Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314205551
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1314205551.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: T. F., nar. XX.XX.XXXX, B. Q., Q.
XX, Š. H. Q., v zastúpení: Advokátska kancelária KZ partners, s.r.o., AK v Senci, Slnečná 4, IČO: 47 236
477, proti odporcom: 1/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Q. XX, Š. H. Q., 2/ C. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q., Q. XX, Š. H. Q., o určenie vydržania oprávnenia zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 06.03.2014 domáhal proti odporcom
v 1/ a 2/ určenia, že navrhovateľ má právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve
doživotného bývania a užívania nehnuteľností špecifikovaných v petite návrhu ako rodinný dom s dvoma

bytovými jednotkami so súpisným číslom 479 postavený na parc. č. 1252/2, parcela " C " evidovaná ako
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 166 m2 , zapísaných na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec Q., k.ú. Q., parc. č. 1252/1,
parcela registra " C ", zastavané plochy a nádvoria o výmere 232 m2, zapísaná na LV č. vo XXXX, k.ú.
Q., parc. č. 1253/1, parcela registra " C ", záhrada vo výmere 398 m2, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. Q..

Skutkovo navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že rodinný dom a predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne v
bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov navrhovateľa a odporkyne 1/( pôvodní vlastníci). V súčasnosti
sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností odporcovia 1/ a 2/. V čase prevodu
vlastníckeho práva z pôvodných vlastníkov na odporkyňu 2/ darovacou zmluvou zo dňa 12. 10. 1994
sa navrhovateľ zdržiaval v USA. V zmysle článku VI. Zmluvy sa odporkyňa 1/ zaviazala poskytnúť
pôvodným vlastníkom právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti. V predmetnom článku

sa odporkyňa 1/ zároveň zaviazala poskytnúť plnenia podľa právnych predpisov svojmu bratovi -
navrhovateľovi. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o ustanovenie zmluvy priamo inkorporované do časti
zriadenia vecného bremena doživotného užívania nehnuteľností pre pôvodných vlastníkov je zrejmé,
že darcovia (pôvodný vlastníci) mali na mysli minimálne právo zriadenia vecného bremena doživotného
užívania aj pre navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že vôľou pôvodných vlastníkov bolo, aby odporkyňa
1/ v zmysle v článku VI. zmluvy zabezpečila pre navrhovateľa minimálne právo doživotného bývania a

užívania nehnuteľností. Dňa 6. 3. 2000 sa navrhovateľ vrátil z USA a prihlásil na trvalý pobyt v rodinnom
dome a od toho času navrhovateľ nepretržite v rodinnom dome býval v presvedčení, že dané právo
v zmysle článku VI. zmluvy patrí. Odo dňa 13. 3. 2003 začal navrhovateľ prispievať na prevádzku
nehnuteľností, ktoré udržiaval a zveľaďoval. Dňa 17. 3. 2010 sa navrhovateľ dozvedel o odhlásení z
trvalého pobytu v rodinnom dome s tým, že odporkyňa 1/ vysťahovala navrhovateľa z nehnuteľností a
na rodinnom dome vymenila zámok. Navrhovateľ má za to, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu

doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností nadobudol vydržaním v zmysle ustanovenia
§ 151 o, § 134 v spojení z § 129 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.04.2014 odporcovia v 1/ a 2/ rade oznámili súdu, že v
predmetnej právnej veci bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k 9C

183/2010-74 zo dňa 07.09.2011, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co
24/2012-97 zo dňa 19.03.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2013. Odporcovia majú za to, že je
tu prekážka už právoplatne rozhodnutej veci a preto nemôže v predmetnej veci prebiehať súdne konanie
na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 44C 83/2014.

V písomnom podaní zo dňa 16.05.2014 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania prebiehajúcom na Okresnom súde Pezinok pod
sp.zn. 9C 183/2010 a Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8Co 24/2012 bola povinnosť odporcov
zriadiť vecné bremeno doživotného užívania k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobnom návrhu
a predmetom tohto konania je určenie, že navrhovateľ má právo zodpovedajúce vecnému bremenu
spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom návrhu,

navrhovateľ má za to, že v danom prípade nie je naplnená podmienka totožnosti predmetu konania, a
teda námietka ( res iudicata ) odporcov je neoprávnená.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci ( podmienky konania ).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 105/2003: „Ustanovenie § 159 ods. 3 OSP
ustanovuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci
právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu
prejednávaná. V zmysle tohto zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom

konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého
predmetu konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý
nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe
ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých
skutkovýchokolností.Preposúdenie,čijedanáprekážkaprávoplatnerozhodnutejveci,niejevýznamné,

ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo
neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci v
rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní
a v druhom ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní

vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov, ktorí sú
(boli) účastníkmi už skončeného konania.“

Zo súdneho spisu Okresného súdu Pezinok vedeného pod spisovou značkou 9C 183/2010 súd zistil, že
návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 18.06.2010 sa navrhovateľ domáhal proti odporcom

v 1/ a 2/ uloženia povinnosti zriadiť v jeho prospech vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom aj konania 44C 83/2014. Návrh skutkovo odôvodnil totožne ako v konaní 44C
83/2014. Právnu povinnosť odporcov zriadiť v jeho prospech vecné bremeno odvodzoval navrhovateľ z
darovacej zmluvy uzatvorenej medzi pôvodnými vlastníkmi a odporkyňou 1/ a to na základe vydržania s
poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 151o ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Navrhovateľ mal za to, že právo užívania predmetných nehnuteľností vydržal najneskôr ku
dňu 6. 3. 2010, kedy uplynulo 10 rokov od prihlásenia sa navrhovateľa na trvalý pobyt v predmetných
nehnuteľnostiach.

Okresný súd v Pezinku rozsudkom č.k. 9C 183/2010-74 zo dňa 07.09.2011 tento návrh zamietol. V

odôvodnení súd 1. stupňa uviedol, že oprávnenosť držby výkonu práva vecného bremena odvodzoval
navrhovateľ od článku VI. darovacej zmluvy zo dňa 12. 10. 1994, ktorý je však formulovaný
nezrozumiteľne a neurčito, nakoľko nie je možné z neho ani širším výkladom vyvodiť, aké plnenie
sa zaviazala odporkyňa 1/ navrhovateľovi poskytnúť. Nie je možné z neho vyvodiť, že ide oposkytnutie doživotného bývania navrhovateľovi v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej
zmluvy. Samotné vnútorné psychické presvedčenie navrhovateľa, že je oprávnený z vecného bremena
spočívajúceho v práve doživotného bývania ešte neznamená, že bol oprávneným držiteľom výkonu

práva. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť povinnosti odporkyne 1/ spôsobila, že navrhovateľ nemohol byť
držiteľom oprávneným, a teda jedna zo základných podmienok vydržania - oprávnenosť držby - nemohla
byť splnená. Rovnako doba držby výkonu práva vecného bremena nebola v danom prípade splnená,
nakoľko navrhovateľ 1/ sa nasťahoval do nehnuteľností dňa 6. 3. 2000 a jeho trvalý pobyt bol zrušený
dňom 1. 3. 2010, čo je necelých 10 rokov. Z týchto dôvodov návrh na začatie konania zamietol.

Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom č.k. 8Co 24/2012-97 zo dňa
19.03.2013. V odôvodnení konštatoval, že žalobným petitom návrhu sa navrhovateľ domáhal uloženia
povinnosti odporcom zriadiť v jeho prospech vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti, ktorý
petit však nezodpovedá ním tvrdenej skutočnosti, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu mu malo
vzniknúť uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty priamo zo zákona. Pokiaľ by teda aj bolo v konaní

preukázanésplneniezákonnýchpodmienokvydržaniaprávazodpovedajúcehovecnémubremenu,takto
postavenému žalobnému petitu návrhu by nebolo možné vyhovieť. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nebol
zmluvnou stranou darovacej zmluvy, ktorou malo byť jeho prospech zriadené vecné bremeno a pokiaľ
sa toto zriaďuje zmluvou, musí byť jeho účastníkom aj osoba, prospech, ktorej sa vecné bremeno
zriaďuje, keď je viazané na jej osobu. Záväzok odporkyne 1/ formulovaný ako " poskytnutie plnenia

podľa právnych predpisov " nemohol u navrhovateľa v žiadnom prípade vyvolať presvedčenie o tom,
že mu vzniklo právo doživotného bývania v nehnuteľnosti tak, ako bolo v tom istom článku zmluvy
výslovne zriadené v prospech jeho rodičov, ktorí boli súčasne darcami nehnuteľností. Pokiaľ odporkyňa
1/ na základe tejto darovacej zmluvy umožnila navrhovateľovi darovanú nehnuteľnosť užívať po jeho
návrate z USA, ani len tento jej súhlas nemohol založiť u navrhovateľa oprávnenosť tržby; z jej strany

potom mohlo ísť len o takzvanú nezáväznú výprosu (dobrovoľné umožnenie užívania vlastnej veci v
prospech druhého bez toho, aby tento nadobudol nejaký nárok na užívanie veci), teda súhlas vlastníka
s obmedzením svojho vlastníckeho práva, ktorý mohla kedykoľvek odvolať, a ktorý tak nie je spôsobilý
založiť sám osebe žiadne vynútiteľné práva, záväzky, respektíve nároky. Odvolací súd sa stotožnil
s argumentáciou navrhovateľa jedine v tom, že v danom prípade mohla byť splnená len podmienka

uplynutia zákonom určenej vydržacej doby 10 rokov počnúc od 6. 3. 2000, kedy sa navrhovateľ
nasťahoval k nehnuteľnosti, ktorá plynula do 17. 3. 2010, kedy sa mal dozvedieť o odhlásení z trvalého
pobytu, dokedy mohol byť subjektívne presvedčený, že mu právo doživotného užívania patrí a je preto
irelevantné,žebolodporkyňou1/odhlásenýztrvaléhopobytuužkudňu1.3.2010.Tátoskutočnosťvšak
nemala vplyv na správnosť rozsudku 1. stupňa, nakoľko pri absencii oprávnenosti držby navrhovateľa,

nebola spôsobilá spochybniť správnosť právnych záverov súdu 1. stupňa, ku ktorým dospel na základe
výsledkov vykonaného dokazovania.

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 25.04.2013.

Súd pri rozhodovaní o tom, či je v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44C 83/2014 daná
prekážka právoplatne rozhodnutej veci s ohľadom na rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde
Pezinok pod sp. zn. 9C 183/2010, na ktoré poukázali odporcovia v 1/ a 2/ rade, zisťoval, či v danom
konaní ide o tú istú vec, teda totožný predmet konania a totožných účastníkov konania.

Súd má za to, že v konaní 9C 183/2010 ide o totožných účastníkov konania, keď v konaní ako
navrhovateľ vystupuje T. F. a na strane odporcu v 1/ rade M. C. a na strane odporcu v 2/ rade C. C.,
čím je totožnosť účastníkov konania zachovaná.

Totožnosť predmetu konania je v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu zachovaná,

ak ide o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.
Súd má za to, že totožnosť predmetu konania v uvedenom zmysle je daná, a to napriek tomu, že
formuláciapetitujeodlišná,keďvkonanívedenompodsp.zn.9C183/2010navrhovateľžiadalouloženie
povinnosti odporcom zriadiť v jeho prospech vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom aj tohto súdneho konania, a v konaní vedenom pod sp.zn. 44C 83/2014 navrhovateľ

žiada, aby súd určil, že navrhovateľ má právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve
doživotnéhobývaniaaužívanianehnuteľnostíšpecifikovanýchvpetitenávrhu,keďsvojnárokodvodzuje
z rovnakých skutkových a právnych skutočností (existencia darovacej zmluvy z 12. 10. 1994 - článok
VI., vydržanie práva vecného bremena ). Súd má za to, že v oboch právnych veciach, aj keď petitominak formulovaných, ide o rovnaké skutkové okolnosti, rovnaké skutkové tvrdenia, ide o nárok založený
na rovnakom právnom dôvode ( vydržanie práva vecného bremena doživotného užívania predmetných
nehnuteľností). Navrhovateľ sa v oboch prípadoch v konečnom dôsledku domáhal obsahovo toho

istého nároku, len formálne inak vyjadreného v žalobnom petite, v zmysle odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktorý sa podrobne zaoberal predpokladmi vydržania práva vecného bremena v
prípadenavrhovateľaakonštatoval,žeunehonebolasplnenápodmienkaexistencienejakéhoprávneho
titulu, na základe, ktorého mohol nadobudnúť navrhovateľ presvedčenie, že mu právo doživotného
bývania, ktoré fakticky vykonával, patrí.

Vzhľadom na to, že v tej istej veci - medzi totožnými účastníkmi, predmetom konania i jeho dôvodmi bolo
už právoplatne rozhodnuté, bráni prejednaniu veci tzv. prekážka rozsúdenej veci /exceptio rei iudicatae/,
ktorá tvorí neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Preto súd postupoval podľa cit. ust. § 104
ods. 1 O.s.p. a konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava III., písomne, v troch rovnopisoch.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať
údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).