Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/377/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315213130
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2315213130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl. Clementisa
10, proti odporcovi: P. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX K., M.. Š. XXX/XX, o zaplatenie 228,40 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 108,69 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % ročne od 23.8.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 27.5.2015 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 228,40 eura s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. B. a B., ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM, v
znení dodatku, vypožičal odporcovi mikroprocesorovú SIM kartu v počte 2 ks, ktoré odporcovi umožňujú

využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzatvorení dodatku k
zmluve odpredal odporcovi za akciovú cenu 1,- euro telekomunikačné zariadenie Huawei Ascend G300
(pôvodná predajná cena 170,- eur). Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb,
za obdobie 04-05/2013, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť
navrhovateľovi neuhradené služby ako aj náhradu škody spočívajúcej vo výške rozdielu predajnej ceny
telekomunikačných zariadení a akciovej ceny v celkovej výške 119,71 eura. Navrhovateľ preto pokusom
o pokonávku zo dňa 8.8.2013 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy za neuhradené služby vo

výške 110,69 eura, ako aj zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 169,- eur. Navrhovateľ pokusom o
pokonávkusúčasneodporcovizaslalrozpisneuhradenýchfaktúravyzvalhonaichúhradudo22.8.2013.

Navrhovateľ v návrhu ďalej dôvodil, že pokiaľ ide o jeho nárok na zaplatenie náhrady škody v celkovej
výške 119,71 eura, táto predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou, t.j. predstavuje
škodu navrhovateľa, ktorú odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón / zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto

zaplatiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Pri výpočte spôsobenej škody navrhovateľ
zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany odporcu.Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 110,69
eura (po zaslaní pokusu o pokonávku navrhovateľ odpísal z uplatnenej sumy čiastku 2,- eurá, preto

návrhom si uplatnil cenu nezaplatených služieb vo výške 108,69 eura) a náhrady škody vo výške 119,71
eura. Zároveň si navrhovateľ žalobou uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 23.8.2013 vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 30.7.2015, nevyjadril.

Súd vo veci postupoval a rozhodol v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu

vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj

na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, Dodatkom k zmluve,
faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o
pokonávku a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však

nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvy tak, ako to navrhovateľ
popísal vo svojom návrhu. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú Všeobecné zmluvné podmienky
poskytovania služieb v systéme GSM.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci navrhovateľ svoje
záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle
čl. 11 bod 11.14 Všeobecných zmluvných podmienok vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo

výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ. Navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil
úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
bola určená vo výške 0,5 % p.a.), preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia
zmlúv, t.j. k 21.9.2012, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov

a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ a ods. 12 písm. b/ cit. zák., (1) Podnik má právo na úhradu
za poskytnutú verejnú službu.
(2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o

poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c/.
(12) Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/, b/ a ods. 4 písm. b/, zákona č.

610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy (t.j. 31.5.2011), (1)
Podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

(2) Účastník má právo na
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

(3) Podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod
na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby
nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých

odchádzajúcich volaniach.

(4) Účastník je povinný
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

Podľa § 43 ods. 1 cit. zák., Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Súčasťou zmlúv o pripojení sú aj dodatky, ktoré upravujú rovnako práva a povinnosti účastníkov zmluvy.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné
služby na základe uzatvorených zmlúv. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle
zákona č. 351/2011 Z.z. (resp. 610/2003 Z.z.) v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú

zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr je preukázané, že odporca
svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil,
preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za obdobie 04-05/2013 nezaplatil
cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 110,69 eura (faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 39,60
eura splatná 24.4.2013, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 1,- euro splatná 24.4.2013, faktúra číslo

XXXXXXXXXX na sumu 15,34 eura splatná 24.4.2013, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 18,43
eura splatná 24.5.2013, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 35,32 eura splatná 24.5.2013, faktúra
číslo XXXXXXXXXX na sumu 1,- euro splatná 24.5.2013, navrhovateľ si však uplatnil zaplatenie sumy
108,69 eura za služby, po odpísaní sumy 2,- eurá.). Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná
a nenamietaná. Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené

plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva ako zo zmlúv a dodatkov,
tak najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. a § 42 ods. 4 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z.z.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia, účinného k 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho

plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania
uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia, keď
deň splatnosti neuhradených služieb bol určený na deň 24.4.2013, 24.5.2013 (splatnosť faktúr, hoci

navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 23.8.2013 v zmysle pokusu o pokonávku zo dňa
8.8.2013 z č.l. 13 spisu). Úrok z omeškania je potom 8,5 % p.a. (k danému dňu bola úroková sadzba
ECB určená vo výške 0,5 % p.a.).

Predmetom konania bolo ďalej zaplatenie sumy 119,71 eura z titulu náhrady škody.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V zmysle bodu 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení č. B. účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný
telefón / zariadenie mu je predávaný za akciovú cenu uvedenú v čl. 1. bode 1.2 Dodatku, ktorej výška

sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou, trhovou cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM- karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v
tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. II. bode 2.2 ,
2.3 alebo 2.4), vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný

obsah prílohy č. I. Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

Pokiaľ si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 119,71 eura ako náhradu
skutočnej škody vzniknutej mu porušením povinností odporcu uvedených v uzatvorených zmluvách, je

potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre
vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod

pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby
sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať,
nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za

škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny
úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti
musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejto

súvislosti je potom ďalej potrebné uviesť, že navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust.
§ 120 ods. 4 O.s.p. (o povinnosti účastníka konania predložiť, alebo označiť všetky dôkazy najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci), neuniesol dôkazné bremeno, keďže
vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver ani o pravdivostitvrdení navrhovateľa, že by mu protiprávnym konaním odporcu vznikla škoda vo výške 279,13 eura,
ani o tom, že by tieto jeho tvrdenia boli nepravdivé. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho

akciovoucenou,jepotrebnéuviesť,ženavrhovateľžiadnymspôsobomsúdunepreukázal,akábolatržná
cena odporcovi predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia Dodatkov k zmluvám o pripojení. Do
súdnehospisupriložillenvýpiszjehointernetovejstránkyvypovedajúciocene,zaktorúonsamotnýtieto
telefóny ponúkal na predaj. Takýto interný výtlačok navrhovateľa, na ktorom sú uvedené iba jeho vlastné
údaje o týkajúce sa jeho zmluvného vzťahu s odporcom, súd nepovažoval za dostatočný objektívny

dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve
o pripojení. Avšak ani preukázanie tejto skutočnosti by bez ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť k
záveru, že rozdiel tržnej ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej ceny, za ktorú ho v tom čase nadobudol
samotný navrhovateľ) a jeho predajnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami, by bolo škodou na
strane navrhovateľa, ktorý sa v rámci svojej obchodnej taktiky rozhodol odpredať odporcovi sporné
zariadenie za zníženú - akciovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu je

výsledkom konsenzu zmluvných strán a nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním alebo opomenutím odporcu (spočívajúcim podľa tvrdení navrhovateľa v porušení povinnosti

odporcom platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a vznikom škody na
strane navrhovateľa. Ako bolo vyššie uvedené, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
musí byť bezprostredný a musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaný. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade, že navrhovateľ chce byť v spore úspešný, nezbavuje
ho povinnosti preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním alebo

opomenutím odporcu. Takúto príčinnú súvislosť nezakladá ani prehlásenie odporcu, uvedené v Dodatku
k zmluve o pripojení. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že zo zmluvy a dodatku, ani zo Všeobecných
podmienok, nevyplýva povinnosť odporcu doplatiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z ceny mobilného
telefónu/ telekomunikačného zariadenia v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku
vyplývajú. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia zo strany

navrhovateľa nebolo v kúpnej zmluve obsiahnutej v dodatkoch k zmluvám o pripojení ani viazané na
splnenie žiadnej rozväzovacej podmienky.

Z týchto dôvodov potom súd návrh navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi v rozsahu 119,71
eura, ako rozdielu medzi údajne tržnou cenou predaného mobilného telefónu / zariadenia a jeho

predajnou cenou odporcovi (aj keď pri výpočte spôsobenej škody navrhovateľ zohľadnil počet celých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
odporcu), zamietol ako nedôvodný a vo zvyšnej časti návrhu vyhovel, nakoľko priznaná istina zodpovedá
poskytnutým službám navrhovateľa, ktoré odporca využil a za ktoré však nezaplatil.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odporca bol v konaní úspešnejší ako navrhovateľ, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, ich náhradu
si pred súdom neuplatnil a preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiťs potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.