Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112214573
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112214573.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozefa Tarabčáka,
Hlavná 13, Prešov správcu úpadcu VPMK s.r.o. , Priemyselná 534, 082 12 Kapušany IČO: 31 679 960,
proti žalovanému: H.v, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že právny úkon, ktorým dňa 18.6.2010 úpadca poukázal z účtu, č.ú.0502627866/0900,
žalovanému na účet, č.ú.0452452745/0900, sumu 243.329,78 €, 175.429,86 € a 50.000,- € je voči

veriteľom úpadcu v konkurze právne n e ú č i n n ý.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty sumu 468.758,78 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku,
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 14.5.2012 domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov. Ako v žalobe
uviedol Uznesením OS Prešov z 25.11.2011, č.k.1K 58/2011, bolo začaté konkurzné konanie na majetok

úpadcu s účinkami ku dňu zverejnenia uznesenia v OV č.231/2011 dňa 2.12.2011. Uznesením z
13.1.2012, č.k.1K 58/2011, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a žalobca bol ustanovený do
funkcie správcu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku
č.14/2012 dňa 20.1.2012.
Úpadca poukázal žalovanému dňa 18.6.2010 na účet v X. č. ú.XXXXXXXXXX/XXXX sumy
243.329,78 € s poznámkou „Moľ pôžička“, 50.000,-€, 175.429.- €, s poznámkou „Moľ - fondy“, v

celkovej výške 468.758,78 € .

-2- 2Cbi/23/2012
Podľa vyjadrenia žalovaného v úradnom zázname zo 16.3.2012, ide o vrátené pôžičky, ktoré poskytol
úpadcovi. Následne vo vysvetlení k úradnému záznamu (doručené žalobcovi 28.3.2012) konateľ úpadcu
spresnil,žesuma243.329,78€jejehopôžičkaúpadcovipodľarozpisu(súčetrozpisujevšak298.329,78
€) a suma 175.429,86 € predstavuje zostatok na účte 413 - ostatné kapitálové fondy.

Peniaze na vrátenie údajnej pôžičky získal úpadca od PROFIT INVEST, s.r.o., Radničné námestie 33,
Bardejov, IČO: 36 482 871. Tento poskytol úpadcovi pôžičku na účely splatenia svojich záväzkov. Z tejto
pôžičky si žalovaný uhradil sumu 468.758,78 € ako vratkú ním poskytnutej pôžičky, ktorá však nebola
doložená žiadnymi zmluvami ani inými dokladmi preukazujúcimi existenciu zmluvy o pôžičke. V čase
vyplatenia sumy žalovanému, t.j. 18.6.2010 však preukázateľne existovali iné záväzky úpadcu, ktoré boli
skôr splatné (vyplýva to z konečného zoznamu pohľadávok), avšak tieto neboli vysporiadané z pôžičky

poskytnutej úpadcovi od PROFIT INVEST-u. Poukázaním uvedenej sumy na svoj účet konateľ úpadcu
ukrátil veriteľov úpadcu a tiež prispel k tomu, že úpadca sa dostal do konkurzu. Išlo o úkon, ktorý bol
urobený v čase úpadku, konkrétne platobnej neschopnosti, pretože v tom čase úpadca mal viac akojedného veriteľa a nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok.
Vzhľadom k tomu, že konateľ úpadcu ako spriaznená osoba v zmysle § 9 ods.1, písm. a) ZKR poukázal
na svoj účet uvedenú sumu, jeho vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľov sa predpokladá.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca právny úkon, ktorým úpadca poukázal žalovanému 468.758,78
€, považuje za
a)úkonbezprimeranéhoprotiplnenia,pretožedodnešnéhodňanebolopreukázané,žebyišloovrátenie
skutočne poskytnutých pôžičiek, ide teda o bezodplatný právny úkon, za ktorý úpadca nedostal od
žalovaného žiadnu protihodnotu. Navyše podľa vysvetlenia k úradnému záznamu suma 175.429,86 €

predstavuje zostatok na účte 413 - ostatné kapitálové fondy, tento účet však predstavuje nevratné vklady
spoločníkov. Tento úkon bol urobený v čase platobnej neschopnosti úpadcu, čo vyplýva z konečného
zoznamu pohľadávok, avšak vzhľadom na to, že žalovaný je osobou spriaznenou s úpadcom, úpadok
sa tu aj predpokladá. Konkurzné konanie bolo začaté 2.12.2011, úkon bol urobený v 3 ročnej zákonnej
lehote pred začatím konkurzného konania (neskôr ako 2.12.2008), keďže žalovaný je spriaznenou
osobou.

b) ukracujúci právny úkon, pretože táto suma neslúžila na uspokojenie reálne existujúcich skôr splatných
záväzkov úpadcu. Ak by nebola vyplatená žalovanému, mohli by z nej byť uspokojené pohľadávky
veriteľov úpadcu. Úmysel ukrátiť veriteľov sa predpokladá, keďže ide o osobu spriaznenú s úpadcom.
Úkon bol urobený počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania.
c) za predpokladu, že by sa preukázalo, že žalovaný poskytol pôžičku úpadcovi, ide aj o zvýhodňujúci

právny úkon, pretože týmto úkonom úpadca bezdôvodne zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa pred
inými veriteľmi, ktorý mali skôr splatné pohľadávky. Úpadok sa obdobne ako v bode a) predpokladá a
rovnako je splnená 3 ročná lehota pred začatím konkurzného konania, v ktorej musí byť úkon urobený,
aby boli splnené podmienky na odporovanie.

-3- 2Cbi/23/2012-73
Žalovaný so žalobu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to,
že Právne svoju žalobu žalobca odvodzuje z ustanovení § 57 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 ZKR, § 58 ods. 1
ZKR, § 59 ods. 1 ZKR a § 60 ods. 1 ZKR, keď tento právny úkon považuje za úkon bez primeraného
protiplnenia, za zvýhodňujúci právny úkon, ako aj za právny úkon ukracujúci.

Z jazykového hľadiska „ ukrátenie“ znamená pripravenie o niečo, skrátenie, čiže právny úkon dlžníka
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR možno odporovať jedine vtedy, ak ukracuje uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov.
Ukrátenie veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni
uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí

dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka.
Právne úkony dlžníka, ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak:
a) vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne
za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. K ukráteniu
uspokojenia pohľadávky veriteľa preto nemôže dôjsť, pokiaľ síce dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka,

avšak dlžník vlastní ešte taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby bol z neho veriteľ
uspokojený.
b) ak dlžník neobdrží za prevedené vecí, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne
(reálne) ich obvyklú cenu alebo mu za ne nebola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada.
V tejto súvislosti poukázal na fakt, že v čase vrátenia pôžičiek úpadca disponoval hnuteľným a

nehnuteľným majetkom v hodnote cez 2.000.000,- €, ktorý sám o sebe postačoval na uspokojenie
pohľadávok ostatných veriteľov, pričom pohľadávka žalovaného časovo predchádzala všetky ostatné
pohľadávky a teda nevrátením poskytnutých pôžičiek by došlo k uprednostňovaniu ostatných veriteľov.
Preto navrhol žalobu zamietnuť.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpisu z účtu 18.6.2010,

úradného záznamu, vysvetlenie k úradnému záznamu, konečného zoznam pohľadávok , zmluvy o
pôžičke, záložných zmlúv, výpis z registra záložných práv, výsluchom účastníkov konania a na základe
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1K/58/2011 zo dňa 25.11.2011 publikovaným v Obchodnom
vestníku dňa 2.12.2011 na návrh dlžníka začal konkurzné konanie voči dlžníkovi.

Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1K/58/2011-110 zo dňa 13.1.2012, publikovaným v Obchodnom
vestníku dňa 20.1.2012 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu VPMK, s.r.o., so sídlom Priemyselná 534,
082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Jozefa Tarabčáka, so sídlom
kancelárie Hlavná 13, 080 01 Prešov.-4- 2Cbi/23/2012
Úpadca poukázal žalovanému dňa 18.6.2010 na účet v Slovenskej sporiteľni, č.

ú.0452452745/0900 sumy v celkovej výške 468.758,78 € označené tak ako je to vyššie uvedené.
Žalovanýnavysvetleniesvojhonesúhlasusožalobouvosvojejvýpovediuviedol,žesajednaloopôžičku
do firmy, čo bola bežná prax aj v iných spoločnostiach. V prípade ak sa nejaké peniaze zarobili tak si
to vzal späť. Písomne zmluvy sa nerobili, teda nerobil to sám so sebou. Splatnosť na pôžičkách nebola
daná, jednalo sa o krátkodobé pôžičky s tým, že hneď ako sa začne predávať, peniaze prídu a dlh sa

vráti. K jednotlivým úhradám sa nevedel vyjadriť s tým, že to mala na starosti ekonómka spoločnosti,
ale vždy to bola úhrada pôžičky. Suma 175.429 € s poznámkou "moje fondy" bola uhradená v zmysle
pokynov banky, reálne tie peniaze tam boli dané a potom vyplatené. Pri vrátení súm uprednostnil seba
pred inými splatnými pohľadávkami veriteľov úpadcu z dôvodu, že sa jednalo sa o krátkodobé pôžičky,
je však možné, že bola s inými veriteľmi dohoda o odklade splatnosti, alebo o určitom pozdržaní platieb.
Žalobca obranu žalovaného v celom rozsahu odmietol, pričom poukázal na to, že jeho tvrdenie o tom,

že v uskutočnenia právneho úkonu čase vlastnil majetok v hodnote cca 2.000.000,- €, ktorý postačoval
na uspokojenie existujúcich pohľadávok veriteľov, a teda že poukázaním dotknutých súm žalovanému
nijako nebolo ohrozené uspokojenie pohľadávok iných veriteľov nie je dôvodné.
Ako zdôraznil, dotknutá úhrada bola vykonaná z prostriedkov, ktoré získal úpadca ako pôžičku od Profit
Invest s.r.o. Na základe tejto zmluvy o pôžičke si úpadca požičal 1.991.635,- € so splatnosťou do 21

dní od pripísania prostriedkov na účet úpadcu. Vzhľadom na poskytnutie pôžičky dňa 18.6.2010 v sume
1.000.000,- € a dňa 30.6.2010 v sume 991.635,- € mal úpadca tento svoj záväzok splatiť v časti
1.000.000,- € do 9.7.2010 a v časti 991.635,- € do 21.7.2010. Na zabezpečenie tohto záväzku bol
založený celý majetok úpadcu 4 záložnými zmluvami z 8.6.2010, a to nielen existujúci, ale aj ten, ktorý
mal úpadca nadobudnúť v budúcnosti. Išlo o:

- zmluvu o zriadení záložného práva Č.4R-OZ/2010 zo dňa 8.6.2010, ktorou bolo zriadené záložné právo
na ochranné známky úpadcu
- zmluvu o zriadení záložného práva z 8.6.2010, ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti
vo vlastníctve úpadcu a ktorá bola Správou katastra Prešov zapísaná pod V 2792/2010.
- zmluvu o zriadení záložného práva Č.3R-H/2010 zo dňa 8.6.2010, ktorou bolo zriadené záložné právo

na súčasný aj budúci hnuteľný majetok úpadcu
- zmluvu o zriadení záložného práva Č.2R-P/2010 zo dňa 8.6.2010, ktorou bolo zriadené záložné právo
k súčasným a budúcim pohľadávkam úpadcu; zmluvu žalobca nemá k dispozícii, jej existencia však
vyplýva z výpisu z registra záložných práv č. 12286/2010
Predmetná pôžička mala byť a aj bola použitá na úhradu záväzkov úpadcu, čo vyplýva z vysvetlenia,

pripojeného k žalobe. Je teda nepochybné, že úpadca, ktorý si požičiaval takú vysokú sumu na úhradu
svojich záväzkov, nemohol by pôžičku v tak krátkej lehote vrátiť. Navyše celý majetok bol založený a v
zmysle bod 4.2 všetkých záložných zmlúv nebolo možné ho speňažiť bez písomného súhlasu Záložného
veriteľa.Muselobyťžalovanémuakokonateľoviúpadcuzrejmé,žezaloženýmajetoknebudemôcťslúžiť
na uspokojenie skôr

-5- 2Cbi/23/2012-74
splatných záväzkov úpadcu. Nepochybne teda poukázaním predmetných súm žalovanému došlo
k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, pretože reálne neexistovala možnosť
uspokojiť z existujúceho majetku záväzky skôr splatné a suma, ktorá na tento účel mohla slúžiť, bola
poukázaná žalovanému. Preto je splnená podmienka ukrátenia prihlásených pohľadávok veriteľov.

Podľa prihlášok pohľadávok dňa 18.6.2010, t.j. v čase zaplatenia sumy 468.758,78 € žalovanému, mal
úpadca existujúce splatné záväzky veriteľov prihlásených pohľadávok
1, veriteľ č.1 Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vo výške
- 2.324,71 € podľa platobného rozkazu so splatnosťou od 1.10.2008
- 7.463,11 € podľa platobného rozkazu so splatnosťou od 2.11.2009 -1.490,76 € podľa platobného

rozkazu so splatnosťou od 1.7.2010
2, veriteľ č.3 Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. vo výške 2.852,55 € - nedoplatky na preddavkoch na
poistné za 3/10-9/10 splatné mesačne v deň, ktorý bol určený na výplatu príjmov zamestnancov
3, veriteľ č.4 EUROCONTROL s.r.o. vo výške 912,15 € spl.14.4.2010 a 14.5.2010
4, veriteľ č.5 Festo s.r.o. Bratislava vo výške 304,68 €, spi. 15.4.2010

5, veriteľ č.8 Messer Tatragas, s.r.o. vo výške 611,59 € za neuhradené mesačné faktúry splatné od
21.1.2010 a následne každý mesiac
6,veriteľč.17SR-DaňovýúradPrešovspoluvovýške579.451,73€-nedoplatkynaDPFOza2/10-9/10
a na DPH za 5/10-10/107, veriteľ č.20 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
- pohľadávka č.93 vo výške 2.574,59 € - poistné za 2/09 - 12/09
- pohľadávka č.94 vo výške 5.750,63 € - nedoplatky za 1/10 - 4/10

- pohľadávka č.95 vo výške 3.945,06 € - nedoplatky za 5/10-6/10
Okrem týchto pohľadávok, k ukráteniu uspokojenia ktorých nepochybne došlo, mal úpadca aj už
existujúci záväzok na vrátenie pôžičky 1.991.635,- € a ďalšie záväzky z obchodného styku. Navyše
žalovaný ani nepreukázal, že existovala údajná pôžička, ktorú poskytol úpadcovi, nepreukázal jej výšku
ani splatnosť. Vo vysvetlení k úradnému záznamu zo 16.3.2012 žalovaný uviedol, že suma 243.329,78 €

predstavuje jeho pôžičku úpadcovi z r.2009 a 2010 suma 175.429,86 € predstavuje zostatok na účte 413.
Takéto vymedzenie žalobca nepovažuje za relevantné, pretože z neho nie je zrejmé, kedy presne bola
poskytnutá údajná pôžička, či bola poskytnutá naraz alebo po častiach a ani nie je zrejmé, kedy mala byť
vrátená. Žalovaný ako konateľ úpadcu žalobcovi ako správcovi nepreukázal existenciu jeho údajných
pohľadávok voči úpadcovi, ani ich splatnosť. Suma 175.429,86 € predstavuje zostatok na účte 413 -
ostatné kapitálové fondy, tento účet však predstavuje nevratné vklady spoločníkov, neexistoval teda

dôvod na poukázanie tejto sumy žalovanému, pretože vklady účtované na tomto účte sa nevracajú a
nie sú pôžičkou.
-6- 2Cbi/23/2012
Podľa konečného zoznamu pohľadávok, existovali pohľadávky, ktoré vznikli v r.2009 a skôr a to
minimálne vo výške 6.487,24 €. Ide o pohľadávky veriteľov, ktoré sú v konečnom zozname zapísané

pod č.48, 91,93,98,99. Nie je teda pravdou, že údajná pohľadávka žalovaného (podľa jeho tvrdenia mala
vzniknúť v r.2009 a 2010), ktorá ani nebola nijako preukázaná, predchádzala všetky ostatné pohľadávky.
Podľa § 57 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) právne úkony
týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Podľa § 57 ods.2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu;
Podľa § 57 ods.4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 58 ods.1 ZKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je

bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Podľa ods.2 cit. ust. právnemu úkonu bez primeraného
protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak
ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia

právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods.3 cit. ust. odporovať možno len tým
právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím
konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch
rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 59 ods.1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa ods.3 cit. ust. zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka

alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods.4 cit. ust. odporovať možno len tým zvýhodňujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide
o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež

tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 60 ods.1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov(ďalejlen„ukracujúciprávnyúkon“),akbolurobenýsúmyslomdlžníkaukrátiťsvojichveriteľova
tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Podľa ods.2 cit. ust. ak ide o právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť

druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods.3 odporovať možno
len tým
-7- 2Cbi/23/2012-75ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného
konania.
Podľa § 62 ods.1 ZKR Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom

odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa § 63 ods.1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo

alebo inú majetkovú hodnotu;
Podľa § 9 ods. l ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen
dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej

rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.
Podľa § 63 ods.2 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ

je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty.
Podľa § 118a ods. 1 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo
veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže,
o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním,

o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci
povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie
prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2).
Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada;

to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník
nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných
dôkazných prostriedkov.
Žalobca si v podanej žalobe uplatnil vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti predmetného právneho
úkonu dlžníka voči veriteľovi ( vyplatenia sumy v celkovej výške 468.758,78 € ako úhrady pôžičky ).

Žaloba bola žalobcom uplatnená v zmysle § 57 ods. 2 ZKR v zákonnom stanovenej lehote. Žalobca
podal žalobu na odporovateľnosť ukracujúceho
-8- 2Cbi/23/2012

právneho úkonu podľa § 60 ZKR, ktorým dlžník úmyselne ukrátil svojich a tento úmysel bol alebo

musel byť druhej strane známy, pričom ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, a preto úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle
sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený, a platobne
neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac

ako jeden peňažný záväzok, teda v čase odporovaného právneho úkonu dlžník musí byť preukázateľne
v úpadku. Do konkurzu si veritelia prihlásili pohľadávky v celkovej výške 749.836,42 €, pričom podľa
konečného zoznamu pohľadávok v čase uskutočnenia prevodov peňazí mal úpadca záväzky, ktoré
vznikli v r.2009 a skôr a to minimálne vo výške 6.487,24 €.
Zákon o konkurze a vyrovnaní definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého

splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch.
Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne
úkony (§ 59 ZKR) alebo ukracovať veriteľov (§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje
podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho
úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania

jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.
Ako vyplýva z prihlášok pohľadávok dňa 18.6.2010, t.j. v čase zaplatenia sumy 468.758,78 €
žalovanému, mal úpadca existujúce splatné záväzky veriteľov prihlásených pohľadávok, tak ako je to
vyššie špecifikované. Tvrdenie žalovaného, že v čase vrátenia pôžičiek úpadca disponoval hnuteľným anehnuteľným majetkom v hodnote cez 2.000.000,- €, ktorý sám o sebe postačoval na uspokojenie
pohľadávok ostatných veriteľov, pričom pohľadávka žalovaného časovo predchádzala všetky ostatné
pohľadávky a teda nevrátením poskytnutých pôžičiek by došlo k uprednostňovaniu ostatných veriteľov

bol vykonaným dokazovaním v celom rozsahu vyvrátené, nakoľko celý majetok úpadcu bol založený
a v zmysle bodu 4.2 všetkých záložných zmlúv nebolo možné ho speňažiť bez písomného súhlasu
Záložného veriteľa. Muselo byť žalovanému ako konateľovi úpadcu zrejmé, že založený majetok
nebude môcť slúžiť na uspokojenie skôr splatných záväzkov úpadcu. Nepochybne teda poukázaním
predmetných súm žalovanému došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov,

pretože reálne neexistovala možnosť uspokojiť z existujúceho majetku záväzky skôr splatné a suma,
ktorá na tento účel mohla slúžiť, bola poukázaná žalovanému. K právnemu úkonu, ktorý je predmetom
odporovania teda došlo v čase platobnej neschopnosti dlžníka.
Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by malo ísť o pôžičku, z
predloženého výpisu z účtu to nevyplýva. Žalovaný okrem svojho tvrdenia nepreukázal jej existenciu,
výšku ani splatnosť.

Postupom úpadcu ako spriaznenej osoby teda došlo k zmenšeniu jeho majetku, v dôsledku čoho už nie
možné predmetnú sumu použiť na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

-9- 2Cbi/23/2012-76
Po vyhodnotení dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na určenie neúčinnosti právneho

úkonu z dôvodu, že je ukracujúcim právnym úkonom je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko nebolo
preukázané, že by išlo o vrátenie skutočne poskytnutých pôžičiek, ide teda o bezodplatný právny
úkon, za ktorý úpadca nedostal od žalovaného žiadnu protihodnotu, tento úkon bol urobený v čase
platobnej neschopnosti úpadcu, čo vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok, avšak vzhľadom na to,
že žalovaný je osobou spriaznenou s úpadcom, úpadok sa tu aj predpokladá. Ak by predmetná suma

nebola vyplatená žalovanému, mohli by z nej byť uspokojené pohľadávky veriteľov úpadcu.
Po vyhodnotení dokazovania preto v súlade s citovanými ustanoveniami ZKR žalobe v celom rozsahu
vyhovel.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p.. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd v zmysle citovaného ustanovenia § 151 O.s.p. rozhodne osobitným uznesením
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov, že neboli splnené podmienky na

vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

V takom prípade možno odvolanie podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného
vyhotovenia rozsudku.

Podľa § 153 c) ods. 1 a 2 O.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na
pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1 (pre zmeškanie), môže do
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší
rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podalproti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný
odvolanie nepodal.

-10- 2Cbi/23/2012

Proti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.