Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Danka Lauková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813203238
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813203238.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa G. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom ul. M. č. XXX/XX, T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa
občianskeho združenia Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, ul. Škultétyho č. 3, Košice, IČO: 42
249 708, zast. JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, ul. Škultétyho č. 3, Košice proti odporcovi Rapid
life životná poisťovňa, a.s., ul. Garbiarska č. 2, Košice, IČO: 31 690 904, zast. MST PARTNERS, s.r.o.,
Zámocké schody č. 2/A, Bratislava, IČO: 36 861 545, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 21.2.2013 domáhal sa proti odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice č. k. 2C 3035/2012 zo dňa 19.1.2012.

Návrh odôvodnil tým, že dojednanie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je
považované za neprijateľné. Odporca vo svojom žalobnom návrhu v konaní č. 2C 3035/2012
uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti Osobitné

zmluvné dojednania. Rozhodcovská doložka však nebola dojednaná individuálne, ide výlučne o využitie
štandardnej formulárovej zmluvy. Poukázal na konštantnú judikatúru označenú v návrhu. V skrátenom
konaní pred rozhodcovským súdom nemal možnosť sa riadne vyjadriť. Rozhodca pri rozhodovaní
vychádzal výlučne z listinných dôkazov a nepreukázaných tvrdení odporcu (v rozhodcovskom konaní
vystupujúciakonavrhovateľ)oúdajnýchnákladochvzniknutýchvsúvislostisuzavretímzmluvy,ktoréani
presne nešpecifikoval. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu ČR č. ÚS 2164/2010, ak ide o rozhodcovské
konanie v rámci spotrebiteľských sporov, musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné

práva porovnateľné so súdnym konaním. Krajský súd Trenčín rozhodnutím č. k. 19Co 352/2009, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.2.2010 zakázal odporcovi používať rozhodcovské doložky v časti XV.
Všeobecných poistných podmienok. V písomnom podaní zo dňa 10.7.2013 uviedol, že nárok o zrušenie
rozhodcovského rozsudku odôvodňuje ustanovením § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zák. č. 244/2002 Z. z..

V priebehu konania navrhovateľ navrhol, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice č. k. 2C 3035/2012 zo dňa 19.1.2012 až do právoplatného rozhodnutia súdu

vo veci samej.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 37/2013-215 zo dňa 26.3.2014 odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č. k. 2C 3035/2012 zo dňa 19.1.2012 až doprávoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prievidza č. k. 7C 37/2013. Proti
tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 4Co
865/2014-257 zo dňa 30.9.2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Dňa 20.1.2014 do konania ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa vstúpilo občianske združenie
Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, ul. Škultétyho 3, Košice, IČO: 42 249 708, právne zastúpené
JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou.

Dňa 18.3.2014 navrhovateľ súdu oznámil, že súhlasí so vstupom uvedeného občianskeho združenia,
ako vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane. Podaním zo dňa 24.3.2014 odporca
prostredníctvom právneho zástupcu podal námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 37/2013-234 zo dňa 30.5.2014 pripustil vstup občianskeho
združenia Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, ul. Škultétyho 3, Košice, IČO: 42 249 708 do

konania, ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej
lehote odvolanie odporca. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 4Co 864/2014-254 zo dňa 30.9.2014
uznesenie súdu potvrdil.

Podaním zo dňa 24.3.2014 odporca, prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd konanie

prerušil až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Rvp 8830/2013, v
ktorom sa posudzuje súlad ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. a čl. 19 ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky na tom základe, či spotrebiteľské združenia sú oprávnené vstupovať do súdnych konaní a v
ich rámci sa oboznamovať s osobnými údajmi ako aj inými okolnosťami, zistenými v priebehu konania.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 37/2013-234 zo dňa 30.5.2014 návrh odporcu na prerušenie
konania až do právoplatného rozhodnutia na Ústavnom súde Slovenskej republiky č. Rvp 8830/2013
zamietol. Účastníci konania v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie proti rozhodnutiu nepodali.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu návrh navrhovateľa vo veci samej navrhol zamietnuť.

Uviedol, svojím podpisom vo Všeobecných poistných podmienkach potvrdil (navrhovateľ), že si ich
prečítal, vyslovil s nimi súhlas a následne prevzal jedno vyhotovenie. Podpísal pritom aj Osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve. V prípade nepodpísania týchto dojednaní, by
rozhodcovská doložka nebola vznikla. Osobitné dojednania obsahujú len dva stručné, jasné a pritom
zrozumiteľné body, pričom sú formálne odčlenené od ostatného obsahu Všeobecných poistných

podmienok. Rozhodujúce pritom je, že navrhovateľ mal možnosť vylúčiť aplikáciu danej zmluvnej
podmienky, a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania, smerujúca k ochrane
spotrebiteľa. Poukázal na súdne rozhodnutia, predmetom ktorých bolo posúdenie analogickej situácie,
kedy bola so spotrebiteľom uzatvorená rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, ktorú
súd posúdil z dôvodu jej individuálneho dojednania ako platnú (napr. rozhodnutie Krajského súdu

Banská Bystrica č. k. 14CoE 198/2011, Krajského súdu Prešov č. k. 10CoE 48/2011). Dodatkom č. 2
k Všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007 sa zmenila a doplnila ich XV. časť o bod 9,
podľa ktorého dojednania tohto článku (XV. časť) môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej
zmluvy individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený
zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok, odmietnutie rozhodcovského

konania pritom poistník vykoná písomne a písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského
konania musí byť poisťovni doručený najneskôr 30. deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Tiež
poukázal aj na Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam, ktorým sa časť XVII. doplnila o odsek
11b. Navrhovateľ, podľa jeho názoru, mal teda možnosť rozhodcovskú doložku individuálne ovplyvniť
bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu, nevyužil však svoje právo odstúpiť od

rozhodcovskej doložky. V súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 244/2002 Z. z., je postup
konania pred stálym rozhodcovským súdom predmetom úpravy jeho rokovacieho poriadku. Skrátené
konanie sa využíva aj v konaniach pred všeobecnými súdmi. V rozhodcovskom konaní si v postavení
navrhovateľa uplatnil nárok vyplývajúci z poistnej zmluvy a z časti XVII., bod 7a Všeobecných poistných
podmienok.

Odporca v priebehu konania poukázal na ustanovenie § 243d zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok) v znení účinnom od 1.1.2015, podľa ktorého exekučné konania na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienkypodľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského

konania zaväzovať. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok č. k. 2C 3035/2012 zo dňa 19.1.2012 je: a/
rozhodcovským rozhodnutím vydaným v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1.1.2015, b/ exekučné konanie na jeho podklade
(ako exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) nebolo ani do troch mesiacov od
účinnosti tohto ustanovenia z jeho (odporcu) strany iniciované. Podľa § 243d Exekučného poriadku

sa právne postavenie účastníkov predmetného súdneho konania dostalo do stavu pred vydaním
rozhodcovského rozhodnutia, t. j. navrhovateľ nie je viazaný povinnosťou zaplatiť mu 154,35.- eur s
príslušenstvom a on (odporca) ako oprávnený subjekt na jeho základe, ako exekučného titulu, nemôže
podať návrh na vykonanie exekúcie. Rozhodcovský rozsudok č. k. 2C 3035/2012 zo dňa 19.1.2012 teda
účastníkov konania nezaväzuje. Pre rozhodnutie vo veci podľa § 154 ods. 1 O.s.p. je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia.

Vedľajší účastník na strane navrhovateľa vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že vo Všeobecných
poistných podmienkach časť XV. „rozhodcovské konanie“ je v niekoľkých bodoch opísané, že
rozhodcovský súd kreuje sám odporca, a navrhovateľ je povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Preto argumentácia odporcu, že rozhodcovská doložka je dojednaná individuálne, lebo je oddelená

od samostatného textu Všeobecných poistných podmienok, neobstojí. V jeden deň, a v tej istej
obálke navrhovateľovi bolo doručené upovedomenie o začatí rozhodcovského konania, návrh na jeho
začatie a rozhodcovský rozsudok. Boli porušené jeho práva ako účastníka rozhodcovského konania.
Navrhovateľovi bolo odňaté právo konať pred súdom. Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne
dokazovanie, ako účastníka ho nepredvolal, neoznámil mu termín rozhodnutia vo veci a ani neumožnil

obhájiť si riadne svoje práva. Dôvody v porušení zásady rovnosti účastníkov konania, s dosahom na
zrušenie rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k navrhovateľovi vidí v tom, že rozhodcu bez súčinnosti
navrhovateľa vyberal odporca, odpor, ktorý mohol navrhovateľ podať bol spoplatnený, rozhodoval
stály rozhodcovský súd, hoci podľa Všeobecných poistných podmienok odporca mal poveriť osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného súdu, resp. nezriadil stály rozhodcovský

súd, ktorý mal byť vytvorený tromi fyzickými osobami od prípadu k prípadu. Rozhodcovský súd
priznal odporcovi osobitný provízny náklad na uzavretie poistenia, o ktorom navrhovateľ nebol
preukázateľne informovaný. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský súd nemôže prisúdiť
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľov. Spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pritom nie je spôsobilým na

rozhodovanie rozhodcovským súdom. Navrhovateľ v skutočnosti nemal možnosť voľby medzi konaním
na všeobecnom súde a súde rozhodcovskom.

V písomnom podaní zo dňa 8.6.2015 vedľajší účastník, prostredníctvom právneho zástupcu poukázal
na ustanovenie § 372w O.s.p. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.1.2015), podľa ktorého

spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore
spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu (10b), o ktorých sa začalo konať na súde, a ktoré
sa do 1.januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa
doterajších predpisov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, s rozhodcovským rozsudkom č. k.
2C/3035/2012 zo dňa 19.1.2012, s návrhom na uzavretie poistnej zmluvy, so Zmluvným dojednaním
pre poistenie, so Všeobecnými poistnými podmienkami, s Dodatkom k poistnej zmluve, s Dodatkom k
Všeobecným poistným podmienkam, so spisom Arbitrážneho súdu Košice č. 2C 3035/2012.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 21.5.2007 navrhovateľ s odporcom uzavrel Poistnú zmluvu č. 4401390028. Podľa časti II., článok
3, ods. 1 Všeobecných poistných podmienok poistná zmluva je uzavretá podpísaním návrhu poistnej
zmluvy zmluvnými stranami a súčasným zaplatením prvého poistného podľa článku 8 tejto časti.

Podľa časti XV., ods. 1 Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007 poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravouvykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. V závere
Všeobecnýchpoistnýchpodmienokjeakoosobitnézmluvnédojednanieznovudojednanározhodcovská
doložka vo forme samostatnej tabuľky, s uvedením textu: „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja

spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti
a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. Všeobecných poistných podmienok.
Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Podľa ods. 1 Dodatku č. 2 zo
dňa 15.12.2008 k Všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007, XV. časť Všeobecných

poistných podmienok zo dňa 21.5.2007 sa mení a dopĺňa o ods. 9, ktorý znie: „zmluvné strany sa
dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu
poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednania tohto článku (XV. časť) môže poistník v lehote 30
dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol
dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto
poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná poistník písomne. Písomný prejav

vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30. deň
od podpisu poistnej zmluvy poistníkom“. Podľa ods. 7 Dodatku č. 2 zo dňa 15.12.2008 k Všeobecným
poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007, XVII. časť Všeobecných poistných podmienok sa dopĺňa o
ods. 11b, ktorý znie: „pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.5.2007 a pokiaľ k právnemu režimu
podľa XV. časti týchto Všeobecných poistných podmienok ich podpisom a zároveň podpisom bodu 2

osobitných zmluvných dojednaní pristúpil, má právo XV. časť týchto Všeobecných poistných podmienok
odmietnuť v lehote 30 dní od vydania Dodatku č. 2.“

Arbitrážny súd Košice rozhodcovským rozsudkom č. 2C 3035/2012 zo dňa 19.1.2012 uložil
navrhovateľovi (v rozhodcovskom konaní vystupujúci ako odporca) povinnosť zaplatiť odporcovi (v

rozhodcovskom konaní vystupujúci ako navrhovateľ) peňažnú sumu vo výške 154,35.- eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276.- eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva,
že bol vydaný na základe dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve zo dňa 21.5.2007.
Arbitrážny súd Košice sumu 154,35.- eur odporcovi priznal titulom osobitnej pohľadávky vo výške podľa
vyplatenej provízie sprostredkovateľovi poistenia. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený

dňa 4.2.2013.

Z účastníckej výpovede navrhovateľa vyplýva, že sprostredkovateľ poistenia mu nevysvetlil význam
rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa
ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu na výber rozhodnúť sa.

Z príslušného registra exekučných konaní vedených na Okresnom súde Prievidza bolo zistené, že
odporca ako oprávnený subjekt proti navrhovateľovi ako povinnému nepodal návrh na vykonanie
exekúcie o vymoženie sumy 154,35.- eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu a to
rozhodcovského rozsudku č. k. 2C 3035/2012 zo dňa 19.1.2012.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len z dôvodov uvedených pod písm. a/ až j/.

Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok

z dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)súdpredvydanímpoverenianavykonanieexekúcienapodkladerozhodcovskéhorozhodnutia

vydaného v spotrebiteľskom spore, 4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v
spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovskéhokonania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie
rozhodovaťspotrebiteľskéspory,rozhodcovskérozhodnutiespĺňanáležitostipodľaosobitnéhopredpisu,

4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa
prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.“.

Podľa § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom

konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného
pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe
návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok)naexekučnékonaniazačatévsúladesodsekom1alebovedenénapodkladerozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014 .

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne,
preto ho zamietol.

Navrhovateľ predmetom konania urobil nárok o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej č. 41, Košice č. k. 2C 3035/2012 zo dňa 19.1.2012.

Navrhovateľ návrh na začatie konania vo veci samej podal dňa 21.2.2013.

Zákonom č. 335/2014 Z.z., s účinnosťou od 1.1.2015 bol novelizovaný zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Prechodné ustanovenia Exekučného poriadku k úpravám účinným od 1.1.2015 integrujú riešenia
vzťahov, ktoré vznikli pred uvedeným dátumom v troch vecných oblastiach: a/ vedenie exekučných
konaní na podklade rozhodcovských rozhodnutí v spotrebiteľských sporoch, b/ uplatnenie povinnosti
exekútora pri centrálnom registri exekúcií s dopadom na skôr začaté exekučné konania, c/ systémovej

zmeny disciplinárneho konania.

Zásadné ustanovenia Exekučného poriadku, účinné od 1.1.2015 sa týkajú otázok výkonu
rozhodcovských rozhodnutí a to v tom zmysle, že pri skôr začatých exekučných konaniach vedených
na podklade rozhodcovských rozhodnutí, nie je možné (v legislatívnom zmysle) hovoriť o individuálnych

aktoch vydaných v spotrebiteľskom spore. Práve z tohto dôvodu bolo zavedené ustanovenie odseku
1 § 243d, ktoré v prvom rade plní výkladové prechodné procesné premostenie vo vzťahu k
exekučným konaniam podľa skoršej právnej úpravy. Vlastná dispozícia normy odseku 1 § 243d
sa pritom použije na všetky exekučné konania vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom bol spor spĺňajúci zákonné znaky a podmienky

spotrebiteľského sporu, definované v ustanoveniach zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Na tento účel sa spotrebiteľským sporom s retrospektívnymi výkladovými účinkami rozumie spor
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo spor s ňou súvisiaci.

Vo vzťahu k selekcii týchto exekučných konaní, s poukazom na ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného

poriadku potom platí, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia, ktoré spĺňa znaky
rozhodnutia o spotrebiteľskom spore, a ktoré bolo vydané pred 1.1.2015 bolo možné začať výhradne do
troch mesiacov od účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Zuvedenéhopravidlaďalejplynie,žeaknávrhnavykonanieexekúciebolpodanýpo1.4.2015,exekučný

súd už na podklade takto skôr vydaného rozhodcovského rozhodnutia nemôže udeliť poverenie na
vykonanie exekúcie (zákonná prekážka udelenia poverenia).Z ustanovenia § 243d ods. 1 veta druhá, časť za bodkočiarkou Exekučného poriadku vyplývajú
procesné účinky rozhodcovských rozhodnutí, pri ktorých nebude udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, pretože návrh bol podaný po 31.3.2015 alebo, že návrh na vykonanie exekúcie vôbec

nebol podaný (a teda ani nenastala situácia, že poverenie udelené nebolo, pričom za podstatné pri
uvedenom posudzovaní súd považuje to, že ak by aj návrh podaný bol, súd by poverenie neudelil) a
to v tom zmysle, že takéto rozhodcovské rozhodnutia prestávajú jeho účastníkov zaväzovať a hľadí
sa na ne, akoby neexistovali. Procesným následkom uvedenej konštrukcie je skutočnosť, že odpadla
prekážka právoplatne rozhodnutej veci, čo v konečnom dôsledku za podmienok ustanovených zákonom

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, umožňuje spotrebiteľský spor znova prejednať.

Ustanovenie § 243d ods. 2 Exekučného poriadku reaguje len na prípady, keď exekučné konanie
vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky spotrebiteľského sporu, bolo začaté pred účinnosťou zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo sa začalo v období od 1.1.2015 do 1.4.2015. V týchto

prípadoch platí, že sa použijú právne predpisy, ktoré predchádzali novele Exekučného poriadku.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd pri rozhodovaní vo veci nemôže brať do úvahy skutočnosti,

ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú. Skutkový a právny stav v
čase vyhlásenia rozhodnutia, je pre súd záväzný a rozhodujúci.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 8.6.2015 (č. l. 375) a tiež z príslušného registra exekučných
konaní vedených na Okresnom súde Prievidza bolo zistené, že odporca ako oprávnený subjekt proti

navrhovateľovi ako povinnému nepodal návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy 154,35.- eur
s príslušenstvom, na základe exekučného titulu a to rozhodcovského rozsudku č. k. 2C 3035/2012 zo
dňa 19.1.2012.

Odporca Poistnú zmluvu zo dňa 21.5.2007 č. 4401390028 uzatváral v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra. Z tohto dôvodu sa považuje za
dodávateľa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by navrhovateľ pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa.

Arbitrážny súd Košice, so sídlom Alžbetina č. 41, Košice vydal predmetný rozhodcovský rozsudok

na základe rozhodcovskej doložky s tým, že účastníkmi bola dojednaná vo Všeobecných poistných
podmienkach.

V rozhodcovskom konaní pred Arbitrážnym súdom Košice, so sídlom Alžbetina č. 41, Košice bol vydaný
rozhodcovský rozsudok č. k. 2C 3035/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorého predmetom bol spor spĺňajúci

zákonné znaky a podmienky spotrebiteľského sporu.

Exekučné konanie na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku, s poukazom na ustanovenie §
243d ods. 1 Exekučného poriadku bolo možné začať výhradne do troch mesiacov od účinnosti zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku č. 2C 3035/2012 zo dňa 19.1.2012 v období
od 1.1.2015 do 1.4.2015 sa nezačalo. Účastníkov konania, preto predmetný rozhodcovský rozsudok
prestal zaväzovať a hľadí sa naň, akoby neexistoval (porovnaj aj Exekučný poriadok, Komentár
2. vydanie C.H. Beck, rok 2015 autorov Števček/Ficová/Tomašovič/Kotrecová a kolektív s. 757).

Procesným následkom toho je skutočnosť, že odpadla prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z demonštratívnej povahy výpočtu druhov na začatie konania obsiahnutej v uvedenom ustanovení,
možno vyvodiť i existenciu iných druhov žalôb v zákone neupravených. Pôjde i o prípady zrušenia
rozhodcovského rozsudku, kde nie je nutné preukazovať naliehavý právny záujem, pretože je
prezumovaný zo zákona.Navrhovateľ nebol povinný preukazovať naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. na zrušení
predmetnéhorozhodcovskéhorozsudku,pretožebolprezumovanýzozákona(zákonač.244/2002Z.z.).

Navrhovateľ návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodnil aj tým, že odporca ako oprávnený
subjekt pohľadávku, ktorá mu bola priznaná Arbitrážnym súdom v konaní č. 2C 3035/2012 si bude
vymáhať v exekučnom konaní.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozsudku, odporca návrh na vykonanie exekúcie nepodal, a
ak by ho aj podal, súd vzhľadom na legislatívnu zmenu by mu poverenie neudelil. Navrhovateľ po
31.3.2015 stratil v konaní naliehavý právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku č. k. 2C
3035/2012 zo dňa 19.1.2012. Zmenou zákona došlo k zmene jeho právneho postavenia (porovnaj aj
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C 74/2013 zo dňa 25.6.2015), rozhodcovský rozsudok
jeho účastníkov nezaväzuje. Súd preto návrh ako neopodstatnený zamietol, a vecnú opodstatnenosť

žalobného nároku neposudzoval.

Vedľajší účastník na strane navrhovateľa v priebehu konania poukazoval na ustanovenie § 372w
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1.1.2015, podľa ktorého spory o neplatnosť
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom

podmienky podľa osobitného predpisu 10b/ (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1.
januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších
predpisov.

Uvedené ustanovenie je prechodné a z Dôvodovej správy k zákonu č. 335/2014 Z.z., konkrétne z čl. II.
(o zmene Občianskeho súdneho poriadku) vyplýva, že bolo zavedené v súvislosti so zmenou výlučnej
miestnej príslušnosti, a teda pre predmetnú vec nie je relevantné (je len pravidlom o zachovaní miestnej
príslušnosti).

O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej (§ 151 ods.
3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.