Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 4, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234294
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:5112234294.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, v ktorej mene koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .
Návrh navrhovateľa na prerušenie konania sa z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.9.2012 proti odporcovi domáhal zaplatenia škody vo
výške936,31eur,nemajetkovejujmyvovýške187,26euranáhradytrovkonaniatvrdiac,žeOkresnýsúd

Prievidza v konaní, v ktorom je navrhovateľ oprávneným proti povinnému K. C., EX/3815/2012 rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 15.6.2012, hoci konanie začalo 20.3.2012, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Navrhovateľ dospel k záveru, že Okresný súd Prievidza
nesprávne úradne postupoval, keďže nerozhodol o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, hoci vec nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv
na posúdenie a rozhodnutie súdu. Navrhovateľ dospel k záveru, že Okresný súd Prievidza nesprávne

úradne postupoval, keďže rozhodol o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie tak, že
žiadosť zamietol, a to po zákonnej lehote. Tvrdil, že exekučný súd postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu si založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej
zrealizoval úplný judiciálny proces, v ktorom zisťoval a posúdil skutkový a právny stav vo veci samej na
základe uzatvorenej zmluvy o úvere.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.7.2013, v ktorom žiadal návrh zamietnuť
a uplatnil si náhradu trov konania. Vzniesol i niektoré procesné námietky, ktoré však súd vyhodnotil ako

nedôvodné. Preto súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žiaden z účastníkov.
Advokát navrhovateľa žiadal zrušiť vo veci nariadené pojednávanie a prerušiť konanie z dôvodu, že
pred Okresným súdu Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 prebieha konania o náhradu škodu pre porušenie
práva Európskej únie, pričom v tomto konaní Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 7.10.2013
rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach.
Skutočnosť, že o návrhu na prerušenie konania nebolo právoplatne rozhodnuté, súd nepovažoval
za dôvod na to, aby v konaní ďalej nepokračoval a vyhovel žiadostiam navrhovateľa na zrušenie

pojednávania, keďže rozhodnutie o návrhu účastníka na prerušenie konania nemôže byť prekážkou
ďalšieho postupu súdu. Neobstojí názor, podľa ktorého súd prvého stupňa nemôže vo veci konať
dovtedy, pokým nie je právoplatne rozhodnuté o návrhu účastníka na prerušenie konania, keďže
konaním súdu medzi jasne určenými účastníkmi a o jasnom predmete konanie nemôže dôjsť kodňatiu práva účastníka konať pred súdom a prípadná nesprávnosť súdu prvého stupňa v rozhodnutí
o zamietnutí návrhu na prerušenie konanie musí nepochybne v prípade jeho nesprávnosti mať za
následok aj nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že súd vychádzal z toho, že

návrh na prerušenie konania bol nedôvodný, nemôže mať toto rozhodnutie ani za následok nesprávnosť
rozhodnutia vo veci samej. Ak by bol pripustený názor, že o každom návrhu na prerušenie konanie musí
byť pred rozhodnutím vo veci samej právoplatne, a teda aj odvolacím súdom, rozhodnuté, viedlo by
to k vytvoreniu právnych podmienok pre takú procesnú obštrukciu, ktorá by bola spôsobilá v prípade
podávania opakovaných procesných návrhov na prerušenie konania znemožniť konanie a rozhodnutie

súdu prvého stupňa. Týmto smerom procesné právo vykladať nemožno, keďže záver vytvorený takýmto
výkladom by bol v rozpore s § 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O samotnom návrhu na prerušenie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 15.12.2014 súd rozhodol podľa
§ 109 Občianskeho súdneho poriadku tak, že ho zamietol. Navrhovateľ svoj návrh na prerušenie konania
odôvodnil tým, že pred Okresným súdu Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 prebieha konania o náhradu
škodu pre porušenie práva Európskej únie, pričom v tomto konaní Okresný súd Prešov uznesením

zo dňa 7.10.2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktorých podstatou má byť to, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu
za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky
prislúchajúcemu v konaní o výkone rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že zodpovedanie takýchto otázok
nemá žiaden význam pre rozhodnutie súdu, keďže navrhovateľ sa v tomto konaní nedomáha plnenia,

ktorého základom by bolo akékoľvek porušenie komunitárneho práva.
Z vykonaného dokazovania spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 15Er/1560/2012 bolo zistené, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 7.5.2012, pričom súd o
tejto žiadosti rozhodol dňa 1.6.2012 tak, že žiadosť o udelenie poverenia sa zamieta. Po neúspešnom
odvolaní navrhovateľa toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2013. Následne bolo dňa

9.1.2014 rozhodnuté tak, že exekučné konanie sa zastavuje.
Vzhľadom na takto zistené skutočnosti nebol dôvod na to, aby súd vykonával ďalšie dokazovanie
navrhovateľom navrhnutým znaleckým posudkom, ktorý ani nebol navrhovateľom predložený a nebolo
zrejmé, aké skutkové tvrdenia majú byť predmetom tohto znaleckého dokazovania, pričom na posúdenie
skutkových tvrdení navrhovateľa súd nepotreboval žiadne osobitné odborne znalosti.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že exekútor vo veci navrhovateľa ako oprávneného doručil

Okresnému súdu Prievidza žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd
Prievidza o tejto žiadosti rozhodoval tak, že ju uznesením zamietol, pričom od doručenia žiadosti do
rozhodnutia súdu o zamietnutí tejto žiadosti ubehlo 25 dní. Toto rozhodnutie Okresného súdu Prievidza
nebolo zrušené. Z priebežne novelizovaného, no vo vzťahu k návrhu navrhovateľa rovnakého znenia§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; ak však súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne, pričom proti takému uzneseniu je na rozdiel od vydania poverenia
prípustné odvolanie. Z uvedeného je zrejmé, že zákonom stanovená lehota 15 dní sa vzťahovala len
také rozhodnutie súdu, ktoré malo za následok vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a nie na
rozhodnutie, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Preto zo

skutočnosti, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nebolo vydané v 15 dňovej
lehote, nemožno vyvodiť to, že by sa Okresný súd Prievidza dopustil protiprávneho konania v tej časti
§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., že by nevydal rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Do
úvahy následne prichádzalo posúdenie dĺžky konania ako nečinnosti alebo zbytočného prieťahu zo
strany súdu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré sa týkalo exekúcie, v ktorej navrhovateľ vystupoval ako oprávnený konal tak, že o

tejto rozhodol po 25 dňoch. Takýto postup súdu nemožno hodnotiť ako zbytočný prieťah alebo jeho
nečinnosť, keďže posúdenie žiadostí o udelenie poverenia si vzhľadom na spotrebiteľský charakter
vzťahu oprávneného a povinného vyžadoval dlhší čas. Navrhovateľ zodpovednosť odporcu okrem údaja
o dĺžke konania odvodzoval aj od toho, že Okresný súd Prievidza nesprávne úradne postupoval, keďže
rozhodol o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie tak, že nevydal poverenie, ale žiadosť o

udelenie poverenia zamietol. Z uvedeného skutkového tvrdenia navrhovateľ právne vyvodzoval, že išlo
o nesprávny úradný postup. S týmto jeho právnym posúdením nemožno súhlasiť, keďže jeho skutkové
tvrdenie o konaní, ktoré vyvolalo zodpovednosť štátu sa nevzťahovalo k postupu, ale k rozhodnutiu
súdu, pričom z § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva že, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Bolo zistené, že
rozhodnutie Okresného súdu Prievidza bolo v odvolacom konaní potvrdené. Vychádzajúc z uvedeného
preto nebola daná zodpovednosť štátu, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania súd vzhľadom na zamietnutie návrhu rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania priznal procesne v celom rozsahu úspešnému odporcovi,

ktorý však trovy konania v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil. Preto súd rozhodol podľa
§ 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.