Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115220553
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115220553.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou voj veci starostlivosti o maloletú G., zast.

kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov G. G. zast. JUDr:
Barborou Šrutekovou, advokátkou, Hlavná 44, Trnava, o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

1. Súd návrh z a m i e t a .

2. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného z dôvodu, že od poslednej úpravy
výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko spláca hypotekárny úver, ktorý čerpal na kúpu
nehnuteľnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Otec v konaní uviedol, že žiada, aby súd znížil výživné na maloletú zo 150 eur na 100 eur mesačne, s
účinnosťou od 1.10.2015 na tom základe, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov v
tom, že začal splácať úver. V čase posledného rozhodnutia mal toho istého zamestnávateľa, s nadčasmi

mal príjem 745 eur a aj v súčasnej dobe robí nadčasy. Predložil zmluvu so E. z ktorej vyplýva, že
26.11.2014 zobral úver vo výške 31.300 eur ako úver na bývanie, s mesačnou splátkou 182,86 eur. K
tomu musel uzavrie poistku, na ktorú platí 30 eur mesačne. Úver použil na dom, ktorý kúpil za 37.000
eur. V dome žije sám. Pokiaľ boli rodičia manželia, žil u svokrovcov, po rozvode býval v záhradnej chatke,
ktorú vlastnil. S maloletou sa stretáva každý deň, keď ju vyberá zo škôlky. Cez víkendy si, pokiaľ je
doma, maloletú bráva a ide s ňou k sestrám, lebo dom ešte nie je hotový. Okrem bežného výživného
jej v prípade potreby kúpi nové topánky, lieky, po škôlke jej kupuje jesť, mesačne takto vynaloží asi

50 eur. Dom dal do RK, lebo nemá na dokončenie domu peniaze a keď dom predá, kúpi si 1-izbový
byt. Záhradnú chatku predal za 10.000 eur ako podmienku úveru. Pred uzavretím manželstva býval v
podnájme, počas manželstva u rodičov matky maloletej.

Matka s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že otec dom, na ktorý sa odvoláva, predal. Nevie, kde otec
býva. Dom bol v ponuke RK už od jari. Matka býva u rodičov, a teda si ho chcela kúpiť. Dom podľa
nej nerekonštruoval. Okrem maloletej s ňou žijú jej deti L.í, ktorí navštevujú obidvaja školu, poberá na

obidvoch výživné 200 eur mesačne, po dohode rodičov od októbra 2015 v sume 300 eur mesačne.
Má príjem 600 eur mesačne vrátane daňového bonusu. Bývala u rodičia, ktorí sú obaja dôchodcovia,
platila im na domácnosť 200 eur mesačne. V priebehu konania začala bývať v podnájme s výškou
nájmu 270 eur mesačne bez energií. . Okrem bežného výživného otec na maloletú neprispieva. Terazkúpil maloletej lieky, topánky jej kúpil v lete. Za škôlku platí matka maloletej 30 eur mesačne, za stravu
školné 10 eur, sezónne oblečenie asi 50 eur mesačne, prihlásila ju na gymnastiku, kde bude platiť 25
eur mesačne

Kolízny opatrovník žiadal návrh zamietnuť, vzhľadom na to, že zníženie výživného nie je na prospech
maloletej.

Výživné bolo naposledy určené Rozsudkom OS Trnava zo dňa 27. 10. 2014 č. k. 18P 50/2014-26 v

sume 150 eur mesačne. Výšku výživného navrhol otec, účastníci sa vzdali práva podať odvolanie. V
čase rozhodovania otec mal príjem 575,25 eur mesačne, býval v záhradnej chatke. Matka mala príjem
203,20 eur rodičovský príspevok, prídavky na deti 70,56 eur. Maloletá nenavštevovala materskú škôlku.

V súčasnej dobe otec má príjem 804 eur mesačne, vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Matka má
príjem 600 eur mesačne, má naďalej vyživovaciu povinnosť voči L., ktorý navštevuje 8. ročník ZŠ a

voči C.i, ktorý navštevuje 1. ročník UK Bratislava. Žila u rodičov, ktorí poberali dôchodok otec 453,10
eur, matka 369,90 eur. Od 15. 10. 2015 býva matka s deťmi v podnájme, o čom predložila podnájomnú
zmluvu, mesačné platí 270 eur bez energií.

V čase posledného rozhodnutia maloletá nenavštevovala materskú škôlku, v súčasnej dobe túto

navštevuje, čím sa zvýšili jej náklady. Tieto sa objektívne zvyšujú aj rastom maloletej a s tým súvisiacimi
potrebami. Na strane matky, ktorej príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil, je potrebné
prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloletú.

Otec návrh odôvodnil tým, že spláca hypotekárny úver spolu vo výške 212,86 eur. Jeho príjem od

poslednej úpravy čiastočne zvýšil, pričom určené výživné v predchádzajúcom konaní sám navrhol a s
týmto i súhlasil.

Rodičia maloletej nemali samostatnú domácnosť a bývanie, bývali u rodičov matky maloletej. V čase
posledného rozhodnutia /kedy otec bol ochotný platiť výživné 150 eur mesačne/ teda mal otec vedomosť

o tom, že nemá riadne vyriešenú bytovú otázku /ktorú si riešila i matka osamostatnením sa od
rodičov/, pred uzavretím manželstva býval v podnájme, teda nemal trvale vyriešenú samostatne bytovú
otázku. Nemožno potom konštatovať na strane otca takú trvalú a podstatnú zmenu pomerov, ktorá by
mala za následok zníženie výživného a životnej úrovne maloletého, pretože každé zníženie výživného
je na neprospech dieťaťa, ktorého vekom a rastom objektívne vzrastajú náklady jednak návštevou

predškolského alebo školského zariadenia, ale tiež potrebou oblečenia /kde náklady rodičov nie sú dané
do takej miery, nakoľko veľkosť oblečenia dieťaťa sa mení rastom/ a prípadných ďalších nákladov v
súvislosti s rozvíjaním osobnosti dieťaťa - v danom prípade gymnastika, s čím budú spojené takisto
náklady i nad rámec poplatku 25 eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o
rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods.
3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u

školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa
môžeuplatniťbuďsamostatneakoobjektívnydôvodnazmenurozhodnutiaalebospolusinýmidôvodmi.

Pre rozhodnutie o zmene výšky výživného sa má jednať o zmenu zásadnú a trvalú, resp. dlhodobú.

Ako bolo uvedené, naposledy bolo o výške výživného rozhodované v roku 2014. Od toho času sa príjem
otca neznížil /došlo čiastočne k zvýšeniu/, pribudol mu hypotekárny úver, nemožno však konštatovať,
že sa jedná o stav trvalý a takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

Výživné má zásadnú prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami a záväzkami a riešenie bytovej
otázky otca nemôže byť na ťarchu maloletej. Otec nemal vyriešenú bytovú otázku ani pred uzavretím
manželstva a skutočnosť, že si túto riešil až po rozvode s matkou maloletej, nemôže byť dôvodom
zníženia výživného. Matka si takisto vyriešila bytovú otázku, platí za nájom 270 eur mesačne /ostatné
náklady ako energie, telefón a podobne sú na strane oboch rodičov/.Treba prihliadnuť na odôvodnené
potreby maloletej, ktoré sa objektívne zvyšujú. Tieto potreby sa zvýšili rastom a vekom v každej oblasti

a tiež nástupom do predškolského zariadenia. Otec nad rámec bežného výživného výrazne na maloletú
neprispieva. Príjem matky sa zvýšil, táto ale zabezpečuje i osobnú starostlivosť o maloletú. Dôvody na
strane otca sú, resp. by mali byť s prihliadnutím na jeho povinnosť počínať si tak, aby bol schopný plniť
si riadne vyživovaciu povinnosť, ním uvádzané dôvody nie sú také zásadné a nemožno konštatovať,
že sa jedná o dlhodobý stav, ktorý by ovplyvnil túto jeho povinnosť.

S poukazom na citované ustanovenie zákona otec ako povinná osoba je povinný počínať si tak, aby
bol schopný vyživovaciu povinnosť plniť. I keď matka má takisto vyživovaciu povinnosť voči maloletej,
túto nemôže vzhľadom na jej príjem plniť i za otca tak, aby boli náklady na objektívne potreby maloletú
pokryté, keď matka má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Treba zdôrazniť skutočnosť, že predovšetkým

záujem maloletej a jej zdravý vývoj sú prvoradými skutočnosťami a pokiaľ objektívne otcovi ako povinnej
osobe nebránia objektívne dôvody /úplná invalidita, trvalejšia objektívna neschopnosť dosahovať
akýkoľvek príjem/ plniť si vyživovaciu povinnosť, nie je daný dôvod na zníženie výživného. U otca
nedošlo k zmene závažných okolností trvalého charakteru, ktoré by návrh odôvodňovali a otec okrem
splácania úveru žiadne relevantné skutočnosti ani neuviedol.

Za daného stavu mal súd za to, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako

odvolanie odmietnuté.