Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 17, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Cpr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114210266
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114210266.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci B. Y. L.,

B.. XX. XX. XXXX, O. X. U. S. XXXX/XX Z., v konaní právne zastúpený JUDr. Lukášom Brázdilom, LLM,
advokátom, so sídlom Trhová č. 1, Zvolen, proti odporcovi Agentúra pre školenie a stáže s.r.o., so sídlom
Trieda Hradca Králové 3999/15, Banská Bystrica, IČO: 36 720 879, o zaplatenie 1.172,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť sumu 1 068,98 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 1 068,98 Eur od 16. 12. 2011 až do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške
166,68 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, vedený P. P., H..U.., Č. Ú.: XXXX-XXX/XXXX a
trovy konania vo výške súdneho poplatku 70,- Eur na účet Slovenskej pošty a.s., so sídlom Partizánska

cesta 9, Banská Bystrica pripojeným príkazom na úhradu, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07. 05.
2014 domáhal od odporcu zaplatenia sumy spolu 1 172 Eur, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania
od 16. 12. 2011 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že mal podľa Pracovnej zmluvy uzavretej s odporcom dňa 26. 10. 2011 na
dobu určitú do 30. 11. 2011, nárok na mesačnú mzdu vo výške 317 Eur, ktorá mu nebola v rozpore s §
118 ods. 1 Zákonníka práce uhradená za obdobie mesiaca november 2011 napriek výkonu práce v tomto
období. Okrem nevyplatenej mzdy, splatnej dňa 15. 12. 2011, si uplatnil navrhovateľ voči odporcovi aj
nevyplatené stravné vo výške 855 Eur za 19 dní po 45 Eur na deň vzhľadom na výkon práce v zahraničí,
P.X.W.,nazákladeDodatkuč.1kuzavretejpracovnejzmluvez30.10.2011.Tu,došlodňa20.11.2011,
počas plnenia pracovných úloh k pracovnému úrazu navrhovateľa, v dôsledku ktorého bol ošetrený na

urgentnom oddelení najbližšej nemocnice a následne práceneschopný od 20. 11. 2011 do 13. 04. 2012.

V skrátenom konaní súd vydal platobný rozkaz pod č. k. XXRO/XXX/XXXX - XX zo dňa 29. 07.
2014. Platobný rozkaz bol uznesením zo dňa 07. 10. 2014 zrušený z dôvodu, že podľa § 173 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ho nebolo možné odporcovi doručiť do vlastných rúk.

Súd v konaní zisťoval sídlo odporcu. Na základe výpisu z obchodného registra zo dňa 09. 05. 2014 bolo

zistené, že odporca má sídlo na adrese O. V. W. XXX/XX X. X.. Z oznámenia Obvodného oddelenia
PZ Banská Bystrica - Z. bolo zistené, že odporca sa na uvedenej adrese s takýmto alebo podobným
názvom nenachádza.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa výsluchom právneho
zástupcu navrhovateľa a konateľa odporcu, rozhodnutím Centra právnej pomoci, W. X. X. o priznaní
nároku na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi a určenie advokáta zo dňa 01. 04. 2014, výpisom

z obchodného registra na odporcu, pracovnou zmluvou zo dňa 26. 10. 2011, dodatkom č. 1 k pracovnej
zmluve zo dňa 30. 10. 2011, výkazom práce hodín P. X. na navrhovateľa, správou o ošetrení úrazu zo
dňa 25. 11. 2011, oznámením poistnej udalosti z poistenia trvalých následkov po úraze zo dňa 11. 02.
2013, zisťovaním sídla odporcu a rozsudkom Okresného súdu X. X. Č..W.. XCpr/X/XXXX-XX Z. J. XX.
XX. XXXX.

V Pracovnej zmluve z 26. 10. 2011 uzavretej medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom
(vtedy pod iným obchodným menom) ako zamestnávateľom, podľa § 43 a nasl. Zákonníka práce, sa
dohodol pracovný pomer na dobu určitú, do 30. 11. 2011, s dňom nástupu do práce 28. 10. 2011,
s ustanoveným denným pracovným časom 8 hodín, s miestom výkonu práce - Č. H. J. L., Z., za
mesačnú mzdu vo výške 317 Eur v hrubom, splatnú 15. deň v mesiaci za predchádzajúci mesiac, pričom

okrem nej nemá zamestnanec nárok na žiadne osobitné plnenia splatné v peniazoch alebo naturáliách.
Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán v tejto zmluve neupravené, ale z nej vyplývajúce, sa riadia
ustanoveniami Zákonníka práce a ďalšími súvisiacimi predpismi, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy.

Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve uzavretým medzi účastníkmi konania dňa 30. 10. 2011, sa títo dohodli

na zmene pracovnej zmluvy spočívajúcej v práve vysielať navrhovateľa ako zamestnanca na pracovné
cestymimomiestadohodnutéhoakomiestovýkonupráce,atoJ.X.W.,vdobeod31.10.2011do30.11.
2011, pričom ostatné ustanovenia pracovnej zmluvy z 26. 10. 2011 zostávajú dodatkom nedotknuté. V
otázkach týmto dodatkom neupravených, sa použijú subsidiárne ustanovenia Zákonníka práce a zákona
č. 131/2005 Z.z. - zmena zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone

práce vo verejnom záujme.

Podľa výkazu práce P. X. za mesiac november, odpracoval navrhovateľ v čase od 31. 10. do 19. 11. 2011
vo výkaze uvedený počet hodín denne s tým, že dňa 20. 11. už nepracoval, v tento deň je zaznamenaný
údaj o nemocnici.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.04. 2015 uviedol, že pokiaľ ide o adresu odporcu,
v konaní Okresného súdu X. X. U.. Z.. XCpr/X/XXXX o určenie, že došlo k pracovnému úrazu, v
ktorom vystupujú totožní účastníci ako v rámci tohto konania, pričom toto konanie už bolo právoplatne
ukončené, pokiaľ ide o vec samú, a to dňa 05. 12. 2014. V rámci konania bolo zistené, že adresa

sídla odporcu je fiktívna. Konateľ spoločnosti, ktorý je zapísaný v obchodnom registri L.. U. N. tvrdil, že
obchodný podiel bol prevedený na jeho meno podvodom, z jeho strany bolo podané trestné oznámenie,
avšak nevedel uviesť ako bolo toto trestné oznámenie vybavené.

Konateľ odporcu U. N. na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX uviedol, že aj napriek tomu, že je konateľom

odporcu, túto spoločnosť nepozná a ani nikoho, kto by v tejto spoločnosti pracoval. Bol predvolaný na
Okresný súd X. X. ako konateľ odporcu H. P. P. XCpr/X/XXXX, kde vystupoval taktiež ako navrhovateľ
Y. L.Ý.. V tomto konaní sa prejednávala vec ohľadne pracovného úrazu. Súd mal určiť, či navrhovateľ
Y. L. utrpel pracovný úraz v zahraničí. Vtedy zastupoval odporcu L.. Š., ako majiteľ, alebo L.. Š.. Čo
sa týka výkonu funkcie konateľa u odporcu uviedol, že žiadnym spôsobom nepodpisoval nijakú listinu,

ktorou by bol do tejto funkcie menovaný. Asi pred 8 rokmi stratil občiansky preukaz, pričom tento bol
pravdepodobne zneužitý a on bol do tejto funkcie konateľa takýmto spôsobom ustanovený. Na odporcu
podal aj viacero trestných oznámení. Ešte 04. 06. 2013 podal trestné oznámenie vo veci podozrenia zo
spáchania prečinu skresľovania údajov v hospodárskej a obchodnej evidencie z dôvodu, že bol uvedený
a stále je ako konateľ odporcu s tým, že v súčasnosti na základe uznesenia Obvodného oddelenia

Policajného zboru X. X. - P., je toto konanie prerušené. Taktiež podal dve trestné oznámenia aj dňa
21. 10. 2014 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu skresľovania údajov v hospodárskej a obchodnej
evidenciestým,žeobidvetietotrestnéoznámenia,resp.trestnéstíhaniabolivtýchtoveciachuznesením
Obvodného oddelenia PZ X. X. - P. prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonaťtrestnéstíhanievočiurčitejosobe.Kprebiehajúcemukonaniu sanevedelvôbecvyjadriť.Všetko

čo vedel a mohol už uviedol.Súd mal v konaní preukázané, že predmetná pracovná zmluva spĺňa zákonom predpísané obsahové
aj formálne náležitosti (§ 43 ods. 1 a § 44 Zákonníka práce, účinného v čase jej uzavretia), bola teda
platne uzavretá na dobu určitú.

Dodatkom č. 1 sa účastníci konania dohodli na zmene pracovných podmienok podľa § 54 Zákonníka
práce spočívajúcej vo vyslovení súhlasu zo strany navrhovateľa ako zamestnanca s možnosťou
zamestnávateľa vyslať ho na pracovné cesty mimo obvodu jeho pracoviska.

Podľa § 43 ods. 5 a 6 Zákonníka práce, ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej
zmluve ďalej uvedie a) dobu výkonu práce v cudzine, b) menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne
jej časť, c) ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách, d) prípadné
podmienky návratu zamestnanca z cudziny. Informácie uvedené v odseku 5 sa poskytnú zamestnancovi
len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac.

Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na
pracovnú cestu vyslal (§ 57 Zákonníka práce).

Podľa § 58 ods. 1, 3, 4 a 5 Zákonníka práce, zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania
podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí

na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "užívateľský zamestnávateľ").
Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí
obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a
dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a
podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto

náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania
a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. Užívateľský zamestnávateľ,
ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo
agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a
kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci
užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony
v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania. Počas dočasného pridelenia
poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca
dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania. Pracovné podmienky, vrátane mzdových

podmienok, a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej
rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.

Podľa § 118 ods. 1a 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)

poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky
zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie
zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za

pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi
v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo
pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä
formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

V pracovnej zmluve si účastníci konania dohodli odmeňovanie mzdou vo výške 317 Eur mesačne v
hrubom s tým, že zamestnanec nemá nárok na žiadne osobitné plnenia splatné v peniazoch alebo
naturáliách, teda, že nemá právo na ďalšie zložky plnení za prácu ako súčasť mzdy (§ 118 ods. 1 a 2 a §
119 ods. 3 Zákonníka práce). Z uvedeného vyplýva, že je tu nárok navrhovateľa tak na zaplatenie mzdyvo výške 317 Eur mesačne, ako aj na stravné, ktorého poskytnutie zamestnávateľom nebolo vylúčené
dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, v ktorej sa dohodlo vysielanie navrhovateľa na pracovné cesty J.
X.. Podľa obsahu dodatku č. 1 išlo skôr o dočasné pridelenie navrhovateľa ako zamestnanca k inému

(užívateľskému) zamestnávateľovi v zmysle § 58 Zákonníka práce než o pracovné cesty (aj keď dodatok
č. 1 neobsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, ale tie základné, aj odkazom na
pracovnú zmluvu, áno). Podstatné však je, že aj počas dočasného pridelenia, ako aj pracovnej cesty,
platí mzdu, ako aj cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil (§ 58 ods. 5
Zákonníka práce).

Podľa § 5 ods. 1, 2, 6 a 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v znení účinnom v čase
trvania pracovnej cesty navrhovateľa, zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej
cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času
trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové
pásma a) 5 až 12 hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín. Sumu stravného pre časové

pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom
rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane
zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo

5 kráti o 25% za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne poskytnutý obed a o 35% za
bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z
najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci
ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1, 2 alebo
5 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 6.

Podľa § 10 zákona č. 283/2002 Z.z., v znení účinnom v čase trvania pracovnej cesty navrhovateľa, na
poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa
vzťahujú ustanovenia § 3 až 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 4, 7 a 8 zákona č. 283/2002 Z.z., v znení účinnom v čase trvania pracovnej
cesty navrhovateľa, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň
zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v
cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej
cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej

cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad
6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín. Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene
ustanovíopatrenie,ktorévydáMinisterstvofinanciíSlovenskejrepubliky(ďalejlen"ministerstvofinancií")
vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho
roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene upraví

ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých
krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10%. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného
znenia. Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6
hodínvrátane,patrízamestnancovistravnévovýške25%zozákladnejsadzbystravného,b)nad6hodín
až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín,

patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného. Ak má zamestnanec na zahraničnej
pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu
stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené
bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25% za
bezplatne poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne poskytnutý obed a o 35% za bezplatne poskytnutú

večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej
sumy stravného podľa odseku 6. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane
poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1 až 6 kráti
spôsobom ustanoveným v odseku 7.

Podľa Opatrenia MF SR č. 482/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú na rok 2011 základné sadzby stravného
v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, účinného od 01. 01. 2011, bola
základná sadzba stravného na rok 2011 pre Belgicko vo výške 45 Eur.Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nárok na náhradu príjmu sa uplatňuje u
zamestnávateľa predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec je povinný

preukázať zamestnávateľoviskutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu
príjmu.

Navrhovateľ odpracoval v mesiaci november 2011 len 19 dní, pričom podľa § 118 ods. 1 Zákonníka
práce parí zamestnancovi mzda za vykonanú prácu a za čas dočasnej pracovnej neschopnosti nepatrí

zamestnancovi ani náhrada mzdy (§ 141 ods. 1 Zákonníka práce), ale v danom prípade mal navrhovateľ
nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade
príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a
po desiatich dňoch trvania práceneschopnosti, nárok na nemocenské v zmysle zákona č.461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, v znení účinnom v čase vzniku dočasnej práceneschopnosti u navrhovateľa. Teda
počas prvých desiatich dní práceneschopnosti, mal navrhovateľ nárok na náhradu príjmu pri dočasnej

pracovnej neschopnosti voči odporcovi ako zamestnávateľovi (§ 7 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z.z.),
musel si ho však uplatniť predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 9 ods. 1a 2
zákona č. 462/2003 Z.z.), čo však podľa obsahu návrhu a jeho príloh neurobil (navrhovateľ nedoložil
„PN-ku“), teda ani doručením návrhu na začatie konanie odporcovi, k tomuto uplatneniu nedošlo.

Na základe uvedeného súd mal za to, že navrhovateľ má právo na vyplatenie mzdy vo výške 213,98
Eur v hrubom (19 dní x 10,57 Eur hrubej mzdy na deň pri 30 kalendárnych dňoch v priebehu mesiaca
november 2011 + mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas vo výške 25% zo zárobku v zmysle § 121 ods.
1 Zákonníka práce za 5 odpracovaných dní cez víkendy /spolu vo výške 13,21 Eur/), a nárok na stravné
vo výške 855 Eur (19 dní x stravné vo výške 45 Eur na deň), teda má nárok spolu na sumu 1 068,98

Eur, a preto odporcu zaviazal na úhradu tejto sumy. V prevyšujúcej časti potom návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

Súdpriznalnavrhovateľovivzmysle§517ods.2ObčianskehozákonníkaaNariadeniavládySRč.87/95
Zb. aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.068,98 Eur od 16. 12. 2011 (deň nasledujúci

po splatnosti mzdy u odporcu) až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3, prvá veta O.s.p.. Neúspech navrhovateľa bol len v
nepatrnejčasti,pretománavrhovateľprávonanáhradutrovkonaniavplnejuplatnenejvýške166,68Eur.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky MS SR

č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd preskúmal
výšku uplatnených trov a priznal právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci - prevzatie zastúpenia a spísanie návrhu na súd, hodnota jedného úkonu á 61,41 Eur, 2 x režijný
paušál vo výške á 8,04 Eur + 20 % DPH. Súd uvedené trovy považoval za účelne vynaložené.

Nakoľko navrhovateľ bol, s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3. zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, od poplatku je oslobodený aj účastník,
ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, oslobodený od
súdneho poplatku, súd na jeho úhradu zaviazal odporcu v celej výške t.j. 70 Eur, keďže neúspech
navrhovateľa bol len v nepatrnej časti.