Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 3P/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715205569
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3715205569.2

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa Mgr. Silvia Kysucká vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti T., R. bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, deti rodičov J., a R., právne zastúpený JUDr. Zuzanou Jankoviechovou, so sídlom
Považská Bystrica, M. R. Štefánika 157/45, o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje výživné na maloletého R.9 zo sumy 60,- Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne a na

maloletú R. zo sumy 1.200,- Sk mesačne (39,83 Eur) na sumu 70,- Eur mesačne, u oboch detí od
4.6.2015, ktoré je otec povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

Zameškané výživné na maloleté deti za obdobie od 4.6.2015 do 30.9.2015 na maloletého R. vo výške
117,- Eur a na maloletú R. vo výške 117,66 Eur je otec povinný zaplatiť matke v troch po sebe idúcich
splátkach, a to v dvoch mesačných splátkach po 40,- Eur na každé dieťa a v jednej splátke vo výške 37,-

Eur na maloletého R.a a vo výške 37,66 Eur na maloletú R., keď prvá splátka zameškaného výživného
na každé dieťa vo výške 40,- Eur je zročná spolu s bežným výživným splatným v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 10C /17/2008 - 18 zo dňa 11.3.2008 v
časti o výživnom na maloletú Miriam a rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 11P/38/2012
- 43 zo dňa 28.3.2012 v časti o výživnom na maloletého R..

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého R. zo sumy 60,- eur mesačne
na sumu 100,- eur mesačne a na mal. R. zo sumy 39,80 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne od
podania návrhu, t. j. 4.6.2015.

Otec s návrhom čiastočne nesúhlasil a v písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaní prejavil snahu o

uzavretie rodičovskej dohody s matkou detí o zvýšení výživného na 80,- eur u R. a na 60,- eur na R..
V písomnom vyjadrení otec prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že nepopiera zmenu pomerov
na strane maloletých detí avšak k podstatnej zmene pomerov došlo aj na jeho strane, keď jeho príjem
výrazne nevzrástol, v roku 2014 bol jeho základ dane podľa daňového priznania 3.884,02 eur pričom od
9.6.2015 do 1.7.2015 bol PN. V novembri 2015 mu pribudne ďalšia vyživovania povinnosť, keďže jeho
priateľka je tehotná. V tejto súvislosti má zvýšené výdavky na zakúpenie výbavičky pre novorodenca.

Predpokladá, že aj príjem matky vzrástol. Má vedomosť, že matka má viaceré brigády, pričom poberá
prídavok na každé dieťa vo výške 23,50 eur a daňový bonus na každé dieťa 20,50 eur mesačne. Vovyjadrení otec uvádza, že žije v prenájme, kde mesačné náklady vrátane energií predstavujú sumu 193,-
eur, náklady na odvody sú vo výške 194,25 eur, na výživné platí 189,80 eur, telefón vo výške 30,- eur,
výdavky na stravu cca 100,- eur. Spláca mesačne pôžičku vo výške 50,- eur, ktorú si zobral za účelom

vyplatenia dlhu na nájomnom a tiež spláca úver v SLSP a.s. vo výške 26,56 eur, z ktorého úveru v
zimnom období platil odvody a výživné na deti. V rámci svojich možností a schopností pravidelne aj nad
rámec vyživovacej povinnosti prispieva mal. deťom (vreckové, vecné dary, športové podujatia...). Matka
v byte, v ktorom býva spolu s maloletými deťmi, realizuje prerábky. V spoločnej domácnosti s matkou
žije aj jej priateľ, ktorý jej tiež prispieva na náklady spojené s domácnosťou. Na rozdiel od matky žije v

takmer v prázdnom byte, kde má len to najnevyhnutnejšie. Matka je vlastníčkou viacerých nehnuteľností.

Kolízny opatrovník maloletých detí doporučil zvýšiť výživné na deti v zmysle návrhu matky. Uviedol, že
má za to, že vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k už plnoletej J. zanikla a toto by malo byť rozdelené
medzi tieto dve ďalšie deti aj s poukazom na to, že od ostatnej úpravy výživného ubehli 3 roky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletých detí a prečítaním,
resp. oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: daňové priznanie otca za rok 2014,
oznámenie o zmene splátkového plánu, potvrdenie MUDr. Zábovského zo 7.7.2015, faktúra spoločnosti
Slovak Telecom a.s. z 22.4.2015, podací lístok z 22.6.2015 2x, príjmový doklad č.: P1/P/295 a P1/
P/294 oba zo dňa 23.6.2015, potvrdenie o dočasnej PN z 9.6.2015, výpis z LV č. 221 k. ú. Domaniža,

dohoda o poskytnutí finančný prostriedkov z 29.5.2014, potvrdenie o založí trvalého príkazu na úhradu z
30.5.2014, potvrdenie o príjme matky, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k .11.38/2012-43
zo dňa 28.3.2012, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 10C/17/2008-18 zo dňa 11.3.2008
a zistil nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica 10C/17/2008-18 zo dňa 11.3.2008 bolo manželstvo
rodičov rozvedené, maloleté deti R. mesačne a na mal. J. a mal. R. po 1500,- Sk mesačne ( 49,79
eur ). V tom čase matka pracovala v spoločnosti F. s čistým priemerným mesačným príjmom 8.298,-
Sk (275,44 eur). Otec bol živnostníkom, jeho príjem bol nepravidelný okolo 10.000,- Sk (331,94 eur).
Okrem maloletej R. mal vyživovaciu povinnosť k mal. R.i a mal. J..

Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 11P/38/2012-43 zo dňa 28.3.2012 bolo zistené,
že výživné na vtedy ešte maloletú J. bolo zvýšené zo sumy 1.500,- Sk (49,80 eur) na sumu 80,- eur a
na R.a zo sumy 1.500,- Sk (49,80 eur) na sumu 60,- eur mesačne u oboch od 1.4.2012, pričom návrh
matky na zvýšenie výživného na mal. R. súd zamietol. Matkin príjem v tom čase bol 528,- eur mesačne

plus poberala daňový bonus na mal. deti; otec pracoval ako živnostník a za rok 2011 mal čistý príjem
2.090,80 eur. V tom čase mal. R. a R. navštevovali základnú školu v E..

V súčasnosti otec pracuje ako živnostník, pričom podľa daňového priznania k dani z príjmov za rok 2014
boli jeho príjmy zo živnosti 9.756,32 eur, výdavky vo výške 5.872,30 eur a základ dane predstavoval

sumu 3.884,02 eur. Podľa jeho vyjadrenia je jeho príjem kolísavý, vyfaktúruje od 500,- eur do 700,-
eur mesačne, v uvedenom sú však aj náklady na materiál. Iný príjem nemá. Býva sám v prenajatom
dvojizbovom byte v obci E., za ktorý mesačne platí 193,- eur vrátane energií. Podľa potvrdenia o
dočasnej PN bol otec PN v období od 9.6.2015 do 30.6.2015. Za mobil platí 30,38 eur mesačne, spláca
úver banke SLSP a.s. mesačne vo výške 26,56 eur, čo súd zistil z oznámenia o zmene splátkového

plánu z 9.7.2015. Dňa 22.6.2015 uhradil otec poisťovni Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava
čiastku 57,68 eur a Sociálnej poisťovni pobočka Považská Bystrica čiastku 136,57 eur za obdobie
05/2015. Otec dňa 23.6.2015 uhradil obci E. čiastku spolu 43,- eur za stočné (22,- eur) a kanalizáciu
(21,- eur). Spláca mesačne splátku pôžičky vo výške 50,- eur S., čo súd zistil z dohody o poskytnutí
finančných prostriedkov. O uvedenej pôžičke otec uviedol, že o túto požiadal z dôvodu aby nezostal

dlžný na nájomnom a výživnom. V máji 2015 mu skončila vyživovacia povinnosť k dcére JD.. Podľa jeho
vyjadrenia si robotu zháňa, je však ťažké nájsť si prácu - otec osádza okná, interiérové dvere a montuje
laminátové podlahy. Vlastní staré auto, na ktorom chodí do práce. Uviedol, že sa snaží deťom prispievať
aj mimo určeného výživného, napríklad mal. R. sa snaží voziť do školy, tiež mu zakupuje v súvislosti z
jeho záľubou, posilňovaním. Mal. R. sa snažil podporovať v speve aj v klavíri, matka podporovala tanec.

Keď tieto krúžky dieťa navštevovalo, vozil ju na ne. Nakoľko mu to financie neumožňujú, neprispieva na
deti v takej miere, v akej prispieval od rozvodu manželstva do roku 2012. Otec sa s deťmi stretáva a
snaží sa prispievať im aj nad rámec bežného výživného.Matka maloletých detí pracuje v spoločnosti EK., kde v období 6/2014 do 5/2015 zarobila v čistom
celkovo 5.300,23 eur v uvedenom období jej bola vyplatená zamestnávateľom náhrada príjmu pri PN
vo výške 77,15 eur a podľa jej vyjadrenia za obdobie kedy bola na PN (4,5/2015), jej bolo zo sociálnej

poisťovne vyplatené celkovo 250,- eur. Z uvedeného vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem matky
za obdobie 6/2014 až 5/2015 bol 468,95 eur. Matka poberá rodinné prídavky na mal. deti a tiež aj daňový
bonus vo výške 64,23 eur mesačne na obe deti. Iný príjem nemá. Býva v trojizbovom družstevnom byte v
E.spolusR.aR.aužplnoletoudcérouJ..Plnoletýsyn,ktorýpracujevoViedni,dochádzakaždé2týždne
na víkendy. Na domácnosť jej nikto neprispieva. Potvrdila, že má priateľa, avšak tento s ňou nebýva

v spoločnej domácnosti a chodí za ňou len občas. Dcéra JD. pracuje brigádne, jej mesačný príjem je
cca 400,- eur. Mesačne platí inkaso 150,- eur, nájomné 60,- eur, telefóny pre ňu a mal. deti dohromady
30,- eur, poistné na deti 30,- eur plus poistenie matky 15,- eur. Spláca úver po 70,- eur mesačne, ktorý
si zobrala na prerábku bytu. Nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty. Rodinný
dom, na ktorého vlastníctvo otec poukazoval vo svojom písomnom podaní, darovala svoju bratovi, keďže
tento tam má doživotné právo bývania. V budúcnosti jej matka mieni darovať garsónku v E.i.

Mal. R. ukončil prvý ročník SPŠ v Považskej Bystrici. Z E. dochádza každý deň do školy, stravuje sa
doma. Dieťa je zdravé. R. začal posilňovať a v súvislosti s touto záľubou má špeciálne požiadavky na
výživu (mliečne výrobky, ryža ...) Dieťaťu dáva každý deň vreckové na stravu a cestovné. V súvislosti
so školou má matka výdavky na začiatku školského roka, pričom 50,- eur ročne sa deti skladajú na

stužkovú.

Mal. R. ukončila šiesty ročník základnej školy v E. a od 1.9.2015 nastúpi do siedmeho ročníka. Dieťa sa
stravuje doma a je zdravé. Momentálne nenavštevuje žiaden platný krúžok. V súvislosti s výdavkami na
školu matka uviedla, že u mal. R. sú tieto požiadavky o niečo vyššie ako u mal. R..

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 cit. zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 cit. zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletých nie sú manželia a nebývajú v

spoločnej domácnosti. Je nesporné, že od času ostatnej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery
na strane maloletých detí, a to prirodzeným plynutím času - R. je o viac ako 3 roky starší a R. je staršia
o viac ako 7 rokov; R. medzičasom začala navštevovať základnú školu, keď od 1.9.2015 nastúpi do
7. ročníka, a R. nastúpi do 2. ročníka strednej školy. Matke v súvislosti s týmto nepochybne vzrástli
celkové náklady potrebné na uspokojovanie potrieb maloletých detí. Rovnako aj na strane rodičov

došlo od ostatnej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov, keď obom rodičom ubudla vyživovacia
povinnosť k už plnoletej dcére J., na ktorú otec platil do 06/2015 mesačne sumu 80,- eur. Zároveň u neho
došlo k nárastu príjmu, a to ( podľa daňového priznania za rok 2011 ) zo sumy 2090,80 eur ročne na
sumu 3884,02 eur ročne ( podľa daňového priznania za rok 2014 ). Súd nevzal pri svojom rozhodovanído úvahy skutočnosť, že podľa tvrdenia otca spolu s družkou očakávajú narodenie dieťaťa v novembri
2015, keďže rozhodujúce sú skutočnosti v čase vyhlásenia rozhodnutia. Avšak aj na strane matky
maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov, keď táto v porovnaní so stavom v čase ostatnej

úpravy výživného zarába v priemere o 59,05 eur menej (528,- eur mínus 468,95 eur), avšak spolu s
ňou a maloletými deťmi býva aj už plnoletá dcéra, ktorá si podľa tvrdenia matky privyrába brigádne,
pričom zarobí 400,- eur mesačne, ktorá matke žiadnym spôsobom neprispieva na chod domácnosti.
Súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 43 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine, podľa
ktorého dieťa, ak žije v domácnosti s rodičmi ( resp. rodičom ) je povinné prispievať na úhradu potrieb

rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Z uvedeného vyplýva, že aj už
plnoletá J. je povinná prispievať matke na domácnosť, čím by sa matke znížili náklady na jej chod;
na uvedenú skutočnosť tiež súd pri zvyšovaní výživného prihliadol. Súd zároveň prihliadol i na rozsah
osobnej starostlivosti matky o deti v porovnaní s otcom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého R. zo sumy

60,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne, a na mal. R. zo sumy 39,83 eur mesačne na 70, eur
mesačne, u oboch detí od 4.6.2015 ako žiadala matka, ktorá výška je podľa názoru súdu primeraná s
prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca ako povinného a na odôvodnené potreby maloletých detí.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol.

V súvislosti so zvýšením výživného na maloleté deti vzniklo otcovi zameškané výživné a to na mal. R.
v celkovej výške 117,- eur ( [ 27 dní x 1,- euro ] plus [ 3 mesiace x 30,- eur] ) a na mal. R. v celkovej
výške 117,66 eur ( [ 30,17 eur : 30 dní x 27 dní ] plus [ 3 mesiace x 30,17 eur] ), ktoré je otec povinný
zaplatiť v troch po sebe idúcich splátkach, keď prvá splátka zameškaného výživného na obe maloleté
detí je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným, pričom

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia ( § 160 ods. 1 O.s.p. ).

Týmto rozsudkom sa menia rozsudky Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 10C/17/2008-18 zo dňa
11.3.2008 v časti na maloletú R. a č. k. 11P/38/2012-43 zo dňa 28.3.2012 v časti výživného na mal. R..
O náhrade trov konania, súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 OSP Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí

byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 OSP V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.