľa prihliadnuc na rozšírenie návrhu aj podaním navrhovateľa zo dňa 31.1.2008, rovnako
upresneným na pojednávaní dňa 27.1.2010, súd pripustil uznesením za prítomnosti právnych zástupcov
účastníkov konania a navrhovateľa zmenu návrhu navrhovateľa a ďalej rozhodoval o petite návrhu,
ktorým navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 4.217,45 eur

(127.054,89 Sk).

Právna zástupkyňa navrhovateľa ďalej v konaní uviedla, že po pripustenej zmene návrhu považuje
uplatnenú pohľadávku za dostatočne preukázanú vykonaným dokazovaním a predloženými listinnými
dokladmi, v celom rozsahu sa ešte dodatočne prikláňa a odkazuje aj na písomné vyjadrenie zo dňa

31.1.2008 a pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku z omeškania, navrhovateľ si uplatnil úrok nižší oproti
dohode obsiahnutej v zmluvách s tým, že sám vychádzal z úroku z omeškania 0,05% denne.Právna zástupkyňa odporcov v konaní uviedla, že po pripustení zmeny návrhu aj vo vzťahu k ďalšiemu
účastníkov konania, ktorým je TT - P. s.r.o., je názoru, že ako po skutkovej, tak po právnej stránke tu
nie je založená solidarita týchto dvoch účastníkov konania. Navyše vo vzťahu k obchodnej spoločnosti

TT - P. s.r.o. vznáša námietku premlčania uplatneného nároku z dôvodu uplynutia 4-ročnej premlčacej
doby. Sama je názoru, že aj keď mesto Trnava je zakladateľom a spoločníkom tejto obchodnej
spoločnosti, táto nebola v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a táto skutočnosť nemôže zakladať jeho
pasívnu legitimáciu. Strana odporcu nenamieta, že by práce navrhovateľom neboli vykonané, avšak
nárok na zaplatenie ceny diela vzniká odovzdaním týchto prác a ich prevzatím, čo navrhovateľ v

priebehu konania nepreukázal a nevyplýva to ani z predložených listinných dokladov. Navyše uplatnený
úrok nebol dohodnutý, pokiaľ aj zmluva odkazovala na poplatok z omeškania, takýto inštitút právna
úprava Obchodného zákonníka nepripúšťa a uplatnená výška úroku nebola výškou úroku z omeškania
zákonného.

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas

a riadne.

Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase
určenom v zmluve.

Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi
cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká
nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo

jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v
mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v ods. 2 a
4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 3, 4, Občianskeho súdneho poriadku, účastníci

sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná.Aknejdeoveciuvedenévodseku2,súdsimôžeosvojiťskutkovézisteniazaloženénazhodnom
tvrdeníúčastníkov.Súdjepovinnýokremvecípodľaodseku2poučiťúčastníkov,ževšetkydôkazymusia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,

pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Predmetom konania je zaplatenie pohľadávky v sume 4.217,45 eur ako vyčíslené úroky z omeškania
za oneskorené úhrady dodávok stavebno-montážnych prác, ktoré navrhovateľ vykonal pre právneho

predchodcu odporcu v 1. rade (obchodnú spoločnosť Správa mestského majetku, príspevková
organizácia), s ktorým uzatvoril zmluvný vzťah.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzatvorili zmluvy o dielo, v rámci
ktorých navrhovateľ vykonal pre odporcu dohodnuté práce, ktorých cenu si uplatnil predloženými

faktúrami, ktorá cena diela odporcom síce bola zaplatená, ale podľa tvrdenia navrhovateľa po lehote
splatnosti, čím sa tento dostal do omeškania a jemu vznikol nárok na zaplatenie pohľadávky ako
vyčísleného úroku z omeškania. Účastníci písomne uzatvorili dňa 19.6.1996 zmluvu o dielo, v rámci
ktorej sa navrhovateľ zaviazal pre odporcu vykonať rekonštrukciu výmenníkovej stanice Urán 2 Trnava s
dohodnutým ukončením prác ku dňu 1.12.1996 s dohodou, že cena vykonaných prác sa bude fakturovať

až po ukončení diela konečnou faktúrou so splatnosťou do 10.-tich dní po jej doručení. Dňa 19.7.1996
uzatvorili účastníci ďalšiu písomnú zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo prevedenie opravy rozvodov
ÚK a TÚV v kanály na Prednádraží II/2, a to na základe zistených skutočností pri postupnom odkrývaní
kanála. Cena vykonaných prác mala byť uplatnená faktúrami podľa odovzdania daných úsekov do
prevádzky s tým, že splatnosť fakturácie mala nastať do 10.-tich dní od dátumu jej doručenia. Dňa

20.1.1997 bol uzavretý písomnou formou dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 19.7.1996, ktorej predmetom
bola dohoda o oprave potrubí na TÚV v úsekoch č. 2,3,5a,5b,6a,6c,6b,7a o priemere potrubia 3 v dĺžke
1080 m a v úseku 7a o priemere potrubia 2 v dĺžke 43 m a odvoz poškodených polámaných a dodávku
iných krycích dosiek v rozsahu odsúhlasenom dodávateľom v stavebnom denníku. K odovzdaniu dielamalo dôjsť k 31.8.1997 a cena diela sa mala fakturovať podľa zmluvy o dielo (teda zmluvy o dielo zo dňa
19.7.1996). Z ďalších predložených dokladov súd zistil, že podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí diela boli
stavebno-montážne práce vykonané navrhovateľom podľa zmluvy o dielo zo dňa 19.6.1996 ukončené

dňa 1.12.1996 a dňa 3.12.1996 bolo ukončené preberacie konanie (doklad bol podpísaný vedúcim
prevádzky, navrhovateľom a zástupcom odporcu v 1. rade). Ďalej zo zápisu zo dňa 21.11.1996 vyplýva,
že dňa 18.11.1996 bola prevedená kontrola rekonštrukcie Výmenníkovej stanice Urán 2, kde podľa
zistenia skutkového stavu ukončenia prác si odporca v 1. rade vyhradil zadržanie kolaudačnej raty vo
výške 10% z celkovej fakturovanej sumy, ktorá mala byť uvoľnená až ku dňu celkového ukončenia prác

k 31.12.1996. Zo správy o revízii elektrického zariadenia zo dňa 20.12.1996 vyplýva, že elektroinštalácia
rekonštrukcie VS Urán 2 Trnava bola schopná bezpečnej prevádzky. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí
opravy potrubných rozvodov ÚK a TÚV z výmenníkovej stanice 2 Prednádražie II v Trnave vyplýva
uskutočnenie preberacieho konania zo dňa 4.11.1996 s tým, že dielo bolo realizované v rozsahu
určenomobjednávateľompriopravekanála562mstým,žetermínaspôsobrealizáciezostávajúcejčasti
bude dohodnutý dodatkom k zmluve (zápis bol podpísaný navrhovateľom a zástupcom objednávateľa

p. S.).

Právo na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi v čase dohodnutom v zmluve. Tomu zodpovedá
povinnosť objednávateľa, ktorý v tomto čase musí cenu diela zaplatiť. Pokiaľ v zmluve nie je takýto
čas dohodnutý, nárok na cenu diela vzniká vykonaním diela. Vykonaním diela sa rozumie jeho

riadne ukončenie a včasné odovzdanie objednávateľovi. Bežným spôsobom odovzdania diela je jeho
odovzdanie zápisničné. Ak k odovzdaniu diela nedôjde zápisnične, Obchodný zákonník umožňuje ďalší
spôsob splnenia povinnosti zhotoviteľa, a to umožnenie nakladať s predmetom diela objednávateľovi.

Zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 19.6.1996 vyplýva dohoda

o čase zaplatenia ceny diela až po jeho ukončení a spôsob zaplatenia dohodnutej ceny diela, teda
peňažného záväzku doručenou faktúrou, ktorou bude cena diela uplatnená s tým, že splatnosť ceny
diela nastane do 10 dní po tomto doručení. Z predložených listinných dokladov vyplýva ukončenie
preberacieho konania ohľadom predmetu diela dňa 3.12.1996. Vzhľadom na dohodu účastníkov tak
splatnosť ceny diela nebola závislá od okamžiku vykonania jednotlivých stavebno-montážnych práce,

ale práve na okamžiku vykonania a odovzdania diela ako celku k čomu došlo podľa odovzdávacieho
protokolu dňa 3.12.1996 a od uplatnenia ceny diela faktúrou, ktorá mala byť objednávateľovi doručená
a až uplynutím 10.-tich dní po jej doručení nastala splatnosť ceny diela, teda záväzku k zaplateniu
peňažného plnenia. Podľa uvádzaného potom splatnosť ceny diela uplatnenej navrhovateľom u
objednávateľa faktúrou č. 96114, ktorá bola prvýkrát doručená ešte pred 3.12.1996, teda pred

protokolárnym odovzdaním diela ako celku (bez ohľadu na jeho vykonanie, vychádzajúc z dohody
účastníkov podľa zmluvy) nemohla nastať. Až následným doručením faktúry s uplatnenou cenou diela
odporcovi dňa 20.1.1997, po uplynutí 10 dní nastala splatnosť ceny diela podľa dohody účastníkov
v zmluve, čo má prednosť pred zákonnou úpravou a pokiaľ objednávateľ plnil dňa 22.1.1997 (ako to
vyplýva z výpisu z účtu v peňažnom ústave navrhovateľa) nemohol byť v omeškaní.

Zo zmluvy o dielo zo dňa 19.7.1996 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 20.1.1997 vyplýva dohoda
účastníkov zmluvy o splatnosti ceny diela viažucej sa na odovzdanie jednotlivých úsekov do prevádzky s
dohodnutým spôsobom uplatnenia ceny diela samostatnými faktúrami so splatnosťou ceny diela do 10.-
tich dní po doručení faktúr objednávateľovi. Z predložených listinných dokladov, a rovnako vychádzajúc

z tvrdení účastníkov konania vyplýva uplatnenie ceny diela, a to stavebno-montážnych prác podľa
dohody obsiahnutej v zmluve a dodatku práve faktúrami č. 961233, 961232, 961230. Pokiaľ ide o
cenu diela, ktorá bola uplatnená faktúrou č. 961230, navrhovateľ si ňou uplatnil cenu za práce na
rozvodoch ÚK a TÚV na kanály Prednádražie II/2 562 m pri zohľadnení poskytnutej zálohy, a to v
sume 361.480,- Sk. Uplatnenie zaplatenia ceny diela uvádzanou faktúrou sa uskutočnilo dňa 10.1.1997,

kedy faktúra bola objednávateľovi doručená a uplynutím 10.-tich dní podľa dohody zmluvných strán
nastala splatnosť ceny diela, t.j. dňom 20.1.1997. Zaplatením ceny diela objednávateľom 12.3.1997
(ako to vyplýva z výpisu z peňažného účtu navrhovateľa) nastalo omeškanie so zaplatením peňažného
záväzku 51 dní, čo predstavuje vyčíslený zákonný úrok z omeškania pri ustálení jeho výšky 17% ročne
(k odôvodneniu výšky úrokovej sadzby sa súd vyjadrí následne) v sume 8.135,05 Sk (t.j. 269,73 eur).

V danom prípade mal súd vykonanie a odovzdanie diela preukázané zápisom v protokole zo dňa
4.11.1996, ktorý bol potvrdený pracovníkom objednávateľa na to oprávneným, konkrétne pracovníkom
S., ktorý podľa výpovede svedka - riaditeľa objednávateľa, bol oprávnený k preberaniu prác s tým, že zo
znenia zápisu bolo súdu zrejmé, aké práce, podľa ktorej zmluvy boli vykonané, a rovnako vychádzajúcaj z popisu vykonaných prác zo stavebného denníka (zápis zo stavebného denníka list č. XXXXXX,
číslo listu spisu 358) a tým oprávnenie podľa dohody obsiahnutej v zmluve zo dňa 19.7.1996 uplatniť si
cenu diela zhotoviteľom. Pokiaľ aj strana odporcu namietala skutočnosť, že na faktúre je uvedený deň

zdaniteľného plnenia december 1996, nie je to podľa názoru súdu rozhodujúce, nakoľko z označenia
dodávky je zrejmé cena akých prác bola uplatnená s tým, že faktúra ako taká je len účtovným dokladom.
Uplatnená cena diela faktúrou č. 961232 sa týkala naviac potrubia podľa popisu, ktorý korešpondoval
s Dodatkom č. 1 zo dňa 20.1.1997 k Zmluve zo dňa 19.7.1996. V danom prípade mal súd vykonaným
dokazovanímpreukázané,žeajnapriekzneniuDodatkuč.1suvedenímdátumujehouzatvoreniajanuár

1997, keď aj samotný oprávnený zástupca objednávateľa vo svedeckej výpovedi potvrdil možnosť až
následnej písomnej zmluvnej deklarácie už vykonaných prác, práce podľa Dodatku č. 1 boli vykonané a
odovzdané poverenému pracovníkovi objednávateľa podľa potvrdeného zápisu zo stavebného denníka
(č.l. 288828, číslu listu spisu 357) v rámci rekapitulácie vykonaných prác k 31.10.1996. Aj v danom
prípade nie je rozhodujúci údaj ohľadom zdaniteľného plnenia na faktúre, ktorá má len podporný
a účtovný charakter. Potom pri uplatnení si ceny diela podľa dohody nastala splatnosť ceny diela

desiatym dňom po doručený faktúry č. 961232 objednávateľovi, teda podľa potvrdenia na faktúre dňom
1.2.1997, čo pri zaplatení ceny diela dňom 18.4.1997 (výpis z účtu navrhovateľa) predstavuje 75 dní
omeškania, pri výške zákonného úroku z omeškania 17% ročne tak vyčíslený úrok pri cene prác
1.107.617,30 Sk predstavuje sumu 38.690,74 Sk (1.284,30 eur). Napokon uplatnený úrok z omeškania
z oneskorenej úhrady ceny diela uplatnenej faktúrou č. 961233 súd ustálil za nepreukázaný, a to z

dôvodu nepreukázania omeškania objednávateľa so zaplatením ceny popísaných prác pri zmätočnosti
ich samotného popisu v predložených listinách. Navrhovateľ súdu práce bližšie nešpecifikoval, preto
nemohlo byť ich vykonanie a odovzdanie preverené z predložených zápisov zo stavebného denníka,
v ktorých napokon bolo dokladované vykonanie prác len do novembra 1996, pričom aj samotný
navrhovateľ pri uplatnení ceny diela pri popise práce uvádza, že ide o práce za kalendárny mesiac

december, navyše zo zisťovacieho protokolu navrhovateľom súdu predloženého vyplýva, že má ísť o
práce za marec 1997. Súdu tak nebolo zrejmé o aké práce malo v skutočnosti ísť a kedy boli vykonané
a odovzdané. V danom prípade dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa ako účastníka konania, ktorý
od tvrdeného omeškania objednávateľa uplatňuje nárok a vyvodzuje z neho pre seba priaznivé právne
dôsledky. Teda je na ňom, aby súdu hodnoverným spôsobom preukázal vznik splatnej pohľadávky voči

dlžníkovi. Až pokiaľ by vznik takejto splatnej pohľadávky preukázal, teda pohľadávky zaplatiť úroky z
omeškania, teda samotné omeškanie dlžníka, presúva sa dôkazné bremeno na dlžníka so zameraním
na existenciu právnych skutočností, ktoré by mali za následok zánik dlhu.

Sporným v konaní zostal napokon aj nárok na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania za

oneskorené zaplatenie ceny diela, ktoré si navrhovateľa uplatnil predloženými faktúrami č. XXXXXX
a XXXXXX. M. č. XXXXXX si navrhovateľ uplatnil cenu diela spočívajúceho v úprave fasády na
Výmenníkovej stanici Vodáreň. Podľa tvrdení navrhovateľa malo ísť o práce na zadnej časti fasády, teda
o druhú etapu. Ďalej navrhovateľ odkazoval na uzatvorenú zmluvu zo dňa 1.8.1996, z obsahu ktorej
však nevyplýva rozsah zadaných prác s prácami, so zaplatením ktorých sa strana odporcu mala dostať

do omeškania. Napokon súd odkazuje aj na skoršie prezentácie navrhovateľa, z ktorých jednoznačne
vyplývalo, že malo ísť o samostatnú ústne uzatvorenú zmluvu, čomu vykonané dokazovanie aj
nasvedčuje. Potom zo zápisov zo stavebného denníka (č.l. XXXXXX, číslo listu spisu 365) vyplýva, že
dňa 7.11.1997 bola ukončená druhá etapa úpravy fasády na Výmenníkovej stanici Veterná, sídlisko
Vodáreň s tým, že pracovník objednávateľa práce prevzal bez pripomienok. Ďalej zo zápisu zo

stavebného denníka (č.l. XXXXXX, č.l. spisu 364) vyplýva, že úprava fasády bola rozdelená do dvoch
etáp, úprava čelnej fasády mala byť odovzdaná do 30.5.1997 a zadnej do 31.12.1997. Z krycieho listu,
ktorý bol prílohy faktúry č. XXXXXX potom vyplýva, že práce, ktorých cena bola predmetnou faktúrou
uplatnená, boli prácami vykonanými v rámci druhej etapy úpravy fasády kotolne na Veternej ul., ktoré
práce boli podľa zápisu v stavebnom denníku kompletne objednávateľovi odovzdané 7.11.1997, ktoré

odovzdanie bolo v stavebnom denníku aj potvrdené zástupcom objednávateľa. Potom pri uplatnení ceny
diela predloženou faktúrou č. XXXXXX, ktorá bola objednávateľovi doručená dňa 22.12.1997 (i keď bez
preukázania inej dohody právo na zaplatenie ceny diela vzniklo už jeho odovzdaním) pri uplatnenej
splatnosti 1.1.1997 a zaplatení pohľadávky objednávateľom dňa 23.4.1998 (výpis z účtu z peňažného
ústavu navrhovateľa) nastalo omeškanie objednávateľa podľa uplatnenia navrhovateľom od 16.1.1998

v trvaní 99 dní, čo pri zákonnej výške úroku z omeškania 17% ročne predstavuje vyčíslený úrok z
omeškania sumou 10.165,18 Sk (337,42 eur). V danom prípade aj oproti zákonnej úprave splatnosti
ceny diela, ktorá nastala jeho odovzdaním, súd akceptoval dispozičné právo navrhovateľa k návrhu
na začatie konania a k pohľadávke ako takej a priznal mu uplatnený úrok z omeškania od žiadanéhodátumu, teda odo dňa 2.1.1998 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry, ktorou bola cena diela uplatnená,
čo bolo v súlade s uplatneným nárokom aj návrhom na začatie konania). Napokon pokiaľ ide o cenu dielu
uplatnenú predloženou faktúrou č. XXXXXX, aj napriek prezentácii stranou navrhovateľa na pojednávaní

dňa 27.1.2010 (teda, že išlo o práce na zadnej časti fasády kotolne) z popisu prác na faktúre „úprava
fasády kotolne Veterná, sídlisko Vodáreň Trnava, I. časť“ keď priložený súpis prác a dodávok bol
nečitateľný a nepredložený súdu v čitateľnej forme napriek výzve, sa súdu javí, že malo ísť o práce
vykonané v rámci prvej etapy - čelnej fasády (podporne to vyplýva aj časovo uplatnením ceny diela
v kalendárnom mesiaci máj 1997, kedy mala byť táto etapa ukončená podľa dohody vyplývajúcej zo

záznamu v stavebnom denníku (č.l. XXXXXX, č.l. spisu 364 zo dňa 7.9.1996), pričom súdu nebolo
preukázané relevantným spôsobom skutočné vykonanie a odovzdanie prác objednávateľovi, a tým
napokon nárok na zaplatenie ceny diela v čase navrhovateľom uplatneným. Nárok na uplatnený
vyčíslený úrok z omeškania tak nebol navrhovateľom preukázaný a súd nemohol prijať záver o jeho
dôvodnosti, ale ani o jeho nedôvodnosti.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, riadiac sa úvahami popísanými vyššie, dospel súd k záveru,
že nárok navrhovateľa bol dôvodný a preukázaný vo vzťahu k odporcovi v 1. rade do výšky priznanej
pohľadávky týmto rozsudkom.

Opätovne súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v prejednávanej veci počas celého konania

poukazoval na ustanovenie § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúceho obchodné zvyklosti,
podľaktorýchuhradenímpohľadávkyvyplývajúcejzobchodno-právnehozáväzkovéhovzťahudochádza
k akceptácii aj jej tvrdenej splatnosti a nie je tým pádom potrebné splatnosť pohľadávky vôbec skúmať.
Súd sa s týmto stanoviskom nestotožňuje a poukazuje už na uvádzané, pričom navrhovateľ, ktorý si
v konaní uplatnil pohľadávku, musí sám preukázať jej vznik a splatnosť, teda musí preukázať tvrdené

omeškanie odporcu, z ktorého odvodzoval výšku uplatnenej pohľadávky. Napokon aj zo stanoviska
Krajského súdu v Trnave vysloveného v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 30.10.2007 vyplýva, že nárok
na zaplatenie úroku z omeškania nevzniká v dôsledku oneskorenej úhrady faktúry, ale v dôsledku
oneskorenej úhrady peňažného záväzku - záväzku k zaplateniu ceny diela.

Súd ustálil výšku priznaného úroku z omeškania, ako úroku zákonného podľa platnej právnej úpravy
v čase vzniku nároku naň, teda s odkazom na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v
nasledujúcom znení: ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a
nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Súdu z úradnej činnosti bola známa výška úrokovej sadzby, ktorú peňažné ústavy určovali pri poskytnutí
úverov, ktorá sa v čase vzniku zmluvných vzťahov pohybovala v priemernej výške 16% ročne, čo pri
prirátaní 1% podľa zákonnej úpravy predstavuje výšku zákonného úroku z omeškania 17% ročne,
z ktorej súd aj vychádzal. Pokiaľ aj navrhovateľ poukazoval na dohodu o výške úroku z omeškania
0,3% denne podľa zmluvy zo dňa 19.7.1996 a 0,5% denne podľa zmluvy zo dňa 19.6.1996, v oboch

prípadoch zmluvy odkazujú na dohodu o poplatku z omeškania. V súvislosti s týmto súd poukazuje na
skutočnosť, že ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré platí aj pre obchodno-právne
záväzkové vzťahy, definuje príslušenstvom pohľadávky, ktorým je aj poplatok z omeškania, na ktorý však
vzniká nárok len vtedy, keď to zákon výslovne ustanovuje, teda že v danom konkrétnom prípade vzniká
dlžníkovi povinnosť ho zaplatiť. Je preto potrebné skonštatovať, že platná právna úprava nespája pre

prípad omeškania so zaplatením ceny diela, teda v danom prípade peňažného záväzku, povinnosť platiť
poplatok z omeškania, preto súd nemohol prihliadnuť na platnú dohodu účastníkov konania ohľadom
výšky úroku z omeškania podľa uvádzaných zmlúv.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa uplatnený aj vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, ktorého pribral do

konania až pred ukončením dokazovania vo veci bez bližšieho zdôvodnenia uplatnenej pohľadávky
aj voči nemu, súd musí konštatovať, že tento nie je pasívne legitimovaný v prejednávanej veci. Ako
univerzálny právny nástupca zaniknutej obchodnej spoločnosti, ktorá bola objednávateľom a zmluvným
partnerom navrhovateľa, už podľa zdôvodneného sa stal odporca v 1. rade, ktorého súd na základe
vykonaného dokazovania zaviazal k čiastočnému plneniu. Odporca v 2. rade nebol v zmluvnom vzťahu

s navrhovateľom, z ktorého vznikol uplatnený nárok, nestal sa ani univerzálnym právnym nástupcom
medzičasom zaniknutého objednávateľa, pričom v konaní nebola preukázaná ani žiadna iná relevantná
právna skutočnosť, na základe ktorej by odporca v 2. rade vstúpil do práv a povinností zaniknutého
objednávateľa, resp. na základe ktorej by došlo k nárokovateľnosti uplatnenej pohľadávky aj voči nemu.Napokon súd nemôže opomenúť ani vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku vo vzťahu k
odporcovi v 2. rade, ktorá vzhľadom na jeho vstup do konania na návrh navrhovateľa zo dňa 23.9.2009
pri všeobecnej 4-ročnej premlčacej dobe a splatnosti ceny diela bola dôvodnou. Vzhľadom na uvádzané

súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade v celom rozsahu zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odkázal s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.