Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/131/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201670
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813201670.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: BRE

BANK SPOLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť so sídlom ul. Senatorska 18, 00-950 Varšava, Poľská
republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BRE Bank
SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, IČO:
36 819 638, zastúpený: advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., Bratislava, Partizánska 2, IČO:
36715662, proti žalovanému: R. C., W.. XX.X.XXXX, F. H. XXXX/X, XXX XX U. W. M. o zaplatenie
3.152,98 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 3.152,98,- eur zastavuje.

Žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a.

O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.2.2013 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 3.152,98 eur spolu s úrokom vo výške 8,75 % p.a zo sumy 3.152,98 eur
ododňa31.10.2009dozaplatenia,zmluvnýchúrokovvovýške16,5%p.azosumy3.152,98eurododňa

31.10.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.12.2008 bola medzi
žalovaným a žalobcom uzatvorená Zmluva o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA č. 4201040963
(ďalej len „Zmluva“). V zmysle Zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy Všeobecné obchodné
podmienky mBank. Prílohou k Zmluve sú Harmonogram splátok, Obchodné podmienky poskytovania
hotovostných úverov v mBank (produkt mPôžička). V zmysle čl. I Zmluvy poskytol žalobca žalovanému
hotovostný úver vo výške a za podmienok uvedených v zmluve, pričom dlžník sa zaviazal splácať úver
pravidelných mesačných splátkach, v zmysle Harmonogramu splátok. Poplatky, úrokové sadzby ako aj

ročná percentuálna miera nákladov vzťahujúce sa k úveru sú priamo v Zmluve. Zmluvná úroková sadzba
vo výške 16,5 % p.a. je uvedená priamo v zmluve a zároveň aj v Harmonograme splátok. V zmysle
ust. čl. 2 bod 2.3.5. písm. c) Obchodných podmienok poskytnutia hotovostného úveru mPÔŽIČKA v
mBank, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, má veriteľ právo odstúpiť od Zmluvy v prípade, ak
klient porušil platné právne predpisy alebo ustanovenia Zmluvy o úvere alebo Obchodné podmienky a
iné podmienky, ktoré platia v mBank a sú pre dlžníka záväzné. Prvá splátka, ktorá !e v omeškaní bola
splatná dňa 30.10.2009 a ďalšie splátky už žalovaný nezaplatil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil

Zmluvu, tým spôsobom, že nezaplatil viac ako dve splátky, žalobca písomne dňa 03.10.2011 odstúpil od
Zmluvy, pričom zároveň ponúkol žalovanému možnosť zaplatiť splatný záväzok v mesačných splátkach.
Žalovaný dlžnú sumu neuhradil a ani nevyužil ponúkanú možnosť mesačných splátok. Žalobca súdu
predkladá Výpis z účtu - História operácií na účte, v ktorom sú uvedené všetky transakcie k predmetnejpohľadávke, pričom Výpis z účtu preukazuje spôsob vyčíslenia dlžnej istiny (t.j. dlžná istina pozostáva
z výšky pôžičky voči ktorej sú započítané všetky platby realizované na predmetnú pohľadávku). Podľa
bodu 2.3.2 Obchodných podmienok poskytovania hotovostných úverov v mBank (produkt mPôžička):

„Zo sumy v omeškaní má mBank nárok na úroky z omeškania vo výške 10% p.a. plus Úroková sadzba
Dlžníka platná pre jemu poskytnutý Úver. Úroky sa počítajú odo dňa nasledujúceho po dni splátky dlžnej
sumy do dňa predchádzajúceho jej úhrady.“ Žalobca si ai napriek tomu uplatňuje úrok z omeškania
len vo výške 8,75 % p.a. (v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov). Na
základe vyššie uvedeného vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného zostatok pohľadávky, ktorý

predstavuje suma 3.152,98 eur ako nesplatený zostatku istiny, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75
%p.a.zozostatkuistinyvovýške3.152,98eurododňa31.10.2009dozaplatenia,zmluvnýúrokvovýške
16,5 % p.a. zo zostatku istiny vo výške 3.152,98 eur odo dňa 31.10.2009 do zaplatenia, suma 189,00
eur ako náhrada za zaplatený súdny poplatok, suma 309,55 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia.

Následne podaniami zo dňa 20.2.2014 a dňa 22.5.2014 žiadal žalobca pripustiť zmenu žaloby v časti

úrokov z omeškania a úrokov z úveru, ktoré si vyčíslil z jednotlivých splátok úveru. Súd na pojednávaní
24.6.2014 pripustil zmenu žaloby podľa posledného podania žalobcu.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami - Žiadosťou o
poskytnutie hotovostného úveru mPÔŽIČKA, zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA zo
dňa 3.12.2008, Harmonogramom splátok mPÔŽIČKA z 3.12.2008, výpisom z účtu žalovaného, návrhom
úrady dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od zmluvy a odstúpením od zmluvy o poskytnutí
hotovostného úveru adresovanými U. Q., kópiou obálky adresovanej žalovanému, Obchodnými

podmienkami poskytovania hotovostného úveru mPÔŽIČKA v mBank účinnými od 25.3.2009,
Všeobecnými obchodnými podmienkami platnými od 1.6.2011. Ďalej súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s písomným podaním žalobcu zo dňa 27.6.2013, zo dňa 18.11.2013, zo dňa 20.2.2014
spolusprílohami,zodňa22.5.2014,prednesomprávnehozástupcužalobcuazistilnasledovnýskutkový
stav:

Na základe žiadosti žalovaného uzatvorená bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom dňa 3.12.2008 zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ na základe ktorej
zaviazal sa žalobca poskytnúť žalovanému hotovostný úver na jeho bežný účet vedený u žalobcu v
maximálnej výške 3319,39 eur. Úver bol poskytnutý na obdobie 60 mesiacov, pričom konečná splatnosť

úveru bola 3.12.2011. Ročná úroková sadzba bola 16,5 %, RPMN 17,81 %, priemerná hodnota RPMN
bola 19,29 %. V Harmonograme splátok zo dňa 3.12.2008 bola zmluvne dohodnutá výška mesačnej
splátky 81,61 eura a splatnosť jednotlivých splátok. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník je povinný platiť úroky
z rozdielu medzi zostatkom nesplateného úveru a zostatkom na účte pre mPôžičku (ak ide o kladné
číslo), a to za každý deň počnúc dňom poskytnutia úveru až do dňa jeho splatenia podľa úrokovej sadzby

platnej v príslušný deň (čl. 6., bod 6.1 zmluvy). Podľa čl. 9, bod 9.3 zmluvy veriteľ môže od zmluvy s
okamžitou účinnosťou odstúpiť a/alebo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru spolu s úrokom, poplatkami a
iným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy ak dlžník poruší ktorúkoľvek povinnosť uvedenú v čl. 7 tejto
zmluvy - písm. f). Podľa čl. 8, bod 8.2. omeškanie dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splatnej pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy alebo porušenia akejkoľvek povinnosti dlžníka vyplývajúcej zo zmluvy oprávňuje

veriteľa k tomu, aby odstúpil od zmluvy podľa podmienok uvedených v čl. 9 zmluvy - písm. b) alebo žiadal
od dlžníka zriadenie doplňujúceho zabezpečenia úveru - písm. c), alebo vyhlásil okamžitú splatnosť a
vyzval dlžníka na zaplatenie celého úveru aj s príslušenstvom v deň určený vo výzve - písm. d).

Podľa bodu 11.4 zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné

podmienky mBank a Sadzobník.

V zmysle bodu 4.3.2 Všeobecných obchodných podmienok mBank alebo klient môžu zmluvu, s
výnimkou zabezpečovacej zmluvy, kedykoľvek ukončiť písomnou výpoveďou, a to aj bez uvedenia
dôvodu. mBank môže zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začne plynúť odo

dňa doručenia výpovede klientovi. Klient môže zmluvu vypovedať v jednomesačnej výpovednej lehote,
ktorá začne plynúť odo dňa doručenia výpovede mBank. Ak klient alebo mBank vypovie takú zmluvu
o účte, ku ktorej sa viaže ďalšia zmluva, na základe ktorej sa záväzky z nej vyplývajúce vyrovnávajúprostredníctvom tohto účtu, je výpoveď účinná odo dňa skončenia účinnosti všetkých zmlúv, ktoré sa k
predmetnému účtu viažu, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa bodu 4.3.4 Všeobecných obchodných podmienok mBank má právo odstúpiť od zmluvy s klientom
a zrušiť účet a/alebo produkty a/alebo služby poskytované k účtu s okamžitou účinnosťou, ak:
a) v lehote štyroch rokov nedošlo k žiadnemu pohybu na účte zo strany klienta,
b) na účte klienta vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov bez súhlasu mBank, ktoré
nebolo vyrovnané do jedného mesiaca,

c)klient uviedol nepravdivé informácie alebo zamlčal podstatné informácie, ktoré sú nevyhnutné pre
uzatvorenie alebo trvanie právneho vzťahu medzi ním a mBank,
d) v majetkových pomeroch klienta nastali také podstatné zmeny, ktoré ohrozujú alebo nepriaznivo
vplývajú na splnenie pohľadávok mBank,
e) v pomeroch klienta došlo k takým výrazným zmenám, ktoré nedávajú záruku plnenia zmluvy,
f) klient neposkytol ani po vyzvaní mBank zodpovedajúce zabezpečenia, resp. nedoplnil už existujúce

zabezpečenia,
g) klient vyrovnal svoje peňažné záväzky voči iným veriteľom, resp. v ich prospech ponúkol
zabezpečenia, a tým sťažil splnenie svojej povinnosti voči mBank,
h) klient porušil zmluvu alebo konal v rozpore so všeobecnými obchodnými podmienkami alebo
obchodnými podmienkami pre príslušný produkt,

i) mBank nadobudla dôvodné podozrenie, že konanie klienta odporuje všeobecne záväzným právnym
predpisom alebo ich obchádza alebo sa prieči dobrým mravom,
j) sa mBank dozvie o smrti klienta (fyzickej osoby) a stav peňažných prostriedkoch na účte nedosahuje
minimálny zostatok alebo ak sa mBank dozvie o zániku klienta (právnickej osoby) bez právneho
nástupcu,

k) je na majetok klienta vyhlásený konkurz a stav peňažných prostriedkov na účte nedosahuje minimálny
zostatok.

Podľa bodu 4.5.2, 4.5.4 a 4.5.5 Všeobecných obchodných podmienok mBank doručuje písomnosti
osobne, kuriérskou službou, poštou alebo elektronickými komunikačnými médiami (fax, e-mail alebo

iné elektronické médium) na dohodnutú adresu alebo na mBank posledne známu adresu klienta.
Pri osobnom doručovaní, za ktoré sa považuje preberanie písomností v mBank klientom alebo
splnomocnenou osobou, sa písomnosti považujú za doručené ich odovzdaním klientovi. V prípade,
že ich adresát odoprie prevziať alebo si ich nevyzdvihne, považujú sa za doručené tretí deň po ich
vyhotovení. Pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň

po ich odoslaní a v cudzine siedmy deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia.

Ako vyplýva z bodu 5.6, 5.7. a 5.8 Všeobecných obchodných podmienok VOP platia aj po skončení
právneho vzťahu klienta a mBank, a to až do úplného vysporiadania ich vzájomných vzťahov. Ku dňu
účinnosti týchto VOP sa ruší účinnosť predchádzajúcich Všeobecných obchodných podmienok F. F. L.,

T. A. F. U. L.. Tieto VOP nadobúdajú platnosť dňom zverejnenia na internetovej stránke mBank a v
obchodných priestoroch mBank a účinnosť dňa 28. 3. 2011.

Ako vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, za obdobie od 3.12.2008 do 3.9.2009 kreditné položky
spolu predstavovali sumu 495,20 eur, debetné položky spolu sumu 3648,18 eur. Žalovaný vyčerpal

z poskytnutého úveru 3.319,39 eur dňa 4.12.2008. Na úhradu vyčerpaných úverových prostriedkov
žalovaný zaplatil spolu sumu 495,20 eur, pričom posledná úhrada je evidovaná 16.6.2009. Žalobca
ako debetné položky zúčtoval aj telefonické upomienky - poplatok za telefonickú upomienku, a to za
každú z upomienok čiastku 1,66 eura, spolu za 8 telefonických upomínaní čiastku 13,28 eura. Zároveň
žalovanému účtoval listové upomienky a výzvy na úhradu, každú po 16,60 eur, spolu 49,80 eur.

Listiny zo dňa 4.10.2011 a to odstúpenie od zmluvy a návrh úhrady dlhu vzniknutého v súvislosti s
odstúpením od zmluvy neboli adresované žalovanému a týkajú sa iného zmluvného vzťahu.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.5.2014 uviedol, že žalobca nedisponuje poslednou

výzvou na úhradu zo dňa 3. 9. 2009, nakoľko výzvy a upomienky boli generované a zasielané
automatickysystémom.Súčasnesidovoľujemepovedať,ževobálke,ktorejdoručenkazodňa6.10.2011
bola prílohou podaného návrhu bolo doručované odstúpenie od Zmluvy, avšak vzhľadom ku skutočnosti,
že žalobca nevie do prebiehajúceho konania predložiť písomnú formu odstúpenia od Zmluvy, v zmysleuvedenej skutočnosti žalobca upravil petit písomným vyjadrením zo dňa 20. 2. 2014, na základe ktorého
si žalobca uplatnil sumu 4.404,96 eur ako nesplatený zostatok istiny (výpočet zostatku istiny predstavuje
súčet nezaplatených splátok č. 7 - 60 v zmysle harmonogramu splátok), zákonný úrok z omeškania 8,75

% p.a. z každej nezaplatenej splátky č. 7 - 60 od dňa nasledujúceho po splatnosti každej nezaplatenej
splátky do zaplatenia, zmluvný úrok vo výške 16.5 % p.a. z každej nezaplatenej splátky č. 7 - 60 odo dňa
nasledujúceho po splatnosti každej nezaplatenej splátky do zaplatenia, sumu 189,00 eur ako náhradu
za zaplatený súdny poplatok, sumu 402,50 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia. Dňa 25. 2. 2014
sa konalo pojednávanie na OS Vranov nad Topľou na ktorom bolo zo strany žalovaného predložené

potvrdenie o zaplatení sumy vo výške 3.152,98 eur. Žalobca vzhľadom na uvedené vzal žalobu späť v
časti istiny 3.152,98 eur a v uvedenej časti žiadal konanie zastaviť.

V zmysle § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne

vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Akovyplývaz§2písm.a)zákonaNRSRč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskorších

predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V zmysle § 4 ods. 2 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
najmä

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva

o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V zmysle § 4 ods. 4 zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho

zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.V zmysle § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva

od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Ako vyplýva z § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej

lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania

omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 3.12.2008
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA

a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Podľa ust. § 96 ods. 1 a ods 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť
v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak
dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod

manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podaním zo dňa 22.5.2014 žalobca zobral späť žalobu v časti sumy 3.152,98,- eur. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.

V danom prípade bola medzi účastníkmi uzavretá úverová zmluva, ktorá je absolútnym obchodom
a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov
úverovej zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou
právnou úpravou (zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver sapovažuje akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri
inštitúte pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však
o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o

typickyobčianskoprávnyvzťah.Spotrebiteľskýúverjejedenznajfrekventovanejšíchobčianskoprávnych
vzťahov.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych

právach a nie podnikateľské právo.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 3.12.2008 zmluvu
o poskytnutí hotovostného úveru na základe ktorej zaviazal sa žalobca poskytnúť žalovanému úver vo
výške3319,39eur.Úverbolposkytnutýnaobdobie60mesiacov,skonečnousplatnosťoudňa3.12.2011.
Žalovaný mal úver uhradiť v mesačných splátkach po 81,61 eur.

Samotný žalobca v žalobe uvádza, že dňa 3.10.2011 odstúpil od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. K žalobe však doložil odstúpenie od zmluvy týkajúce sa iného záväzkového vzťahu, nie však toho,
ktorý je predmetnom konania. Odstúpenie zo dňa 4.10.2011 od zmluvy je adresované U. Q., pričom sa
týka Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžičky reg. č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobca

však predložil kópiu obálky s doručenkou, v ktorej bola zásielka adresovaná žalovanému. Zásielka bola
na pošte podaná dňa 6.10.2011, pričom adresát ju neprevzal v odbernej lehote, preto bola žalobcovi
vrátená dňa 4.11.2011. Súd preto žalobcu písomne vyzval na ozrejmenie skutočností týkajúcich sa
odstúpenia od zmluvy so žalovaným. Žalobca v podaní zo dňa uviedol, že v obálke, ktorej doručenka zo
dňa 6.10.2011 bola prílohou žaloby, bolo doručované odstúpenie od predmetnej zmluvy so žalovaným,

avšak žalobca nevie do prebiehajúceho konania predložiť písomnú formu odstúpenia od zmluvy.

Pokiaľ sa jedná o samotnú účinnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy, vychádzajúc z bodu 4.5.5
Všeobecných obchodných podmienok, pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za
doručené v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní a v cudzine siedmy deň po ich odoslaní, ak nie je

preukázaný skorší termín doručenia. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému poštou odoslané dňa
6.10.2011, za doručené ho tak možno považovať 10.10.2011. Žalovanému bolo doručované na adresu
H. XXXX/X, U. W. M., kde sa zdržiava aj v súčasnosti, je preto možné pokladať zásielku za doručenú
do sféry vplyvu žalovaného. V súlade s § 45, ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Pritom slovo „dôjsť“ je širším pojmom ako

slovo „doručiť“. Preto možno usúdiť, že stačí, ak písomnosť (zásielka) príde naozaj len do jeho sféry
dispozície a nemusí to znamenať, že sa s ňou žalovaný aj oboznámi.

Zákon nevyžaduje, aby sa adresát s obsahom písomnosti oboznámil. Stačí, že adresát získal konkrétnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle (napr. prejav vôle obsiahnutý v zásielke bol doručený

do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR z 12. 5. 2005, sp. zn. 26 Cdo 1469/2004,
podľa ktorého účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho
zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry

jehodispozície(§45ods.1OZ).Slovnéspojenie„dostanedosféryjehodispozície“nemožnostotožňovať
s pojmom doručenia v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním treba rozumieť konkrétnu možnosť
adresáta oboznámiť sa s jemu adresovaným právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú
možnosť považuje nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie
prípady, keď doručením listu alebo telegramu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho

poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát
úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby
sa adresát skutočne oboznámil s obsahom úkonu, postačuje, že mal objektívne príležitosť tak urobiť.

V prípade pochybností ohľadne doručenia odstúpenia od zmluvy je možné za najneskorší dátum

odstúpenia od zmluvy považovať deň 8.7.2013, kedy žalovanému bola doručená žaloba spolu s
prílohami. Žalobca v žalobe uvádza, že od predmetnej zmluvy so žalovaným odstúpil, pričom na tomto
svojom stanovisku v podstate zotrval počas celého priebehu konania až do vyhlásenia rozhodnutia.Vzhľadom na uvedené, súdu neostávalo iné ako vychádzať z tvrdení žalobcu, nakoľko skutočnosť,
že bolo od predmetnej úverovej zmluvy odstúpené je na prospech žalovaného ako spotrebiteľa. Súd
preto vychádzal zo skutočnosti, že dňa 3.10.2011 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy so žalovaným.

Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca v čase tvrdeného odstúpenia od úverovej zmluvy
preferoval uvedený spôsob ukončenia úverového vzťahu, keďže k žalobe bolo pripojené odstúpenie od
úverovej zmluvy týkajúce sa iného právneho vzťahu zo dňa 4.10.2011.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým

zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho

postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Žalovaný ako spotrebiteľ môže právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnejtypovejzmluvyhonezaväzujú,pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).
Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,

str. 178).

Predmetná vec sa týka práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber

sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,

prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy
v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná

prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

5MCdo 20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom

právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co
113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný
(napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu
(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).Sám zákonodarca pri spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení
od zmluvy na úpravu Obchodného zákonníka, ale odkazovou poznámkou pod č. 9 pri § 5 zákona č.

258/2001 Z.z. odkázal na právnu úpravu v Občianskom zákonníku, aj keď za spotrebiteľské úvery sa
považujú aj úvery ako absolútne obchody a Obchodný zákonník má vlastnú úpravu odstúpenia od
zmluvy. Aj keď podľa legislatívnych pravidiel vlády nemajú odkazové poznámky normatívnu povahu,
uvedený odkaz zákonodarcu názory o absolútnej prednosti právnej úpravy obchodného práva na
spotrebiteľské úverové vzťahy relativizuje.

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Aj v danom prípade sám žalobca zakomponoval do Všeobecných obchodných podmienok aj iné inštitúty

pre ukončenie zmluvného vzťahu so žalovaným (napr. 4.3.2 Všeobecných obchodných podmienok).

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o

spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia
spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy

inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek

zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 OZ).

V zmysle bodu 9.3 zmluvy žalobca môže odstúpiť od zmluvy okamžitou účinnosťou a/alebo vyhlásiť
okamžitú splatnosť úveru.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo
neplatnej zmluve.

Žalobcovi by teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

V danej veci mal súd za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky v sume
3.319,39 eur dňa 4.12.2008. Na úhradu vyčerpaných úverových prostriedkov žalovaný zaplatil spolu

sumu 495,20 eur, pričom posledná úhrada je evidovaná 16.6.2009. Zároveň ako to uvádza žalobca, zo
strany žalovaného dňa 20.2.2014, teda po podaní žaloby, došlo k úhrade čiastky 3.152,98 eur. Žalovaný
tak už žalobcovi uhradil sumu 3648,18 eur.

Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaný mal

žalobcovi vrátiť iba sumu poskytnutého úveru 3.319,39 eur, pričom už žalobcovi vrátil viac ako bol
povinný, súd po tom, čo zastavil konanie ohľadne sumy 3.152,98 eur, vo zvyšku žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku

alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj
keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na uvedené je
súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho
premlčania.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania do zaplatenia celej sumy bezdôvodného obohatenia dňa 20.2.2014,
súd je toho názoru, že žalobcovi by aj v prípade neuhradenia sumy 3.152,98 eur žalovaným vznikol
nárok iba na sumu istiny bezdôvodného obohatenia vo výške 1778,88 eur (34 v dvojročnej premlčacej
dobe nepremlčaných splátok istiny po 55,32 eur - istina bezdôvodného obohatenia vypočítaná ako
3.319,39 eur : 60 splátok = na jednu splátku pripadajúcich 55,32 eur) ako aj nárok na úrok z omeškania
z nepremlčanej časti bezdôvodného obohatenia 1778,88 eur za obdobie od 10.10.2011 (deň účinnosti

odstúpenia od zmluvy) do úhrady žalovaným dňa 20.2.2014, teda v sume 400,49 eur (pri sadzbe úroku
z omeškania 9,5% ročne). Žalovaný už preto podľa názoru súdu zaplatil aj sumu pripadajúcu na nárok
žalobcu na úrok z omeškania z obohatenia sa na úkor žalobcu.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho

počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.