Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/826/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221641
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskejrepubliky,onáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomvsume946,14Euro,
sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej
946,14 Euro titulom škody (157,69 Euro nemajetková ujma + 788,45 Euro majetková škoda ) a to podľa

zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu NovéZámky atovexekučnejvecivedenejnatomsúdemedzioprávnenou:POHOTOVOSŤ,s.r.o.
a povinnou: T. O.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti došlo k založeniu
zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej
právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto

žiadosti. Exekučný súd však o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až dňa 10.3.2011 a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia čo znamená, že k rozhodnutiu o žiadosti udelenia poverenia
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 51 dní). Tieto skutočnosti žalobkyňa
považuje za nesprávny úradný postup jednak preto, že nebolo vydané rozhodnutie zákonom stanovenej
lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a bol vykonaný úradný postup bez splnenia
zákonných podmienok, v dôsledku čoho jej vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma. Exekučný
súd vykonaním postupu podľa §-u 44 ods. 2 exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu

komplexne preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému
súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu
spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (článok
2 ods. 2 Ústavy SR). Všeobecný súd, ktorý koná vo veci ako exekučný súd nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa
do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd však nie je súdom v zmysle ust. §-u 40

a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo
veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Okresný súd Nové
Zámky tým, že v tejto exekučnej veci svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva
žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup,formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako
oprávnenou a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na
jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je

možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenej §-41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok-, ktorý vyvoláva
právne účinky a však je z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný a na druhej strane nie je
možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s prísl., pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu

súdu jej vznikla škoda nasledovne:

1. Majetková škoda v sume 788,45 Euro, ktorá predstavuje náhradu istiny s prísl. , ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní.
2.Nemajetkováujmanáhradyktorejsadomáhavsume157,69 Euro(20%zuplatňovanejistinysprísl.)
a to za vnútorne zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania

za porušenie jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivo riešenie veci.
Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávanie nedostavil, písomným podaním doručeným súdu
dňa 4.3.2014 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie iným pojednávaním na Okresnom
súde Nitra. Túto skutočnosť súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pretože

zastúpenie žalobkyne na pojednávaní mohlo byť zabezpečené substitúciu ( tým viac, že splnomocniteľ v
samotnom plnomocenstve vyjadril súhlas s tým, aby splnomocnenec za seba ustanovil zástupcu). Súd
vzhľadom na vyše uvedené vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné

vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si
náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru
podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného
konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza,
kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša

celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem
toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody,
pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta
nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s

uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie
neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom
konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné
právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží

iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného
predbežnéhoprejednaniatakéhotonárokuvtomtoprípadeniejesplnená,pretoževčasepodaniažaloby
nasúdzákonnálehota(6mesiacovodprijatiažiadosti)ešteneuplynula,takžeideopredčasneuplatnený
nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
(a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u

4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku
zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová
lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu
ako v exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka I ÚS 16/2002), z ktorej
vyplýva,žesamotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní

a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa
naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny

úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a
výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti
pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznejpovinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala,
žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou,
pretožiadalžalobuzamietnuťvcelomrozsahu,žiadalažalobkyňuzaviazaťknáhradetrovkonania(ktoré
však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.
značka XXEr/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 4.2.2011 súdny exekútor P.. J. A. doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému : O. T. o vymoženie 184,07 Euro s prísl. Dňa 9.2.2011 Okresný
súd Nové Zámky vydal uznesenie č.k. XXEr/XXX/XXXX-X, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia. Toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním a nadobudlo právoplatnosť dňa

18.3.2011 . Následne uznesením zo dňa 5.12.2011 č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX Okresný súd Nové Zámky
zastavil exekučné konanie.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to 157,69 Euro nemajetkovej ujmy a 788,45
Euro ako majetkovej škody a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného

súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z.

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)
Podľa ust.§-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti

podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť

do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou
tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je

vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného

negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn
príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu, nevznikla by ani škoda.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho , že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote

a svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu v
časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako oprávnenou a dlžníkom ako
povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere.
Tvrdenie žalobkyne, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia je

vyvrátené obsahom predmetného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky, z obsahu ktorého
vyplýva, že od podania žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania
rozhodnutia o zamietnutí tejto žiadosti prešla lehota 5 dní.
Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu majetková škody v sume 788,45 Euro ( ktorá
predstavuje náhradu istiny s prísl.) súd vychádzal z nasledovných úvah:

Súd ( podľa žalobkyne) by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť
o vydanie poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu neprináleží a
žalobkyňa mala možnosť proti takémuto rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok a tým zabrániť
nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Z pohľadu zákonač.514/2003 Z.z. výklad zákona - prípadne aj nesprávny - vykonaný konajúcim súdom a vyjadrený v
jeho rozhodnutí nie je možné považovať za nesprávny úradný postup . Navyše , keď výklad zákona
bol pojatý do rozhodnutia exekučného súdu , mohlo by ísť prípadne o škodu spôsobenú nesprávnym

súdnym rozhodnutím a to podľa §-u 6 Zákona č.514/2003 Z.z. V danom prípade však ani zodpovednosť
za škodu spôsobenú nesprávnym súdnym rozhodnutím nemohla vzniknúť a to preto, lebo právoplatné
rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia , (ktorým mala byť žalobkyni
škoda spôsobená škoda ) , nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Na základe vyše uvedeného súd konštatuje, že v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp.

zn. XXEr /XXX/XXXX nedošlo ani k nesprávnemu úradnému postupu ani nebolo vydané nesprávne
súdne rozhodnutie. Súd dodáva, že v exekučnej veci, v ktorej oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a
zároveň aj povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej)
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd v
exekučnom konaní realizuje svoje oprávnenie vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom
a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru
konajúceho súdu Okresný súd Nové Zámky vo veci sp.zn. XXEr /XXX/XXXX vykonal zákonný postup ,
keď po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola
uzavretá platná rozhodcovská zmluva a skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je

vykonateľný exekučný titul ( teda zisťoval či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať spornú
vec a skúmal či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky) . Exekučný súd
a v predmetnej veci takto skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný
exekučný titul a pri riešení tejto otázky nebol viazaný tým, ako túto otázku posúdil rozhodcovský
súd. Takýto postup exekučného súdu bol považovaný za správny a súladný so zákonom aj viacerými

rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydanými v iných exekučných veciach .
Na základe vyše uvedených súd uzavrel, že žiaden nesprávny úradný postup zo strany exekučného
súdu - Okresného súdu Nové Zámky vo veci sp. zn. XXEr XXX/XXXX uskutočnený nebol, nebolo
vydané nezákonné rozhodnutie, preto v dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného postupu a
neexistujúceho nezákonného rozhodnutia a v príčinnej súvislosti s nimi žalobkyni žiadna škoda nemohla

vzniknúť. Súd teda uzavrel, že nie sú dané zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol..
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.